Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209829
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316209829.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: L. Š.A., M.. XX.XX.XXXX,

Q.M.U.XXXX/XX,XXXXXW.,zastúpenéhoJUDr.ŠtefanomStrakom,advokátom,sosídlomKrmanova
1, 040 01 Košice proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava v konaní o zaplatenie 10178,03 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5178,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 18.7.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa17.10.2016 na súd žalobu, ktorou navrhol aby súd zaviazal žalovanú zapl atiť mu
sumu10178,05eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy4548,91eurod18.2016
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia titulom náhrady nemajetkovej
ujmy.

2. V žalobe uviedol, že podľa § 3 ods.1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá za nezákonné rozhodnutie, ako aj za rozhodnutie o
väzbe štát a keďže nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný stal, uznesenie prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2Pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.7.2013 sa považuje za nezákonné.

3. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudku č.k. 3Cdo/194/2010,
uznesenia č.k. 4Cdo/183/2009 a č.k. 4M Cdo/15/2009, „ štát zodpovedá za škodu, spôsobenú začatím

(vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného
súdu. Oslobodzujúci rozsudok má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že
občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté“.

4. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným trestným stíhaním pozostáva z
nasledovných položiek:1, trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v celkovej výške 4548,01 eur vyplatené obhajcom na
základe vyúčtovania trov právneho zastupovania a to:

- Advokátskej kancelárii KRAJŇAK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, IČO:
47233427 vo výške 600,-eur na základe vyúčtovania zo dňa 02.01.2013 a pokladničných dokladov o
zaplatenízodňa02.01,2013;AdvokátskejkanceláriiJUDR.RadimKomkasosídlomul.Hlavnáč.27,080
01 Prešov, IČO: 41343859 vo výške 741,61 eur na základe faktúry zo dňa 25.01.2013 a pokladničných
dokladov zo dňa 11.01.2013 o zaplatení, Advokátskej kancelárii JUDr. Štefan Straka, so sídlom Košice,

Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 35527064 vo výške 3206,40 eur na základe vyúčtovania trov právneho
zastupovania zo dňa 18.7.2013 k faktúre č. 2013/030 a zo dňa 23.10.2015 k faktúre č. 2015/032,

2, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5 000,-eur, ktorú odôvodňuje v súlade s § 17 ods.3
zákona č. 514/2003 Z.z. nasledovne:
a) osobou žalobcu, jeho doterajším životom a prostredím, v ktorom žije a pracuje. Žalobca bol v čase

vznesenia obvinenia vo veku približne 22 rokov. V dôsledku vedenia trestného stíhania a vzatia do väzby
ako aj medializácie v TV JOJ v správach „Krimi noviny“ o 17.00 hod. a hlavných správach o 19.00 hod.
v dňoch 19.12.2012, 20.12.201. a 21.12.2012 je vnímaný v okolí ako kriminálne závadová osoba, čo mu
znemožňuje aj v súčasnosti nájsť si zodpovedajúce zamestnanie a je stále nezamestnaný;
b)závažnosťouvzniknutejujmyvdôsledkunezákonnéhotrestnéhostíhaniapreskutok,kuktorémumalo

dôjsť za takých okolností, že poškodeným mal byť asociál Michal Tokár, ktorému sa mal údajne žalobca
s jeho bratom vyhrážať, čo malo voči žalobcovi a jeho rodinným príslušníkom veľmi nepriaznivé ohlasy;
c) závažnosťou následkov, ktoré vznikli žalobcovi na zdravotnom stave v dôsledku trvania nezákonnej
väzby. Žalobca znášal väzbu veľmi zle po fyzickej ale aj psychickej stránke. Nevedel sa vyrovnať so
skutočnosťou, že je vo väzbe za skutok, ktorý nespáchal, navyše počas vianočných sviatkov, kedy

bol odlúčený od rodiny. Počas väzby a aj po prepustení z väzby mal závažné psychické a zdravotné
problémy, v dôsledku ktorých sa podrobil dlhotrvajúcemu psychiatrickému a zdravotnému vyšetreniu.

5. Právomoc Generálnej prokuratúry SR konať za štát vo veci náhrady škodu vyplýva z ust. § 4 ods.
1 písm. f ) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

nakoľko sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola prokurátorom zamietnutá.

Žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa
09.5,2016. Listom Generálnej prokuratúry VI/4Gc 77/161/1000-6 zo dňa 18.7.2016 bolo žalobcovi dané
na vedomie, že odmieta prerokovať nárok na náhradu škody.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2016 uviedla, že so žalobným návrhom nesúhlasí a jeho
nárok neuznáva. Má za to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, keďže žalobca si väzbu
zavinil sám a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba dôvod na väzbu zaviní sama. Žalobca

bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., keďže existovala obava, že
bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. V čase kedy mal byť skutok spáchaný žalobcovi plynula
skúšobná doba podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 40/2012
zo dňa 10.10.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným z ďalšieho trestného činu.

V čase, keď bol žalobca vzatý do väzby bol dostatočným spôsobom usvedčovaný zo spáchania trestnej
činnosti poškodeným L. A., ktorého výpoveď korešpondovala s výpoveďou svedkyne G. A.D. a listinnými
dôkazmi spolu so znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológie. Poškodený podrobne popísal
konanie žalobcu a na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii. Až v rámci súdneho konania sa dôkazná
situácia zmenila, keď poškodený zmenil svoju výpoveď a zmenila svoju výpoveď aj G. A.. Okresný

súd Humenné dospel k záveru, že dostupným dokazovaním nebol získaný priamy dôkaz o tom, že sa
žalované skutky stali. A preto v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného bol žalobca
oslobodený.

Žalovaná ďalej uviedla, že nárok žalobcu na náhradu škody pozostávajúci z trov právneho zastúpenia

navrhuje zamietnuť v celom rozsahu, keďže žalobca nepreukázal, že by tieto trov právneho zastúpenia
zaplatil on a teda, že mu vznikla škoda. Žalobca taktiež nepreukázal, že by trovy obhajoby boli účelne
vynaložené. Advokátska kancelária Krajňák & Partners neposkytovala právne služby žalobcovi, ale
klientovi Ľ. Š. a tieto platil on a nie žalobca. Trovy, ktoré boli uhradené JUDr. Mgr. Radimovi Komkovijednak boli čiastočne neúčelne vynaložené, keďže 23.12.2012 bolo opakovane účtované prevzatie a
príprava obhajoby, ktorá má zahŕňať aj prvú poradu s klientom, pričom klient bol v tom čase vo väzbe
a prvá porada sa mala uskutočniť 08.01.2013, ktorá bola teda duplicitne vyúčtovaná. Takisto nie sú

účelne vynaložené trovy obhajoby 27.12.2012 označené ako návšteva. JUDr. Mgr. Radimovi Komkovi
dňa 11.01.2013 platil Ľ. Š., teda nie žalobca a to dokonca aj za služby, ktoré boli poskytované nielen
žalobcovi, ale taktiež jeho matke R. Š. v trestnej veci ORP-582/OVK-HE-2012, ktorá s predmetom tohto
konania nemá nič spoločné. Uvedené skutočnosti vyplývajú z faktúry vystavenej dňa 11.01.2013.

Rovnako trovy obhajoby poskytnutej JUDr. Štefanom Strakom neplatil žalobca ale tieto v hotovosti
uhradila R. Š. 22.7.2013 a 08.12.2015. Žalovaná namietala účelovosť úkonov obhajoby a to z tohto
dôvodu,žeJUDr.ŠtefanStrakaakotretíobhajcaznovuúčtujeprípravuaprevzatieprávnehozastúpenia,
účtuje mimo prvej porady ďalších 9 porád s klientom, pričom nie je jasné čoho sa uvedené porady
týkali, keďže z nich žalobca nepredložil žiadne úradné záznamy. Žalovaná poukázala aj na to, že v
uvedenom čase JUDr. Štefan Straka poskytoval žalobcovi obhajobu aj v ďalšej trestnej veci vedenej na

Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T 40/2012 a porady sa mohli týkať aj tejto veci. Žalovaná ďalej
uviedla, že má za to, že je neúčelné a opakované trojnásobné študovanie vyšetrovacieho spisu mimo
záverečného preštudovania. Žalovaná namietala aj tú skutočnosť, že žalobca bol v dôsledku trestného
stíhanianezamestnaný,keďžesvojetvrdenienepreukázalžiadnymisprávamizoSociálnejpoisťovneani
ÚPSVaR, že by prišiel o prácu v Monaku v dôsledku väzby a že sa uchádza o zamestnanie. Žalobca žije

v okrese s vysokou nezamestnanosťou a ako právoplatne odsúdená osoba za násilnú trestnú činnosť
je pochopiteľné, že má problém sa zamestnať. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu ohľadne nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol z toho dôvodu, že žalobca je dôvodne vo svojom
okolí vnímaný ako kriminálne závadná osoba, keďže bol 3-krát právoplatne odsúdený za rôznu trestnú
činnosť a to jednak predtým ako bol vzatý do väzby a taktiež aj po tom čo bol z väzby prepustený.

7. Súd vo veci vykonal vypočutím strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah súdneho spisu, najmä obsahom žaloby, podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.
3T/106/2013, žiadosťou žalobcu zo dňa 09.5.2016 adresovanej Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámením Generálnej prokuratúry

SR sp. zn. VI/4 Gc 77/16/1000-6 zo dňa 12.7.2016 o odmietnutí žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, vyúčtovaním trov právneho zastupovania JUDr. Štefana
Straku pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pri výkone verejnej moci na GP SR zo
dňa 30.8.2016, uznesením OR PZ v Humennom odboru kriminálnej polície , oddelenia ekonomickej
kriminality ČVS: ORP-850/OVK-HE-2012 zo dňa 19.12.2015, uznesením Okresného súdu Humenné sp.

zn. 0Tp/62/2012 zo dňa 21.12.2012, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Tpo 1/2013-52 zo
dňa 08.01.2013, príkazom Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 766/12-15 zo dňa 22.01.2013,
uznesením Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.7.2013, uznesením
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XV/2Pz 115/13-7 zo dňa 15.10.2013, rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 8/2014-349 zo dňa 12.8.2014, Zmluvou o poskytnutí právnych

služieb medzi klientom Ľ. Š. a advokátok Advokátska kancelária Krajňák & Partners, s.r.o. zo dňa
21.12.2012, vyčíslením trov obhajoby zo dňa 02.01.2013 (č. l. 31), daňovým dokladom k prijatej platbe
č. 022013 zo dňa 02.01.2013 (č. l. 32), výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 02.01.2013 (č.
l. 33), faktúrou zo dňa 11.01.2013 (č.l. 34) vystavenou advokátom JUDr. Mgr. Radimom Komkom pre
odberateľa R. Š., L. Š., zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzatvorenou dňa 10.01.2013 medzi

klientom L. Š.A. a advokátom JUDr. Štefanom Strakom, dokladom o platbe zo dňa 22.7.2013 (č.l. 38),
faktúrou č. FO-2013/03 zo dňa 18.7.2013, vyčíslením trov právneho zastúpenia zo dňa 18.7.2013,
dokladom o platbe zo dňa 08.12.2015, faktúrou č. FO-2015/032 zo dňa 23.10.2015, vyčíslením trov
právneho zastúpenia zo dňa 23.10.2015, správou L.. R. F. zo dňa 06.02.2013, správou U.. L. P. zo dňa
31.01.2013, správou T.. T. T. zo dňa 14.02.2013 a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a

zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 30.11.2012 bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Humenné pod sp. zn. ČVS: ORP-850/OVK-
HE-2012 zo dňa 19.12.2012 vznesené žalobcovi obvinenie za zločin obmedzovanie osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1, ods. 2, písm. a), písm. b) Trestného zákona, zločin marenie spravodlivosti podľa §

344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva. Uznesením Okresného
súdu Humenné sp. zn. 0Tp/62/2012 zo dňa 21.12.2012 vzal súd žalobcu ihneď do väzby. Krajský súd
v Prešove uznesením sp. zn. 3Tpo 1/2013-52 zo dňa 08.01.2013 neprijal písomnú záruku žalobcu
na nahradenie väzby a neprijal ani ponuku otca žalobcu na nahradenie väzby peňažnou zárukou.Okresná prokuratúra Humenné rozhodnutím 2 Pv 766/12-15 zo dňa 22.01.2013 rozhodla podľa § 79
ods. 1, 4 Tr. por. o tom, že žalobca má byť ihneď prepustený z väzby na slobodu. Okresná prokuratúra
Humenné uznesením sp. zn. 2 pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.7.2013 podľa § 215 odsek 1 písm. a)

Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie žalobcu. Generálny prokurátor SR uznesením sp. zn. XV/2
Pz 115/13-7 zo dňa 15.10.2013 rozhodol, že uznesením prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné sp.
zn.2Pv766/12-13z8.júla2013,ktorýmzastaviltrestnéstíhaniežalobcubolporušenýzákon,avkonaní,
ktoré mu predchádzalo v prospech obvineného L. Š. . Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 2 Pv 766/12-13 z 8.júla 2013 sa zrušil.

9. Dňa 21.12.2012 otec žalobcu podpísal s Advokátskou kanceláriou Krajňák & Partnerse, s.r.o. zmluvu
oposkytnuté právnychslužiebspočívajúcichvzastupovaníjehosyna(žalobcu)L.Š.vtrestnejveciČVS:
ORP-850/OVK-HE-2012. Právny zástupca žalobcu si vyúčtovaním zo dňa 02.01.2013 vyúčtoval trovy
právneho zastúpenia v uvedenej trestnej veci v celkovej sume 618,-€. Tieto finančné prostriedky boli
dňa 02.01.2013 právnemu zástupcovi reálne vyplatené. Faktúrou zo dňa 11.01.2013 si advokát JUDr.

Mgr. Radim Komka vyúčtoval za poskytnutie obhajoby v trestnej veci L. Š. odmenu vo výške 1258,39
eur. Zmluvou zo dňa 10.01.2013 prevzal právne zastupovanie v trestnej veci ORP-850/OVK-HE-2012
JUDr. Štefan Straka, ktorý si za poskytovanie právnych služieb vyúčtoval dňa 18.7.2013 sumu 2202,53
eur a dňa 23.10.2015 sumu 1003,87 eur. Tieto finančné prostriedky boli právnemu zástupcovi riadne
vyplatené, o čom svedčia bankové doklady predložené žalobcom.

10. Podaním z 06.10.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala žalovanú v
zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, a teda nákladov, ktoré musela vynaložiť na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v
celkovej výške 1337,29 € ktoré jej vyúčtoval právny zástupca a ktoré mu uhradila a zároveň náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5000 eur.

11. Podaním zo dňa 09.5.2016 žalobca požiadal GP SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.

12. Oznámením zo dňa 12.7.2016 žalovaná zastúpená Generálnou prokuratúrou žalobcovi oznámila,
že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmieta ako nedôvodnú.

13. V priebehu pojednávania žalobca zotrval na podanej žalobe, pričom tvrdil, že v danej veci nesie
žalovaná zodpovednosť za škodu, ktorá mu bola spôsobená tým, že hradil trovy obhajoby v trestnom

konaní, v ktorom bol napokon rozsudkom súdu prvej inštancie oslobodený spod obžaloby a taktiež trval
na uplatnenej nemajetkovej ujme v sume 5000,-eur. Žalovaná poukázala na svoje písomné vyjadrenie
zo dňa 05.5.2017 a navrhla žalobu zamietnuť.

14. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že čo sa týka trov obhajoby, tak tieto

preukázal doloženou faktúrou, dokladom o jej zaplatení ako aj úradnými záznamami o poradách, ktoré
si uplatňuje s tým, že právna služba bola účelná, vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok Okresného
súdu Humenné. Ďalej poukázal na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky
pre priznanie nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že nemajetková ujma, ktorú požadujú vo výške
5.000,- eur je v zákonom stanovenom rozhraní, je racionálna a odvodená vzhľadom na traumu, ktorú

musela žalobkyňa prežiť v súvislosti s nezákonným obvinením a znemožnením svojho spoločenského
postavenia. Žalobca má problémy s uplatnením a nájdením zamestnania a to práve kvôli tomuto prípadu
a jeho meno sa následkom tejto kauzy stalo negatívne známym. Doložili doklady o tom, že žalobkyňa
má zdravotné problémy a tieto pretrvávajú až do dnešného dňa. Celá táto aféra veľmi negatívne vplýva
na jeho rodinu a na jeho rodinný život. Žalobca spája túto aféru aj so smrťou svojich starých rodičov,

ktorí následne po tejto afére zomreli, pričom predtým ochoreli. Má teda za to, že sú naplnené podmienky
podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a požadovaná náhrada, ktorá je v zákonom stanovenej
hranici vo výške 5.000,- eur ktorú žiadajú je primeraná tej ujme, ktorá sa žalobcovi stala. Žiadal preto,
aby súd žalobe vyhovel v zmysle žaloby a taktiež aby žalovanú zaviazal nahradiť aj trovy predbežného
prejednania nároku a trovy tohto konania.

15. Žalovaná vo svojej záverečnej reči uviedla, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by
vydala nezákonné rozhodnutie alebo, že by nesprávne úradne postupovala a teda že by porušila svoje
povinnosti ako jeden z predpokladov naplnenia vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. V žiadnomprípade nepostupovala nesprávne, žalobca bol do väzby vzatý Okresným súdom Humenné a Krajský
súd v Prešove sťažnosť žalobcu proti vzatiu do väzby zamietol. Trestné stíhanie bolo vedené zákonným
spôsobom čo vyplýva aj z toho, že súd obžalobu prijal a nevrátil ju do prípravného konania, čo má z

Trestného poriadku zákonnú možnosť ak zistí dôvody na vrátenie obžaloby. V konaní bolo preukázané,
že žalobca už pred vzatím do väzby trpel opakovanými stavmi nervozita z dôvodu disharmonického
vývinu v rodine, ktoré pred väzbou neliečil. Zo svedeckých výpovedí rodinných príslušníkov žalobcu
vyplýva, že rodina žalobcu neplnila svoju funkciu. m. Preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Z lekárskych správ vyplýva, že zdravotné problémy mal už predtým a nie sú v priamej súvislosti so

vzatím do väzby. Mala za to, že nebola preukázaná nemajetková ujma v súvislosti s údajnou stratou
zamestnania vo Švajčiarsku, keďže žalobca prácu ukončil dobrovoľne. Čo sa týka škody spôsobenej
údajnou medializáciou prípadu, nebol preukázané, že by v médiách odzneli informácie, na základe
ktorých by bolo možné žalobcu identifikovať. Žalovaná mala za to, že samotné oslobodenie spod
obžaloby je potrebné považovať za primerané zadosťučinenie ohľadne nároku nemajetkovej ujmy.

16. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vznesenia obvinenia, na účely
tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach,
právomchránenýchzáujmochapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôb, b)orgánverejnej
moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa
nemožno zbaviť.

17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

18.Podľaustanovenia§5odsek1citovanéhozákona,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

19. Podľa ustanovenia § 6 odsek 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 6 odsek 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

21.Podľaustanovenia§17ods.1citovanéhozákonauhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitný
predpis neustanovuje inak.

22. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

23. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej súd poukazuje na judikovaný názor Najvyššieho súdu SR,
ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Cdo 194/2010 konštatuje, že v prípade, ak išlo o trestné stíhanie
na podklade obžaloby podanej prokurátorom, ktoré sa skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby,
prichádzali by do úvahy dva orgány verejnej moci, ktoré by mohli v tomto prípade niesť zodpovednosť za
škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Tým prvým je ministerstvo vnútra a tým druhým je generálna prokuratúra.

Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu,
je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci
začal konať ako prvý.

24. Súd mal v tejto vecipreukázané, že vočižalobcovibolo vyšetrovateľom PZ dňa 19.12.2012 vznesené
obvinenie za zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm.
d) Trestného zákona, zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva. Uznesením sp. zn. 2 Pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.7.2013 bolo trestné stíhanie

žalobcu zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestali skutky, pre ktoré sa trestné stíhanie viedlo.
V konaní bolo preukázané, že za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní boli z jeho strany, resp. zo
strany jeho otca50178,03 eur.

25. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré

neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., pri ktorom je treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z
úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež oslobodenie
spod obžaloby, pričom skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie

je bez významu. Súd má teda zato, že ak bola obžalovaná oslobodená spod obžaloby, tak ako tomu bolo
v predmetnej veci, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia po splnení
ďalších podmienok vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z. i napriek tomu, že k zrušeniu uznesenia
o vznesení obvinenia nedošlo.

26.Pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba vopred prerokovať tento nárok na náhradu
škody s príslušným orgánom, a to podanou písomnou žiadosťou. Súd mal za preukázané, že žalobca
pred uplatnením svojho práva na náhradu škody na súde žiadosťou zo dňa 09.5.2016 požiadal žalovanú
v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR o predbežné prerokovanie nároku. Táto na túto žiadosť
reagovala podaním zo dňa 12.7.2016 tak, že jeho žiadosť odmietla ako nedôvodnú, pretože nezistila

taký nesprávny postup okresnej prokuratúry, ktorý by zakladal zákonný dôvod predpokladaný zákonom
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.27. Pokiaľ ide o samotnú škodu tak žalobca si uplatnil škodu pozostávajúcu z trov jej právneho
zastúpenia v trestnom konaní. Z ustanovenia § 18 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že
náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému v konaní

vznikli. Žalobca súdu preukázal úhradu sumy 5078,03 eur ako trovy právneho zastúpenia v trestnom
konaní, čom svedčia predložené výpisy z účtov otca žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. V zmysle
uvedeného tak v majetkovej sfére žalobcu došlo k ujme spočívajúcej v zmenšení jeho majetku.

28. Napokon posledným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a škodou. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie) a
vznik škody boli v logickom slede, teda aby toto nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody
vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia a prebiehajúcim
trestného konania žalobkyňa vynaložila náklady spojené s jej obhajobou v konaní pred súdom, ktoré by
neboli vznikli v prípade, ak by bolo trestné stíhanie zastavené. Z uvedeného dôvodu je zrejmá i príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

29. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre
priznanie žalobcovi nároku na náhradu škody v časti uplatnenej majetkovej ujmy v uplatnenej výške a
preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

30. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

31. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

32. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z

omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Je nesporné, že žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, a preto
žalobca má právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním

uplatnenej zákonnej výške 5,05 % zo sumy 50178,05 eur od 18.7.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí trojročnej lehoty na prerokovanie predbežného nároku na náhradu škody.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal i priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
5000,-eur.

35. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

36. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a)
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.37. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

38. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.), každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

39. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného
života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna

ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry,
v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k
súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho
ochranu sú súčasťou súkromia. Súčasťou súkromného života je bezpochyby rodinný život, zahŕňajúci
nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či trvale

žijú alebo nie, ako aj vzťahy medzi prarodičmi a vnukmi alebo medzi dospelými deťmi, žijúcimi vo
vlastných rodinách a ich rodičmi. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v rodinných vzťahoch voči
iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. Zásahy
do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do
rodinného súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života

jednotlivca dosahujú určitú intezitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na
ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom
do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení

alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

40. Občiansky zákonník neupravuje maximálnu ani minimálnu výšku poskytovaného zadosťučinenia. V
zmysle § 13 ods. 1 OZ sa vyžaduje iba primeranosť tohto zadosťučinenia s prihliadnutím na závažnosť
ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom zadosťučinenia nemá byť

zábezpeka, zdroj obživy ani náhrada príjmu a nemôže viesť k neprimeranému obohateniu. Výška
priznaného zadosťučinenia musí zohľadňovať závažnosť vzniknutej ujmy na strane žalobkyne, teda
trvalú citovú traumu ale aj okolnosti na strane žalovanej, kde nešlo o úmyselné konanie.

41. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru že u žalobcu nedošlo k takému zásahu do jeho práva

na súkromie a preto nie je na mieste aj peňažná satisfakcia.

42. Už samotná skutočnosť, že žalobca bol spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený, je pre neho
dostatočným a konkrétnym druhom satisfakcie. Súd taktiež nemal preukázanú spojitosť s vedeným
trestným stíhaním a nemožnosťou žalobcu sa zamestnať a ani ďalšie iné poškodenie jeho dobrého

mena, preto žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.

43. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Nakoľko pomer úspechu žalobcu a žalovanej v konaní bol približne rovnaký, súd rozhodol o trovách
tohto konania tak, že ich náhradu ani jednej zo strán sporu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.