Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201350
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:5815201350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna

a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: F. P., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom U. Z., W. F. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, so sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo námestie 201, proti žalovanej:
I. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. N. XX, štátna občianka Z. republiky, zastúpená advokátom
JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom Banská Štiavnica, Dobšinského 14, o zaplatenie sumy 1 000 € s
prísl., na odvolanie žalobcu zo dňa 24. 01. 2017, proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 5C/402/15-122 zo dňa 23. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

II. V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III.Žalovanejpriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%účelnevynaložených
nákladov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400
€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 09. 03. 2012 do zaplatenia, v pravidelných

50 € mesačných splátkach, posielaných počnúc mesiacom december 2016 až do zaplatenia, vždy do
28. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého
plnenia. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v pomere
20 % trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:
„1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000 € s úrokom z omeškania 9 % ročne počítaný od 9.3.2012
do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 8.3.2012 odkúpil od žalovanej
pozemokparcelnéčísloXXXX/XaXXXX/Xvpodiele1/20zpodielu,číslolistuvlastníctvaXXXX,nakoľko
tento pozemok podlieha pozemkovým úpravám, ktoré ešte nie sú zapísané na Správe katastra N. S.,
ide o pozemok č.XXXX z registra nového stavu o výmere 749 m2, lúky a pasienky k.ú. S. N., za
dohodnutú kúpnu cenu 1.000 €, ktorú žalovanej vyplatil v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, čoho
dôkazomjevýdavkovýpokladničnýdokladzodňa8.3.2012podpísanýžalovanou.Správakatastranávrh

navkladuvedenejzmluvyzamietlarozhodnutímč.V-473/2013zodňa29.7.2013.Odstúpenímodkúpnej
zmluvy získala žalovaná na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v výške 1.000 €. Žalovaná nereagovala
na predžalobné výzvy a dlžnú sumu nezaplatila. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že mu časť
sumy vo výške 600 € vrátila.2.Právny zástupca žalovanej uviedol, že pre posúdenie žaloby žalobcu sú podstatné dve skutočnosti
a to, či skutočne došlo k zaplateniu 1.000 € ako kúpnej ceny, alebo došlo len k zaplateniu sumy 800

€ ako tvrdila žalovaná. Poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti ( že
bola zaplatená len suma 800 €) je na žalovanej, ktorá ho ani podľa jeho názoru neuniesla. Druhou
podstatnou skutočnosťou je tvrdenie žalovanej , že žalobcovi vrátila časť kúpnej ceny vo výške 600
€. Podľa jeho názor uvedenú skutočnosť žalovaná jednoznačne dokázala. V tejto súvislosti poukázal
na výpoveď svedkyne, ktorá popísala čo videla a čo počula, povedala kde, kedy sa to stalo a ako sa

to stalo a tieto skutočnosti nie sú ničím spochybnené. Poukázal aj na výpoveď svedka p. C., ako aj
na písomné vyjadrenie ďalšej svedkyne. Uvedené dôkazy treba podľa jeho názoru hodnotiť súhrne, a
to aj s predloženým dôkazom a to zmluvou, ktorú uzavrela žalovaná so spoločnosťou Provident a nie
izolovane. Uvedenými dôkazmi je relevantným spôsobom potvrdená skutočnosť, že žalovaná vrátila
žalobcovi sumu 600 € a zostáva zaplatiť už len sumu 400 €, ktorú je aj žalovaná ochotná zaplatiť.
Poukázal na sociálnu situáciu žalovanej, ktorá bola preukázaná aj rozhodnutím Centra právnej pomoci

o priznaní bezplatného právneho zastúpenia, nakoľko žalovaná žije len z dávky v hmotnej núdzi, a
preto navrhol, aby súd povolil žalovanej sumu 400 € zaplatiť v primeraných mesačných splátkach, pod
následkom straty výhody splátok a zročnosťou celého dlhu. Výšku splátok neuviedol.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámil sa s Kúpnou zmluvou, s výdavkovým dokladom,

s rozhodnutím Správy katastra X.Podľa S. zo dňa 29.7.2013, s predžalobnou výzvou, s písomným
vyjadrením W. M., výsluchom svedkov S. A. a N. C., s ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať.

5.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7.O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Námestovo platobným rozkazom sp.zn. 5C/78/2015 zo dňa
16.9.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý doručila Okresnému

súdu Námestovo dňa 16.10.2015. Okresný súd Námestovo spis postúpil Okresnému súdu Žiar nad
Hronom, ktorému do doručil dňa 5.11.2015. Vzhľadom na námietku žalobcu voči postúpeniu spisu vo
veci rozhodol Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn.13NcC/16/2016 zo dňa 26.5.2016 tak, že
námietka žalobcu proti postúpeniu nie je dôvodná.

8.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 8.3.2012 Kúpnu
zmluvu na pozemok. Predávajúcou bola žalovaná a kupujúcim bol žalobca. Predmetom zmluvy bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam , ktoré sa nachádzajú v k.ú. S. N. a to pozemok parcelné
číslo XXXX/X a XXXX/X v podiele 1/20 z podielu, č. listu vlastníctva XXXX, nakoľko tento pozemok
podlieha pozemkový úpravám, ktoré ešte nie sú zapísané na Správe katastra, jedná sa konkrétne o

pozemok č.XXXX z registra nového stavu vo výmere 749 m2, druh pozemku: lúky a pasienky (Článok 1
zmluvy). Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu
1.000 € s tým že bude vyplatená v hotovosti pri podpísaní kúpnej zmluvy (Článok 2 zmluvy). Správa
katastra N. X.Vzhľadom rozhodnutím V 473/2013 zo dňa 29.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 4.9.2013 rozhodla tak, že návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla. Pokiaľ právny zástupca

žalobcu navrhol vykonať dôkaz a to vyžiadať si originál spisu Správy katastra N. S. (v prípade ak bude
pojednávanie odročené), súd nepovažoval vykonanie uvedeného dôkazu za potrebné, nakoľko síce
žalobca so žalobou predložil len kópiu Kúpnej zmluvy na pozemok a kópiu rozhodnutia správy katastra
o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva, avšak z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej vyplynulo, že
uvedené listiny nerozporujú.

9.Vzhľadom na to, že návrh na vklad kúpnej zmluvy bol zamietnutí, vzniklo žalobcovi právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia od žalovanej ako majetkového prospechu, ktorý získala z kúpnej ceny.9.Medzi stranami sporu bol spor v tom, akú výšku kúpnej ceny žalobca žalovanej vyplatil. Zo znenia
kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán na sumu 1.000 € a
bude vyplatená v hotovosti pri podpísaní kúpnej zmluvy. Žalobca predložil súdu výdavkový pokladničný

doklad zo dňa 8.3.2012, v ktorom je konštatované, že I. A. (žalovanej) P. F. (žalobca) vypláca sumu
1.000 €, uvedený účel: platba za pozemok čXXXX, nečitateľný podpis príjemcu. Žalovaná nenamietla
podpísanie výdavkového pokladničného dokladu. Žalobca uvedenými listinami preukázal, že žalovanej
zaplatil kúpnu cenu vo výške 1.000 €, žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že žalobca jej zaplatil
kúpnu cenu len vo výške 800 €. V podanom odpore tvrdila, že žalobca jej v novembri 2011 zaplatil sumu

500 € a v decembri 2011 jej zaplatil 300 €. V tomto smere dôkazné bremeno obťažovalo žalovanú, ktorá
ho neuniesla.

10.Medzi stranami sporu bolo sporné aj to, či a ak áno v akej výške žalovaná žalobcovi kúpnu cenu
vrátila. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu nevrátila nič, žalovaná tvrdila, že mu vrátila 600 €.

11.Svedkyňa S. A. na pojednávaní uviedla, že jej dcéra (žalovaná) zobrala 600 €, ktoré si bola predtým
vyzdvihnúť u pani L. v Providente, aby ich vrátila pánovi P.. Jej dcéra podala pánovi P. 600 € s tým, že mu
povedala, že 200 € mu nedá, lebo tam celý rok býval zadarmo a stravoval sa. Potom jej dcéra zobrala
deti do auta a podišla preč. Jej dcéra povedal pánovi P., že keď sa ona vráti, aby už tam nebol. A. P. si
zbalil svoje veci a odišiel preč. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra vrátila pánovi P. sumu 600 € v júni 2012.

Z výpovedi svedkyne vyplynulo, že keď jej dcéra dávala peniaze pánovi P. W. M. išla do rodičovského
domu vziať setobox a anténu, pri odovzdaní peňazí W. M. prítomná nebola. Svedkyňa mala vedomosť
o tom, že jej dcéra v roku 2012 mala pôžičku z Providentu, kde si brala 600 €, aby vyplatila pána P. a
mala aj inú pôžičku vo výške 5.000 €, ktorú si zobrala, aby vyplatila svojich zamestnancov. Svedkyňa
uviedla, že pán C. k nim chodí už roky, ona nemá manžela, tak im chodí pomáhať. Pokiaľ právny

zástupca žalobcu poukazoval na to, že svedkyňa je matkou žalovanej ako aj na to, že bola ovplyvňovaná
žalovanou, súd poukazuje na to, že svedkyňa bola riadne poučená (konkrétnymi citáciami príslušných
paragrafov, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu z pojednávania). Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že
je pravda, že pred pojednávaním komunikovala s právnym zástupcom žalovanej, ktorý jej povedal, že
má hovoriť pravdu. Podľa jej vyjadrenia o inom sa nerozprávali. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,

kedy naposledy čítala zápisnicu z pojednávania zo dňa 15.8.2016, svedkyňa konštatovala, že nebolo
jej zapotreby to čítať. Svedkyňa uviedla, že vie čo vypovedali na minulom pojednávaní (15.8.2016) pán
P. ako aj jej dcéra. Túto vedomosť mala od dcéry. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedla,
čo jej hovorila dcéra o tom, čo na poslednom pojednávaní rozprával F. P., svedkyňa uviedla, že dcéra
jej povedala len toľko, že pán P. žiada od nej 1.000 € späť. Súd výpovedi svedkyni uveril a vyhodnotil

ju v kontexte s ostatnými dôkazmi.

12.Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok N. C., ktorý na otázku, aby uviedol čo vie o skutočnosti
vrátenia finančných prostriedkov vo výške 600 € od žalovanej v prospech žalobcu, uviedol, že je to tak,
nemá čo zatajovať, aj v robote o tom bolo hovorené. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa

vyjadril od koho a kedy mal počuť o vrátení peňazí svedok uviedol, že to počuli všetci spolupracovníci,
čo tam robili. Na otázku, kto to hovoril, svedok ukázal na osobu žalobcu. Z výpovední svedka vyplynulo,
že má vedomosť, že žalobca a žalovaná spolu podnikali, že pracoval na chate A. v S. N. ako strážnik,
že ho žalobca platil, zamestnával. Svedok uviedol, že chodí pomáhať matke žalovanej.

13.Žalovaná na pojednávanie nezabezpečila účasť svedkyne W. M., sestry jej matky, ktorú navrhla v
konaní vypočuť. Uviedla, že W. M. sa zdržiava v zahraničí a vzhľadom na to netrvá na jej výpovedi.
Právny zástupca žalovanej predložil súdu mail a to listinu „Písomná výpoveď svedka“, ktorú vyhotovila
W. M.. Z uvedenej písomnosti vyplynulo, že W. M. nebola prítomná priamo pri odovzdávaní finančných
prostriedkov. Išla zobrať do iného domu setobox a anténu. Ostala tam prítomná jej sestra (matka

žalovanej). Ona, W. M., podala donesené veci žalobcovi a odišla preč. Na pojednávaní, kde zástupca
žalovanej predložil uvedenú listiny, právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkaz výsluchom W.
M.. Súd vykonanie uvedeného dôkazu považoval za nehospodárne, nakoľko z vyjadrenia W. M.
vyplynulo, že nebola osobne prítomná pri odovzdávaní finančných prostriedkov. Súd predloženú listinu
nepovažoval za písomnú výpoveď svedka v zmysle § 196 ods.2 CSP, nakoľko jej neuložil povinnosť,

aby na otázky (ktoré jej ani neboli predložené) odpovedala písomne. Súd mail predložený právnym
zástupcom žalovanej považoval len za listinu a vykonal dôkaz listinou, tak, že oboznámil jej obsah na
pojednávaní.14.Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkaz a to dotaz na Sociálnu poisťovňu, v súvislosti zo
svedkom pánom C., či bol niekedy evidovaný ako zamestnanec žalobcu, pretože podľa ich vedomostí
bol zamestnanom spoločnosti SARGO v Ružomberku. Súd nepovažoval za potrebné uvedený dôkaz

vykonať, nakoľko podľa názoru súdu nie je podstatný pre posúdenie skutočností, ktoré boli medzi
stranami sporu sporné.

15.Žalovaná predložila súdu dôkaz a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrela dňa 24.6.2012
so spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Bratislava. V zmysle uvedenej zmluvy jej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 680 €. Uvedeným spôsobom preukázala získanie finančných prostriedkov,
ktoré následne vyplatila v rozsahu 600 € žalobcovi. Pokiaľ žalovaná v podanom odpore uviedla, že si
zobrala úver vo výške 680 € a sumou 80 € si hneď vyplatila prvé splátky a na pojednávaní uviedla, že
si vybavila úver vo výške 650 € a 50 € hneď dala na splátky, tak uvedené rôzne tvrdenie žalovaná
odôvodnila tým, že keď to písala, tak sa tým vtedy tak nezaoberala, je dlhodobo na PN a nie je to pre
ňu podstatná vec. Súd poukazuje na to, že pre posúdenie danej veci uvedené nie je podstatné, nakoľko

výpoveďou žalovanej preukázané, že minimálne suma 600 € bola žalovanej z úveru vyplatená.

16.Z vykonaného dokazovania, ako je vyššie uvedené, súd má za preukázané, že žalobca vyplatil
žalovanej titulom kúpnej zmluvy sumu 1.000 €. Žalovanej vznikla povinnosť uvedenú sumu titulom
bezdôvodného obohatenia vrátiť žalobcovi. Žalovaná preukázala, že žalobcovi vrátila sumu 600 €.

Uvedenú skutočnosť preukázala výpoveďou S. A., ktorá ako svedkyňa uviedla, že bola priamo prítomná,
keď žalovaná odovzdala do rúk žalobcu sumu 600 € v júni 2012. Podporne uvedenú skutočnosť
preukazuje aj výpoveď svedka N. C., z obsahu výpovede ktorého vyplynulo, že v robote sa hovorilo o
tom, že žalovaná vrátila žalobcovi sumu 600 € a mal to hovoriť žalobca. Žalovaná predloženou Zmluvou
o splátkovom úvere (vyššie špecifikovanou) preukázala, že v čase keď vrátila žalobcovi sumu 600 €,

mala tieto finančné prostriedky v dispozícii. Súd uvedené dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach
a je toho názoru, že žaloba žalobcu jej dôvodná v časti sumu 400 €. Žalobca vyplatil žalovanej sumu
1.000 € a žalovaná mu vrátila umu 600 €. Pokiaľ žalovaná v mail podaní uviedla, že je ochotná zaplatiť
žalobcovi sumu 1.000 €, z mailu v úvode vyplýva, že žalovaná mu nemá prečo platiť, z jeho strany je to
podvod, stále bude tvrdiť, že jej dal len 800 € a ona mu vrátila 600 €. V závere mailu žalovaná konštatuje,

že sa tak rozhodla, lebo sa nechce so žalobcom viac stretnúť, súdne procesy nevplývajú na jej zdravie.
Na pojednávaní k uvedenému uviedla, že to bolo po pojednávaní, prišla domov v zlom stave, odzrkadlilo
sa jej to na zdraví, a pokiaľ tam uviedla, že je sumu 1.000 € zaplatiť, tak toto nie je ochotná zaplatiť,
povedala to preto, že s a s ním už nechcela stretnúť, pretože to má zlý vplyv na jej psychiku. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, súd mail vyjadrenie žalovanej nemohol považovať za uznanie dlhu.

17.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19.Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.

20.Vzhľadom na to, že žalovaná sa s plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania počnúc dňom nasledujúcim po zaplatení kúpnej ceny, čiže od 9.3.2012 do zaplatenia v
zákonnej výške 9 % ročne z priznanej sumy 400 €.

21.Nakoľko predmetom konania bola suma 1.000 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaný

od 9.3.2012 do zaplatenia a súd žalobe vyhovel čo do sumy 400 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne počítaný od 9.3.2012 do zaplatenia, súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol.22.Súd zohľadnil finančnú situáciu žalovanej a umožnil jej priznanú sumu splácať v splátkach vo výške
50 € mesačne, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého
plnenia (§ 232 CSP). Súd pri určení výšky mesačnej splátky prihliadol, na výšku priznanej istiny, na

sociálne a majetkové pomery žalovanej ako aj na uplynutie doby omeškania žalovanej. Žalovaná v
zmysle predloženého potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny B. Štiavnica poberá pomoc v
hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti Z. A., nar. X.X.XXXX a O. A., nar. XX.X.XXXX. Od mája
2016 poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 80,80 € mesačne. Žalovaná je v zmysle Potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti neschopná práce od 5.3.2015. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že

celkové pomery na strane žalovanej boli skúmané aj Centrom právnej pomoci, ktoré jej priznalo nárok na
poskytnutie právnej pomoci v zmysle rozhodnutia zo dňa 5.9.2016, kde okrem iného bola konštatovaná
materiálna núdza žalovanej.

23.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho
úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 60 % zo žalovanej sumy 1.000 €, úspech žalovanej

predstavuje 40 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom predstavuje
20 % (60 % mínus 40 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP)“.

3. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Podľa jeho názoru je výrok II. rozsudku
súdu prvej inštancie neurčitý a nie je odôvodnený podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti okrem
iného žalobca cituje zákon a vymenúva čo zákon uvádza ako požiadavku na odôvodnenie rozsudku.
Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS
174/04, sp. zn. III. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 322/09.

4. Žalobca teda tvrdí, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil rozsudok a tak mu odňal možnosť konať
pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozsudku
niejemožnézistiťnazákladeakýchkonkrétnychskutočnostínevyhovelsúdjehožalobevcelostiaprečo
neuveril jeho tvrdeniam o nevrátení sumy 1 000 € žalovanou. Súd mal uviesť prečo uveril rozporuplným

tvrdeniam žalovanej a svedkom S. A. a N. C.. Svedkyňa S. A. a W. M. sú sestry a sú vo veľmi blízkom
príbuzenskom vzťahu so žalovanou. S. A. je jej matka a W. M. je jej teta. Súd oboznámil s písomnou
výpoveďou svedkyne W. M., ale v rozsudku neuviedol, že ju nepokladá za svedeckú výpoveď ale za
listinu. Podľa žalobcu súd túto formuláciu do rozsudku uviedol účelovo, pretože zistil, že podľa platnej
právnej úpravy nemôže ísť o písomnú svedeckú výpoveď podľa § 196 ods. 3 CSP.

5. Žalobca vytýka súdu, že nevyhodnotil skutočnosť, že svedkyňa S. A. bola pred pojednávaním
ovplyvnená žalovanou, nakoľko mala vedomosť o obsahu výpovedi účastníkov konania na pojednávaní
konanom dňa 15. 08. 2016. Nie je teda možné zistiť prečo súd uveril tvrdeniam svedkov S. A. a
N. C. a prečo neuveril jeho tvrdeniam. Žalovaná bola živnostníčka a mala vedomosť o tom, že sa

vystavujúpríjmovéavýdavkovépokladničnédoklady.Žalovanávedela,žemupodpísalapríjmovýdoklad
o prevzatí sumy 1 000 € v hotovosti a preto by mu nepochybne neodovzdala sumu 600 € v hotovosti bez
toho, aby jej písomne nepotvrdil prevzatie tejto sumy. Právny názor súdu o tom, že žalovaná preukázala
vrátenie sumy 600 €, je tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré nie je riadne odôvodnené. Takéto svedecké
výpovede sa neuznávajú za hodnoverné.

6. Záverom žalobca uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností prednesených svojim advokátom na
pojednávaniach dňa 15. 08. 2016 a 23. 11. 2016. Namieta pravdivosť, úplnosť a hodnovernosť všetkých
listinných dokladov. Vzhľadom na nesprávnosť výroku II. napadnutého rozsudku je nesprávny aj výrok
III. a to výrok o trovách konania. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Nesúhlasila s tvrdením, že výrok rozsudku II. je neurčitý.
Jazyková formulácia je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Zákon nepredpisuje doslovnú formuláciu.Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený a že mu tým
bolo odňaté právo konať pred súdom, alebo bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe len čiastočne, vzhľadom na

listinné dôkazy. Tieto sú v odôvodnení rozsudku výslovne uvedené. Nie je možné na jednej úrovni
porovnávať či súd uveril tvrdeniam žalobcu alebo tvrdeniam svedkov. Žalobca je sporová strana, ktorá
má na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť dôkazné prostriedky. Súd preto nemôže vychádzať iba
z tvrdení sporovej strany. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedkov, na ich spochybnenie nestačí prosná
existencia príbuzenského alebo priateľského vzťahu. Museli by existovať iné konkrétne skutočnosti,

z ktorých by pochybnosti mali vyplývať. Žiadne také konkrétne okolnosti žalobca neuvádza ani vo
svojom odvolaní. Predmetom dokazovania sú skutočnosti, ktoré sa odohrali v domácnosti a ich
svedkom sú takmer vždy iba osoby príbuzné alebo blízke. To však neznamená, že takéto svedecké
výpovede by nemohli byť hodnotené ako vierohodné, napr. výpoveď S. A. - matky žalovanej bola
súvislá, logická, v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Aj výpoveď svedka C. bola dostatočne
konkrétnaajehovierohodnosťnebolaokremvšeobecnýchtvrdeníničímspochybnená.Žalobcasasnažil

kladením množstva otázok, z veľkej časti irelevantných, svedkov zneistiť čo sa mu však nepodarilo. Vo
výpovediach svedkov nie sú rozpory. Žalobca to iba tvrdí, ale neuvádza aké rozpory má na mysli. Nevidí
žiadnu účelovosť v konaní súdu v súvislosti s oboznámením sa s listinným dôkazom. Pri protokolácii
zápisnice je použitý len názov, ktorý uviedla svedkyňa v listine. V celku z odvolania vyplýva, že žalobca
sa domáha, aby súd veril jednoducho len jeho tvrdeniam a nikomu inému. Záverom žalovaná navrhuje

rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

8. K podanému vyjadreniu sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý opätovne predniesol všetky už
tvrdené skutočnosti, a odvolací súd nepovažuje za zmysluplné ich opakovať.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Následne rozsudok okresného súdu bol potvrdený
podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolností, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu

prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle
svojho enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení
svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

12. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť, resp. neurčitosť II. výroku rozsudku a tiež
nepreskúmateľnosť, pretože rozsudok podľa neho nebol odôvodnený podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.

13.Jetrebazdôrazniťakrajskýsúdpodržujenázorprávnehozástupcužalovanej,žezákonnepredpisuje
doslovnú formuláciu aká má byť použitá pri výroku rozhodnutia a teda ani pri zamietajúcom výroku.

Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie v znení: „Čo do zvyšku žalobu žalobcu zamieta“ je zrozumiteľný
a pochopiteľný, že zamietajúca časť sa týka rozhodnutia nad priznaný nárok súdom prvej inštancie.

14. V tejto súvislosti si odvolací súd dovolí predpokladať, že výrok rozsudku je zrozumiteľný aj právnemu
zástupcovi, ktorý podával odvolanie. Odvolacie tvrdenia za tejto situácie môžu byť šikanózne.

15. Pokiaľ odvolateľ nerozumie odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, považuje ho za
nepreskúmateľný, čo má byť dôvod, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, krajský súd
zdôrazňuje svoj názor vyslovený vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sú dostupné aj na webových
stránkach krajského súdu. Po tom, čo sudca verejne vyhlási rozsudok, v písomnom vyhotovení podľa

zákona vyloží všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok
presvedčivý. Nie, aby rozsudok bol presvedčivý pre účastníkov, jeho potenciálnych „čitateľov“, ale
jednoducho aby bol jasný zrozumiteľný a presvedčivý. Presvedčivosť sa nedosiahne kvetnatým slovom,
ani poňatím odôvodnenia ako stručnejšej dizertačnej práce, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným apochopiteľným výpočtom tých najzásadnejších momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd resp. sudcu
k vydaniu rozsudku. Presvedčivosť nemožno chápať ako kategóriu absolútnu (že rozsudok každého
presvedčí svojou vecnou správnosťou), pretože v takto chápanom smere sa k nej objektívne nemožno

dopracovať. Presvedčivosť je výsledok intelektuálnej práce sudcu vyjadrená v ním vydanom rozsudku.
Je to logicky pochopiteľný celok, ktorého jadro tvoria čiastkové skutkové zistenia vykonané z riadne
prevedených dôkazov logicky vyúsťujúcich do záveru o zistenej skutkovej podstate prípadu, ktorá bola
sudcom podrobená právnej kvalifikácii a ktorá vyústila v podradenie takto zisteného skutku pod sudcom
vyhľadanú právnu normu, či sudcom prijatý záver, že takáto norma nebola nájdená a preto k takejto

subsumpcii resp. k aplikácii nebolo možné pristúpiť.

16. V tejto súvislosti si krajský súd dovoľuje poukázať na závery občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 03. 12. 2015, kde bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania. Iba výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá odôvodnenie odvolania“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2016, považuje odvolací
súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad preto, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej veci. Odvolateľ teda neopodstatnene argumentuje,
že rozsudok okresného súdu je neodôvodnený. Treba však dodať, že za vadu konania v žiadnom

prípade nemožno považovať to, že prvoinštančný súd (nerozhodol) neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv žalobcu.

17. Súd tiež nemá za povinnosť literárne rozpracovávať čo v obšírnosti ho viedlo k tomu, že veril alebo
neveril tej ktorej výpovedi účastníka či svedka, najmä vtedy ak tieto výpovede neboli počas pojednávania

protistranou relevantne spochybňované. Argumentácia žalobcu v odvolaní o nedôveryhodnosti svedkov
nemôže v odvolacom konaní obstáť, pretože obchádza ustanovenia zákona o sudcovskej koncentrácii
konania (§ 153 CSP) a zároveň aj o zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP). Bolo vecou žalujúcej
strany, aby predniesol argumenty proti pravdivosti výpovedí v konaní pred súdom prvej inštancie a vo
chvíli keď sporový poriadok takýto prednes pripúšťa.

18. K tvrdeniu, že procesný súd oboznámil písomnú výpoveď svedkyne W. M. a v rozsudku neuviedol, že
junepokladázasvedeckúvýpoveď,alezalistinu,ťažkoargumentačneniečododať.Azdastačípoukázať
na ust. § 187 CSP a listinný dôkaz ako aj svedecká výpoveď sú rovnocenné dôkazné prostriedky.

19. V nenapadnutých častiach rozsudok okresného súdu nebol preskúmavaný a preto zostal
nedotknutý.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V odvolacom konaní bola žalovaná plne úspešná a preto jej bola priznaná aj náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).