Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010290
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4619010290.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného W. D., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno a/, c/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.09.2019, sp. zn.

2T/57/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku s poukazom na § 317 odsek 1, veta druhá
Trestného poriadku a z dôvodov § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom ochrannom protitoxikomanickom liečení ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného W. D.

(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno a/, c/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že:
od presne nezisteného dňa od začiatku roku 2017 si za účelom získania finančného zisku, ako aj
pre vlastnú potrebu, neoprávnene zadovažoval od neznámych osôb a za posledný pol rok od osoby
prezývanej "Q." z mesta B. a následne pri sebe alebo na miestach, kde sa zdržiaval v meste C. a ich okolí

prechovával a následne predával, spravidla za sumy od 10 eur do 20 eur za skladačku - dávku drogy
zvanej heroín, konzumentom tejto drogy a to V. A., V. M. a V. T., ako aj ďalším nestotožneným osobám
- konzumentom tejto drogy, pričom dňa 16.04.2019 v osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia, EČ:
C. prechovával okrem iného, dve plastové vrecká s tlakovým uzáverom s celkovou hmotnosťou 5.234
mg svetlohnedého práškového materiálu s obsahom účinnej látky heroín, čo zodpovedalo najmenej 22
jednotlivýmdávkamdrogy,dveplastovévreckástlakovýmuzáveromsobsahombéžovéhokryštalického

materiálu s celkovou hmotnosťou 1.264 mg s obsahom účinnej látky metamfetamínu, čo zodpovedalo
najmenej 16 jednotlivým dávkam drogy a transdermálne náplaste s plochou 26 cm2 s obsahom účinnej
látky fentanil, z ktorých by bolo možné pripraviť najmenej 13 bežných jednotlivých dávok drogy, heroín
je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, metamfetamín, ktorý je
účinnou látkou drogy zvanej "pervitín", je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok a fentanil je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných
látok na zaobchádzanie s nimi je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré obvinený
nemal. Takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
3T/64/2006 zo dňa 16.08.2006, právoplatným v ten deň, bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok , jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere32 mesiacov, na výkon trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Za to mu uložil :
- podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, n/
Trestného zákona, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 8 rokov na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona

zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia,
- podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 roky,
- podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou,
- podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci - 1 ks mobilného telefónu zn.
IPhone 10 s hnedým obalom, digitálnej váhy striebornej farby (Digital Scale), digitálnej váhy striebornej

farby bez označenia. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním voči výroku o treste a v rámci neho o spôsobe
výkonu uloženého trestu odňatia slobody s tým, že sa domáhal zaradenia do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a to za použitia § 48 odsek 4 Trestného zákona

vzhľadom na mieru jeho narušenia, úprimné oľutovanie trestnej činnosti a napomáhaniu pri objasňovaní
trestnej činnosti.

Prokurátor sa k odvolaniu nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:
- obžalovaný zotrval na dôvodoch odvolania, dodal, že si je vedomý, že je to len na ňom, aby preukázal,
že výkon trestu odňatia slobody bude postačujúci vykonať v strednom stupni stráženia, chce pre to urobiť
čo bude môcť,
- prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o treste za

správny a zákonný, súd I. stupňa správne vyhodnotil charakter a postoj k trestnej činnosti, ustanovenie
§ 39 Trestného zákona súd môže použiť, avšak obžalovaného na výkon trestu správne zaradil do
maximálneho stupňa stráženia z dôvodu, že sa opakovane dopúšťa rovnakej trestnej činnosti, už bolo
naňho pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody, čo sa minulo prevýchovným účinkom a len
zaradenie do maximálneho stupňa stráženia môže mať dostatočne preventívny účinok.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, limitovaný zásadou zákazu
reformatio in peius (odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie nie
je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku:
- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia
zákona v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, ani k chybám, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku,

- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s
tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri
hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri
úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine,
na právne úvahy akými sa pri ukladaní trestu riadil a na právne závery, ku ktorým dospel.Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o treste zistil, že súd I. stupňa u obžalovaného
konštatoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l/, n/ Trestného zákona, a priťažujúcu okolnosť
§ 37 písmeno m/ Trestného zákona. Odvolací súd má výhrady voči priznaniu poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, ktorej podstata spočíva v tom, že obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti súd I.
stupňa odôvodnil len priznaním obvineného a všeobecným tvrdením o ,,napomáhaní pri objasňovaní
trestnej činnosti“ bez akejkoľvek konkretizácie (napríklad v identifikovaní osôb, od ktorých si zadovážil
drogy, a podobne). Takýto postoj a konanie obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu nie je

možné považovať za napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu pri objasňovaní
trestnej činnosti. Náprava tohto nedostatku v odvolacom konaní nebola možná vzhľadom na prekážku
vyplývajúcu zo zákazu reformatio in peius (odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal).

Odvolací súd preskúmaním výmery uloženého druhu trestu odňatia slobody zistil, že súd I. stupňa vo
výroku cituje § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, v odôvodnení absentujú právne úvahy o vykonaní

konkrétnej úpravy zákonom ustanovenej trestnej sadzby na takto upravenú trestnú sadzbu. Aplikáciou
zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.
Takúto výmeru trestu v žiadnom prípade nie je možné považovať za trest neprimerane prísny (§ 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por.) a to s poukazom na špeciálnu recidívu u obžalovaného.

Obžalovaný bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody správne zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, čo je v súlade s 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, odvolací súd zistil, že nie sú splnené zákonné

podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona.

Podľa tohto ustanovenia súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho

náprava lepšie zaručená.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa zaradenie do iného ústavu na výkon trestu len v prípade
odseku 2 § 48 Trestného zákona, ale nie pri odseku 3 písmeno a/, b/ tohto ustanovenia. Okrem
tejto formálnej prekážky nie sú splnené ani ďalšie materiálne podmienky, pretože z faktov zistených

ohľadne osoby obžalovaného nemožno konštatovať, že jeho miera narušenia nie je tak vysoká, aby
bolo potrebné naňho pôsobiť prostriedkami výkonu trestu v najprísnejšom zaradení. Obžalovaný už bol
v minulosti 2-krát vo výkone trestu odňatia slobody vždy v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou,
v oboch prípadoch bol podmienečne prepustený, v skúšobnej dobe sa osvedčil a boli mu nariadené
aj ochranné protitoxikomanické liečenia. Naposledy bol z výkonu trestu odňatia slobody zo stredného

stupňa stráženia prepustený dňa 11.03.2013. Opätovným spáchaním rovnakej trestnej činnosti vyššieho
stupňa závažnosti (obzvlášť závažný zločin) obžalovaný preukázal, že jeho stupeň narušenia je tak
závažný, že nezostáva nič iné na dosiahnutie účelu trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona), aby uložený
trest vykonal v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. V tomto smere
odvolací súd nezistil žiaden dôvod na zmenu napadnutého rozsudku a týka sa to aj výroku o treste

prepadnutia veci.

Odvolací súd však zistil, že súd I. stupňa rozhodol nesprávne o uložení ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, i napriek tomu, že obžalovaný má aktuálne nariadené
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a to vo veci OS Bratislava II. sp. zn.

4T/6/2012. Preto opätovné uloženie takéhoto ochranného opatrenia je duplicitné a preto odvolací súd na
základe jeho preskúmania postupom podľa § 317 odsek 1, veta druhá Trestného poriadku, tento výrok
o ochrannom opatrení len zrušil, pretože toto pochybenie považoval za porušenie Trestného zákona
majúceho povahu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu ďalších výrokov napadnutého rozsudku, tieto
ponechal nezmenené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok (§ 141 ods. 2 Tr. por.).