Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310202659
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2310202659.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: G. U., nar. XX. W. XXXX, bytom B., Z. G. XXX/XX, o 609,44 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 15. júla 2013 č.k. 13Er/112/2010-33,
EX 762/2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v
časti zastavenia exekúcie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým (ďalej tiež len „exekútor“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a II. II. oprávnenej uložil povinnosť
zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 77,39 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

uznesenia. Právne vyhlásenie neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie odôvodnil ust. § 57 ods. 1
písm. g/ a § 58 ods. 1 E.p. (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučného poriadku/ v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne vylúčením exekútora, ku ktorému
došlo uznesením rovnakého súdu prvého stupňa z 8. novembra 2012 č.k. 13Er/112/2010-22, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2012, pričom oprávnená v súdom stanovenej lehote nového
exekútora neoznačila. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne zdôvodnené bolo ust. § 196, §

200 ods. 1 a 2 a § 203 E.p. a § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 21a a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (tzv. exekútorskej tarify); vecne potom zavinením
zastavenia exekúcie oprávnenou a priznaním exekútorovi náhrady trov exekúcie vo výške 77,39 Eur,
teda sumy nižšej ako ním požadovanej z dôvodov priblížených v závere odôvodnenia napadnutého
uznesenia.

Proti takémuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, navrhujúc zrušenie uznesenia (a podľa
všetkého i vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko v prípade doslovného
vyhovenia odvolaciemu návrhu by konanie skončilo bez vydania rozhodnutia i akéhokoľvek jeho právom
pripusteného ekvivalentu), namietajúc tým, že meno nového exekútora oznámila súdu listom z 3.
septembra 2013 a pokračovaniu v exekúcii preto podľa nej nič nebráni.

Povinný ani exekútor odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej
celú vec (vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia ako aj závislé rozhodnutie o trovách
exekúcie) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný

prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, žeuznesenie nemožno pre neexistenciu uznesením vytýkanej prekážky ďalšieho postupu exekúcie (v čase
rozhodovania odvolacieho súdu) považovať za správne.

Podľa § 30 ods. 1 E.p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k
veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 11 E.p. ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten

exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení potom, čo právoplatným uznesením z 8.
novembra 2012 č.k. 13Er/112/2010-22 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania predmetnej exekúcie, ktorý bol súdom prvého stupňa poverený vykonávaním exekúcie

poverením č. 5202054493 vydaným 8. septembra 2010.

Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že okresný súd výzvou zo 4. decembra 2012 vyzval oprávnenú,
aby v lehote 10 dní od doručenia navrhla súdu osobu exekútora, ktorého žiada poveriť vykonaním
exekúcie, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že skôr poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol

z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený.

Zuvedenéhomožnojednoznačnevyvodiť,žeoprávnenejbolposkytnutýpriestornato,abytátoeštepred
vydaním napadnutého uznesenia oznámila iného súdneho exekútora, ktorý by mohol byť po vylúčení
JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie poverený jej vykonávaním. Oprávnená však nového

súdneho exekútora (JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Haburská 49/A)
oznámila súdu prvého stupňa až v podaní z 3. septembra 2013, doručenom súdu prvého stupňa v ten
istý deň, teda ešte v odvolacej lehote prislúchajúcej oprávnenej na spochybnenie správnosti uznesenia
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

Hoci potom oprávnená napriek výzve súdu prvého stupňa nenavrhla nového exekútora ktorý by mal
pokračovať v exekúcii podľa § 30 ods. 11 E.p., a to nielen v súdom určenej lehote, ale ani do rozhodnutia
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom zastavení, a postup súdu prvého stupňa tak
v čase vydania napadnutého uznesenia bol vecne správny, rozhodujúcou v prejednávanej veci bola
skutočnosť, že oznámením nového súdneho exekútora v podaní z 3. septembra 2013 v rámci odvolacej

lehoty došlo k odstráneniu oprávnenou jediného súdom prvého stupňa (v napadnutom uznesení)
zmieneného dôvodu zastavenia exekúcie.

Napadnuté uznesenie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia preto z dôvodu
použitého súdom prvého stupňa obstáť nemohlo a nakoľko okresný súd na podporu ním zvoleného

spôsobu rozhodnutia žiaden iný dôvod nepoužil, muselo to mať za následok rozhodnutie o odvolaní
spôsobom vyplývajúcim z výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu (podľa § 251 ods. 4 v spojení s §
221 ods. 1 písm. i/ a ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 251 ods. 4 a § 226 O.s.p. viazaný, opätovne vyhodnotiť existenciu podmienok pre ďalší beh
exekúcie a podľa výsledku zvoliť ďalší postup.

Hoci potom oprávnená osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie neuviedla, odvolaním
bol takto napadnutý i tento výrok, keďže ide o výrok na zastavení exekúcie závislý.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn.
odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným
zákonomjenazákladepoznámkyč.31ktucitovanémuustanoveniuO.s.p.práveE.p.),aktentoosobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa§374ods.4vetytretejO.s.p.akodvolaniepodanévodvolacejlehoteoprávnenouosobousmeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.Podľa § 58 ods. 6 E.p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal
§ 58 ods. 5 E.p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E.p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa čl. I § 243b ods. 1 E.p. (ustanovenia nadpísaného spôsobom „Prechodné ustanovenia k úpravám

účinným od 1. novembra 2013“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (odsek 1) a o odvolaní
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom
2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (odsek 3).

Hoci z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že E.p. v čase vydania napadnutého uznesenia odvolanie
protivýrokuonáhradetrovexekúcievrozhodnutípodľa§57pripúšťal,novelouE.p.vykonanouzákonom
č. 299/2013 Z.z. bola s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania voči
takémuto výroku vylúčená, a to tým, že E.p. od tohto dátumu prípustnosť odvolania v tejto otázke ani
nezmieňuje, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce) ustanovenie nahradzuje ustanovením vyslovene

vylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí
podľa § 57.

Ak potom predmetné rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou bolo v časti náhrady trov exekúcie
napadnuté odvolaním oprávnenej podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b

ods. 3 E.p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto
dátumu, ktoré vylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa §
57 E.p., čo spôsobuje i nutnosť aplikácie § 374 ods. 4 vety tretej O.s.p. na prejednávanú vec.

So zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia podanie včasného odvolania oprávnenej

osoby, o ktorom nebolo rozhodnuté sudcom súdu prvého stupňa, spôsobilo po nadobudnutí účinnosti
vyššiezmienenejnovelyE.p.zrušenieuzneseniavyššejsúdnejúradníčkyvčasti,ktoroubolorozhodnuté
o náhrade trov exekúcie, a v čase rozhodovania odvolacieho súdu (t.j. po 1. novembri 2013) preto
nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnanca súdu prvého stupňa už a naopak z pohľadu
prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, ktorého správnosťou

by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať.

To je napokon dôvodom nerozhodovania krajským súdom o trovách odvolacieho konania, pretože tu
jednak došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie podaním odvolania (§ 374
ods. 4, § 251 ods. 4 a § 224 ods. 4, resp. i § 151 ods. 3

O.s.p. per analogiam), ako aj k vyporiadaniu sa s čiastkovou otázkou procesnej povahy v ešte
prebiehajúcom konaní, v ktorom potom rozhodnutie o trovách (vrátane trov tohto odvolacieho konania)
patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 3 O.s.p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.