Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/107/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316201726
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2316201726.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému M. W., bytom S. O. XXXX, o zaplatenie 1.949,35 € s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 30 C 42/2016, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. septembra 2018 sp. zn. 10 Co 243/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. novembra 2016 č. k. 30
C 42/2016-45 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.850,80 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne od 8. októbra 2013 do zaplatenia v splátkach po 30,- € mesačne splatných
vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. septembra
2018 sp. zn. 10 Co 243/2017 rozsudok súdu prvej inštancie, osvojac si jeho dôvody a argumentáciu, v
napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a v napadnutej časti náhrady trov prvoinštančného konania zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 89,88 %; žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie z dôvodov uvedených v § 421
ods. 1 písm. a/ a b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa jej názoru tento rozsudok
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože otázka vyžadovania rozčlenenia splátky v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu tak, že
nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala vyjadrenie o vnútornej skladbe tej-
ktorej splátky; odvolací súd sa pri riešení uvedenej právnej otázky od tejto ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu odklonil. Vychádzajúc z obsahu spotrebiteľskej zmluvy, zo Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, zákona č. 129/2010 Z. z. a dôvodovej správy k
nemu, rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, rozhodnutí krajských súdov a zásady spravodlivosti má žalobkyňa za to, že v danom prípade
nie je možné ustáliť, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.
z.; táto právna otázka v praxi dovolacieho súdu doposiaľ nebola riešená.

4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm.
b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:

6. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení
v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa
neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň
podania žaloby na súde prvej inštancie.

7. V danom prípade bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil
zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúci sa zamietnutia žaloby žalobkyne (dovolateľky)
o zaplatenie zostatku uplatňovanej istiny vo výške 98,55 € a príslušenstva. Predmetom dovolacieho
konania je teda výrok, týkajúci sa peňažného plnenia (istiny) vo výške 98,55 €. Na príslušenstvo
tohto peňažného plnenia (istiny) sa podľa ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a/ CSP neprihliada. Výška
minimálnej mzdy v čase podania žaloby (3. februára 2016) bola 405,- € (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016). Z
uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu
majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP pri peňažnom plnení
(ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalobkyne v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ CSP vylúčená.

8. V prípade, že by v prejednávanej veci predmetom dovolacieho konania bolo len príslušenstvo,
uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia by bránilo ustanovenie
§ 422 ods. 1 písm. c/ CSP. Výška príslušenstva uplatňovaná žalobkyňou ako dodávateľom v čase
začatia dovolacieho konania (t. j. 4. januára 2019) predstavuje sumu 1.496,70 €, pričom desaťnásobok
minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 3. februára 2016), je 4.050,- € (por.
§ 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2016 Z. z.).

9. Hoci v preskúmavanej veci ide o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre
posúdenie prípustnosti dovolania neprichádza do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j.
dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. Účelom zníženia majetkového
cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je podľa dôvodovej správy k CSP zvýšená procesná
ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana
spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus
sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však
dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo
výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie
strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou
právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou
v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej
priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní.

10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).

11. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta
CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.