Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Er/759/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211201
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4211211201.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul.
29 augusta 8/10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému : XD-X. L..C..I.., J. XXX/XX, V.C., IČO:
XX XXX XXX (10.2.2015 ex offo výmaz z OR SR), o vymoženie pohľadávky vo výške 55,36 eur a trov
exekúcie

r o z h o d o l :

I. Súd p r i z n á v a súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej trovy exekúcie v sume 45,59 eur.

II. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnej exekútorke JUDr.
Beatrix Vargovej sumu 45,59 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.6.2011 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 55,36 eur a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie

bol doručený na Exekútorský úrad súdnej exekútorky JUDr. Beatrix Vargovej dňa 1.7.2011. Žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu od súdnej exekútorky doručená dňa 6.7.2011.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 11.7.2011 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 057750 v konaní
vedenom pod sp. zn. 4Er/759/2011 (EX 895/2011) pre súdnu exekútorku JUDr. Beatrix Vargovú.

3. Dňa 19.3.2015 bol súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný
bol dňa 10.2.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR z dôvodu, že uznesením Okresného
súdu Nitra sp. zn. 28CbR/182/2013 - 29 zo dňa 25.11.2014 bola spoločnosť XD-X. L..C..I.., J. XXX/XX,
V., IČO: XX XXX XXX zrušená bez likvidácie.

4. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Er/759/2011-14, zo dňa 8.10.2015 vyššia súdna

úradníčka vyhlásila exekúciu za neprípustnú a zastavila exekúciu (podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku), súdnej exekútorke priznala trovy exekúcie vo výške 45,59 eur a oprávnenému
uložila povinnosť zaplatiť trovy exekúcie v sume 45,59 eur súdnej exekútorke do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Predmetné uznesenie čo do výroku o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.1.2016. Proti druhej a tretej vete výrokovej časti uznesenia podal oprávnený v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí a v danom prípade konštatuje nečinnosť

súdnej exekútorky, čo nemôže mať za následok automatické zaviazanie oprávneného na úhradu trov
exekúcie. V dôvodoch podaného odvolania oprávnený uviedol, že nečinnosť súdnej exekútorky podľa
neho spočívala v tom, že v rámci exekučného konania bolo zo strany súdnej exekútorky oprávnenému
zaslané len upovedomenie o začatí exekúcie a to zo dňa 26.7.2011 a v ďalších konaniach boli zo strany
súdnej exekútorky vydané len exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, čo nie je jediný spôsob vykonania exekúcie. Oprávnený bol toho názoru, že súdna exekútorka v

predmetnomexekučnomkonanínevykonalavšetkykroky,ktoréjejboliumožnené,abyúspešnevymohla
pohľadávku oprávneného, ako aj trovy konania. Oprávnený uskutočňoval s povinným rokovania, nazákladektorýchdošlodňa31.1.2013kúhradepohľadávkyvcelejvýške.Nazákladezisteníoprávneného
povinný pred výmazom spoločnosti z OR SR (ku ktorému došlo až v roku 2015) vykonával svoju činnosť
a disponoval s finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť postačujúce aj na pokrytie trov konania.

Ďalej oprávnený uviedol, že stav, keď súdnemu exekútorovi nie je priznaná náhrada vzniknutých trov,
nie je v rozpore so zákonom (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti
Belgicku). Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnej
exekútorke trovy exekúcie nepriznať.

5. Súdna exekútorka k odvolaniu oprávneného uviedla, že tvrdenia oprávneného o nečinnosti súdnej
exekútorky nie sú pravdivé. Oprávnený podal 4 návrhy na vykonanie exekúcie proti povinnému, takže
boli vedené 4 exekučné konania a to po spisovými značkami : EX 305/2011, EX 604/2011, EX 605/2011
a EX 895/2011. Povinnosťou súdneho exekútora je konať hospodárne a nezvyšovať trovy oprávnenému
a z tohto dôvodu súdna exekútorka vykonávala exekučné úkony, ako aj šetrenie majetku povinného iba v
jednom spise (EX 305/2011 - sp. zn. 5Er/492/2011 Okresného súdu Komárno), pričom z tohto spisu bolo

zrejmé, že povinný je nemajetný. V závere súdna exekútorka poukázala na skutočnosť, že oprávnený
napriek svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku, exekútorke neoznámil
žiadnu úhradu pohľadávky ani v jednom zo 4 exekučných spisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „OSP“) v znení účinnom do 30.6.2016,
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona však zostávajú zachované. V zmysle zákonného ustanovenia § 374 ods. 4
OSP v znení účinnom do 31.6.2016, ak odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťal, rozhodnutie sa podaním odvolania zo

zákona zrušilo a opätovne rozhodol sudca. V danom prípade oprávnený dňa 11.1.2016, t.j. ešte za
účinnosti OSP, podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Er/759/2011-14,
zo dňa 8.10.2015, vydaného vyššou súdnou úradníčkou. Z uvedeného vyplýva, že podaním odvolania
oprávneného sa uvedené uznesenie čo do druhej a tretej vety výrokovej časti uznesenia (t.j. v časti
výroku o trovách exekúcie) zrušilo ex lege. Z uvedeného dôvodu bolo preto nutné, aby zákonný sudca

opätovne preskúmal v doposiaľ vykonávanom exekučnom konaní všetky nazhromaždené dôkazy a
dospel k relevantnému skutkovému a právnemu záveru.12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený je povinný znášať trovy. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011,
v zmysle ktorého v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok,
ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza
do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie; v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený. Súd vychádzajúc z
uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, má za to, že v danom prípade oprávnený je povinný
znášať trovy exekúcie, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačoval
ani na úhradu trov exekúcie.

15. K tvrdeniu oprávneného, že povinný pred výmazom z obchodného registra (v danom prípade „ex
offo výmaz“ - zrušenie spoločnosti bez likvidácie) disponoval finančnými prostriedkami, pohľadávku
oprávnenému uhradil v celej výške po viacerých rokovaniach s ním a že nevymoženie trov exekúcie bolo
zapríčinené výlučne nečinnosťou súdnej exekútorky, súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 11 EP v
zmysle ktorého, ak oprávnený prijme peňažné prostriedky od povinného priamo a nejde o plnenie na

základe exekučného príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných
prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa predchádzajúcej vety,
znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až do splnenia jeho
oznamovacej povinnosti. Oprávnenému na základe jednoznačne preukázanej skutočnosti (tvrdenie
samotného oprávneného) t.j. neoznámení prijatia plnenia priamo od povinného súdnej exekútorke,

vznikla v zmysle ustanovenia § 36 ods. 11 EP t.j. v rozhodnom čase relevantného zákonného
ustanovenia, povinnosť znášať trovy exekúcie.

16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo

ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Súdna exekútorka v rámci vyúčtovania trov exekúcie špecifikovala nasledovné úkony:

- podľa § 14 ods. 1 vyhlášky

o minimálna odmena 33,19 eur
- podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky
o poštovné 7,95 eur
Odmena spolu aj s DPH (41,14 eur + 8,23 eur) 49,37 eur

Súdna exekútorka si správne uplatnila minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky a preto jej súd
priznal odmenu vo výške 33,19 eur, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 39,83 eur.

Trovy exekúcie titulom hotových výdavkov si vyčíslila súdna exekútorka sumou 7,95 eur. Súd priznal
súdnej exekútorke náhradu za také výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe

dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Súd priznal súdnej exekútorke také výdavky za
poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky ku zaslanej listine,
a to konkrétne za doručenie 3 zásielok cestou pošty (3 x 1,60 eur), čo po započítaní 20 % DPH
prestavuje sumu 5,76 eur. Súd nepriznal súdnej exekútorke titulom poštovného také hotové výdavky,ktoré vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takej listiny, ku ktorej je
originál doručenky pripojený v inom exekučnom spise a v predmetnom konaní sa nachádza len fotokópia
doručenky). Z takéhoto postupu súdnej exekútorky jasne vyplýva, že si tieto hotové výdavky uplatňuje

aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd nemôže súdnej exekútorke priznať duplicitne alebo
viacnásobne výdavky, ktoré reálne vznikli iba raz. Súd taktiež nepriznal súdnej exekútorke už vyčíslené
budúce hotové výdavky titulom poštovného na vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 1,15
eur. Súd je toho názoru, že ak súdnej exekútorke z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálne
náklady vzniknú, tie sú zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ustanovenia

§ 15 vyhlášky v spojení s ustanovením § 25 vyhlášky. Súd preto priznal súdnej exekútorke len náhradu
hotových výdavkov, ktoré jej už reálne vznikli a ich výška bola reálne preukázaná, celkovo teda v sume
5,76 eur.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti predmetného exekučného konania a preukázané
skutočnosti, z dôvodu, že sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol v zmysle §

203 ods. 2 veta prvá EP, ako aj s poukazom na § 36 ods. 11 EP a zaviazal oprávneného na zaplatenie
trov exekúcie spolu vo výške 45,59 eur vrátane DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.