Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218472
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317218472.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
G. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov: matka R. Z.,
narodenáX.XX.XXXX,bytomG.XXXX/XX,Z.-Z.,otecM.K.,narodenýXX.X.XXXX,bytomE.XXXX,M.,

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 21P/164/2017-83 zo dňa 7.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté dieťa G. Z., nar. XX.X.XXXX

do osobnej starostlivosti jeho matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok, výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou vo výške 100 eur mesačne, s účinnosťou od 5.10.2017, kde výživné je splatné vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, výrokom III. rozhodol, že zročné
výživné za čas od 5.10.2017 do 28.2.2018 činí sumu 487,21 eur, ktorú povolil otcovi maloletého dieťaťa
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia tak, ako bežné výživné počnúc

prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody
splátok, výrokom V. rozhodol, že styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom sa neupravuje a
výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1,
2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového

poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur a prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 23,68 eur,
pričom finančne jej vypomáha jej matka. V období od 24.11.2017 do 20.2.2018 bola matka zamestnaná
u zamestnávateľa M. A., s.r.o. s dohodnutou hrubou mzdou vo výške 4,60 eur/hodina. Matka žije

v spoločnej domácnosti maloletou, so svojou matkou, sestrou a bratom v dvojizbovom nájomnom
byte v Z. - Z., jej matka poberá invalidný dôchodok vo výške 110,40 eur mesačne, jej sestra poberá
invalidný dôchodok vo výške 171,20 eur mesačne a jej brat je nezamestnaný, do domácnosti mesačne
prispieva sumou 100 eur. Matka nemá okrem maloletej iné vyživovacie povinnosti. Otec je od 1.10.2017
zamestnaný u zamestnávateľa P., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 429,28 eur,
spolu s manželkou vlastní rodinný dom, ktorý nemajú vyporiadaný. Otec žije v spoločnej domácnosti

so svojimi rodičmi, starobnými dôchodcami, so svojou priateľkou a s ich spoločným synom v rodinnom
dome v M., ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Podľa vyjadrenia rodičov otca žije otec s ich spoločnýmsynom striedavo u nich a tiež aj u jeho priateľky A. Z. v M.. Otec rodičom na bývanie prispieva a okrem
toho spláca hypotekárny úver vo výške 165 eur mesačne. Okrem maloletej má otec ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému M. K., nar. XX.X.XXXX.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky,
nakoľko sa už o maloletú osobne stará, má všetky predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti
o maloletú a súdu prvej inštancie neboli signalizované žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti.
Zároveňsúdprvejinštancierozhodol,žeobajarodičiamajúprávomaloletédieťazastupovaťaspravovať

jeho majetok. Súd prvej inštancie určil výživné otcovi sumou 100 eur mesačne od 5.10.2017, t. j. od
podania návrhu na súd prvej inštancie, zohľadňujúc skutočnosť, že otec riadne prispieval na výživu
maloletej od jej narodenia až do septembra 2017 sumou 100 eur mesačne, teda ešte v čase, keď
nebol zamestnaný u terajšieho zamestnávateľa a v čase, keď už mal aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
maloletému M. K., nar. XX.X.XXXX. Aktuálny priemerný čistý mesačný príjem otca je vo výške 429,28
eur. Po vyhodnotení majetkových pomerov otca súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v jeho

schopnostiach a možnostiach prispievať výživným na maloletú sumou 100 eur, a to aj s poukazom na
skutočnosť, že okrem maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva so svojimi rodičmi, s priateľkou
a s ich maloletým synom, vlastní rodinný dom spolu s bývalou manželkou, pričom do septembra 2017
prispieval výživným v sume 100 eur mesačne a podieľal sa aj vecnými plneniami na starostlivosti o dieťa
bez ohrozenia svojej existencie. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie

dospel k záveru, že výživné vo výške 100 eur by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych
potrieb maloletej, pričom ak matka na výživu maloletej prispeje mesačne sumou 76,32 eur, na výživu
maloletej bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 200 eur (100 eur od otca + 76,32 eur matka
+ 23,68 eur prídavok na dieťa), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných
potrieb maloletej, ktoré sú aktuálne vo výške 200 eur a zahŕňajú stravu v sume 70 eur, drogériu v sume

20 eur, pomernú časť na bývanie v sume 29,76 eur, oblečenie v sume 50 eur. Dlh na výživnom za
obdobie od 5.10.2017 do 28.2.2018 vo výške 487,21 eur (alikvótna časť výživného za mesiac október
2017 vo výške 87,21 eur + výživné vo výške 100 eur za mesiace 11, 12/2017, vo výške 400 eur) súd
prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia
spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok tak, aby dlh

bol zaplatený do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že pojednávania
nebol schopný sa zúčastniť z dôvodu jeho práceneschopnosti, čo doporučeným listom oznámil súdu
prvej inštancie. V súčasnosti je stále práceneschopný a predpokladaný termín nástup do práce má v

apríli, nakoľko jeho zdravotný stav je vážny. To, čo uviedla matka o jeho osobe, že zavádza súd a bol
odsúdený, považuje za ohováranie. Nakoľko maloletá bola na Matričnom úrade v Šali zapísaná ako
jeho dcéra cca po roku jej života pod tlakom matky, žiada o vykonanie testov otcovstva, nakoľko sa
s otcovstvom nestotožňuje. Súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho finančné možnosti a vychádzal
jedine z jeho tabuľkového postupu, súd prvej inštancie má nesprávne informácie o jeho majetkovom

stave. Všetky potrebné listinné doklady, čo súd žiadal, prinesie na určené pojednávanie. Dovtedy, kým
nebudú vykonané testy otcovstva, nepripúšťa, že by maloletá bola jeho dcéra a rozhodnutie súdu berie
ako neplatné.

6. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného

mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo veci samej zveril maloletú do osobnej

starostlivosti jeho matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok, uložil otcovi s účinnosťou od 5.10.2017 povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 100 eur mesačne, povolil otcovi zročné výživné za čas od 5.10.2017 do 28.2.2018 v sume 487,21
eur zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia pod následkami straty
výhody splátok, styk otca s maloletou neupravil. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie

napadnutý v celom rozsahu. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté
v odvolaní bolo posúdiť, či procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti konať
predsúdom,čisúdprvejinštancievykonalvšetkydôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností
a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Predovšetkým otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo veci vykonal pojednávanie bez
prítomnosti otca, pričom on súdu prvej inštancie oznámil, že je práceneschopný.

10. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré mu zákon priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr.
II. ÚS 102/04 zo dňa 14.4.2004, 5Cdo 102/01 zo dňa 27.9.2001, 5Cdo 93/00 zo dňa 25.10.2000). Táto
vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do
ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom

oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa
jeho rešpektovania (I. ÚS 22/03).

15. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom

upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

16. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa
niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo

nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III. ÚS 7/08).

17. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho

procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní
rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu
nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá vkonečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých
procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v
súdnomkonaní.Nemožnoopomenúť,žeprocesnýúkonúčastníkasúdnehokonania,ktorýmápodstatný

vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak
je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený
pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy
sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu
a spravodlivý proces.

18. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 38 ods.
2 Listiny základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Civilný
mimosporový poriadok zabezpečuje toto právo vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu,
ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 33 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku), na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je

potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo nie. Podľa § 31
Civilného mimosporového poriadku pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví
riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,

môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia
súdu, a to bez návrhu účastníka alebo na návrh účastníka, pričom v obidvoch prípadoch môže byť
pojednávanieodročenélenzdôležitýchdôvodov(§183ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku).Dôležitosť
dôvodu, ktorý je dôvodom na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností.

19. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník
konania: bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre
ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní
vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia vyššie uvedených predpokladov
(uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo 71/2011 z 31.7.2012).

20. Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať,
aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná
okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí
predstavovať „dôležitý dôvod“ (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo 11/2009 z 20.7.2010).

21. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

22.Vzmysleustálenejjudikatúrysúdovjechorobaúčastníka(právnehozástupcuúčastníka)preukázaná
lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (pôvodne do 30.6.2016 v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (viď
R 31/1995).

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca dôvodiac, že
otec sa na pojednávane nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil dokladom o dočasnej práceneschopnosti
a o odročenie pojednávania nepožiadal. V zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku súd
pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Pasivita účastníkov konania tak môže mať za následok

pokračovanie v konaní uskutočnením pojednávania v neprítomnosti účastníka. Zo všeobecnej úpravy
§ 180 Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak sa účastník, ktorý bol riadne predvolaný na
pojednávanieaniejezastúpený,nedostavilnapojednávanieanepožiadalsúdoodročeniepojednávania
(§ 183 Civilného sporového poriadku), zakladajú tieto okolnosti fakultatívnosť postupu súdu konať v
jehoneprítomnosti.Všeobecnévýchodiskáprekonaniepojednávaniavneprítomnostiúčastníkakonania

treba v mimosporovom procese konfrontovať s predmetom konania.

24. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec listom zo dňa 1.3.2018 ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní konanom dňa 7.3.2018 z titulu vážneho poškodenia zdravia a intenzívnej liečby ak listu priložil doklad o jeho práceneschopnosti. Súd prvej inštancie uznesením, ktoré je súčasťou
zápisnice o pojednávaní dňa 7.3.2018, rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca, na tomto
pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, uskutočnil výsluch matky a zástupkyne kolízneho opatrovníka

maloletej a napokon vo veci rozhodol. Za daných okolností možno dospieť k záveru, že otec zaslal súdu
ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní riadne a v primeranom časovom predstihu, ospravedlnil
sa z vážnych dôvodov, z jeho strany nešlo o opakovanú neúčasť na nariadenom pojednávaní, preto
bolo namieste, aby súd prvej inštancie nerozhodol vec na pojednávaní bez účasti druhého rodiča
maloletej, teda otca, ale aby pojednávanie odročil. Popísaným postupom tak súd prvej inštancie otcovi

neumožnil účasť na pojednávaní, na ktorom uskutočňoval dôkazy v prejednávanej veci. Vzhľadom na
predmet konania, ktorým je úprava výkonu rodičovských práv a povinností a charakter konania vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie je ovládané vyšetrovacou zásadou, vydanie rozhodnutia
vo veci za situácie existencie vážneho dôvodu neúčasti otca na pojednávaní, bolo nepochybne
predčasné a prekvapivé. Pokiaľ súd prvej inštancie v danej procesnej situácii pojednávanie neodročil
a dokonca vykonával dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom, jednoznačne odňal otcovi možnosť

realizovaťprocesnéoprávnenia,ktoréCivilnýsporovýporiadokaCivilnýmimosporovýporiadokpriznáva
účastníkovi konania.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie prejednal vec
bez toho, aby bol splnené podmienky § 31 Civilného mimosporového poriadku na prejednanie veci bez

prítomnosti účastníkov konania, čím odňal otcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) Civilného sporového poriadku.

26. Ďalej otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal nesprávne informácie o jeho majetkovom
stave a nebral do úvahy jeho finančné možnosti.

27. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno tiež vyvodiť, že by súd prvej inštancie
vec posudzoval dôsledne a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané
dokazovanie o pomeroch otca a z časti aj matky nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť
súdomprvejinštancievyslovenýzáverovýškevýživnéhopremaloletúzostranyotca.Súdprvejinštancie

sa nie dostatočne sústredil na zistenie príjmu matky a otca, ako i na zistenie životnej úrovne samotného
otca všeobecne, a to i spätne (spravidla 12 mesiacov). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie
mal k dispozícii len jednu výplatnú matky od jej zamestnávateľa za mesiac december 2017 a potvrdenie
o príjme otca od jeho zamestnávateľa len za tri mesiace od októbra 2017 do decembra 2017, hoci vo veci
rozhodol rozsudkom až 7. marca 2018. Rovnako súd prvej inštancie nemal k dispozícii žiadne informácie

získané od otca o jeho výdavkoch a dôkazy o výdavkoch otca, nezisťoval životný štandard otca a jeho
celkové majetkové pomery, pričom výdavky otca a jeho majetkové pomery (napr. vlastníctvo rodinného
domu) neboli v plnej miere potvrdené, ale neboli ani zdokladované. Tiež súd prvej inštancie nemal
preukázané, akým spôsobom bol skončený pracovný pomer matky. Ďalej súd prvej inštancie nesprávne
konštatoval, že otec žije striedavo u svojich rodičov a tiež u jeho priateľky, teda nemal jednoznačne

preukázané, s kým žije otec v spoločnej domácnosti, nakoľko je vylúčené, aby jedna fyzická osoba
bola členom dvoch domácností. Pri posudzovaní životnej úrovne povinnej osoby sa vždy prihliada na
okruh osôb, ktoré sú s povinnou osobou žijú spoločnej domácnosti a ich príjem. Tieto skutočnosti však
súd prvej inštancie nezisťoval. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výživnému náležite nezisťoval všetky
relevantné okolnosti pre rozhodnutie o povinnosti otca platiť výživné na maloletú, pričom nevykonal i

ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodné okolnosti daného prípadu.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je
komplexne vyhodnotiť pomery rodičov dieťaťa, zistiť príjmy rodičov, ale aj výdavky rodičov a maloletej.

V zmysle vyšetrovacej zásady vzťahujúcej sa na nesporové konania je potrebné objektivizovať príjmy
a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov, preukázaním ich pravidelných a nepravidelných
príjmov ich výsluchom, aktualizáciou príjmov obidvoch rodičov, získaním správ od zamestnávateľov,
prípadne iných subjektov, bližšie skúmať potreby maloletej. Okrem príjmov a výdavkov majetkové
pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty,

peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované
spolužitím s inými osobami.29. Žiada sa dodať k odvolacej námietke otca, že si nepripúšťa otcovstvo maloletej a žiada vykonať testy
otcovstva, že táto je neopodstatnená. V prejednávanej veci bolo otcovstvo k maloletej určené súhlasným
vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade. Jedná sa o druhú vyvrátiteľnú domnienku

otcovstva, pričom muž, ktorému svedčí táto zákonná vyvrátiteľná domnienka otcovstva, môže v zmysle
Zákona o rodine zaprieť otcovstvo k dieťaťu za splnenia zákonných podmienok. O zapretí otcovstva je
však možné rozhodnúť len na návrh v samostatnom konaní začatom na základe návrhu na zapretie
otcovstva. Preto vyjadrenia otca, že sa necíti byť otcom maloletej a že si nepripúšťa, že by bola maloletá
jeho dcéra sú nenáležité, keďže mu doposiaľ svedčí druhá domnienka otcovstva a jeho otcovstvo k

maloletej nebolo doposiaľ úspešne zapreté.

30. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať riadne dokazovanie v naznačenom
smere, uskutočniť výsluch otca, výsledky dokazovania riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými
relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite odôvodniť.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).