Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/262/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211139
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615211139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V.,
registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo, zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11,
Trenčín, IČO : 47 234 679, proti žalovanej: Ľ.X. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. N.- F., o zaplatenie 200,52
eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.06.2019, č.k.
5C/1661/2015-67, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a žalovanej nepriznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi( výrok II).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žaloba je nedôvodná, nakoľko došlo k
postúpeniu neexistujúcej pohľadávky, preto žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Poukázal na to, že právnym predchodcom žalobcu je spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., ktorá

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015, ako postupca, postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanej vzniknutú z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2013 na žalobcu, a to dňom
podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 12.09.2012. Dal do pozornosti, že Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 12.09.2012 nebola k žalobe priložená a do dňa vyhlásenia rozsudku nebola
súdu k nahliadnutiu nepredložená ani po predchádzajúcej výzve súdu na jej doloženie. Navyše podľa
oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky
žalobcu dňom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 12.09.2012 a zmluva o úvere bola medzi

stranami uzavretá až dňa 24.04.2013, t.j. došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky. Vzhľadom na
uvedené žalobu zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vychádzajúc zo skutočnosti, že plne úspešná žalovaná
náhradu trov konania nepožadovala ani jej žiadne nevznikli, súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že
žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) C.s.p.. Mal za to, že z predložených listinných
dôkazov, dostatočne vyplýva jeho aktívna vecná legitimácia v konaní. Poukázal na ustanovenie§ 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Pokiaľ išlo o samotnú povinnosť postupcu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi bezodkladne,
mal za zrejmé, že táto povinnosť postupcu je dôležitá iba vo vzťahu k tej skutočnosti, komu (t.j.

postupcovialebopostupníkovi)budedlžníkplniťsvojzáväzokzúverovejzmluvy.Inýmislovami,právnym
následkom oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky je povinnosť dlžníka plniť postupníkovu, v
opačnom prípade, t.j. ak postupca neoznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi, právnym následkom
je skutočnosť, že dlžník je naďalej povinný plniť postupcovi. Zdôraznil, že postúpením pohľadávky
nedošlo v žiadnom ohľade k zhoršeniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko nedošlo ani k

zmene podmienok dohodnutých v úverovej zmluve ani k zmene platobných údajov. Pohľadávka síce
bola postúpená na postupníka, avšak táto aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa (postupcu).
O tejto skutočnosti svedčí fakt, že platobné údaje, t.j. číslo účtu a variabilný symbol, ostali naďalej
rovnaké. Posledná úhrada bola vykonaná dňa 26.09.2017. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi
postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. S ohľadom na
uvedené, zastával právny názor, že uniesol dôkazné bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej

legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení
pohľadávky postupcom“ a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový podací
hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ bolo zaslané
na adresu žalovanej, preto si svoju informačnú povinnosť voči žalovanému riadne splnil. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/259/2017, ktorý v bode

26. predmetného rozhodnutia uviedol nasledovné: „Je v danej veci potrebné súhlasiť s názorom
žalobcu, že postup pri postupovaní pohľadávky, ktorý zvolil v prejednávanej veci žiadny právny predpis
nevylučuje a ak mal žalovaný pochybnosti, kto je veriteľom, mohol svoj záväzok plniť postupcovi
(pôvodnému veriteľovi, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s.). Z ustálenej súdnej praxe nevyplýva,
že každé postúpenie pohľadávky právnickej osobe mimo územia Slovenskej republiky je neprijateľné,

zhoršujúce vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky spotrebiteľa. Odvolaciemu súdu nie je z
jeho rozhodovacej činnosti známe, že by doposiaľ bola vyhodnotená zmluva o postúpení pohľadávok
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. so spoločnosťou AB 1 B.V. so sídlom v Amsterdame ako neplatná
pričom rozhodoval v niekoľkých desiatkach podobných súdnych sporov.“ Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku zo dňa 20.05.2009, sp. zn. 5Obo/93/2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky v

rozsudku zo dňa 20.05.2009, sp. zn. 5Obo/93/2008, konštatuje: „Postúpenie pohľadávky podľa § 524
a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku
je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa
postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.
Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení

sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov
zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že
miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí
plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a
postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám.

Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa
nevyžaduje súhlas dlžníka.“ Predloženie „Zmluvy o postúpení pohľadávok“ konajúcemu súdu považoval
za nedôvodné, keďže zmluva ako hmotnoprávny úkon osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu
medzi postupcom (Home Credit Slovakia, a.s.) a postupníkom (AB 2 B.V.) a nie medzi žalobcom
(AB 2 B.V.) a žalovaným (dlžníkom). Zároveň uviedol, že v predmetnom spore nedošlo k namietaniu

predmetných skutočností zo strany žalovanej. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v
ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej

inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel ksprávnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220
ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzavrela dňa 24.04.2013
so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej

spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 999 eur. Nakoľko žalovaná
neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. pristúpila listom zo dňa
29.06.2015 k zosplatneniu úveru. V konaní žalobca predložil list - Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 23.09.2015, v ktorom mala byť žalovanej oznámená skutočnosť, že na základe zmluvy zo
dňa 12.09.2012 boli pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči žalovanej, postúpené na
spoločnosť AB 1 B.V.. Žalovaná bola týmto listom vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 202,52

eur. Uznesením zo dňa 29.01.2019 č.k. 5C/1661/2015-51 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní
v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou AB 2 B.V., reg. č. 572 79 667, so sídlom
Strawinskylaan 933, 1077XX Holandsko.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku

aktívnejvecnejlegitimácienastranežalobcu,ktorýnepreukázal,žemupohľadávkaveriteľaHomeCredit
Slovakia, a.s. proti žalovanej, uplatnená v tomto konaní, bola postúpená.

10. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je

právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,

kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či
stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe

tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten,
o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004
). Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným

uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa
mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka
), nemení sa nič na jeho postavení dlžníka,
teda na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy
o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ust. § 526 Občianskeho

zákonníka , mení len v tom, že namiesto
pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť
pôvodnému veriteľovi a to takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obdo V/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007). Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky
však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi.

11. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, a ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003). Neskoršia súdnaprax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania
platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy
nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca, alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008,
rozsudok sp. zn. 1 Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009). Túto
súdnu prax odobril aj Ústavný súd SR (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/337/2012
zo dňa 3.7.2012).

12. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na tom, že žalobca v konaní nepreukázal
skutočnosť, že mu v konaní svedčí aktívna legitimácia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015, ktoré
bolo adresované žalovanej obsahovalo informáciu o tom, že pohľadávky postupcu vzniknuté z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2013, boli na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012 postúpené na

obchodnúspoločnosťAB1B.V..Napriekuvedenémužalobcadôvodnosťuplatňovanéhonárokuvžalobe
odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2015. Navrhovanie dôkazov v civilnom
sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci

prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 C.s.p. ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez

ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom
procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Odvolací súd nemal z obsahu spisu za preukázané, že postupca (Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom
Piešťany) zákonným spôsobom oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky na právneho

predchodcu žalobcu (postupníka) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.06.2015.
Nakoľko je nesporným, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úveru
medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou došlo až dňa 24.04.2013, je zrejmým,
že uvedená pohľadávka neexistovala dňa 12.09.2012, preto nemohla byť ani spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť AB 1 B.V. postúpená. Preto oznámenie o postúpení pohľadávky zo

dňa 23.09.2015 nevyvolalo právne účinky podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka a nezaložilo tak
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Vychádzajúc tak zo zásady, že
nikto nesmie previesť na iného viacej práv, než sám má, odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu (v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno). Vzhľadom k
uvedenému odvolacia argumentácia žalobcu, ktorú založil na tom, že dôkazné bremeno preukazujúce

jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní uniesol predložením oznámenia o postúpení pohľadávky zo
dňa 23.09.2015, nie je dôvodnou.

13. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní, odvolací súd ich nepovažuje za
dôvodné a pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval za potrebné na
zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa reagovať špecifickou odpoveďou.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

(vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne správne potvrdil.

15.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranouodvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane
žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).