Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615202359
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615202359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX/X, XXX XX A. E., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 576,00 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/111/2015-36 zo dňa 17.
08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/111/2015-36 zo dňa 17. 08. 2015 vo výroku,

ktorýmsúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyniistinu576,00Eurspolusúrokomzomeškania
5,05% ročne z istiny 576,00 Eur od 27. 03. 2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo
žaloby potvrdzuje.

Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, odmieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 56,11 Eur, na účet spoločnosti: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, 040 11 Košice, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému podľa § 451 a § 517 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) povinnosť zaplatiť istinu 576,00
Eur, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z istiny 576,00 Eur od 27.03.2015 do zaplatenia, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň uložil žalovanému podľa

§ 142 ods. 3 O.s.p. povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 79,14 Eur v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám zástupcu žalobkyne. Žalovanému tiež uložil podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov povinnosť zaplatiť
súdny poplatok zo žaloby vo výške 34,50 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 13.12.2012 uzavretá zmluva
o úvere, ktorá mala zároveň charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
Úver nebol žalobkyni poskytnutý za účelom výkonu jej podnikateľskej činnosti ani povolania, z ktorého

dôvodu neboli opodstatnené námietky žalovaného o nemožnosti použitia spotrebiteľsko-právnej úpravy.
Okresný súd poukázal na fakt, že v zmluve absentoval údaj o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej
miere nákladov, priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, údaj o dobe trvania zmluvy, konečnej
splatnosti úveru, ako aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9ods. 2 písm. f) i), j), k), y) zákona o spotrebiteľských úveroch). Uvedené nedostatky znamenali, že úver
musel byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch), a preto bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému len istiny úveru vo výške 600,00 Eur. Pokiaľ

zaplatila 576,00 Eur navyše, plnila bez právneho dôvodu, a preto vznikla žalovanému povinnosť vrátiť
uvedenú čiastku podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v
celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Odvolateľ mal za to, že zmluva o
úvere, ktorú uzavrel so žalobkyňou obsahovala všetky náležitosti a zdôraznil, že ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. i Obchodného zákonníka počítajú s možnosťou účtovania poplatkov v súvislosti s
uzavretím zmluvy o úvere. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobcom tvrdenú neprijateľnosť
poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa § 9
ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu

poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až § 715 Obchodného zákonníka alebo
osobitného zákona. Zákonodarca teda explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za

vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Odvolateľ ďalej uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere. Vychádzal z odbornej literatúry, ktorá poukazuje na dispozitívne pravidlo
formulované v § 502 Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala

regulácia maximálnej výšky úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bolo možné vychádzať z
pôvodného znenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré upravovalo maximálnu výšku úrokov v
kontexte výšky obvyklých úrokov na finančnom trhu. Obvyklá výška úrokov u nebankových subjektov
pritom musí byť posudzovaná inak ako je výška úrokov z úverových produktov bánk, ktoré používajú
nižšie úrokové sadzby z dôvodu nižšej rizikovosti klientov. Nebankové subjekty spravidla poskytnú úver

aj osobe, ktorá by úver u banky nedostala a podstupuje tak vyššie podnikateľské riziko.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že na prejednávaný prípad nemožno použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože
žalovaný poskytol žalovanej pôžičku, nie úver, keďže finančné prostriedky jej boli odovzdané priamo pri

podpise zmluvy. Účastníci vstúpili svojimi prejavmi vôle do spotrebiteľského právneho
vzťahu, ktorý bolo nutné posudzovať v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka. Nutnosť použitia občianskoprávnej úpravy aj pre prípad, že by
základ právneho vzťahu účastníkov mal obchodnoprávny charakter vyplýva z rozhodnutia Ústavného
súdu SR zo dňa 02.06.2013 sp. zn. II. ÚS 329/2013 a tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa

21.04.2015 sp. zn. 3MCdo/4/2014. Žalobkyňa poukázala na skutočný úmysel žalovaného pri dojednaní
poplatku za poskytnutie úveru, ktorý mal fakticky len zakryť skutočne požadovanú odplatu za
úverový produkt. Ak by daný poplatok mal byť skutočne použitý len na administratívne náklady, jeho
výška by logicky nemohla byť odvodzovaná od výšky úveru. Administratívne náklady totiž musia byť
rovnakébezohľadunavýškuposkytnutýchfinančnýchprostriedkov.Zdôraznila,žeajkeďúpravazákona

o spotrebiteľských úveroch počíta s rôznymi poplatkami, tieto nemôžu byť dojednané bez primeraného
protiplnenia. Napokon žalobkyňa akcentovala potrebu rešpektovania princípu právnej istoty a ochrany
spotrebiteľa

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku
o trovách konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaného smerujúceho proti výroku
o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.

Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu
odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Subjektívnou podmienkou
prípustnosti odvolania je podanie odvolania osobou oprávnenou na jeho podanie.K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.). Osobou
oprávnenou na podanie odvolania nie je ten účastník, ktorý nebol rozhodnutím súdu prvého stupňa
dotknutý na svojich právach. Osobou oprávnenou na podanie odvolania je na základe

uvedeného ten, kto v konaní nebol aspoň čiastočne úspešný, bez ohľadu na to, či ide o neúspech vo
veci samej alebo o neúspech v procesných otázkach. Právo na podanie odvolania prináleží len tomu
účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma.
V danej veci okresný súd zamietol žalobu sčasti. Žalovanému nemohla byť týmto výrokom rozhodnutia
spôsobená žiadna ujma na jeho právach, keďže súd rozhodol v jeho prospech. Z tohto hľadiska

vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného v danej časti ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou, v dôsledku čoho jeho opravný prostriedok v predmetnej časti podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.
o d m i e t o l .

Následne krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide

o vyhovujúcu časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní pre danú časť
odvolania obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2

O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd zdôrazniť, že úvahy odvolateľa o potrebe aplikácie ustanovení
Obchodného zákonníka na prejednávanú vec boli bez právneho významu, pokiaľ v konaní nebolo
preukázané, že úver poskytol žalobkyni na účel podnikania či povolania. Posúdenie zmluvy podľa

Obchodného zákonníka by totiž nijako nemohlo negovať aj aplikáciu ochranných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v podrobnostiach špecifikuje jednotlivé povinné
náležitosti kontraktu a absenciu presne vymedzených údajov sankcionuje v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) tak, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy zaťažovalo v danom prípade žalovaného, pretože tento v konaní

tvrdil uvedenú skutočnosť, a preto ju mal aj preukázať (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Pokiaľ k
uvedenému žalovaný neprezentoval potrebné dôkazy, krajský súd nemal dôvod sa ďalej zaoberať jeho
podrobnou argumentáciou uvedenou v opravnom prostriedku, v ktorej odvolateľ poukazoval na možnosti
zakotvenia rôznych poplatkov v zmluve, ako aj na to, že výška úrokovej sadzby nebola podstatnou
náležitosťouzmluvy.Aktotižuzavretázmluvavykazovalavšetkyznakyspotrebiteľskéhoúveru(žalovaný

ako podnikateľ poskytol finančné prostriedky žalobkyni konajúcej mimo jej podnikateľskej činnosti alebo
povolania), potom bola na mieste aplikácia všetkých ochranných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa. Pri zistení, že úver bol bezúročný a bez poplatkov,
bolo povinnosťou žalovaného vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenia tak, ako je to formulované vo
výroku napadnutého rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ( t.j. vo vete prvej výroku) ako vecne správny p o t v r d i l .

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia

vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok zo žaloby, nakoľko odvolateľ nevzniesol proti týmto výrokom napadnutého rozsudku žiadne
odvolacie námietky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto je žalovaný povinný jej nahradiť trovy,
ktoré mu v súvislosti s týmto štádiom konania vznikli Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia
advokáta, ktorý zastupoval žalobkyňu v tomto konaní v celkovej sume 56,11 Eur, účtovaný za 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 38,18 Eur účtovaný podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, ku ktorému mu prináleží 1 x režijný paušál v sume 8,58 Eur účtovaný podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhlášky, ako aj DPH vo výške 20% účtovaná zo súčtu uvedených súm v čiastke 9,35 Eur, podľa §
18 ods. 3 cit. vyhlášky).Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.