Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216470
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118216470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpená JUDr. Veronika Kubriková,
advokátka, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: D. S., F..
XX.XX.XXXX, T. J. X, XXX XX H., o zaplatenie 919,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/145/2018-68 zo dňa 22.5.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

PotvrdzujerozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivýrokuII.,ktorýmvprevyšujúcejčastižalobu
zamietol a výroku III. o náhrade trov konania.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 440 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 25.12.2015 do
zaplatenia mesačnými splátkami vo výške 10 Eur, vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do úplného
vyrovnania pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky počnúc právoplatnosťou

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa

27.11.2018 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 919,06 eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov
vo výške 261,61 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 661,37 eur, 25,50 % úroku zo sumy
919,06eurod1.9.2018dozaplateniaazákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5,05%ročnezuvedenej
sumy od 1.9.2018 do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej
v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. absentujú obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.

a/ neuvedením druhu spotrebiteľského úveru, písm. j/, ako aj k/. Pri podpise zmluvy bol žalobcom
informovaný, že celková čiastka, ktorú má zaplatiť je súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených
s úverom, teda výška úveru 1.000,- eur + celková výška nákladov 941,15 eur, teda suma 1.941,15 eur
by mala byť celkovou čiastkou, ktorú má zaplatiť. Avšak ak vypočíta počet splátok 72 x výška mesačnejsplátky 28,- eur, vychádza mu suma 2.016,- eur. Podľa tohto potom bol žalobcom uvedený do omylu,
keď podľa zmluvy celková čiastka, ktorú má zaplatiť, je 1.941,15 eur. Zároveň je údaj o RPMN uvedený
v zmluve nižší ako podľa jeho výpočtu na základe internetovej kalkulačky v rozsahu 30,24 %. Aj z

uvedeného dôvodu sa preto predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z
uvedeného dôvodu mu preto vznikla iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru.

4. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o
nesprávnosti údaja o celkovej výške nákladov, ako aj výške RPMN. Súdu predložil listinu s výpočtom

RPMN, ako aj predpis splátok, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zák. o
spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi do kalkulačky implementoval externý
dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 70. splátka
úveru bola len vo výške 9,37 eur a 71. a 72. splátka len vo výške 0,- eur.

5. Aplikujúc ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 10.7.2013, § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 565, § 53 ods. 9 podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 10.7.2013 zmluvu o úvere (dostupná pôžička)
č. XXXXXXXXXX majúcej charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 a nasl. zák.
č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- € s uvedením
výšky mesačnej splátky, dátumu splatnosti splátok, počtu mesačných splátok, konečnej splatnosti úveru,

celkovej výšky nákladov, úrokovej sadzby, RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN.

6. V danom prípade sa okresný súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujepodstatnúnáležitosťvzmysleust.§9ods.2písm.k/zák.č.129/2010
Z. z. z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny,

úrokov a iných poplatkov s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-
42/2015, zo záverov ktorého vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
navrátenieistiny.Zároveňniejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereuvádzalasplatnosťsplátokspotrebiteľa

s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

7. Uvedený záver vyplynul aj z rozhodnutí NS SR pod sp. zn. 3Cdo/146/2017, sp. zn. 4Cdo/211/2017, sp.
zn. 3Cdo/56/2018, sp. zn. 5Cdo/132/2017, sp. zn. 2Cdo/235/2017 a sp. zn. 7Cdo/98/2018, zo záverov

ktorých vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky.

8. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ustanovenia § 9 ods. 2
písm. j/ zák. č. 129/2010 aj uvedenie RPMN, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s uvedením

všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
tieto náležitosti neobsahuje, podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o RPMN, pretože tento zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany
v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej
úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve

spomínaný údaj chýba. Z predloženej zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok, ako aj
obchodných podmienok pre dostupnú pôžičku nevyplýva informácia, z akých vstupných údajov žalobca
vychádzal pri výpočte RPMN.

10. Z obsahu zmluvy totižto podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný mal poskytnutý úver splácať

mesačnými splátkami vo výške 28,- eur v počte 72.

11. Avšak žalobca v podaní doručenom súdu dňa 5.3.2019, prílohou ktorého bol výpočet RPMN uviedol,
že žalovaný mal zaplatiť iba 69 splátok vo výške 28,- eur, 70. splátku vo výške 9,37 eur a 71. a 72.splátka nulové. Z uvedeného teda vyplýva, že v predmetnej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského údajov
absentuje úplná informácia o výške splátok úveru ako jedného zo vstupných údajov pre účely výpočtu
RPMN v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z.

12. Súd prvej inštancie preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
chýba povinný údaj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zák. spočívajúci v uvedení všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN, a preto sa predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č.
129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému vznikla iba povinnosť vrátiť

žalobcovi istinu poskytnutého úveru.

13. Zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do
kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Matematický výpočet podľa vzorca uvedeného v prílohe zák. č. 129/2010

Z. z., v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od
spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť
tejto náležitosti zmluvy. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k
určitej výške RPMN nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej
z podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo

nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom (rozsudok
KS v Prešove zo dňa 21.1.2019 pod sp. zn. 7Co/132/2018).

14. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur, pričom tento realizoval v jeho
prospech úhrady v celkovej výške 560,- eur, súd prvej inštancie s poukazom na bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru tohto zaviazal iba na zaplatenie rozdielu poskytnutých úverových prostriedkov a
realizovanýchúhradsplátokúveru,čopredstavujesumu440,-euravprevyšujúcejčastižalobuzamietol.

15. Je nepochybné, že žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva využiť ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka podaním zo dňa 24.11.2015, ktoré sa v zmysle bodu 4.3.6 všeobecných

obchodných podmienok považuje za doručené 27.11.2015.

16. Keďžežalobcavoznámeníovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveruvyzvalžalovanéhonazaplatenie
nesplatenej časti istiny úveru vrátane príslušenstva v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia
oznámeniarealizovanéhodňa14.12.2015,tedalehotažalovanémunasplatenieúveruuplynulaaždňom

24.12.2015, a preto sa do omeškania s jeho splatením dostal počnúc dňom 25.12.2015.

17. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie zákonného úroku z
omeškania v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. z nesplatenej istiny úveru vo
výške 5,05 % ročne od 25.12.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

18. S poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu súd prvej inštancie umožnil žalovanému predmetnú
pohľadávku splácať mesačnými splátkami vo výške 10,- eur vždy 25. dňu kalendárneho mesiaca
až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky počnúc
právoplatnosťou rozsudku.

19. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 919,06
eur, kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 261,61 eur a úroku z omeškania vo výške 661,37 eur, v
celkovej výške 1.842,04 eur spolu s 25,50 % úrokom a 5,05 % úrokom z omeškania ročne z nesplatenej
istiny od 1.9.2018 v ich kapitalizovanej výške ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej v sume

203,07 eur, teda v celkovej výške 2.045,11 eur.

20. V zmysle rozsudku súdu prvej inštancie bola žaloba ku dňu podania dôvodná o zaplatenie istiny
440,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od 25.12.2015 v jeho kapitalizovanej výške ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej v sume 75,79 eur, teda v celkovej výške 515,79 eur.

21. Keďže žalobca bol v danom prípade úspešný v 25 % z hodnoty sporu, nárok na náhradu trov konania
mu podľa súdu prvej inštancie nepatrí a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.22. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania
podal žalobca včas odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.

23. Podľa žalobcu súd pochybil, keď ho nevyzval na vyjadrenie k otázke určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP, rovnako prvoinštančný pochybil, keď ho nevyzval,
aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci a nevytýčil termín predbežného prejednania
sporu (§ 157 CSP a § 168 CSP).

24. Žalobcovi nie je známe na základe akej skutočnosti súd uvádza, že v zmluve o úvere má absentovať
náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. S
výkladom súdu prvej inštancie nemožno podľa žalobcu súhlasiť, keď všetky údaje ktoré boli potrebné
pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívny boli v zmluve obsiahnuté. Preto je podľa názoru žalobcu
predmetnérozhodnutievodvolanínapadnutejčastinepreskúmateľné,atoajspoukazomnarozhodnutia
Ústavného súdu SR vo veciach II. ÚS 117/07, III. ÚS 311/01, III. ÚS 107/07, VI. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07,

I. ÚS 265/05.

25. Ďalej žalobca v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 4Cdo/25/2007
a nález Ústavného súdu vo veci I. ÚS 114/08.

26. Vzhľadom na uvedené preto odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v
napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

27. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

28. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, musel sa ako s predbežnou
otázkou vysporiadať s procesným návrhom osobitného subjektu občianskeho združenia R. Z. H. J., J. J.
Š. F. X, T., O.: XXXXXXXX na pribratie do konania ako právnickej osoby, ktorej predmetom je činnosť na
ochranu práv podľa osobitného predpisu, a to podaným doručením súdu prvej inštancie dňa 1.8.2019,

t.j. po vyhlásení napadaného rozsudku.

29. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že koncepcia § 95 CSP je založená na závere potreby ochrany
strany sporu odborne spôsobilým subjektom, pričom k tomuto záveru môže dôjsť súd v ktoromkoľvek
štádiu konania (aj v odvolacom konaní). Ak k tomuto záveru dôjde, súd sám vykoná procesné úkony

spočívajúce v oslovení strany sporu, či súhlasí so vstupom osobitného subjektu do konania. Podľa
názoru odvolacieho súdu teda musí byť stranou vyslovený súhlas s pribratím subjektu na ochranu
jeho práv, keď súhlas nemôže vyvodiť ani postupom podľa § 157 ods. 2 CSP. Vyplýva to jednak zo
zásady,ženikomunesmiebyťpribratietretejosobydojehosporunanútené(mutatismutandisuznesenie
Najvyššieho súdu SR z 5.2.2013, sp. zn. 3Odo/188/2012) ako aj z toho, že osobitný subjekt je v konaní

oprávnený podľa ods. 2 na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže
vykonávať len subjekt právneho vzťahu.

30. Žalovanému bol dňa 15.8.2019 doručený návrh osobitného subjektu na vstup do konania spolu s
výzvou, aby v lehote 10 dní oznámil od doručenia tejto výzvy súdu, či súhlasí s pribratím osobitného

subjektu. Žalovaný ani v stanovenej lehote ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu takýto súhlas nedal
a nakoľko aj odvolací súd mal za to, že pribratie tretieho subjektu nie je v danom spore potrebné na
ochranu práv žalovaného, naviac keď ako uviedol odvolací súd tento nedisponoval súhlasom strany,
ktorú má v spore chrániť, odvolací súd nerozhodol o pribratí tohto združenia do konania.

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci prijal záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku

o trovách konania.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.33. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zohľadnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

34. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom

prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí
sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť
ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

35. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj

správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby uvedenými
v jeho odôvodnení.

36. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a dodáva, že

v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v
ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný
a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatoval nesprávny údaj o celkových nákladoch úveru, resp.
nesprávnu úplnú informáciu o výške splátok, ako aj nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru

nákladov v neprospech spotrebiteľa a preto posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd
sa so záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru stotožnil, lebo v zmluve je klamlivo uvedená
výška mesačnej splátky 28,- eur, čo pri počte 72 mesačných splátok určite presahuje celkovú výšku
úveru, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Až následne počas konania žalobca korigoval (po výzve
súdu prvej inštancie) výpočet RPMN keď uviedol, že žalovaný má zaplatiť iba 69 splátok po 28,- eur, 70.

splátku vo výške 9,37 eur a 71. a 72. splátku vo výške 0,- eur, čo je nepochybne zavádzajúce, mätúce
a jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Je treba zdôrazniť, že pri výpočte RPMN ovplyvňuje jej
výšku celková výška nákladov spotrebiteľa. Vychádza sa zo záveru, že pokiaľ veriteľ uviedol nesprávnu
výšku nákladov spojenú so spotrebiteľským úverom, musela byť aj RPMN nesprávne vypočítaná, a to
v neprospech spotrebiteľa, čo má rovnako za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o

spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

37. Pokiaľ žalobca argumentoval procesným pochybením súdu prvej inštancie spočívajúcim v tom, že
ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti, túto skutočnosť nevyjadril ako
svoje predbežné posúdenie veci a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu, pričom poukazoval

na ustanovenia § 129, § 157 a § 168 CSP, tak k tomu odvolací súd uvádza, že § 129 CSP neukladá
súdu aby dodávateľovi ako silnejšej strane sporu v spotrebiteľskej veci doručoval výzvu na odstránenie
vady návrhu, pričom samotnú spornosť otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemožno považovať
za vadu podania vo veci samej. Rovnako ani zo žalobcom citovaného ustanovenia § 157 CSP
nevyplýva súdu povinnosť vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o

vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti, kde taktiež inštitút predbežného prejednania sporu, na ktorý
poukazoval ako na údajné pochybenie súdu prvej inštancie žalobca, treba považovať za fakultatívny
inštitút, a teda súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu,
ale má možnosť priamo nariadiť pojednávanie (§ 187 CSP). Predbežné prejednanie sporu má slúžiť na
vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností, vrátane možnosti ukončiť spor

zmierlivým spôsobom, pričom predmet sporu bol nepochybne určený žalobným návrhom a rovnako
neboli sporné ani procesné možnosti žalobcu ako dodávateľa a žalovaného ako spotrebiteľa v tomto
spotrebiteľskom spore a možnosť zmierlivého riešenia veci nevyplývala ani z podania žalovaného, ktorý
rovnako poukazoval na skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a žiadal vo svojom vyjadrení
k žalobe, aby bol zaviazaný na uhradenie rozdielu istiny a zaplatených splátok tak, ako o tom rozhodol

v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie.38. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách, ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 255 ods. 1 CSP), o výške ktorých v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným rozhodnutím.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).