Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204588
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318204588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: K. Y., nar. X.X.XXXX, bytom F., Y. XXXX/
XXXX, zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec, ul. Železničná 4/A, proti
žalovanému: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, o zaplatenie
674,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
8Csp/99/2018-85 zo dňa 25.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 674,40 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným
uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9 ods. 1 až 19, § 11 ods. 1 písm.

d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

3.Vecneargumentovaltým,žeZmluvumedzisporovýmistranami,ktorúprežalobkyňupripravilžalovaný
neobsahuje predpoklady, ktoré boli pre výpočet RPMN použité. Ide o obligatórnu náležitosť, ktorej
absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Význam tejto náležitosti spočíva v tom, aby
si spotrebiteľ a aj súd mohli overiť správnosť žalovaným deklarovaného výpočtu. Krajský súd v Trnave

vo svojom rozhodnutí z 25.6.2018 sp. zn. 23 Co 259/2017 uviedol: „ Rovnako bolo povinnosťou veriteľa
uviesť v zmluve aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j. zák. č. 129/2010 Z.z. t.j. všetky predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa názvu odvolacieho súdu bolo tomu tak
preto, aby v prípade sporu bolo možné prepočítať ( skontrolovať ) ako žalobca k výške RPMN dospel.“
Žalovaný nepreukázal, že by žalobca obdržal samostatnú listinu, ktorá mala obsahovať výpočet RPMN.
Takúto listinu ani v priebehu sporu žalovaný nepredložil. Podľa Uznesenia súdneho dvora (ôsmu komora
zo dňa 16.11.2010) vo veci C - 76/2010 vo veci Pohotovosť s.r.o. proti Ivete Korčovskej podľa bodu

69, zmluva o úvere musí byť uzavretá písomne a že musí obsahovať údaj o RPMN ako aj uvedenie
podmienok za ktorých môže byť táto miera zmenená. Článok 1a tento smernice stanovuje metódu
výpočtu RPMN a vo svojom odseku 4 písm. a) spresňuje, že sa vypočíta v dobe uzatvárania zmluvy.
Podľa bodu 70 uvedeného rozhodnutia informácia spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo formemiery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Táto informácia
musí byť podľa článku 7 smernice 87/105 oznámená už v štádiu inzercie, aby spotrebiteľovi pomohla
porovnať si úvery s inými subjektmi. Tiež to umožňuje posúdiť spotrebiteľovi rozsah záväzku. Podľa

bodu 77 rozhodnutia RPMN má byť uvedená jasne a zrozumiteľne v zmysle článku 4 smernice 93/13.
Ak tomu tak nie je má súd možnosť vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy posúdiť,
či nejde o nekalú povahu v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. Ročná percentuálna miera nákladov
obsahuje okrem samotného ročného úroku aj takzvaný úrok z úrokov. Tento pojem predstavuje aj ďalšie
poplatky, ktoré musí klient zaplatiť, keď si chce požičať od bankovej alebo nebankovej inštitúcie. RPMN

konkrétne obsahuje výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom
alebo pôžičkou. Jedná sa zvyčajne o poplatok za poskytnutie úveru, poplatkov za sprostredkovanie,
administratívny poplatok.

4. Poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 168 Eur bolo nutné zahrnúť do výpočtu RPMN.
Nejednalo sa o službu danú spotrebiteľovi na výber. Prípadné stanovisko NBS o tom, že tento poplatok

sa nezapočítava do RPMN súd nepozná a keby saj existovalo tak nie je pre súd záväzné. Nejedná sa o
orgán, ktorý je oprávnený rozhodovať súkromnoprávne spory a určovať podmienky v spotrebiteľských
zmluvách za neprijateľné. Poplatok za expresné spracovanie úveru neslúži záujmom spotrebiteľa, ale
veriteľ prostredníctvom neho navyšuje svoju odplatu. Je neprijateľné, aby poplatok za spracovanie
formulárovej zmluvy, ktorú má veriteľ vopred pripravenú a ktorú používa v iných prípadoch predstavoval

sumu vo výške 168 Eur. V podstate veriteľ tieto finančné prostriedky zinkasoval za vyplnenie osobných
údajov žalobcu do zmluvy a parametrov úveru. Vypočítaná skutočná RPMN je vo výške 75,13 % a ako
odplata pri spotrebiteľských úveroch prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením
vlády, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala 32,48% viac ako dvojnásobne. Výšku úrokovej sadzby
dohodnutá v zmluve vo výške 32,60 % odporuje dobrým mravom, nakoľko viac ako dvojnásobne

prevyšuje priemerné úrokové miery bánk alebo pobočiek zahraničných bánk za podobné typy úverov.
Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti
dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe
peňažných ústavov (1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010). Podľa rozsudku NS ČR 21 Cdo 1484/2004

nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke
sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Dohoda ktorou boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§
39 Občianskeho zákonníka). Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je len taká výška úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia obvyklú. Iba konkrétne zistenia, či a
koľkonásobne prevyšuje dohodnutá výška úrokov hornú hranicu obvyklej úrokovej miery pri úveroch
poskytovaných bankami, dovoľuje urobiť záver, či výška úrokov presahuje obvyklú úrokovú mieru
podstatným spôsobom. Až stav, keď to tak je, odôvodňuje záver, že ide o dojednanie, ktoré je neplatné
pre rozpor s dobrými mravmi. (viď 33 Odo 236/2005 NS ČR). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade

s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené vzniklo žalovanému bezdôvodné
obohatenie, ktoré činí rozdiel medzi tým čo žalobkyňa zaplatila a tým, čo jej žalovaný poskytol a preto
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 674,40 Eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §

255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f)
a h) Civilného sporového poriadku, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie,uplatniacsináhradutrovkonania.Žalovanýpoukazujenaskutočnosť,žežalobcasožalovaným

uzatvorilidňa02.11.2016zmluvuospotrebiteľskomúvereč.220800012,ktorouveriteľposkytoldlžníkovi
úver vo výške 2.000,-- EUR, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s úrokom a poplatkom za expresné
spracovanie úveru, spolu vo výške 674,40 EUR (ďalej len ,,zmluva“ alebo aj ,,zmluva o úvere“). Zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) považuje zmluvu

za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov, ustanovených v § 11 ods.
1. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva
nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v zmysle platných právnychpredpisov,atedabolbytojedinýdôvod,prečobybolomožnévyhlásiťzmluvuospotrebiteľskomúvereza
bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi,

ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o výške RPMN. Údaj RPMN je uvedený
jednak na prednej strane zmluvy a zároveň na samostatnej listine, s ktorou bol žalobca oboznámený
a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Žalobca má ďalej za to, že
si splnil svoje informačné povinnosti k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobca
potvrdil prevzatie formuláru o Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere ako aj

informácie o RPMN a s tlačivom sa riadne oboznámil. Priemerná výška RPMN v zmluve o úvere je vo
výške 25,55 %, pričom na základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok hodnoty RPMN, čo v
danom prípade je 51,10 % pričom RPMN dohodnutá v zmluve bola vo výške 37,95 % a teda neprekročil
zákonom stanovený limit.

6. Žalovaný ďalej uvádza čo sa týka odplaty, že podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzavretia zmluvy o úvere ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách
jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím
predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa §
1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie”) odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si

budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nariadenie
definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov.

7. V zmluve o úvere žalobca berie na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 37,95 % a expresný poplatok vo výške 168 Eur, teda
celkovo zaplatiť 674,40 Eur. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej
hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o

úvere je vo výške 25,55 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí
peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN
ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalovaný má za to, že odplata za poskytnutý úver ktorý
je tvorený zmluvným úrokom 32,60 % neprevyšuje zákonom požadovanú maximálnu výšku odplaty.
Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal

nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal
právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s
obsahom zmluvy o úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. K poplatku
za expresné spracovanie úveru žalovaný uvádza, že Národná banka Slovenska na svojom webovom

sídle zverejnila zoznam poplatkov, ktoré sa do výpočtu RPMN nezahŕňajú. Medzi tieto poplatky boli
zahrnuté poplatky za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta, poplatky za nedočerpanie
poskytnutého úveru, poplatky za navýšenie úveru, poplatky za expresné spracovanie úveru, poplatky
za prevod peňažných prostriedkov súvisiacich so splácaním úveru, poplatky za nepovinné poistenie
k úveru, poplatky a sankcie v prípade neplatenia alebo omeškania úveru, notárske poplatky, ktoré

vzniknú veriteľovi a z toho dôvodu poplatok za expresné spracovanie úveru neprestavuje odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je RPMN uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere správna, nakoľko sa poplatok za expresné spracovanie úveru do výpočtu RPMN
nezahŕňa. Na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. nieje naplnený žiaden predpoklad uvedený žalobcom, pretože odplata teda celková RPMN je uvedená
je vypočítaná správne, odplata neprevýšila zákonné maximum a to dvojnásobok priemernej RPMN,
ktorá je v zmluve rovnako uvedená vo výške 25,55 %. Na základe uvedeného, predmetná zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva
o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový

prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. V zmysle uvedeného popiera, že by na jeho strane došlo
ku vzniku bezdôvodného obohatenia.

8. Žalobca odvolanie nepodal, v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to,
že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dostatočne odôvodnený, sledujúci
prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žalovaný vo svojom odvolaní

poukazuje na totožné dôvody, ktoré už súd prvej inštancie v konaní neakceptoval, pričom svoje závery
náležite odôvodnil aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov SR. Žalobca v konaní preukázal, že
RPMN v zmluve nie je uvedená správne, a to s poukazom na internetové RPMN kalkulačky, ktoré sú
bežne súdnou praxou akceptovateľné. Napriek zistenému skutkovému stavu, že žalovaný nepreukázal,
že by žalobca obdržal samostatnú listinu, ktorá by mala obsahovať výpočet RPMN a takáto nebola

ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložená, žalovaný opakovane a bezvýznamne
tvrdí, že si splnil svoje informačné povinnosti a s touto listinou žalobca oboznámený bol. V konečnom
dôsledku aj súd prvej inštancie zistil, že výsledná RPMN je až vo výške 75,13%, čo je údaj dvojnásobne
vyšší než ten, ktorý žalovaný uviedol v zmluve (37,95%). Skutočná výška RPMN ako odplata tak
prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty stanovenú nariadením vlády (32,48%). Odhliadnuc od tejto

skutočnosti, aj samotná RPMN formálne uvedené v zmluve tento zákonný strop prekračuje, preto je
potrebné zmluvu považovať v časti odplaty za neplatnú pre rozpor so zákonom. Žalovaný opakovane
v rozpore so zákonom posudzuje zákonný strop odplaty s priemernou RPMN nebankových subjektov,
hoci nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. tento postup určuje pomerne jednoznačne. Podľa ustanovenia
§ 1a ods. 1 nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa
obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme
poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa ustanovenia §
1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa

použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Na účely stanovenia najvyššej
prípustnej odplaty je teda relevantné porovnávať odplatu (RPMN) s priemernou RPMN bánk a pobočiek
zahraničnýchbánk,čovčaseuzatvoreniazmluvybolo16,24%,tedadvojnásobokčinil32,48%.Žalovaný

napriek tomu, že sám cituje ustanovenia nariadenia vlády, ktoré definujú odplatu (RPMN), poukazuje
na výšku RPMN uvedenú v zmluve (37,95%) v rozpore s logickým uvažovaním tvrdí, že najvyššia
prípustná odplata nie je prekročená, hoci toto tvrdenie vyznieva paradoxne už len pri samotnom
optickom skúmaní zmluvy. Okrem toho, že bol prekročený zákonný stop odplaty, súd prvej inštancie
bezúročnosť úveru správne vyslovil aj z toho dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované

zákonom č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN má

rovnaký význam ako uvedenie samotnej RPMN. Na základe týchto údajov vie spotrebiteľ (prípadne aj
súd v rámci konania) overiť, či veriteľom vypočítaná RPMN je správna. Význam tejto náležitosti teda
spočíva v tom, aby si spotrebiteľ a aj súd mohli overiť správnosť žalovaným deklarovaného výpočtu.
K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd Trnava vo veci 23Co/259/2017, na ktorý poukázal aj súd
prvej inštancie. Súd prvej inštancie považuje úver za bezúročný a bez poplatkov aj z toho dôvodu, že

v zmluve absentuje dojednanie o úrokovej sadzbe. V zmluve sa síce uvádza, že úroková sadzba je
vo výške 32,60%, avšak táto je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, preto sa na zmluvu
hľadí tak, ako by v nej úroková sadzba uvedené nebola. Dojednaná úroková sadzba niekoľkonásobne
prevyšuje priemerné úrokové miery bánk a pobočiek zahraničných bánk za podobné typy úverov. Úrokz úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť, nemožno
obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Za správne nemožno považovať porovnávanie ceny úveru
s inými nebankovými spoločnosťami, hoci sú tiež súčasťou finančného trhu, ktoré ich často stanovujú

v spoločensky nežiaducom rozsahu. Krajský súd Banská Bystrica považoval za neprijateľné úroky a
teda v rozpore s dobrými mravmi také, ktoré boli vo výške 32% (16Co/404/2017). Okresný súd Banská
Bystrica za rozpor s dobrými mravmi považoval už aj úrok vo výške 31,509733% (13C/96/2015). K
poplatku za expresné spracovanie žalovaný uvádza, že sa nezahŕňa do výpočtu RPMN, pričom jeho
závery zdôvodňuje iba poukazom na zoznam poplatkov vedený NBS, ktorý predmetný poplatok za

expresné spracovanie úveru do RPMN údajne nezahŕňa. Zároveň zákon č. 129/2010 Z. z. jasne určuje,
že do celkových nákladov (ktorých ročné percentuálne vyjadrenie predstavuje RPMN) sa započítavajú
úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu. O takomto zozname žalobca ani súd prvej inštancie
nemajú vedomosť, a aj keby existoval, NBS nie je orgánom, ktorý by mohol rozhodovať súkromnoprávne
spory (napr. neprijateľnosť podmienky, vydanie bezdôvodného obohatenia z neprijateľnej podmienky) a
pre súd takýto zoznam ani vyjadrenie NBS nie sú záväzné. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj

podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Žalovaný v priebehu
konania tiež nespochybnil, že poplatok je už súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný používal
v tisícoch prípadoch. Povedané inými slovami, poplatok bol do zmluvy už vopred vpísaný, rovnako

jeho výška, teda spotrebiteľ nemohol túto časť zmluvy ovplyvniť. Žalovaný nepredložil v konaní napr.
žiadosť spotrebiteľa, že by o tento poplatok mal záujem. Poplatok za expresné spracovanie tiež podľa
názoru žalobcu slúži na optické znižovanie úrokovej sadzby, nakoľko jeho zavedením navádza zdanie,
že zmluva má nižší úrok a okrem toho obsahuje pre spotrebiteľa aj pre neho výhodné „služby“.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a sú splnené podmienky
na potvrdenie rozsudku.

10. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne

správne posúdil nárok žalobkyne v časti vyhovenia žalobe.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatnených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci v časti vyhovenia
žalobe.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 2.11.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 220800012. Žalobca v predmetnej zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý je dlžníkom a
žalovaný je veriteľom a koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2000 Eur pri úrokovej
sadzbe 32,60 %. RPMN činí 37, 95%. Celková čiastka splatná dlžníkom predstavovala sumu 2674,40
Eur. Žalovaná strana sa zaviazala úver splatiť v 12 - mesačných splátkach, keď prvé štyri splátky sú

vo výške 16 mesačne a ďalšie splátky sú vo výške 333,80 Eur mesačne. V zmluve bolo uvedené, že
úrok spojený so spotrebiteľským úverom je vo výške 506,40 Eur a poplatok za expresné vypracovanie
úveru je vo výške 168 Eur. V zmluve je uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľavzorov uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške
37, 95 %. Dňa 2.10.2017 uzavreli strany sporu Dohodu o započítaní pohľadávok zo zmlúv a úvere.
Jednalo sa o pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 2670,40 Eur z titulu nedoplatku na zmluvu

č. 220800012 a pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 2700 Eur , ktorá predstavovala istinu
nového úveru č. 209200220 zo dňa 2.10.2017.

13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý
dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať

voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára
úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej
podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli
naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka

zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

14. Súd prvej inštancie správne zistil, že výsledná RPMN je až vo výške 75,13%, čo je údaj dvojnásobne
vyšší než ten, ktorý žalovaný uviedol v zmluve (37,95%). Skutočná výška RPMN ako odplata tak
prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty stanovenú nariadením vlády (32,48%). Odhliadnuc od tejto

skutočnosti, aj samotná RPMN formálne uvedená v zmluve tento zákonný strop prekračuje, preto je
potrebné zmluvu považovať v časti odplaty za neplatnú pre rozpor so zákonom. Žalovaný opakovane v
rozpore so zákonom posudzuje zákonný strop odplaty s priemernou RPMN nebankových subjektov, hoci
nariadenievládyč.87/1995Z.z.tentopostupurčujepomernejednoznačne.Podľaustanovenia§1aods.
1 nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1
ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom
alebopôžičkourozumieobdobnýprodukt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 nariadenia vlády,
na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

15. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej odplaty je teda relevantné porovnávať odplatu (RPMN) s

priemernou RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk, čo v čase uzatvorenia zmluvy bolo 16,24%, teda
dvojnásobok činil 32,48%. Žalovaný napriek tomu, že sám cituje ustanovenia nariadenia vlády, ktoré
definujú odplatu (RPMN), poukazuje na výšku RPMN uvedenú v zmluve (37,95%) v rozpore s logickým
uvažovaním tvrdí, že najvyššia prípustná odplata nie je prekročená.

16. Okrem toho, že bol prekročený zákonný stop odplaty, súd prvej inštancie bezúročnosť úveru správne
vyslovil aj z toho dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z.
účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN má rovnaký význam ako uvedenie
samotnej RPMN. Na základe týchto údajov vie spotrebiteľ (prípadne aj súd v rámci konania) overiť, či
veriteľom vypočítaná RPMN je správna. Význam tejto náležitosti teda spočíva v tom, aby si spotrebiteľ a
aj súd mohli overiť správnosť žalovaným deklarovaného výpočtu. K rovnakému záveru dospel aj Krajský

súd Trnava vo veci 23Co/259/2017, na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie.

17. Pokiaľ ide o poplatok za expresné spracovanie, nie je správna argumentácia žalovaného, že
sa nezahŕňa do výpočtu RPMN, pričom jeho závery zdôvodňuje iba poukazom na zoznam poplatkov
vedený NBS, ktorý predmetný poplatok za expresné spracovanie úveru do RPMN údajne nezahŕňa.

Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne určuje, že do celkových nákladov (ktorých ročné percentuálne vyjadrenie
predstavuje RPMN) sa započítavajú úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teóriaskutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch). Žalovaný v priebehu konania tiež nespochybnil, že poplatok je už súčasťou formulárovej
zmluvy,ktorúžalovanýpoužívalvtisícochprípadoch.Poplatokboldozmluvyužvopredvpísaný,rovnako

jeho výška, teda spotrebiteľ nemohol túto časť zmluvy ovplyvniť. Žalovaný nepredložil v konaní napr.
žiadosť spotrebiteľa, že by o tento poplatok mal záujem. Poplatok za expresné spracovanie zhodne s
argumentáciou žalobcu slúži na optické znižovanie úrokovej sadzby, nakoľko jeho zavedením navádza
zdanie, že zmluva má nižší úrok a okrem toho obsahuje pre spotrebiteľa aj pre neho výhodné „služby“.
Poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 168,- Eur preto bolo nutné zahrnúť do výpočtu RPMN.

Nejednalo sa o službu danú spotrebiteľovi na výber.

18. Odvolací súd preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že úver, ktorý žalovaný
poskytol žalobkyni a ktorý on čerpala, je bezúročný a bez poplatkov, keď v úverovej zmluve absentuje
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanej aj nad rozsah istiny čerpaného úveru,
sú tieto peňažné prostriedky bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaná získala na úkor žalobkyne
plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto ich musí vydať (§
456 Občianskeho zákonníka). Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaná nerozporovala osobitnou

odvolacou argumentáciou.

20. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a aj v časti o
náhrade trov konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolacími dôvodmi, podľa § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti v celom rozsahu potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne opäť súd prvej inštancie samostatným

uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení
veci.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).