Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117229043
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117229043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu: S. I., nar. 23.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX G. G., proti žalovanému: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 13Csp/182/2017-115 zo dňa 11. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13Csp/182/2017-115 zo dňa 11. júla 2019, v

napadnutej časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že žalobu v časti určenia, že úver poskytnutý na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov,
zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13Csp/182/2017-115 zo dňa 11. júla 2019, v druhej
výrokovej vete m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
voči žalobcovi v rozsahu 33,33 %.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku určil, že úver poskytnutý
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014, uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov a druhou výrokovou vetou okresný súd nepriznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Okresný súd na odôvodnenie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2017

domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa30.01.2014jebezúročnýabezpoplatkovarozhodcovskázmluvazodňa30.01.2014uzavretámedzi
stranami sporu je neplatná. Žalobca sa ďalej domáhal aj vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky
konkretizovanej v žalobe.

3. Rozsudkom č.k. 13Csp/182/2017-45 zo dňa 10.05.2018 súd určil, že úver poskytnutý na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov,

druhou výrokovou vetou určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.01.2014 je neplatná a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Co/33/2018-81 zo dňa 28.11.2018
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Predmetom konaniazostalo určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový a náhrada trov konania. Súd prvej inštancie teda
opätovne preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úverové podmienky.

4. Okresný súd viazaný názorom odvolacieho súdu dospel po preskúmaní veci k záveru, že predložená
zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 30.04.2014, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej
inštancie uviedol, že v zmluve aj vo formulári sa síce údaj o RPMN vo výške 14,1 % nachádza, ale
žalovaný predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve nekonkretizoval, a to bez ohľadu na to, že

jednotlivé komponenty, z ktorých sa RPMN vypočíta, boli v zmluve uvedené. Súd ďalej uviedol, že
vzorec na výpočet RPMN nebol uvedený v zmluve ani v jej prílohách, a teda spotrebiteľ nemal možnosť
RPMN uvedenú v zmluve skontrolovať. Súd poukázal aj na záujem zákonodarcu, ktorý v záujme ochrany
spotrebiteľa určil v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, že v zmluve musia byť
uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a nie len samotná výška RPMN. Okresný súd
súčasne zistil kontrolným výpočtom, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN 14,1 % namiesto 14,05

%, čo podľa ustálenej rozhodovacej praxe znamená, že tento údaj akoby nebol vôbec uvedený.

5. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že žalovaný nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri
zisťovaní bonity žalobcu v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyslovil, že hoci
výška dohodnutej mesačnej splátky nepredstavuje vysokú sumu vo vzťahu k výške príjmu žalobcu,

absolútne zo zmluvy a jej príloh však nevyplýva výška výdavkov žalobcu v čase uzavretia zmluvy.
Podľa názoru okresného súdu totiž nepostačuje len lustrácia v databáze neplatičov (Solus a NRKI).
Nesplnenie povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. taktiež vedie k záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že úver poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov.

6.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodoltak,ževsporeúspešnejšiemužalobcovinároknanáhradu
trov konania nepriznal, keďže tento výslovne vo svojej výpovedi uviedol, že si náhradu trov konania
neuplatňuje.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie s
návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a aby súčasne
rozhodol o náhrade trov konania. So závermi súdu prvej inštancie sa žalovaný nestotožnil. Uviedol,
že mu nie je známy výpočet dôkazov, ktoré okresný súd vykonal, keďže dospel k záveru, že žalovaný
nepostupoval pri zisťovaní bonity žalobcu s odbornou starostlivosťou. Žalovaný pred poskytnutím úveru

vykonal lustráciu žiadateľa o úver v registri dlžníkov nebankových spoločností SOLUS s výsledkom,
že žalobca nie je v omeškaní so splatnosťou splátok voči iným nebankovým spoločnostiam a poskytol
žiadateľovi o úver pred uzatvorením zmluvy štandardné informácie o úvere. Žalovaný upriamil pozornosť
aj na skutočnosť, že žalobca si čiastočne a včas plnil svoje záväzky, a teda sa javí, že žalovaný
vyhodnotil schopnosť splácať úver žalobcom dostatočne. V rámci postupu v poskytovaní úveru

napĺňa žalovaný svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity spotrebiteľa dôsledným zisťovaním
jeho kreditného skóre. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka spotrebiteľa,
na čo je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových
záväzkov zo strany klienta. Žalovaný zastáva názor, že nepochybil, keď tvrdenia žalobcu považoval
za dostatočné vzhľadom na neexistenciu dôvodných pochybností o pravdivosti tvrdení žalobcu, keď

zároveň jeho posúdenie nebolo založené len na týchto tvrdeniach. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že
súd prvej inštancie skutočnosť, že chce právne a skutkovo posúdiť spor v zmysle § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch žalovanému nikdy neprezentoval, a teda žalovaný sa nemohol k tomuto
postupu a právnemu posúdeniu veci vyjadriť a predložiť dôkazy o posúdení bonity. K absencii vzorca
na výpočet RPMN žalovaný uviedol, že zákon nepožaduje uvedenie vzorca pre výpočet RPMN do

úverovej zmluvy. Žalovaný súčasne nerozumie úvahe súdu, ako by mohlo uvedenie vzorca umožniť
spotrebiteľovi „prekontrolovať“ prepočtom výšku RPMN, keďže aj samotný žalovaný pre výpočet RPMN
používa počítačový program aprobovaný Národnou bankou Slovenskej republiky. Žalovanému nebolo
z odôvodnenia rozsudku jasné, ako súd dospel k hodnote RPMN vo výške 14,05 %, a teda v tejto časti
považoval rozsudok za nepreskúmateľný.

8. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie žalobcu podané nebolo.9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani

zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP). Rozsudok v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil,
čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil a odvolaniu žalovaného vyhovel.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov,

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Podľa § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

13. Podľa § 19 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý
čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2017
domáhal určenia, že úverová zmluva zo dňa 30.01.2014 je bezúročná a bez poplatkov, určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a určenia, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.01.2014 je neplatná.
Okresnýsúdskôrvydanýmrozsudkomvtomtokonaní,č.k.13Csp/182/2017-45zodňa10.05.2018prvou
výrokovou vetou určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.01.2014

je bezúročný a bez poplatkov, druhou výrokovou vetou určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.01.2014
je neplatná, treťou výrokovou vetou žalobu vo zvyšnej časti zamietol a štvrtou výrokovou vetou žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Co/33/2018-81 zo dňa 28.11.2018, v napadnutej časti prvej a štvrtej
výrokovej vety zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky
obligatórne náležitosti okrem tej, ktorá je konkretizovaná v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch. V zmysle predmetného ustanovenia je náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené

má byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v
zmluve majú byť uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN.

17. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenie rozsudku oprel o skutočnosť, že v zmluve ani v jej prílohách
sa nenachádza vzorec na výpočet RPMN, a teda spotrebiteľ nemal možnosť skontrolovať veriteľom

vypočítanú hodnotu RPMN. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd
k záveru o povinnosti veriteľa uvádzať v spotrebiteľskej zmluve predmetný vzorec, keďže zo žiadneho
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi takáto povinnosť nevyplýva.18. Vzorec pre výpočet RPMN - je uvedený v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a
predstavuje základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu
čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb na druhej strane.

Ročná percentuálna miera nákladov sa vypočítava aproximáciou za použitia Newtonovej metódy alebo
poleniaintervalu,ajepretomožnévyvodiť,ženielenspotrebiteľbymalproblém„prekontrolovať“výpočet
RPMN uvedený v spotrebiteľskej úverovej zmluve tak, ako to predpokladá okresný súd.

19. Odvolaciemu súdu zároveň nebolo zrejmé, aký kontrolný výpočet uskutočnil súd prvej inštancie,

keďže uvedené nijako bližšie nekonkretizoval a vyslovil, že RPMN vo výške 14,1 % je nesprávna a
správna hodnota mala byť vo výške 14,05 %. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na Prílohu č.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne na poznámku pod písmenom d), v zmysle ktorej sa
výsledok výpočtu RPMN vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto a v prípade, že sa
hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom
desatinnom mieste sa zvýši o jeden. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch správne, keď v spotrebiteľskej zmluve uviedol RPMN v zaokrúhlenej výške
14,1 %.

20. V súvislosti s údajnou absenciou predpokladov použitých pri výpočte RPMN odvolací súd uvádza,
že základný predpoklad, ktorý sa pri výpočte RPMN aplikuje je uvedený priamo v ustanovení § 19 ods.

3 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto ustanovenia sa pri výpočte RPMN vychádza z
predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a veriteľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Následne v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený súbor desiatich dodatočných
predpokladov. Úlohou týchto predpokladov pre výpočet RPMN je určiť tie zložky, ktoré majú byť zahrnuté

do celkových nákladov spojených s úverom, čo je potrebné vtedy, keď tieto zložky nie sú známe alebo
ich nie je možné v čase výpočtu RPMN určiť alebo v prípade, že sa môžu líšiť v závislosti od spôsobu
uplatňovania zmluvy o úvere. Veriteľ v listine označenej ako „štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere“ uviedol, že RPMN vo výške 14,1 % je vypočítaná pre výšku úveru, počet a výšku splátok
uvedených v predmetnom dokumente, pričom zahŕňa všetky náklady s výnimkou úhrady za poistenie

výdavkov, poplatkov za možnosť zmeny výšky a počtu splátok, poplatkov za službu odložené splátky a
platieb, ktoré je spotrebiteľ povinný uhradiť v prípade omeškania. Predpoklad pre výpočet RPMN teda
boluvedenývlistine,ktorátvoríneoddeliteľnúsúčasťzmluvyoúvereaprevzatiektorejpotvrdilpodpisom
úverovej zmluvy.

21. Za nepreskúmateľnú považoval odvolací súd tú časť rozhodnutia okresného súdu, v ktorej vyslovil,
že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že žalovaný pri zisťovaní bonity žalobcu nepostupoval
s odbornou starostlivosťou. Odvolaciemu súdu však nebolo zrejmé, aké dôkazy súd vykonal, keď dospel
k takémuto záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný riadne a včas plnil svoje záväzky,
čo uviedol aj samotný žalovaný. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na to, že z ustanovenia § 7 zákona

o spotrebiteľských úveroch nevyplývajú určité povinnosti len veriteľovi, ale aj samotnému spotrebiteľovi.
Spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou v procesnoprávnych vzťahoch a podstatou jeho ochrany je
dorovnanie procesného postavenia na úroveň protistrany. Tento princíp však nie je možné interpretovať
tak, že sa má zabezpečiť akési nadradené postavenie slabšej strany vo vzťahu k protistrane. Ochrana
spotrebiteľa je síce nevyhnutná, avšak nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností, na

čo súdy nižšej inštancie pri rozhodovaní mnohokrát zabúdajú.

22. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok okresného súdu tak, ako
je špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

28. V konaní na súde prvej inštancie bol žalobca úspešný v 1/3 a žalovaný bol úspešný v 2/3. Čistý
úspech žalovaného teda predstavuje 1/3, t.j. 33,33 %. Z uvedeného dôvodu priznal odvolací súd

žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 33,33 %.

29. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a dospel k záveru, že
žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník
súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).