Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209829
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316209829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: L. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. W.,
M. U. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Štefanom Strakom, advokátom so sídlom v Košiciach
na ulici Krmanovej č. 1, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave na ulici Štúrovej č. 2, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.05.2019 č.k.
15C 280/2016-209 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 4.000 eur s príslušenstvom.

Mení rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 5,05 % úrok z omeškania
zo sumy 1.000 eur od 18.07.2016 do zaplatenia tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.000 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 18.07.2016 do zaplatenia. Žalobu pre sumu 4.000

eur s prísl. zamietol. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 21,40
% a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 19.12.2012
bolo vznesené voči žalobcovi obvinenie za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.
1, 2 písm. a), b), d) Trestného zákona, zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b), d) Trestného

zákona. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 21.12.2012 vydaným vo veci 0Tp 62/2012 vzal
žalobcu do väzby. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 08.01.2013 č. k. 3Tpo 1/2013-52 neprijal
písomnú záruku žalobcu a neprijal ani ponuku otca žalobcu na nahradenie väzby peňažnou zárukou.
Okresná prokuratúra rozhodnutím 2Pv 766/12-15 zo dňa 22.01.2013 rozhodla o tom, že žalobca
má byť ihneď prepustený z väzby na slobodu. Uznesením 2Pv 766/12/7702-13 zo dňa 08.07.2013
Okresná prokuratúra Humenné zastavila trestné stíhanie žalobcu. Generálny prokurátor Slovenskej
republiky uznesením XV/2Pz115/13-7 zo dňa 15.10.2013 rozhodol, že uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry Humenné z 08.07.2013, ktorým zastavil trestné stíhanie žalobcu bol porušený zákon v
prospech žalobcu. Zároveň zrušil uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné z 08.07.2013.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 12.08.2014 č. k. 4T 8/2014-349 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby Okresného prokurátora Humenné 2Pv 766/12 zo dňa 07.01.2014.3. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 11.06.2018 č.k. 15C 280/2016 - 170 bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 5.178,06 eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žaloba žalobcu bola

zamietnutá. V dôsledku odvolaní podaných zo strany žalobcu a žalovaného Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 21.01.2019 č.k. 7Co 122/2018 - 200 potvrdil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.178,06 eur s prísl. a čo do zvyšku rozsudok zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie. Dôvodom zrušenia rozsudku v časti uplatneného nároku na
náhradunemajetkovejujmybolanedostatočnosťodôvodneniavýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcej

časti.

4. Úprava ochrany súkromia, vrátanie rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného
života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry,
v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k

súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho
ochranu sú súčasťou súkromia. Súčasťou súkromného života je bezpochyby rodinný život zahŕňajúci
nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými bez ohľadu na to, či trvale žijú
alebo nie, ako aj vzťahy medzi rodičmi a vnukmi, alebo medzi dospelými deťmi žijúcimi vo vlastných
rodináchaichrodičmi.Ústavachrániajsúkromiefyzickejosobyvrodinnýchvzťahochvočiinýmfyzickým

osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. Zásahy do týchto
vzťahov, ktoré sú neoprávnené možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do rodinného
súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca
dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov
dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu

osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva
na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti
fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

5. Občiansky zákonník neupravuje maximálnu ani minimálnu výšku poskytovaného zadosťučinenia. V
zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje iba primeranosť tohto zadosťučinenia
s prihliadnutím na závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom
zadosťučinenia nemá byť zábezpeka, zdroj obživy, ani náhrada príjmu a nemôže viesť k neprimeranému
obohateniu. Výška priznaného zadosťučinenia musí zohľadňovať závažnosť vzniknutej ujmy na strane

žalobcu, teda trvalú citovú traumu, ale aj okolnosti na strane žalovaného, kde nešlo o úmyselné konanie.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že u žalobcu došlo k takému zásahu do
jeho práva na súkromie, a preto je na mieste aj peňažná satisfakcia. Aj samotná skutočnosť, že žalobca
bol spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený, je pre neho dostatočným a konkrétnym druhom

satisfakcie. Súd nemal preukázanú spojitosť s vedeným trestným stíhaním a nemožnosťou žalobcu sa
zamestnať a ani ďalšie iné poškodenie jeho dobrého mena, preto žalobe v časti o náhradu nemajetkovej
ujmy bolo vyhovené len čiastočne.

7. K podaniu obžaloby dôjsť nemalo a žalobca utrpel nemajetkovú ujmu. Pri rozhodovaní o výške

náhrady sa skúmala osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval. V
tejto súvislosti sa zistilo, že matka žalobcu sa neodkladným opatrením musela domáhať od žalobcu
vstupu do svojho domu a žalobca bol 3x odsúdený za rôznu trestnú činnosť. Čo sa týka závažnosti
následkov, ktoré žalobcovi vznikli ako poškodenému v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení,
tietožalobcavkonanínešpecifikoval.MožnosťžalobcunastúpiťdoprácevoF.bolapotvrdenásvedkami,

no keďže žalobca bol vo väzbe len 31 dní, mohol nastúpiť do práce o mesiac neskôr. Žalobca síce doložil
súdu správu z psychologickej, ortopedickej a gastroenterologickej ambulancie, ale len zo začiatku roka
2013, hoci v žalobe uvádzal, že došlo k dlhodobému vyšetreniu a bez nevyhnutnosti práceneschopnosti.
Vzhľadom na uvedené žalobcovi bol priznaný nárok len vo výške 1.000 eur, ktorý je primeraný vzhľadom
na dĺžku väzby, život žalobcu a spôsobené následky i samotný oslobodzujúci rozsudok v prospech

žalobcu.

8. Okrem sumy 1.000 eur bol žalobcovi priznaný i úrok z omeškania od 18.07.2016 do zaplatenia.9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obe strany sporu.

11. Žalobca napadol výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby
žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000 eur. Ako
dôvod uviedol, že prevažná časť záverov prvoinštančného súdu je nepravdivá, v rozpore s predloženými
dôkazmi a čiastočne vychádza z nepodložených tvrdení žalovaného, pričom vo veci sa vôbec

neprihliadalo na tvrdenia žalobcu, ktorými tieto argumenty vyvrátil. Pri rozhodovaní sa nezohľadnila
žalobcom preukázaná závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi na osobnej cti a dôstojnosti, na
zdravotnom stave, v jeho súkromnom a rodinnom živote, v pracovnom a spoločenskom uplatnení.
Uznesenie o vznesení obvinenia a o vzatí do väzby predstavuje vo všeobecnosti najzávažnejší zásah do
osobnostných práv k akému môže v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy dôjsť. V odôvodnení
rozsudku vo vzťahu k osobe žalobcu sa konštatuje úplne nepravdivá skutočnosť, podľa ktorej jeho

matka sa musela neodkladným opatrením domáhať vstupu do svojho domu, čo vôbec nie je pravda.
Žiadne takéto opatrenie na návrh matky žalobcu vydané nebolo. To, že žalobca bol v minulosti 3x
odsúdený, nijakým spôsobom nesúviselo s nezákonným trestným stíhaním, pričom žalobca nikdy okrem
nezákonnej väzby nebol obmedzený na osobnej slobode. Žalobca znášal väzbu veľmi zle po fyzickej,
ale aj po psychickej stránke v dôsledku čoho bol 3x ošetrený pre poruchy psychického charakteru počas

väzby, čo potvrdila správa z ústavu pre výkon väzby, ktorá bola predložená súdu. Po prepustení z väzby
tieto psychické poruchy dlhodobo pretrvávali až do roku 2016, čo potvrdzujú lekárske správy MUDr. R.
F. z psychiatrickej ambulancie v W.. Žalobca sa pred vzatím do vyšetrovacej väzby dozvedel o tom, že
jeho priateľka A. B. očakáva s ním dieťa. Vzatie žalobcu do väzby jeho priateľka psychicky nezvládla a
potratila, čo potvrdzuje lekárska správa z Nemocnice A. C. v W. z 18.01.2013. Žalobca pred vzatím do

väzby mal dobre platenú prácu vo F., ktorú vykonával od 03.09.2012 do 30.11.2012 a do ktorej sa mal
vrátiť začiatkom roka 2013. Žalobca viackrát poukázal na skutočnosť, že jeho prípad bol medializovaný
v hlavných správať TV JOJ „Krimi noviny“ v dňoch 19.12.2012, 20.12.2012 a 21.12.2012, v ktorých
bol žalobca vykreslený ako nebezpečný páchateľ predvádzaný v putách za to, že mal páchať trestnú
činnosť so zbraňou v ruke, hoci v skutočnosti sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil a jeho obvinenie

bolo vymyslené. V prípade žalobcu došlo k podstatným zásahom do práv chránených ust. § 11 OZ a z
hľadiskaintenzityzásahuaokolností,zaktorýchknímdošloastupňanegatívnychdôsledkovzásahovna
jeho chránené práva je výška priznanej nemajetkovej ujmy neadekvátna, neprimeraná a nepostačujúca.
V inom konaní bola bratovi žalobcu A. F., ktorý bol taktiež spoluobvinený v trestnom konaní, peňažná
náhrada priznaná vo výške 3.500 eur.

12. Nepochopiteľné a nepreskúmateľné je rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania. Žalobcovi mala
byť priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %.

13. Žalovaný požadoval rozsudok v jeho vyhovujúcej časti zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola

v celom rozsahu zamietnutá. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Tento nárok však vzniká len za splnenia podmienky podľa ust. § 6
ods.1zákonač.514/2003Z.z.,podľaktoréhoaktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V súlade
so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí, súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy
titulom zodpovednosti štátu za vznik škody nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia
vydaného orgánom verejnej moci v trestnom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená
len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené

príslušným nadriadeným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, resp. nemajetkovej ujmy, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Extenzívnym výkladom zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č.
514/2003 Z.z. bol síce judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký
význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania,
resp. oslobodenie spod obžaloby, ako je tomu v tomto prípade, ale uvedený záver nemôže byť prijímaný

absolútne a bezvýhradne. Za nesprávny úradný postup a za nezákonné rozhodnutie nemôže byť
automaticky považované každé začatie trestného stíhania, resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré
neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného, resp. obžalovaného bez posúdenia a zohľadnenia
osobitosti každej jednej trestnej veci. V prejednávanej veci vedenej na Okresnom súde Humenné podsp. zn. 4T 8/2014 bol žalobca oslobodený spod obžaloby. V čase vydania uznesenia vyšetrovateľom
policajného zboru zo dňa 19.12.2012 existovali dôvody na vznesenie obvinenia a trestné konanie voči
žalobcovi. Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia v danej trestnej veci orgánmi činnými v trestnom

konaní nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v ust. § 2 Trestného
poriadku, v zmysle ktorých pre vznesenie obvinenia postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu,
že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že
tento čin bol spáchaný určitou osobou, pričom preukázanie viny žalovaného je až vecou dokazovania
pred súdom (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.11.2013 vydaný vo veci II. ÚS 163/2013). V konaní

tak nemohla byť a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku v
súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne z rozhodnutí orgánu verejnej moci nebolo
príslušnýmorgánomprenezákonnosťzrušenévpriebehuvedeniatrestnéhokonania.Zákonč.514/2003
Z.z. stanovuje pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci preukázanie základných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti kumulatívne a to nezákonné
rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti - nezákonným

rozhodnutím a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené všetky
tri podmienky súčasne, pričom sa nepreukazuje zavinenie, keďže špeciálna právna úprava v danom
prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu. Nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. nevzniká, pokiaľ nie je naplnený čo i len jeden z troch uvádzaných predpokladov
vznikuzodpovednostizaškodu.Žalobcavcivilnomkonanížiadnymrelevantnýmspôsobomnepreukázal

vznik nemajetkovej ujmy. V čase trestného stíhania bol nezamestnaný. Následkom trestného stíhania
neprišiel o zamestnanie a v tom čase bol osobou opakovane právoplatne odsúdenou za násilnú trestnú
činnosť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania
žalobcu a žalovaného nie sú opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

16. Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce
do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt
trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje
do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti. Je potrebné zdôrazniť, že

na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť,
na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukážu ich
predpoklady ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný sa takýmto úkonom vôbec podrobiť,
musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal,
dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený.

17. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

18. Náhrada škody v súlade s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie

zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

19. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím v zmysle ust. § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej

úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátom bola odčinená. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na
náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že
ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo

oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na
správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania.

20. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu zo dňa 13.11.2013, vydaný vo veci II.ÚS 163/2013, na ktorý
poukazuje žalovaný, ani z tohto rozhodnutia nevyplýva, aby právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím bolo možné uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto náleze bolo
konštatované iba to, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase vydania splnené
všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto

uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu,
že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa
neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

21. Podľa odôvodenia oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.08.2014 č. k.

4T 8/2014-349 jediným priamym dôkazom svedčiacim v neprospech žalobcu bola prvotná výpoveď
poškodeného, ktorý však postupne niekoľkokrát menil svoje výpovede. Poškodený sa sám doznal, že
si tieto veci vymyslel kvôli vidine finančnej odmeny. Dostupným dokazovaním nebol získaný priamy
dôkaz o tom, že by sa žalované skutky stali. Neexistovala ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, z
ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že obžaloba je dôvodná. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať na to, že z obdobnej dôkaznej situácie vychádzala aj Okresná prokuratúra Humenné, ktorá
uznesením zo dňa 08.07.2013 zastavila trestné stíhanie žalobcu z dôvodu, že skutky, pre ktoré sa vedie
trestnéstíhaniesanestali.TotouzneseniebolozrušenéuznesenímGenerálnehoprokurátoraSlovenskej
republiky. Zároveň sa prokurátorovi Okresnej prokuratúry Humenné prikázalo, aby vo veci znovu konal
a rozhodol. Za takejto dôkaznej situácie k podaniu obžaloby dôjsť nemalo. Trestný poriadok v ust. §

234 umožňuje prokurátorovi podať obžalobu príslušnému súdu, len ak výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Trestný poriadok
zároveň umožňuje prokurátorovi zastaviť trestné stíhanie, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre
ktorý sa vedie trestné stíhanie (§ 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku).

22. Vychádzajúc z uvedeného základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bol bez
akýchkoľvek pochybností daný. Začatie trestného stíhania žalobcu a jeho vzatie do väzby za skutky, z
ktorých bol oslobodený rozsudkom Okresného súdu Humenné vydaným vo veci 4T 8/2014 nepochybne
spôsobilo závažný zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý zakladá nárok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,

sú v zmysle ust. § 13 ods. 3 OZ určujúce pre stanovenie výšky náhrady súdom. Určenie tejto náhrady
ale nemôže byť svojvoľné a ani ničím neobmedzené. V prejednávanej veci stanovená náhrada vo výške
1.000 eur sa dá považovať za primeranú. Je tomu tak i napriek tomu, že tvrdenie prvoinštančného
súdu, podľa ktorého matka žalobcu sa návrhom musela domáhať neodkladným opatrením vstupu do
svojho domu voči žalobcovi z obsahu spisu vôbec nevyplýva. Rovnako nesprávnym je tvrdenie, podľa

ktorého väzba žalobcu mu neznemožnila zamestnať sa vo F.. Uvedené pochybenie však vplyv na vecnú
správnosť rozsudku nemá.

23. Trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom. Už samotný
oslobodzujúci rozsudok predstavuje významnú formu morálneho zadosťučinenia žalobcu, ktorá nemôže

zostať nezohľadnená pri určení výšky peňažného zadosťučinenia. Žalobca okrem trestného stíhania
ukončeného oslobodzujúcim rozsudkom bol 3x právoplatne odsúdený a to za prečin ublíženia na
zdraví rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 07.02.2012 vydaným vo veci 3T 33/2011, za
prečin úverového podvodu trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 10.10.2012 vydaným
vo veci 3T 40/2012 a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa
24.09.2015 vydaným vo veci 0T 76/2015. Vzhľadom na existenciu týchto právoplatných rozhodnutí,
ktoré boli spôsobilé vyvolať závažné následky v rôznych oblastiach života žalobcu, žalobca ničím právne
významným nepreukázal, aby ním popísané následky boli v príčinnej súvislosti iba s nezákonnýmrozhodnutím o väzbe. Nezákonným rozhodnutím o väzbe bol žalobca preukázateľne nedôvodne
pozbavený osobnej slobody a zároveň v dôsledku vzatia do väzby mu bolo znemožnené nastúpiť v
januári roku 2013 do zamestnania vo F.. Pri takýchto následkoch, ktoré nastali v živote žalobcu, je

potrebné náhradu stanovenú vo výške 1.000 eur pre žalobcu považovať za primeranú.

24. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 4.000 eur s prísl. ako vecne správny potvrdil.

28. Zároveň v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi 5,05 % úrok z omeškania zo sumy 1.000 eur od 18.07.2016 do zaplatenia tak, že
v tejto časti žalobu zamietol. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na

základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na
splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka.

29. Zároveň úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % podľa ust.
§ 396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov

rozhodne súd prvej inštancie. V danom prípade predmetom konania boli dva samostatné nároky, a to
nárok na náhradu škody s prísl. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V konaní o nároku o náhradu
škody mal žalobca plný úspech a v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy jeho výška bez
akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie
obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, uvedené neznamená, aby nová právna úprava

vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch,
keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo
povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená
výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre

určeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu
prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust. § 255
CSP. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd priznánárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy
súdu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).