Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/419/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216058
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716216058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu INPREGA, a.s. so sídlom
v Košiciach, Mlynská č. 28, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom v
Michalovciach, Cyrila a Metoda č. 3, proti žalovanému Mestu Michalovce, so sídlom v Michalovciach,
Námestie Slobody č. 30, o zaplatenie 36.557,68 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.9.2018 č.k. 19C/247/2016-225 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Z r u š u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.926,94
eura s 5% úrokom z omeškania od 17.2.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva a bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je vlastníkom parciel KN-
E XXXX/X a KN-E XXXX kat. územia R. a ďalej zo zistenia, že na základe zmlúv o postúpení
pohľadávok zo dňa 26.6.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok medzi postupcom S.. Ľ. Q. a J. R.,
ktorí na žalobcu postúpili pohľadávky spočívajúce v nezaplatení náhrady za užívanie nehnuteľností
v období od 15.6.2013 do 25.6.2016 a od 26.6.2013 do 26.6.2016 a to v celkovej sume 27.690,-
eur, 16.431,19 eura a 13.240,50 eura. Jednalo sa o parcely KN-E č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX D. XXXX, ktoré v prírode predstavujú pozemky na ktorých sú
sčasti vybudované pozemné komunikácie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a zvyšok predstavuje
verejné priestranstvo. Súd ďalej vychádzal zo znaleckého posudku č. 82/2016 vypracovaného znalcom
Ing. Vladimírom Tornyosom, zo znaleckého posudku č. 12/2028 vypracovaného znaleckým ústavom -
Technickou univerzitou v Košiciach a z geodetickej dokumentácie vyhotovenej Martinom Smoradom -
Geomax so sídlom Trhovište.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že
nárok žalobcu je sčasti dôvodný.5. Za nedôvodný považoval súd návrh žalobcu v časti, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti bol súd prvej inštancie toho názoru, že finančná
náhrada z vecného bremena je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe.

Poukázal na skutočnosť, že zákon č. 66/2009 Z.z. (podľa ktorého vznikol vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou žalovaného dňom účinnosti tohto zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu) preto
tento dátum považoval za deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podľa § 101 Obč. zákonníka.
Podľa názoru súdu prvej inštancie vlastník pozemku tak mohol požiadať o náhradu za zákonné vecné
bremeno najneskôr do 1.7.2012. Žaloba bola podaná 31.10.2014, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej

doby, preto súd nárok žalobcu na náhradu za vecné bremeno nepriznal.

6. Pokiaľ išlo o nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie verejných priestranstiev, v tejto časti
súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za dôvodný. V dôvodoch uviedol, že súdy opakovane
judikovali, že ak pozemok na ktorom sa nachádza verejné verejné priestranstvo nebol vyvlastnený
a vlastník je v užívaní svojho vlastníctva týmto obmedzený, je povinný obmedzenie strpieť, avšak

za odplatu. Ak na verejné priestranstvo nie je uzavretá nájomná alebo iná odplatná zmluva, za
obmedzenie vlastníckeho práva patrí vlastníkovi bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu užívaním
verejného priestranstva obyvateľmi mesta a inými osobami bez poskytnutia finančnej odplaty vlastníkovi
pozemku na ktorom sa verejné priestranstvo nachádza zakladá bezdôvodné obohatenie mesta s
poukazom na § 4 ods. 3 písm. e/,f/, g/ zákona č. 369/1990 Zb.. Z predložených dôkazov žalobcom a

to z geodetickej dokumentácie podľa názoru súdu vyplýva, že geometrickým zameraním vymedzené
verejné priestranstvo zasahuje do parciel, ktoré sú predmetom konania. V geodetickom zameraní boli
vymedzené miestne komunikácie, k ním priľahlé plochy, ako aj verejné priestranstvo. Z uvedeného
dôvodu preto súd nepovažoval za dôvodný návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania
ohľadom uvedených skutočností, nakoľko také dokazovanie by nebolo účelné. Žalovaný nezdôvodnil,

prečo vymedzenie v geodetickej dokumentácii je nesprávne. Pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia vychádzal z hodnoty požadovanej žalobcom a to vo výške 6,50 eura za 1m2/rok. Znalec Ing.
Tornyos určil cenu obvyklého nájomného v roku 2013 v sume 7,113 eura 1m2/rok, za rok 2014 v sume
7,003 eura 1m2/rok a v roku 2015 v sume 7,009 eura za 1m2/rok a v roku 2016 bola cena obvyklého
nájomného vo výške 6,9 eura za 1m2. Podľa posudku znaleckej organizácie za obdobné pozemky sa

cena nájmu pohybovala v sume 8,369 eura m2/rok až po 8,542 eura za m2/rok. Žalobca teda požadoval
podstatne nižšiu náhradu ako určili znalecké posudky, preto súd nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie.
Podľa geodetického zamerania verejné priestranstvo tvorí v súčte 1.026 m2, preto súd priznal žalobcovi
uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia v sume 10.926,94 eura a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

7. Vzhľadom na to, že žalobca je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, priznal mu aj požadovaný
úrok z omeškania vo výške 5%.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že obe strany

sporu boli čiastočne úspešné, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca a vo vyhovujúcom výroku
aj žalovaný.

10. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku zmenil
a žalobe vyhovel v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že závery súdu prvej inštancie nekorešpondujú
nielen s ustálenou judikatúrou Krajského súdu v Košiciach, ale obsahujú interpretáciu § 128 Obč.
zákonníka a § 4 ods. 1,2 zákona č. 66/2009 Z.z., ktoré je v extrémnom nesúlade so zmyslom a účelom
zákonov a prioritami spravodlivosti. Podľa jeho názoru súd svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku

založil na nesprávnom výklade zákona č. 66/2009 Z.z. vychádzajúc z názoru, že náhrada za vecné
bremeno je jednorázová. V tejto súvislosti uviedol, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník
pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Z týchto ustanovení je podľa jeho názoru
zrejmé, že nie je aktívne legitimovanou osobou k začatiu procesu usporiadania pozemkových úprav.

Nemôže byť totiž navrhovateľom tohto správneho konania. Nemôže teda ani požadovať o finančnú
náhradu v zmysle § 3 ods. 3, pretože tu je možné požadovať až v začatom konaní o usporiadanie
pozemkových úprava. Dočasnosť vecného bremena vyplýva z § 4 ods. 2 tohto zákona. Vecné bremeno
obmedzujúce vlastníka pozemku trvá len do vykonania pozemkových úprav, teda pridelenia náhradnéhopozemku alebo poskytnutia finančnej náhrady, kedy na základe administratívneho rozhodnutia dôjde
k nadobudnutiu vlastníctva pozemku pod stavbou vlastníkom stavby. Ak teda súd tvrdí, že náhrada
za vecné bremeno je jednorázová, jeho výklad je contra legem s účelom a zmyslom zákona, aby sa

vykonaním pozemkových úprav zosúladilo vlastníctvo stavby s vlastníctvom pozemku, resp. aby sa
vlastníkom pozemku stav vlastníkom stavby. Jednorázovým priznaním náhrady za vecné bremeno bez
začatia správneho konania podľa § 3 zákona č. 66/2009 Z.z. nedôjde k vysporiadaniu pozemku pod
stavbou. V odôvodnení napadnutého rozsudku o nutnosti jednorázovej náhrady za vecné bremeno
absentujú logické argumenty v previazanosti na výšku tejto náhrady. O jednorázovú náhradu nemôže

požiadať nielen preto, že nie je aktívne legitimovaný, ale ani preto, že výšku tejto náhrady nie je
možné určiť. Neovplyvňuje totiž dĺžku konania o vysporiadanie pozemkových úprav a teda dobu trvania
vecného bremena, ktoré má nepochybne vplyv na výšku jednorázovej náhrady. Jednorázová náhrada
je preto v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. i z tohto dôvodu vylúčená a prichádza do úvahy opakovaná
náhrada, ktorá sa však premlčuje analogicky ako opakované plnenia vo všeobecne premlčacej dobe za
každý deň požadovanej náhrady. Poukaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

14Co 30/2009, či rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 89/2008 je nenáležitý,
nakoľko tieto riešia podstatne iný prípad, kedy náhradu za zriadenie vecného bremená požaduje vlastník
pozemku, na ktorom je postavené energetické dielo a to za stavu, ak elektrizačné resp. energetické
zákony výslovne upravujú jednorázovú náhradu v prekluzívnych lehotách.

11. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd nesprávne rozhodol o rozsahu vecného
bremena, nakoľko v zmysle § 1 ods. 1,2 zákona č. 66/2009 Z.z. zákon sa vzťahuje k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, vrátane priľahlých plôch, ktoré svojím
umiestnenímavyužitímtvorianedeliteľnýceloksostavbou,aleajkpozemkom,naktorýchjeumiestnený

cintorín, športový areál alebo verejná zeleň. Má teda za to, že je zrejmé, že celý predmet žaloby podlieha
režimu zákonného vecného bremena a teda na celý predmet sporu sa vzťahuje inštitút premlčania. Z
opatrnosti namietal aj výšku náhrady z dôvodu, že v znaleckých posudkoch boli účelovo použité kúpne
zmluvy na pozemky, ktoré sú výmerou malé a boli predané za najvyššiu cenu v záujmovom území.
Napriek jeho návrhom nebola do výpočtov náhrady použitá kúpna zmluva na základe ktorej sa žalobca

stal vlastníkom sporných predmetných pozemkov, teda cena ktorá najviac odráža reálnu trhovú cenu
predmetných pozemkov.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je a odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu za vecné bremeno, ak vychádzal z

názoru, že námietka premlčania uplatnená žalovaným je dôvodná v časti uplatnenej náhrady za zákonné
vecné bremeno.

14. Z tohto dôvodu preto nemožno považovať rozhodnutie súdu za správne.

15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

17. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, cieľom zákona č. 66/2009 Z.z. je vysporiadať
doteraz nevysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a
vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Zároveň sa upravuje spôsob usporiadania týchtopozemkov. Nesporne z neho vyplýva, že ním upravené vecné bremeno je dočasným, nie je definitívnym
riešením do času, kedy vlastník stavby vyrieši stavbu zámennou zmluvou alebo pozemkovými úpravami.

18. Zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie
výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemkov na náhradu
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva po dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s
ust. Občianskeho zákonníka (§ 123, § 124, § 128 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 1 ods.

1), ale ani s Ústavou SR (čl. 20 ods. 1). Práve z dôvodov, že primeraná náhrada za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je poskytovaná za dobu vopred neurčiteľnú, možno uvažovať o pravidelných
platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. Preto pri nútenom obmedzení možno
uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Týka
sa to predovšetkým takých obmedzení práva vlastníka, v ktorých prípade možno dôvodne očakávať
trvanie obmedzujúceho zásahu po dlhý čas. Aj tam, kde sa pri zavedení obmedzenia nepredpokladalo

dlhodobé trvanie obmedzujúceho zásahu, no v skutočnosti k takémuto zásahu došlo, je ústavný dôvod
na priznanie opakujúcich sa dávok primeranej náhrady.

19. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na náhradu
za vecné bremeno je premlčaný z dôvodu, že žalobcovi patrí jednorazová náhrada za vecné bremeno,

teda že náhrada za vecné bremeno je náhradou jednorazovou a nie opakujúcou sa náhradou.

20. Nárok žalobcu na priznanie opakovanej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za požadované
obdobie je v záujme konečného doriešenia majetkového právneho usporiadania práv k predmetnému
pozemku, ktoré predpokladá zákon č. 66/2009 Z.z. Totiž je nesporné, že zo strany žalovaného dochádza

k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu formou realizácie vecného bremena zriadeného osobitným
zákonom, a táto skutočnosť zakladá zásadnú povinnosť žalovaného poskytnúť vlastníkovi pozemku
primeranú finančnú náhradu za takéto obmedzenie do času, kým nedôjde k usporiadaniu vlastníckych
vzťahov k pozemku v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z.

21. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rovnováha verejného a súkromného záujmu je
dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody.
S proporcionalitou verejného alebo súkromného záujmu nepriamo súvisia aj povinnosť náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva. Zákon č. 66/2009 Z.z. priamo nerieši otázku náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva vlastníkov zaťažených vecným bremenom zriadeným týmto zákonom, neustanovuje

ani spôsob jeho určenia, len § 4 odkazuje na všeobecnú úpravu ust. § 151m až z, § 151p Občianskeho
zákonníka. Z tohto dôvodu nemožno považovať za správny názor súd prvej inštancie, že žalobca mohol
uplatňovať len jednorazovú náhradu o zriadení vecného bremena.

22. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, jeho rozhodnutie v tejto časti nemožno

považovať za správne. V tejto časti preto odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za dôvodné.

23. Vzhľadom na horeuvedený výklad odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku
žalovaného, že premlčaný je celý predmet sporu.

24. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku žalovaného ohľadom výšky náhrady priznaného
bezdôvodného obohatenia, nakoľko súd prvej inštancie správne vychádza zo znaleckého posudku
znalca Ing. Vladimíra Tornyosa č. 82/2016 a znaleckého posudku č. 12/2018 vypracovaného znaleckým
ústavom Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, avšak pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia vychádzal z hodnoty požadovanej žalobcom a to vo výške 6,50 eur za 1 m2, teda z hodnoty

nižšej ako bola určená v znaleckých posudkoch.

25. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu je a žalovaného nie je dôvodné,
preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. napadnutý
rozsudok vo vyhovujúcom výroku potvrdil a v zamietajúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

26.Povrátenívecibudeúlohousúduprvejinštancieopätovnerozhodnúťožalobcomuplatnenomnároku
na náhradu za zriadenie vecného bremena a za tým účelom vykoná účastníkmi navrhnuté dokazovanie,pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení
(§ 391 ods. 2 C.s.p.).

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 369
ods. 3 C.s.p.).

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).