Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316216614
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316216614.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
Mgr. Michala Novotného a JUDr. Boženy Husárovej, v sporovej veci žalobcu: Komplot Advertising s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Panenská 30/678, IČO: 35 800 925, zastúpený: Sympatia Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO: 47 256 834, proti žalovanému: Q. K., L.. XX. P. XXXX/X, X., zastúpený:
Advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska 9, IČO: 35 918 225, o

zaplatenie 28.971, 02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 12. júla 2018 č.k. 8Cb/46/2016-465, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.9.2016 domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.971,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy
28.971,02 eur od 23.7.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ dňa 22.12.2015
vstúpili do záväzkového vzťahu, ktorého predmetom bolo vykonanie prác a služieb spojených s
budovanímznačky„ZAJO“.Zmluvauzatvorenámedzisporovýmistranamiboladohodnutáakoodplatná,
pričom zmluvné strany si podľa žalobcu nedohodli presnú sumu odplaty, nakoľko to z povahy zadanie

nebolo možné. Žalovaný odmietol určenie prostredníctvom paušálnej sadzby a tak cena vykonanie
diela bola dohodnutá odhadom v rozpočte prostredníctvom kalkulácie vybraných položiek. Bolo tiež
dohodnuté, že v tomto rozpočte je zahrnuté prvé kolo pripomienok a korektúr pri jednotlivých prácach a v
prípade prác nad rámec zadania a kalkulácie, budú tieto práce účtovné podľa aktuálneho ZAJO cenníka
prác, ktorý tvoril prílohu kalkulácie zo dňa 18.12.2015. Predmetom zmluvy boli grafické a poradenské
práce a služby spojené s budovaním značky „ ZAJO“. Zmluvné strany sa dohodli na vystavení zálohovej

faktúry vo výške 9.000 eur s DPH, ktorú žalovaný riadne uhradil. Podľa žalobcu si zmluvné strany
nedohodli žiaden termín pre dodanie čiastkových zadaní. K odovzdávaniu vykonaných diel dochádzalo
postupne prostredníctvom e - mailov. Dňa 22.4.2016 na stretnutí zástupcov sporových strán žalobca
odovzdal žalovanému súpis všetkých zrealizovaných prác a služieb, k čomu sa mal žalovaný vyjadriť. Vo
vyjadrení zo dňa 2.5.2016 žalovaný neodobril časť vyúčtovaných prác a následne na to žalobca vystavil
faktúru na práce, ktoré žalovaný nespochybnil a to v sume 10.958,40 eur, čo je uvedené vo faktúre č.

030/16 zo dňa 10.5.2016. Žalobca voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 28.971,02 eur.

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 23.11.2016 platobný rozkaz č.k. 8Cb/46/2016 - 59, ktorým vyhovel
návrhu žalobcu v celom rozsahu, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, na
základe čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.4.2017 č.k. 8Cb/46/2016 - 191 platobný rozkaz
zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že akceptoval kalkulácii žalobcu zo dňa
18.12.2015 označenú ako „Kalkulácia ZAJO Launch kampaň“ čím došlo medzi sporovými stranami k
vzniku záväzkového vzťahu, na základe ktorého bol žalobca povinný zhotoviť a dodať pre žalované dielo

a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za dielo. Žalovaný potvrdil, že akceptácia
cenovej kalkulácie bolo zavŕšením výberového procesu žalovaného. Žalovaný poprel, že by medzi
stranami nebola dohodnutá pevná cena za dohodnuté plnenie. Žalovaný s odvolaním sa na kalkuláciu
žalobcu zo dňa 18.12.2016 tvrdí, že za plnenie žalobcu podľa kalkulácii bola dohodnutá pevná a určitá
cena v súčte jednotlivých položiek kalkulácie, z ktorej je zrejmé, že žalobca a žalovaný sa dohodli na

cene plnenia 29.889 eur, a že v prípade prekročenia odhadovaných prác bude žalobca žalovaného
včas informovať. Žalobca však žalovaného nikdy neinformovala o prekročení rozsahu prác. Žalovaný
namietal, že žalobca nezohľadnil ani sumu 9.000 eur, ktorá mu bola žalovaným zaplatená. Žalovaný
poprel, že medzi stranami nebol dohodnutý žiadny konkrétny termín plnenia čiastkových zadaní.
Žalovaný namietal, že žalobca neuskutočnil všetky svoje plnenia podľa kalkulácie, a preto nemá nárok
na zaplatenie žiadnej sumy. V príapde, že by súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, žalovaný si ako

obranu uplatnil voči žalobcovi ušlý zisk vo výške 59 438,53 eur a finančnú škodu vo výške 3508, 66 eur,
čo spolu je 62 947,19 eur.

4. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalobu zamietol a výrokom
II., že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 537
ods. 1, 2, 3, § 539 ods. 1, 2, 3, § 548 ods. 1, § 546 ods. 1, 2, § 547 ods. 1 až 6, § 548 ods. 1, 2, §
549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v platnom znení, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.

5.Súdprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovaniazapreukázanéamedzisporovýmistranaminebolo
sporné, že uzavreli zmluvy o dielo. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete
plnenia, dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť. Na platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje dohoda o
lehote plnenia. Súd mal za to, že v danom prejednávanom spore sporové strany uzavreli dohodu o
určitej cene. Pokiaľ bola dohodnutá výška ceny, platí táto výška ceny. Zhotoviteľ môže účtovať len

takto dohodnutú cenu a nemôže od objednávateľa požadovať vyššiu cenu. Zmluvnú voľnosť účastníkov
zmluvného vzťahu sa prejavuje aj v ich možnosti zmeniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Zmluvné
strany sa môžu dohodnúť na obmedzení rozsahu záväzku zo zmluvy, alebo aj na jeho rozšírení.
Jednostranný prejav hociktorého účastníka zmluvného vzťahu smerujúci k zmene zmluvy nemá žiadne
právne účinky. Prípadné obmedzenie rozsahu vykonávaných zmluvných prác objednávateľom, bez

súhlasu zhotoviteľa by znamenalo porušenie povinností zo záväzkového vzťahu a vznik nároku na
náhradu škody. Zmluvné strany by sa mali dohodnúť aj o dôsledkoch obmedzenia lebo rozšírenia
rozsahu diela na cenu dohodnutú či už podľa rozpočtu alebo bez neho. V prípade, keď sa tieto dôsledky
nedohodnú objednávateľovi vzniká právo na primerane zvýšenú alebo primerane zníženú cenu. Pri tzv.
prácach naviac na základe požiadavky objednávateľa je bezpodmienečne nutné ak práce zhotoviteľ

akceptuje, aby náležitým spôsobom vedel preukázať obojstrannú dohodu o týchto prácach a tiež
preukázať dohodu o vplyve týchto prác naviac na cenu diela.
Súd prvej inštancie vychádzal z kalkulácie zo dňa 16.12.2015, v ktorej je určený predmet diela ako aj
cena za dielo, čo akceptovala a nespochybňovala ani jedna zo sporových strán, v ktorej je jednoznačne
uvedené,ževprípadeprekročeniahodínbudežalobcavčasinformovaťžalovaného.Ďalejbolouvedené,

že práce nad rámec zadania a kalkulácie budú účtované podľa aktuálneho „ZAJO“ cenníka práca.
Súd mal za to, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal, že informoval žalovaného o
prácach naviac a ich rozsahu a tiež o cene za tieto práce. Žalobca v spore tieto okolnosti nepreukázal
a taktiež nepreukázal, že by došlo medzi sporovými stranami k dohode o prácach naviac a o cene za
tieto práce.

To isté platí aj o údajnej vzniknutej škode na strane žalovaného. Listiny, na ktoré sa odvoláva žalovaný,
sa týkajú iných subjektov a nie žalovaného. Škoda musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná, pričom
preukázanými musia byť všetky predpoklady vzniku škody. Musí byť preukázaná škodová udalosť, ujma,
príčinný súvislosť ako aj zavinenie. Čo sa týka hodnotenia svedeckých výpovedí, tak podľa názoru súdu
by to bolo nadbytočné, vzhľadom na to, že na právne posúdenie veci svedecké výpovede nemali žiaden

vplyv.
Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty v platnom znení faktúrou je každý
doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej alebo elektronickej forme. Podľa zákona o DPH
(zákon č. 222/2004) povinnosť vyhotoviť faktúru s predpísanými náležitosťami má platiteľ DPH.Žalobca vyhotovil len faktúru č. 030/16 zo dňa 3.5.2016, pričom táto faktúra nespĺňa zákonom
predpísané náležitosti a to, kedy bol tovar alebo služba dodaná a tiež ďalšiu náležitosť, ktorou je
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Bez týchto náležitostí nenastáva

splatnosť fakturovanej sumy, z čoho možno vyvodiť, že nie je možné uplatňovať si nároky, ktoré z
faktúry vyplývajú. Žalobca uvádzal, že nevyhotovoval ďalšie faktúry za čiastkové dielo, ktoré vykonával
vzhľadom na to, že nechcel svoju firmu zaťažovať odvodom DPH. Toto jeho konanie je v rozpore so
zákonom, nakoľko zákon mu ukladá povinnosť vyhotoviť faktúru do 15 dní odo dňa dodania tovaru
alebo služby. Bez riadne vyhotovenej faktúry, ktorá obsahuje všetky náležitosti žalobca nemôže úspešne

sa domáhať svojho nároku. Obdobne žalovaný, ktorý v procesnej obrane uplatňoval svoje nároky voči
žalobcovi môže ich uplatňovať len na základe riadne vystavených faktúr.

6. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.971,02 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 28.971,02 eur od 23.7.2016 do zaplatenia. Odvolateľ svoje

odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.
Odvolateľ má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ak zastáva názor, že strany sporu dohodou dojednali naviazanie splatnosti ceny diela na
vystavenie faktúry žalobcom, keď pred súdom prvej inštancie existencia takejto dohody nebola tvrdená
ani preukázaná. Súd sa opiera o stanovisko Najvyššieho súdu ČR z roku 1988, napriek tomu, že

rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky je v súčasnosti diametrálne odlišná. Z judikatúry súdov
SR vyplýva, že faktúra nie je právny úkon, a preto s ňou nie je možné spájať vznik žiadnych práv resp.
povinností. § 489 OZ upravujúce spôsoby vzniku záväzkov ani žiaden iný platný právny predpis nespája
vznik záväzku s vystavením faktúry, keďže faktúra predstavuje len účtovný a daňový doklad.
Žalobca zdôraznil, že nevyhotovenie faktúr žalobcom za čiastkové diela, nemá žiaden vplyv na vznik

nároku na cenu diela, ktoré bolo žalobcom riadne vykonané a dodané žalovaným. Zákon viaže vznik
nároku na cenu diela na moment vykonania diela, ak si zmluvné strany nedojednali iný moment
vzniku, pričom iný moment vzniku nároku medzi stranami sporu dojednaný nebol. Podľa § 548 ods.
1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.11.2008 sp. zn.
21Cob/150/2008, Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.2.2014 sp. zn. 2Cob/50/2013, rozsudok NS
ČR zo dňa 16.12.2003 sp. zn. 32Odo/631/2002, uznesenie NS SR zo dňa 31.7.2012 sp. zn. 2M
Obdo/1/2012, rozsudok KS v Prešove zo dňa 29.9.2016 sp. zn. 2Cob/28/2016, rozsudok KS v Bratislave
zo dňa 15.6.2017 sp. zn. 4Cob/20/2015. Odvolateľ poukázal na čl. 2 ods. 2, 3 CSP § 220 ods. 3

CSP, keď princíp právnej istoty je jedným z kľúčových princípov CSP. Za základný atribút právnej istoty
považuje požiadavku zásadnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, teda táto požiadavka je spätá s
postulátom, že zásadne právne rovnaké prípady sa majú posudzovať rovnako a rozdielne prípady
rozdielne. Súd prvej inštancie v odôvodnení neodkryl svoj myšlienkový postup, ktorého dôsledkom
bol odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Podľa odvolateľa je nepochybné, že žalovaný pred súdom prvej inštancie uznal nárok uplatňovaný
žalobou v časti 22.391,02 eur bez DPH (2500 eur + 1940 eur + 610 eur + 14.805 eur + 2536,02 eur =
22.391,02 eur) a to nielen výpoveď žalovaného ale aj listinné dôkazy, a preto súd nepostupoval správne,
keď vykonával v tejto časti nároku dokazovanie, keďže uplatnený nárok v tejto časti je nesporný, a preto

mal súd vydať čiastočný rozsudok v prospech žalobcu v časti uznaného nároku v zmysle § 213 CSP.
Uznávací prejav žalovaného, mail zo dňa 2.5.2016, má podľa odvolateľa po právnej stránke všetky
náležitosti, ktoré musí platné uznanie dlhu spĺňať.
Koncept uvedenia nového loga za dohodnutú odmenu vo výške 2500 eur bez DPH bol odovzdaný
žalovanému mailom dňa 13.5.2016 v celom rozsahu. Žalovaný plnenie prevzal a jeho prijatie žalobcovi

potvrdil. Žalovaný uznal mailom zo dňa 2.5.2016 práce na koncepte uvedenia nového loga v hodnote
2500 eur bez DPH.
Podľa kalkulácie bol predpokladaný rozpočet za práce uvedené v položke 3. odhadovaný vo výške 4880
eur bez DPH. Z pôvodne zahrnutého zoznamu typov balenie boli dodané žalobcom iba dva návrhy
krabice a návrhy sáčky v celkovej hodnote 2970 eur, keďže žalovaný na ostatných návrhoch už netrval.

Žalovaný uznal mailom zo dňa 2.5.2016 práce v hodnote 1940 eur bez DPH. Vo veci dodania návrhu
krabice si žalovaný u žalobcu kvalifikovanú reklamáciu nikdy neuplatnil. Celková cena za dizajn visačiek
podľa súpisov prác predstavuje 600 eur bez DPH, pričom žalovaný písomne uznal cenu za dizajnvisačiek vo výške 610 eur bez DPH mailom zo dňa 2.5.2016. Visačky boli žalovanému dodané, čo
vyplýva z mailom komunikácie zo dňa 11.3.2016.
V apríli 2016 žalobca nesporne odovzdal vypracovaný redesign webu. Z výpovede pána K. vyplýva, že

spoločnosť CREAN s.r.o. dostala kompletné podklady k web stránke v apríli 2016 a na tzv. nasadení
web stránky dodanej žalobcom na internet začala pracovať v máji 2016. Skutočnosť, že sa webová
stránka používa v tejto verzií ako ju dodal žalobca, potvrdzuje aj zamestnanec žalovaného pán Q.. Je
nesporné, že žalobca splnil svoju povinnosť dodať dielo - práce na redesign webe podľa požiadaviek
žalovaného. Svedeckou výpoveďou zo dňa 17.4.2018 pán Q. K. potvrdil, že žalobca odovzdal web

stránku koncom apríla 2016. Žalovaný uznal mailom zo dňa 2.5.2016 práce na redesign webe v hodnote
14805 eur bez DPH. Nesporná je aj skutočnosť, že žalovaný požadoval vykonanie nových čiastkových
dielnezahrnutýchdokalkulácie atonajmävytvorenienálepky5x5,nálepkyMerino,kartónunaponožky
a prekladov. V maile zo dňa 2.5.2016 jednoznačne uznal dodanie týchto diel podľa súpisov prác t.j. v
hodnote 2536,02 eur, v tomto prípade ide o práce nad rámec zadania, ktoré boli účtované podľa cenníka
prác a nie o prekročenie hodín pri odhadovaných prácach v kalkulácií, keďže tieto služby boli dohodnuté

v priebehu výkonu diela a teda až po vytvorení kalkulácie.
Odvolateľ poukázal na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. V tejto súvislosti poukázal
na judikatúru R25/1993.
Odvolateľ namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

ak zastáva názor, že cena diela bola určená dohodou, ako cena pevná a určitá. Už z logiky veci vyplýva,
že keďže žalobca nedostal od žalovaného dostatočne špecifické zadanie, cena diela nemohla byť pevne
stanovená. Z povahy zadania nebolo možné dojednať si presnú sumu, najmä s ohľadom na priebežne sa
meniaci rozsah a druh objednávaných služieb, objednávania služieb naviac a nedostatočnú súčinnosť
žalovaného. Výpočet ceny za dielo bolo riadnym spôsobom dohodnutý a určený na základe schválenej

kalkulácie a priloženého zajo cenníka prác, s ktorým bol žalovaný oboznámený a s ktorým bezvýhradne
súhlasil. Cena diela bola dohodnutá ako kombinácia dohody na určitej cene a na spôsobe určenia ceny,
keď na jej výšku mala vplyv cenová kalkulácia, cenová ponuka. Zajo cenník agentúrnych služieb žalobcu
je špeciálnym zľavneným cenníkom hodinových sadzieb agentúrnych služieb navrhnutý pre žalovaného
v súvislosti s prácami a službami spojenými s budovaním značky Zajo. Tvoril prílohu k cenovej kalkulácii

zodňa16.12.2015akoajkcenovejkalkuláciizodňa18.12.2015.Žalovanýnikdynerozporovalexistenciu
či vzájomné odsúhlasenie prílohy ku kalkulácii, ktorá ako dokument pdf tvorila vždy prílohu zaslanej
cenovej kalkulácie a obsahovala zvýhodnené hodinové sadzby pre práce naviac. Žalovaný namietal
jedine skutočnosť, že na prekročení prác nebol upozornený.
Odvolateľ poukázal na § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka a v tej súvislosti na rozhodnutie NS SR zo

dňa 7.12.2009 sp. zn. 3Cdo/305/2008, keď pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna
zo strán nemôže vopred určiť predmet diela (presný predmet diela). Žalovaný disponoval zajo cenníkom
agentúrnych služieb žalobcu, ktorý tvoril prílohu kalkulácie. Objednal si u žalobcu nové čiastkové diela,
ktoré neboli obsiahnuté v kalkulácii a to nálepky 5x5, nálepky Merino, kartónu na ponožky a prekladov
a teda prejavil výslovne záujem o práce naviac.

Odvolateľ mal za to, že súd pri oboznamovaní sa so skutkovým stavom opomenul, že prílohou kalkulácie
bol aj zajo cenník agentúrnych služieb, na ktorý kalkulácia aj odkazuje a je uvedený v spodnej
časti kalkulácie ako príloha. Práce nad rámec zadania kalkulácie budú účtované podľa aktuálneho
zajo cenníka prác (viď príloha komplot pre zajo cenník pdf). Práce a služby naviac nebolo potrebné
extra nacenovať, nakoľko pre tieto bola dojednaná hodinová sadzba stanovená v prílohe zajo cenník

prác. Čo sa týka opomenutia potreby upozorniť na prekročenie rozsahu prác, odvolateľ má za to,
že prostredníctvom predložených dôkazov, najmä mailovej komunikácie žalovaného zo dňa 2.5.2016,
žalobca preukázal, že žalovaný požadoval vykonávanie nových čiastkových diel nezahrnutých do
kalkulácie a to vytvorenie nálepiek 5x5, nálepky Merino, kartónu na ponožky a prekladov. Odvolateľ
poukázal na rozsudok KS Bratislava zo dňa 31.5.2007 sp. zn. 1Cob/5/2007, ak zhotoviteľ vykonal práce

navyše tieto práce poverený zamestnanec objednávateľa prevzal, medzi účastníkmi došlo k zmene
rozsahu diela a to konkludentne, pretože žiadna zo zmluvných strán písomnú zmenu nežiadala, ani
zmluva o dielo nebola uzatvorená písomne.
Žalovaný a žalobca si nedohodli presný čas dodania diela, resp. jeho jednotlivých častí. Žalobca
vykonával čiastkové diela v primeranom čase a bez zbytočného odkladu vzhľadom na ich povahu a

pokyny žalovaného. Tvrdenie žalovaného o dodaní diela v termíne do 28.02.2016 je nepravdivé, tento
termín nebol nikdy dohodnutý a žalovaný svoje tvrdenie o termíne dodania diela nepodložil žiadnym
dôkazom. Podľa odvolateľa predmetnú zmluvu medzi sporovými stranami nemožno charakterizovať
ako zmluvu fixnú, keďže strany sporu si nevymienili ani z jej obsahu nevyplýva, že žalovaný nebudemať záujem na plnení zmluvy po stanovenej dobe plnenia. Žalovaný nikdy dielo riadne dodané
žalobcom ani nereklamoval, ani neodmietol jeho prijatie, naopak dielo dodané žalobcom využíva
resp. využíval. Skutočnosť, že nikdy nedošlo k reklamácii žalobcom dodaného diela potvrdila svojou

svedeckou výpoveďou aj pani M. L., ktorá v rozhodnom období bola v pracovnom vzťahu so žalovaným.
Taktiež svedeckou výpoveďou pani R. A., ktorá bola zamestnankyňou žalobcu, sa potvrdilo, že žiadne
práce žalobcu žalovaný nereklamoval. Žalovaný nepredložil žiadnu mailovú komunikáciu preukazujúcu
vykonanie reklamácie zo strany žalovaného. Taktiež nebolo preukázané, že žalovaný prejavil stratu
záujmu na plnení zmluvy v prípade omeškania plnenia zo strany žalobcu, alebo, že by od zmluvy v čase

pred dodaním diela odstúpil. V tejto súvislosti poukázal na § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré
upravuje problematiku tzv. fixných zmlúv. Poukázal na rozsudok KS v Trnave zo dňa 3.7.2012 sp. zn.
21Cob/20/2012 dohoda o čase plnenia nie je podmienkou platného vzniku zmluvy o dielo. Ak účastníkmi
zmluvného vzťahu nedošlo k určeniu plnenia, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať v primeranom čase
vzhľadom na povahu diela a rozsudok KS v Bratislave zo dňa 4.3.2010 sp. zn. 1Cob/123/2009.
Žalobca poukázal na to, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, pretože nárok žalobcu nevyplýva zo

spotrebiteľskej zmluvy a preto súd nemôže svojím konaním protežovať žalovaného, keďže týmto
konaním vzbudzuje dojem nerovnosti, či dokonca rozporu z jedným zo základných princípov súdneho
konania a to princípom rovnosti strán. Podľa názoru žalobcu žalovanému bola zo strany súdu poskytnutá
neprimeraná ochrana porovnateľná s ochranou spotrebiteľa.
Žalovaný si musel byť vedomý, že jedno kolo pripomienok už dávno zbehlo, keď zadával ďalšie

pripomienky, objednával a prijímal ďalšie plnenia. Ak teda žalovaný pripomienkoval plnenia ďalej a
vyvolával ďalšie stretnutia, menil zadania a požadoval ďalšie, v kalkulácii nezahrnuté plnenia, nemôže
súd spravodlivo dospieť k záveru, že neupozornenie agentúry na prekročenie hodín má ísť na ťarchu
žalobcu a žalobca nemá mať nárok na odmenu v tejto časti.
Súd vychádzal z kalkulácie zo dňa 16.12.2015, kde je určený predmet diela ako aj cena za dielo a čo

akceptovala a nespochybňovala ani jedna zo sporových strán, avšak žalovaný aj vo svojom poslednom
vyjadrení datovanom 11.6.2018 opakovane a výslovne potvrdil, že žalovaný akceptoval kalkuláciu zo
dňa 18.12.2015.
Podľa odvolateľa ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré
umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem ako je žalobcom navrhované,

resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne
ustanovenie než na ktoré sa odvoláva žalobca, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť
bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený
nesprávne a tieto súvislosti poukázal na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné
obohatenie, keď právna kvalifikácia je vždy vecou súdu. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že

žalovaný nie je povinný plniť, nakoľko okrem iného nedošlo k dohode o cene a žalobca neupozornil
na prekročenie rozsahu práce, mal na základe výsledkov dokazovania aplikovať ustanovenie o
bezdôvodnom obohatení, keďže boli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady na vznik
záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a žalobcu zavial k náhrade trov konania pred odvolacím súdom.
Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu, že zo strany žalovaného malo dôjsť k uznaniu dlhu, nevyplýva ani
z textu mailu zo dňa 2.5.2018 rovnako tak ani z výpovede žalovaného či jeho záverečnej reči a preto
súd postupoval správne, keď uvedené tvrdenie žalobcu nepovažoval za zhodné s tvrdením žalovaného.

Žalovaný neuznáva nárok žalobcu ani sčasti.
Koncept uvedenia loga : Koncept uvedenia loga bol pre potreby žalovaného absolútne nepoužiteľný, keď
žalobca musel mať vedomosť o tom, že je potrebné ho dodať v takom čase, aby ho bolo možné vyrobiť,
zrealizovať tak, aby ho bolo možné uviesť a použiť pri spustení internetovej stránky žalovaného, nakoľko
realizácia konceptu uvedenia nového loga má význam len vtedy, keď existuje pri uvedení nového loga,

nie keď sa sprístupní mesiace po uvedení loga. Koncept pre žalovaného nebol použiteľný a žalovaný
ho nikdy ani nepoužil a preto ho žalovaný odmieta zaplatiť. Mailom zo dňa 2.5.2016 nemohol žalovaný
potvrdiť dodanie konceptu uvedenia loga, nakoľko žalobca tento dodal až 13.5.2016.
Práce na packaging design boli vykonané len čiastočne, čo vyplýva z vyjadrení oboch účastníkov.
Žalovaný mailom zo dňa 2.5.2016 odsúhlasil žalobcovi hodnotu prác na sumu 1940 eur vrátane DPH.

Žalovaný má za to, že v zmysle odsúhlasenej ponuky zo dňa 18.12.2016, ktorá neobsahuje žiadnu
zmienku o tom, že uvedené ceny boli cenami bez DPH výška všetkých cien zohľadňuje aj DPH, v tejto
súvislosti poukázal na § 3 ods. 3 zákona o cenách, v zmysle ktorého súčasťou ceny je aj daň z pridanej
hodnoty, ak nie je dohodnuté, alebo osobitným predpisom ustanovené inak.Čo sa týka design visačiek žalobca nedodal riadne a žalovaný uznal nárok žalobcu len vo výške 610
eur vrátane DPH.
Pokiaľ ide o redesign webu, že ho mal žalobca odovzdať spoločnosti CERAM v apríli, žalovaný uvádza,

že žalobca sa v maily zo dňa 15.3.2016 zaviazal podklady k redesignu webu odovzdať do 31.3.2016,
čo nedodržal, nakoľko podklady k webu dodal až 21.4.2016. Tieto podklady neboli kompletné, žalovaný
zhodne so svojou mailovou správou zo dňa 2.5.2016 uvádza, že žalobca nedodal približne 20 % stránok.
Žalovanýopätovnepoukazujenapredloženúmapustránoksvojejwebstránkysuvedením,ktoréstránky
dodal žalobca a ktoré dorobila spoločnosť CERAM a tiež na mailovú správu pána S. zo dňa 4.5.2016,

kde pán S. vyjadruje súhlas s dokončením nedokončeného webu spoločnosťou Krim. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca si je vedomý, že nedodal podklady pre celý web. Z uvedených dôvodov priznal
žalovaný v súvislosti s redesignom webu žalobcovi nárok len vo výške 11.546,40 eur vrátane DPH.
Pokiaľ ide o vykonané práce nezahrnuté v kalkulácii zo dňa 18.12.2015, žalovaný nepopiera dodanie
prác uvedených v dôkaze označenom ako zoznam plnení s výhradami v položke súpis zrealizovaných
prác v hodnote 2536,02 eur. Žalovaný však neuznáva žiadne iné naviac práce, ako práce v tejto hodnote.

Žalovaný tým, že priznáva žalobcovi časť odmeny za niektoré jeho plnenia ako je uvedené vyššie,
neuznáva žalobou uplatnený nárok, nakoľko žalovaný si ako obranu v konaní uplatňuje svoj nárok na
náhradu škody voči žalobcovi, ktorú žalobca spôsobil oneskoreným a neúplným plnením (nemá na to
nárok).
Žalovaný od začiatku popiera, že by akceptoval kalkuláciu žalobcu zo dňa 16.12.2018 ako aj uviedol

súd v rozsudku. Žalovaný už vo svojom prvom úkone a to v odpore uviedol, že akceptoval ponuku -
kalkuláciu žalobcu zo dňa 18.12.2018 a nie zo dňa 16.12.2018. Žalobca nepreukázal, že by kalkulácia
zo dňa 18.12.2018 obsahovala prílohu, ktorú by žalobca doručil žalovanému. Z tejto kalkulácie je zrejmé,
že žalobca a žalovaný sa dohodli na cene kalkulácii uvedeného plnenia vo výške 29.889 eur vrátane
DPH. Žalobca však napriek skutočnosti, že sám uznáva, že žalovanému nedodal všetky plnenia podľa

kalkulácie zo dňa 18.12.2018 a napriek nespornej čiastkovej úhrade 9.000 eur žalobcovi, uplatňuje
v žalobe nárok na zaplatenie sumy 28.971 eur. Žalovaný zdôrazňuje, že nikdy žalobca neinformoval
žalovaného o žiadnom prekročení rozsahu prác. Konanie žalobcu, ktorý napriek viacnásobným výzvam
žalovaného neoboznámil žalovaného s prácami naviac hoci tak mal urobiť aj bez výzvy žalovaného,
považuje jeho konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu

ochranu. Žalovaný má za to, že k prekročeniu dohodnutého predpokladaného rozsahu hodín neprišlo
a teda žalobca nemá dôvod na zaplatenie vyššieho rozsahu hodín. Žalovaný u žalobcu dňa 2.5.2016
zaslaním mailu a súpisu prác a ich vád reklamoval vady plnenia žalobcu a súčasne mu oznámil, akú
sumu je mu ochotný za všetky jeho plnenia uhradiť. Dohodnutím sumy, na ktorú by mal mať žalobca
nárok, chcel žalovaný od začiatku ustáliť, maximálnu výšku nároku žalobcu a voči takto určenej sume

si žalovaný chcel uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním žalobcu s jeho plnením.
Žalovaný tvrdí, že za všetky plnenia, ktoré žalobca dodal žalovanému má žalobca pred započítaním
čiastočnej úhrady a vzniknutej škody, nárok na zaplatenie sumy 16.632,42 eur vrátane DPH po odrátaní
zálohovej platby žalovaného žalobcovi vo výške 9000 eur a pred zarátaním škody predstavuje nárok
žalobcu voči žalovanému 7.632,42 eur.

Žalovaný uvádza, že žalovaný sa so žalobcom dohodol na tom, že všetky sumy bude platiť na základe
riadne vystavenej faktúry. Žalovaný teda nemôže byť v omeškaní s úhradou platby, keď ako z konania
vyplynulo, nedostal na žalovanú sumu faktúru. Žalovaný zdôrazňuje, že cenu diela určenú kalkuláciou
zo dňa 18.12.2014 považoval za pevnú cenu diela a chcel ju mať dohodnutú ako fixnú a konečnú a preto
aj odmietol odmeňovanie žalobcu mesačným paušálom.

Žalovaný na rozdiel od žalobcu má za to, že vzhľadom na charakter objednaných prác a vzhľadom
na skutočnosť, že výsledky takto objednaných prác mali časovo súvisieť a nadväzovať na žalovaným
plánované zmeniť značky Zajo je zrejmé, že niektoré neskôr dodané výsledky pre žalovaného nemali
význam a nemohlo mať záujem na splnenie záväzku po dojednanej lehote. Žalobca poznal účel ústne
dojednanej zmluvy a preto mu muselo byť zrejmé, že žalovaný nebude mať záujem na oneskorenom

plnení.
Žalovaný popiera, že by práce vykonané žalobcom nereklamoval, žalovaný práce žalobcu reklamoval,
čo vidno aj z mailu zo dňa 2.5.2016, keď pri jednotlivých položkách uvádza svoje výtky k jednotlivým
plneniam a vzhľadom na priznávanú cenu si uplatňuje nárok na zľavu. Mailová správa zo dňa 2.5.2016
podľa žalovaného spĺňa všetky náležitosti reklamácie.

Žalovaný má za to, že žalobcom uplatnený nárok nemožno posudzovať vzhľadom na okolnosti prípadu
ako nárok na bezdôvodné obohatenie.
Žalovaný priznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy dodaných prác vo výške 16.632,42 eur vrátane
DPH. Po odrátaní zálohovej platby vo výške 9000 eur predstavuje nárok žalobcu sumu 7.632,42 eurvoči ktorému si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi na náhradu škody vo výške 31.000
eur spočívajúcu v ušlom zisku, ktorý si uplatňuje za obdobie 21 dní. Z priemerných mesačných tržieb
žalovaného je zrejmé, že jeho ušlý zisk predstavuje sumu 31.000 eur. Dôkazy preukazujúce spôsob

výpočtu ušlého zisku a oprávnenosť jeho výšky boli súčasťou podania žalovaného zo dňa 11.6.2018.
Vo zvyšnej časti žalovaný žalobcov nárok neuznáva.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k uznaniu časti uplatneného nároku uvádza, že koncept
uvedenia nového loga za dohodnutú odmenu vo výške 2500 eur bez DPH bol žalovanému odovzdaný

mailom13.5.2016,načožalovanýodpovedal16.5.2016ďakujemzakoncept,čímžalovanýjednoznačne
potvrdil prevzatie plnenia. Mailom zo dňa 2.5.2016 žalovaný potvrdil práce na koncepte nového loga v
hodnote 2500 eur bez DPH. Tvrdenia, že žalovaný koncept uvedenia nového loga nikdy nepoužil iba
potvrdzuje, že k dodaniu skutočne došlo.
Žalovaný uznal práce na packagingu designe v hodnote 1940 eur bez DPH mailom zo dňa 2.5.2016,
kde uviedol, že boli odovzdané finálne dva zo štyroch typov, čo bolo samozrejme zohľadnené v cene.

Nesporným je uznanie nároku žalovaného mailom zo dňa 2.5.2016.
Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu zo dňa 11.5.2018 t.j. podanie žalovaného zo dňa 11.6.2018
uviedol, že trvá na tom, že oneskoreným plnením žalobcu vznikla žalovanému škoda vo výške vyčíslenej
v odpore. Žalovaný v odpore uviedol, že si voči žalobcovi ako obranu uplatňuje ušlý zisk vo výške
59.438,53 eur, ktorého výpočet je zrejmý z dokladanej tabuľky, a ktorý vznikol žalovanému v dôsledku

neskoršiehouvedenianovejkolekcienatrh.Vtejtosúvislostižalobcapoukazujenarozporuplnosťtvrdení
žalovaného, keď žalovaný v sťažnosti voči uzneseniu zo dňa 26.4.2017 uviedol, že celková finančná
škoda, ktorá žalovanému vznikla predstavuje 62.947,19 eur, čo žalovaný v odpore preukázal priloženými
dôkazmi. Žalovaný ani v petite odporu nežiadal, ani nenavrhol, aby u súd prisúdil pohľadávku, ktorú
má voči žalobcovi. Žalovaný si škodu vo výške 3.508,66 eur a ušlý zisk vo výške 59.438,53 eur

uplatnil len ako prostriedok procesnej obrany. Pri výpočte škody sa žalovaný odvoláva na rôzne
faktúry a výpisy z účtov, ktoré sa ale netýkali žalovaného ale obchodnej spoločnosti Zajo aut door
s.r.o. a teda započítanie je vylúčené, keďže je možné započítať len vzájomné pohľadávky v zmysle §
580 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil účinne žiadnu
pohľadávku na započítanie voči pohľadávke žalobcu a teda nemožno dospieť k záveru, že by došlo k

zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
Práve žalovaný prejavil svoju vôľu a rozhodol sa, že má záujem na ďalších plneniach a na realizovaní
ďalších stretnutí. Žalovaný bol ten, kto sám požadoval zmenu zadania realizáciu ďalších, ktoré neboli
zahrnuté v kalkulácii. Ak by sa aj pripustilo, že úkony nad rámec prvého kola pripomienok nie je žalovaný
povinný zaplatiť, nakoľko nebol na prekročenie hodín upozornený, súd sa mal vysporiadať s otázkou

bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
Čo sa týka dodania diela žalovaný evidentne nemá jasno v tom, či vôbec a kedy bol dohodnutý termín
dojednania diela, keď podľa neho v priebehu prvoinštančného konania poukazoval na to, že dielo malo
byť dodané do 28.2.2016 a vo vyjadrení zo dňa 20.8.2018 tvrdí, že malo byť dielo dokončené do
31.3.2016. Mailová správa zo dňa 2.5.2016 v žiadnom prípade nepreukazuje vykonanie reklamácie zo

strany žalovaného.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.7.2019 zotrval na právnej argumentácii
vyjadrenej vo vyjadrení k odvolaniu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

11. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia ceny diela, na základe ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorej predmetom boli grafické a poradenské práce a služby spojené s
budovaním značky „ ZAJO“.Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvu o dielo, ktorá bola ústne uzatvorená v mesiaci
december 2015 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom ako zmluvu o dielo
v zmysle § 536 Obch. zák. V čase jej uzavretia bol žalobca obchodnou spoločnosťou - podnikateľom v

zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obch. zák. ( podnikateľský subjekt má pozastavenú živnosť od 2.1.2018 do
30.6.2020) a žalovaný osobou, ktorá podnikala na základe živnostenského oprávnenia - podnikateľom
v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. a táto zmluva sa na oboch stranách týkala predmetu ich
podnikateľskej činnosti, takže sa ich záväzkový právny vzťah spravoval treťou časťou Obchodného
zákonníka v zmysle jeho § 261 ods. 1.

12. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,aksplatnosťcenydielanaviazalnavystavenie
faktúry, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, na základe ktorých vykonaných
dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že by si sporové strany dohodli vznik nároku na zaplatenie
ceny diela ako deň vystavenia faktúry žalobcom, čo naviac odvolateľ v odvolaní výslovne poprel, čo má

z následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie potom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd
prvejinštanciezamietolžalobuzdôvodu,žebezriadnevyhotovenejfaktúry,sažalobcanemôžeúspešne
domáhať svojho nároku a rovnako vyhodnotil obranu žalovaného, že len na základe riadne vystavených
faktúr sa môže domáhať svojich nárokov voči žalobcovi, keď podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. vzniká v

zásade nárok na cenu diela, vykonaním diela, čo treba v zásade vykladať v súlade s § 554 a nasl. Obch.
zák. Zároveň však z § 263 Obch. zák. vyplýva, že ustanovenie § 548 Obch. zák. nie je kogentné, teda
strany sa od neho môžu svojou dohodou odchýliť. Jedným z prípustných spôsobov takejto odchýlnej
dohody je napr. dohoda o tom, že cena diela sa bude uhrádzať čiastkovo, už počas plnenia zmluvy
(zhotovovania diela). Splatnosť ceny diela môžu viazať účastníci zmluvného vzťahu aj na dohodnutú

lehotu splatnosti faktúry, avšak existencia takejto dohody by musela byť v konaní tvrdená a preukázaná,
čo však z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva.
Vystavenie faktúry je len účtovným a daňovým dokladom a nie je spôsobilé nič meniť na účastníkmi
dohodnutom vzniku práva na zaplatenie ceny diela a dohodnutej splatnosti. Vystavenie a doručenie
faktúryniejepodmienkouprevzniknárokunazaplateniecenydiela,jeibavýzvounaplnenie(Uznesenie

NS SR zo dňa 31.7.2012 spis. zn.2MObdo 1/2012).
Odvolací posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa, že súd nesprávne vychádzal z kalkulácie
zo dňa 16.12.2015, kde je určený predmet diela ako aj cena diela, čo nezodpovedá prednesu strán,
pretože aj štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.4.2018 uviedol, že kalkulácia zo dňa
18.12.2015 bola sporovými stranami akceptovaná obojstranne, čo potvrdil aj žalovaný na pojednávaní

dňa 17.4.2018.
Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené
v súlade s ust. § 220 C.s.p.,
V zmysle ustanovenia § 220 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z uvedeného vyplýva, že súd je najmä povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť
dôkaznú situáciu. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké zistenia vyvodil
z jednotlivých vykonaných dôkazov, prípadne z akého dôvodu niektoré navrhované alebo predložené
dôkazynevykonal.Pritommedziskutkovýmizisteniamisúduzískanýmivprocesedokazovania,úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

Ako už bolo uvedené, hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého,
čo vyšlo v konaní najavo ( § 191 ods. 1 C.s.p.). Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne
určiť ich vzájomný vzťah.
Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na
rozhodnutie. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so

zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za
prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp.
zn. II. ÚS 410/2006).Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 C.s.p. a 220 ods. 2 C.s.p. riadne nesplnil,
výsledky vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje právne závery o nedôvodnosti nároku

žalobcu titulom zmluvy o dielo tak dostatočne neodôvodnil. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého
rozsudku absentuje akékoľvek vyhodnotenie argumentov žalobcu a žalovaného týkajúce sa ceny diela,
keď súd prvej inštancie vôbec neuviedol, na základe čoho dospel k záveru o dohode sporových strán
na pevnej cene diela, keď naviac pri cene diela vychádzal z kalkulácie z 16.12.2015, ktorú sporové
strany neakceptovali, ako je uvedené vyššie. Súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu, ktorá

bola obsahom vyjadrenia z 11.5.2018 ( č.l. 280 a nasl.), že žalovaný emailom zo dňa 2.5.2016 ( č.l. 414)
uznal práce špecifikované v tabuľke realizovaných prác podľa kalkulácie, ktorá mala byť prílohou emailu,
a preto je jeho nárok v tejto časti nesporný. V jeho odôvodnení absentuje tiež vyhodnotenie a posúdenie
argumentácie žalobcu a žalovaného ohľadom určenia termínu dodania diela a ohľadom žalovaným
tvrdenej reklamácie diela. V odôvodnení taktiež absentuje vyhodnotenie výpovede svedkov, ktorý sa
vyjadrovali nielen k prácam, ktoré mali byť zhotoviteľom zrealizované ako aj k žalovaným tvrdeniam

ohľadom reklamácie diela. Súd prvej inštancie sa teda náležite skutkovým a právnym posúdením
predmetnej veci nezaoberal a svoje závery o nedôvodnosti nároku žalobcu uplatneného predmetnou
žalobou, tak súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, čo má za následok, že jeho rozhodnutie je
predčasné a arbitrárne, pretože neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých svoje závery založil.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu I. ÚS 4/1994).

Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) C.s.p. sú porušením základného práva strany

sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.

ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje
rozhodnutie riadne neodôvodnil, v konaní vykonané dôkazy jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach

nevyhodnotil. Z rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a prijatými právnymi závermi na strane druhej, odôvodnenie neposkytuje
dostatočné, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a aplikovaného
právneho posúdenia veci.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnémupreskúmaniu;konvalidáciatohtonedostatkusúdomvyššiehostupňaneprichádzazlogickýcha
systematických dôvodov do úvahy. Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 C.s.p., ktoré odvolaciemu súdu

umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň
vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo
157/2011).Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý skutkový stav
náležite nevyhodnotil a tým ani riadne nevysvetlil aplikované právne posúdenie veci, pričom zistené
nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v prijatých skutkových a právnych záveroch sú tak

hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci
samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa
§ 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu vo veci rozhodnúť, postupovať v súlade s ust. § 181
ods. 2 C.s.p., teda určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, skutkový stav opätovne
komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia,
potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods.

2, 3, 4 C.s.p. odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a to aj pokiaľ
ide o žalobcom tvrdené uznanie zo strany žalovaného, námietkami žalovaného o zániku pohľadávky
žalobcu započítaním s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody, žalovaným tvrdenou
reklamáciou diela, riadne vyhodnotiť v konaní všetky vykonané dôkazy v ich vzájomných súvislostiach,
prípadne odôvodniť z akých dôvodov súd návrhy na vykonanie niektorých dôkazov zamietol, pričom súd

musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť a to nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne
závery, čiže logicky kompaktným spôsobom a bez vnútorných rozporov vysvetliť, k akým skutkovým
zisteniam súd prvej inštancie dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. V zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.