Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Tischlerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12C/137/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2304899553
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2304899553.48
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: I. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/X, P., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so
sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanej: S. Spišáková, nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/XX, P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ku dňu jeho zániku patria:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. vedené Okresným úradom Galanta,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra "C", parcelné číslo XXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a garáž súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX/XXX,
v podiele 1/1 k celku, v hodnote 5.100 eur,
- vklad na účte žalobcu, vedeného v Tatra banke, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, v sume 483,74 eura,
- finančné prostriedky v sume 1.364,93 eura, ktoré žalobca dňa 09.08.2000 vybral zo svojho účtu
vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX,
- hodnota členského podielu k 3-izbovému družstevnému bytu číslo XX na 2. poschodí bytového domu
súpisného čísla XXXX nachádzajúceho sa na T. ulici číslo XXXX/XX v P. v sume 69.900 eur,
- vklad vedený v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., Bajkalská ul. č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, na
základe zmluvy o stavebnom sporení číslo: XXXXXXXXXX, v sume 3.574,12 eura.
II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. N., vedené na Okresným úradom Galanta,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra "C", parcelné číslo XXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a garáž súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX/XXX,
v podiele 1/1 k celku, v hodnote 5.100 eur,
- vklad na účte žalobcu, vedeného v Tatra banke, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, v sume 483,74 eura,
- finančné prostriedky v sume 1.364,93 eura, ktoré žalobca dňa 09.08.2000 vybral zo svojho účtu
vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX.
III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej:
- hodnotu členského podielu k 3-izbovému družstevnému bytu číslo XX na 2. poschodí bytového domu
súpisného čísla XXXX nachádzajúceho sa na T. ulici číslo XXXX/XX v P. v sume 69.900 eur,
-vkladvedenývPrvejstavebnejsporiteľnia.s.,Bajkalskául.č.30,Bratislava,IČO:31335004,nazáklade
zmluvy o stavebnom sporení číslo: XXXXXXXXXX v sume 3.574,12 eura.
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 33.262,72 eura do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanej v rozsahu
50 %.
VII. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 1.206,25 eura, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 1.206,25 eura, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2004 domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Pred podaním návrhu ponúkol žalovanej
vyporiadaniedohodou,sktorouvšakžalovanánesúhlasila.Žiadal,abysúddojehovýlučnéhovlastníctva
prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území R. N., vedenú na Správe katastra Galanta,
na LV č. XXX ako parcela registra "C", parc.č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
18 m2 a garáž súp. č. XXXX na parcele č. XXX/XXX v podiele 1/1 k celku; finančné prostriedky v
sume 483,74 eura nachádzajúce sa ku dňu 22.05.2001 na účte žalobcu, vedeného v Tatra banke, a.s.,
Hodžovo nám. 3, Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX; finančné prostriedky v sume 1.364,93
eura nadobudnuté stranami sporu za trvania ich manželstva, ktoré žalobca dňa 09.08.2000 vybral
zo svojho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX a zaplatiť záväzok strán sporu voči spoločnosti R. spol. s r.o., T. ul.č. XXXX/
XX, IČO: 34114840, z dôvodu (ku dňu 22.05.2001) nevrátenej pôžičky peňazí vo výške 10.954 eura
(330.000,- Sk) na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi predmetnou spoločnosťou ako veriteľom
a žalobcom ako dlžníkom zo dňa 28.06.1998 (ktorú veriteľovi v rozsahu 330.000,- Sk vrátil žalobca
dňa 08.09.2003) a do výlučného vlastníctva žalovanej, aby súd prikázal hodnotu členského podielu k 3
izbovémudružstevnémubytučísloXX,na2.poschodíbytovéhodomusúp.č.XXXX,naT.uliciXXXX/XX
v P. a finančné prostriedky v sume 3.574,12 eura, ktoré strany sporu nadobudli za trvania ich manželstva
a ktoré žalovaná 05.11.2001 vybrala zo svojho účtu vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., Bajkalská
30, Bratislava, IČO: 31335004, na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo zmluvy XXXXXXXXXX, s
tým, že žalovaná bude povinná zaplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie sumu 30.889,73 eura.
2. Žalovaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadala zahrnúť aj nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v katastrálnom území P., vedenú na Správe katastra Galanta, na LV č. XXXX ako
parcela registra "C", parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 450 m2 a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v
katastrálnom území P., vedenú na Správe katastra Galanta na LV č. XXXX ako pozemok registra "C",
parc. číslo XXXX/XX - záhrada o výmere 448 m2, kde ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností je
toho času vedený žalobca a sumu finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte žalobcu vedeného
v ČSOB stavebnej sporiteľni a.s., Radlinského 10, Bratislava, IČO: 35799200, číslo účtu XXXXXXXXX/
XXXX. Zároveň žiadala súd, aby pri vyporiadaní neprihliadol na záväzok voči spoločnosti DISPEK spol.
s r.o., nakoľko z dokazovania mala za preukázané, že takýto dlh účastníkov konania počas trvania ich
manželstva nevznikol a okrem toho vzniesla aj námietku jeho premlčania. Bola ochotná navrhovateľovi
na mimosúdne vyrovnanie vyplatiť sumu 1.000 eur.
3. Tunajší súd rozsudkom č.k. 12C/137/2004-604 zo dňa 15.04.2014 vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov prikázal do vlastníctva žalobcu: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území R. vedené na Okresným úradom Galanta na LV číslo XXX ako parcela registra
"C", parcelné číslo XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a garáž súpisné číslo
XXXX na parcele číslo XXX/XXX v podiele 1/1 k celku v hodnote 5.100 eur; vklad na účte žalobcu,
vedeného v Tatra banke, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX v
sume 483,74 eura (14.573,32 Sk); finančné prostriedky v sume 1.364,93 eura (41.120,81 Sk) - ktoré
žalobca dňa 09.08.2000 vybral zo svojho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské
Nivy 1, Bratislava číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Do vlastníctva žalovanej prikázal členský podielu
k 3 izbovému družstevnému bytu číslo XX na 2. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXXnachádzajúceho sa na T. ulici číslo XXXX/XX v P. v hodnote 54.200 eur; vklad vedený v Prvej stavebnej
sporiteľni a.s., Bajkalská ul.č. 30, Bratislava, IČO: 31335004 na základe zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXXXXX v sume 3.574,12 eura (107.673,94 Sk). Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na
vyrovnanie jeho podielu sumu 25.412,72 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Strany sporu zaviazal zaplatiť Slovenskej republike spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume
1.941,50 eura cestou Okresného súdu Galanta do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu si vymienil do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 12C/137/2004 - 649 zo dňa
26.01.2015 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol pritom, že
v častiach o nezahrnutí pozemkov a iných financií než bol zostatok na účte vedeného v Tatra banke,
a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu zániku manželstva, boli
závery súdu prvého stupňa správne. Odvolací súd dal do pozornosti nesprávne stanovenie zostatkovej
hodnoty členského podielu v družstevnom byte, ktorá hodnota sa potom prevádzala aj do hodnoty
vecí patriacich žalovanej, do hodnoty akou sumou má zaplatiť žalovaná žalobcovi titulom finančného
vyrovnania a tiež hodnoty masy BSM a vyrátania súdneho poplatku. Vzhľadom k nesprávnemu oceneniu
zostatku členského podielu k družstevnému bytu pre nesprávne právne posúdenie a tým nedostatočné
zistenie skutkového stavu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené v celom rozsahu. Odvolací
súd tiež upozornil na nesprávny výrok prvoinštančného súdu pri vyporiadaní BSM, pretože opomenul
rozhodnúť najprv o určení vecí (aktív aj pasív) do BSM, stanovení masy BSM a až potom nasleduje
výrok o vyporiadaní BSM tak, že sa prikazujú veci patriace do BSM. Preto je úlohou súdu prvého stupňa
brať do úvahy na správnu formuláciu výroku pri opätovnom rozhodnutí vo veci.
5. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil zistenie skutkového stavu ako aj právne závery prvoinštančného
súdu za správne, s výnimkou zistenia hodnoty členského podielu k družstevnému bytu, súd sa v ďalšom
konaní zaoberal najmä touto hodnotou členského podielu v bytovom družstve a v ostatnom rozsahu
vychádzal zo záverov uvedených v rozsudku č.k. 12C/137/2004-604 zo dňa 15.04.2014.
6. Súd sa vo veci oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním /spisom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 10C/159/00, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10C/82/2001 - 411 zo dňa 27.09.2007
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/239/2007 - 458 zo dňa 11.03.2008, listom
vlastníctva č. XXX, správou od Všeobecnej úverovej banky, a.s., zo dňa 24.03.2009 a k nej pripojenými
výpismi z účtu, správou od Tatra banky, a.s. zo dňa 27.03.2009 ak k nej pripojeným výpisom z účtu č.
XXXXXXXXXX, Zmluvou o pôžičke zo dňa 28.06.1998 uzatvorenou medzi spoločnosťou DISPEK spol.
s r.o., T. XXXX/XX, P. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, potvrdením vystaveným spoločnosťou
R. spol. s r.o. zo dňa 08.09.2003, listom vlastníctva č. XXXX zo dňa 07.05.2009, listom vlastníctva
č. XXXX Správy katastra Galanta zo dňa 07.05.2009, správou od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.,
zo dňa 23.04.2009, Zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti R. spol. s r.o., zo
dňa 15.06.1998, výdavkovým pokladničným dokladom číslo V - 27 zo dňa 28.06.1998, vystaveným
spoločnosťou DISPEK spol. s r.o., príjmovým pokladničným dokladom číslo P 33 zo dňa 17.08.2003
vystaveným spoločnosťou R. spol. s r. o., príjmovým pokladničným dokladom číslo P XX zo dňa
08.09.2003vystavenýmspoločnosťouR.spol.sr.o.,fotokópiouzHlavnejpokladničnejknihyspoločnosti
R. spol. s r .o., strany 2 z roku 1998, fotokópiou z Hlavnej pokladničnej knihy spoločnosti R. spol. s r .o.,
strany 3 a 4 z roku 2003, správou od ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. zo dňa 02.06.2009, znaleckým
posudkom č. XX/XXXX zo dňa 08.10.2010, výsluchom svedka Ing. Q. P., ako aj výsluchom strán sporu/
a doplnil dokazovanie Doplnením znaleckého posudku číslo 16/2010 zo dňa 02.05.2018, prednesom
strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Z Rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania 10C/82/2001 - 411 zo dňa 27.09.2007 v spojení s
RozsudkomKrajskéhosúduTrnavačíslokonania9Co/239/2007-458zodňa11.03.2008,právoplatného
dňa 30.04.2008, súd zistil, že predmetnými rozhodnutiami došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu
účastníkov konania k trojizbovému družstevnému bytu číslo XX na 2. poschodí, nachádzajúceho sa na
T. ulici číslo XXXX/XX v P. s tým, že za výlučnú nájomkyňu a členku družstva bola určená žalovaná.
8. Z LV č. XXX zo dňa 06.02.2009 vyhotoveného cez katastrálny portál súd zistil, že strany sporu sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. N., vedených
na Okresným úradom Galanta na LV číslo XXX, ako parcela registra "C" parcelné číslo XXX/XXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavba garáže súpisného čísla XXXX stojacej na parcele
číslo XXX/XXX, v podiele 1/1 k celku.
9. Zo správy od Všeobecnej úverovej banky, a.s., zo dňa 24.03.2009 a k nej pripojených výpisov z účtu,
súd zistil, že táto viedla na meno žalovanej vkladový účet č. XXXXXXXXXX do dňa 09.08.2000 s tým,
že dňa 09.08.2000 bola z predmetného účtu vybratá suma 41.120,81 Sk (1.364,93 eura). Zo zhodných
výpovedí strán sporu súd ďalej zistil, že predmetnú čiastku z tohto účtu vybral žalobca.
10. Zo správy od Tatra banky, a.s. zo dňa 27.03.2009 a k nej pripojeného výpisu z účtu číslo
XXXXXXXXXX súd zistil, že ku dňu 22.05.2001 bol na predmetnom účte vedenom na meno žalobcu
zostatok v sume 14.573,32 Sk (483,75 eura).
11. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.06.1998 uzatvorenej medzi spoločnosťou R. spol. s r.o., T. XXXX/XX,
P. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluvy o pôžičke“) súd zistil, že na základe tejto
zmluvy veriteľ dňa 28.06.1998 poskytol žalobcovi titulom pôžičky sumu 300.000,- Sk s dohodnutým 5 %
ročným bežným úrokom na dobu dvoch rokov. V zmysle článku II. Zmluvy o pôžičke dlžník si požičiava
peniaze za účelom zariadenia prevádzky a nákup tovaru pre svoju manželku - žalovanú, ktorá získala
živnostenské oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja textilu, dámskej a pánskej konfekcie. V zmysle
článku III. Zmluvy o pôžičke dlžník potvrdil prevzatie požičanej sumy podpisom zmluvy a zaviazal sa
predmetnú sumu s dohodnutým úrokom veriteľovi vrátiť do 30.06.2000.
12. Z potvrdenia vystaveného spoločnosťou R. spol. s r.o. zo dňa 08.09.2003 súd zistil, že predmetná
spoločnosť potvrdila, že od žalobcu dňa 08.09.2003 prevzala sumu 330.000,- Sk ako úhradu pôžičky
zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.06.1998.
13. Z LV č. XXXX, Správy katastra Galanta zo dňa 07.05.2009 súd zistil, že žalobca je vedený ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Sereď, vedenej na Okresným
úradom Galanta na LV číslo XXXX ako pozemky registra "C", parcelné číslo 3790/94 - záhrada o výmere
450 m2. Z predmetného listu vlastníctva je ďalej zrejmé, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy číslo X K 7919 - 01 podľa číslo V 1699/2001 zo
dňa 24.09.2001.
14.ZLVč.XXXXSprávykatastraGalantazodňa07.05.2009súdzistil,žežalobcajevedenýakovýlučný
vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Sereď, vedenej na Okresným úradom
Galanta na LV číslo XXXX ako pozemky registra "C", parcelné číslo 3761/95 - záhrada o výmere 448 m2.
Z predmetného listu vlastníctva je ďalej zrejmé, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy číslo X K XX XXXX podľa číslo V 1679/2001 zo dňa 21.09.2001.
15. Zo správy od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.04.2009 súd zistil, že na účte stavebného
sporenia číslo XXXXXXXXXX, P. S., narodená XX.XX.XXXX ku dňu výpovede zmluvy o stavebnom
sporení dňa 05.11.2001 spoločnosť evidovala zostatok v sume 3.574,12 eura (107.673,94 Sk). Tento bol
vyplatený dňa 05.11.2001 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Z výpovede žalovanej na pojednávaní
súdu mal súd za preukázané, že účet číslo XXXXXXXXXX vedený vo VÚB a.s. bol účtom žalovanej.
16. Zo zápisnice z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti R. spol. s r.o. zo dňa 15.06.1998
súd zistil, že predmetná spoločnosť na svojom valnom zhromaždení schválila pôžičku pre žalobcu a
jeho manželku vo výške 300.000,- Sk s 5 % ročným úrokom na dobu dvoch rokov. Z výdavkového
pokladničného dokladu číslo V - 27 zo dňa 28.06.1998, vystaveného spoločnosťou R. spol. s r.o. súd
zistil, že predmetná spoločnosť vyplatila žalobcovi z dôvodu Zmluvy o pôžičke sumu 300.000,- Sk. Z
príjmového pokladničného dokladu číslo P 33 zo dňa 17.08.2003 vystaveného spoločnosťou DISPEK
spol. s r. o. súd zistil, že predmetná spoločnosť prijala od žalobcu sumu 300.000,- Sk z dôvodu vrátenia
pôžičky. Z príjmového pokladničného dokladu číslo P 37 zo dňa 08.09.2003 vystaveného spoločnosťou
DISPEK spol. s r. o. súd zistil, že predmetná spoločnosť prijala od žalobcu sumu 30.000,- Sk z dôvodu
zaplatenia úroku z poskytnutej pôžičky. Z fotokópie z Hlavnej pokladničnej knihy spoločnosti DISPEK
spol. s r .o., strany 2 z roku 1998 súd zistil, že v predmetnej pokladničnej knihe je poznamenané
poskytnutie pôžičky žalobcovi v rozsahu 300.000,- Sk, a to na základe výdavkového pokladničného
dokladu číslo V 27. Z fotokópie z Hlavnej pokladničnej knihy spoločnosti DISPEK spol. s r .o., strany 3 a
4 z roku 2003 súd zistil, že v predmetnej pokladničnej knihe je poznamenané vrátenie pôžičky žalobcoviv rozsahu 300.000,- Sk dňa 17.08.2003, a to na základe výdavkového pokladničného dokladu číslo P 33
a prijatie platby úroku z pôžičky v sume 30.000,- Sk dňa 08.09.2003 na základe pokladničného dokladu
P 37 .
17. Zo správy od ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. zo dňa 02.06.2009 súd zistil, že účet žalobcu číslo
254759404/8170 bol v predmetnej spoločnosti založený na základe návrhu Zmluvy o stavebnom sporení
zo dňa 16.09.2002.
18. Z listu Slovenského zväzu záhradkárov, základnej organizácie číslo 2, Sereď adresovaného stranám
sporuzodňa30.1.2001označenéhoako"Pozvánkanadoriešenievlastníckychvzťahovzáhradiek."súd
zistil, že Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia číslo 2, Sereď pozval žalobcu a žalovanú
na rokovanie na deň 2. februára 2001 o 17,00 hod ku konečnému doriešeniu vzťahov k záhradkárskej
organizácii SZZ a k doriešeniu majetkovoprávnych vzťahov záhradiek, a to z dôvodu, že títo sa doposiaľ
nevyjadrili ku konaniu zmien záhradiek, ktoré majú prenajaté v Seredi, za hrádzou na parcele č. XXXX/
XX v osade A a na parcele č. XXXX/XX v osade B.
19. Zo znaleckého posudku Ing. Miroslava Hanečku, Slávičie chodníky 33, Nitra, znalca v odbore:
stavebníctvo, odvetvie: odhady hodnoty nehnuteľnosti, číslo znaleckého posudku 16/2010 zo dňa
08.10.2010súdzistil,ževšeobecnáhodnotačlenskýchprávapovinnostívStavebnombytovomdružstve
Sereď k bytu číslo XX na 2. poschodí v bytovom dome na T. ulici súp. č. XXX/XX v P., je 54.200 eur.
Všeobecná hodnota garáže súpisného čísla XXXX na parcele číslo XXX/XXX, katastrálne územie R.
N., obec P. je 5.100 eur.
20. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 17.03.2009 súd zistil, že bez ohľadu
na skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania účastníci konania počas svojho manželského
spolužitia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva len nehnuteľnosti v katastrálnom území
Dolných N. - garáž súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX/XXX a parcelu číslo XXX/XXX - ostatná
plocha o výmere 18 m2 v celosti, členské práva a povinnosti k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v
P. na ulici T. číslo XXXX /XX, finančné prostriedky na účte v Stavebnej sporiteľni. Zároveň ako pasívum
nadobudlizáväzoknavráteniepôžičkyvovýške300.000,-SknazákladeZmluvyopôžičkez28.06.1998,
ktorú žalobca vrátil veriteľovi dňa 08.09.2003, teda po rozvode manželstva v sume 330.000,- Sk (spolu
s dohodnutým úrokom), z ktorého dôvodu žiadala pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zohľadniť sumu 330.000,- Sk.
21. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 17.03.2009 súd zistil, že pokiaľ ide
o garáž a členský podiel k družstevnému bytu považuje za nesporné, že tieto veci tvoria masu BSM.
Zároveň žiadal v rámci vysporiadania BSM do masy BSM zahrnúť aj parcelu číslo XXXX/XX a parcelu
číslo XXXX/XX nachádzajúce sa v katastrálnom území R. N..
22. Strany sporu ako aj ich právni zástupcovia na tomto pojednávaní súdu prehlásili, že pokiaľ aj
pôvodne v návrhu na začatie konania, jeho doplnenia a vyjadrenia sa k návrhu na začatie konania
uvádzali rôzne hnuteľné veci, ako veci patriace do bezpodielové spoluvlastníctva manželov účastníkov
konania, na takýchto svojich tvrdeniach vzhľadom na vzájomné mimosúdne rokovania o mase BSM
netrvajú. V tejto súvislosti pred súdom prehlásili, že takéto hnuteľné veci nepatria do ich BSM.
23. Z výpovede svedka I.. Q. P., bytom R. ul.č. XXXX/XX, P. na pojednávaní dňa 23.04.2009 súd zistil, že
svedok je bratom žalobcu. Svedok na pojednávaní prehlásil, že v mesiaci jún 1998 ho navštívil žalobca
a požiadal ho o poskytnutie pôžičky na podnikanie pre svoju manželku - žalovanú. Svedok, ako konateľ
spoločnosti R. spol. s r.o. mu prisľúbil, že táto spoločnosť je schopná mu poskytnúť pôžičku v rozsahu
300.000,- Sk v hotovosti, o čom následne spísali aj písomnú zmluvu. V súvislosti s poskytnutou pôžičkou
bol dohodnutý aj 5 % ročný úrok. Pôžička bola splatná do dvoch rokov odo dňa jej poskytnutia. Svedok
ďalej potvrdil, že podľa jeho informácií z predmetných finančných prostriedkov začal žalobca so svojou
manželkou podnikať. Získané peniaze použili na nákup tovaru do obchodu. Keď malo dôjsť k vráteniu
pôžičky, brat ho požiadal o odklad so splatnosťou, nakoľko mali finančné problémy, keďže podnikanie
im nešlo tak, ako si to predstavovali. Na základe takejto žiadosti žalobcu došlo k posunutiu splatnosti
pôžičky o 1 rok. Svedok ďalej prehlásil, že pokiaľ si pamätá, pôžička bola vrátená v lete v roku 2001 s
tým, že pri prevzatí peňazí spoločnosť vystavila žalobcovi aj potvrdenie o vrátení pôžičky. Po nahliadnutí
do súdneho spisu na č.l. 229 svedok prehlásil, že predmetné potvrdenie je tým potvrdením, ktoré vystavilpri vrátení pôžičky žalobcovi. Peniaze odovzdal priamo žalobcovi, bez prítomnosti iných osôb. Podľa
jeho názoru o predmetnej pôžičke vedela aj žalovaná, nakoľko obaja manželia ho prišli o pôžičku
požiadať. Svedok ďalej prehlásil, že v tom čase bol jediným konateľom predmetnej spoločnosti, avšak
spoločníkmi tejto spoločnosti boli aj tretie osoby, z ktorého dôvodu poskytnutie pôžičky schvaľovalo
aj valné zhromaždenie spoločnosti. Podľa jeho názoru, predmetnú finančnou čiastkou požičal obom
manželomnapriektomu,ženazmluvuopôžičkenapísalakodlžníkalenžalobca,atozdôvodu,žesatak
dohodli.Teda,abynazmluvuakodlžníkauviedollenžalobcu,ktorýprídezmluvuajpodpísať.Pokiaľideo
samotný dátum poskytnutia pôžičky a vrátenia pôžičky svedok uviedol, že pôvodne si myslel, že pôžička
bolavrátenávroku2001,avšakvzhľadomnatvrdeniaprávnehozástupcuodporcunapojednávanísúdu,
že pôžička bola vrátená v roku 2003 uviedol, že nie je si istý kedy v skutočnosti bola pôžička poskytnutá
a kedy bola vrátená. V tejto súvislosti poukázal na písomné doklady, kde boli jednotlivé právne úkony
zachytené.
24. Na pojednávaní dňa 26.05.2009 právny zástupca žalobcu doplnil svoje pôvodné vyjadrenia v tom
zmysle, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX . a LV č. XXXX, tieto mali strany sporu
ku dňu zániku ich manželstva v prenájme, respektíve v užívaní od Slovenského zväzu záhradkárov.
25. Zo spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/159/00 súd zistil, že manželstvo strán sporu
uzatvorené dňa 25.01.1986 bolo rozvedené rozsudkom č.k. 10C/159/00-44 zo dňa 29.03.2001, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 22.05.2001. Predmetným rozhodnutím boli zároveň upravené práva a
povinnosti rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželského spolužitia a to tak, že súd na čas
po rozvode maloletú IF., nar. XX.XX.XXXX a maloletého I. P., nar. XX.XX.XXXX zveril do výchovy matky
a žalobcu zaviazal prispievať na výživu maloletej I. sumou 1.800,- Sk a maloletého I. sumou 1.200,- Sk
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Príčinou rozvratu manželstva boli povahové nezhody
medzi manželmi, nedostatok porozumenia medzi oboma partnermi a ich vzájomná neprispôsobivosť.
26. Zo záverov znalca Ing. Miroslava Hanečku v Doplnení znaleckého posudku č. 16/2010 zo dňa
02.05.2018, ktorého úlohou bolo stanoviť aktuálnu všeobecnú hodnotu členských práv a povinností v
Stavebnom bytovom družstve P. viažucich sa k bytu č. XX na 2. poschodí v bytovom dome na ulici T.
XXXX/XX v P. podľa stavu ku dňu 30.04.2008, vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty bol vykonaný
metódou polohovej diferenciácie s použitím metódy výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie podľa
Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb. Podľa prehľadu cien bytov v okrese Y. v
prípade 3 - izbových bytov sa ich cena v súčasnosti pohybuje v intervale od 946 eur/m2 do 1058 eur/m2.
V súčasnom období sú predávané prevažne zrekonštruované, resp. čiastočne zrekonštruované byty
v bytových domoch ktoré sú po celkovej obnove (zateplenie). So zohľadnením stavebno-technického
stavu a vybavenia bytu č. XX vo vchode o. č. XX a bytového domu súp. č. XXXX na pozemku parc.
č. XXX/XX v k.ú. P. ku dňu 30.04.2008 je aktuálna všeobecná hodnota členských práv a povinností
strán sporu v Stavebnom bytovom družstve Sereď (trhová hodnota nehnuteľnosti) stanovená v hodnote
69.858,70 eura, čo je 887,50 eur/m2. Všeobecná hodnota zaokrúhlene je 69.900 eur.
27. Žalobca v priebehu konania nasledujúceho po zrušení prvoinštančného rozsudku a vrátení veci na
ďalšie konanie nič nenamietal proti záverom prvoinštančného súdu v zrušenom rozsudku a tiež vyjadril
ochotu sa so žalovanou na hodnote členského podielu v bytovom družstve dohodnúť.
28. Žalovaná vo svojich prednesoch na pojednávaní nesúhlasila so žiadnou cenou nehnuteľnosti,
pretože byt nie je jej. Následne uviedla, že súhlasí s cenou členského podielu 54.200 eur. Po doplnení
znaleckého dokazovania na spornú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, žalovaná tento
znalecký posudok namietala vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa nedokáže pochopiť o aké doplnenie
k znaleckému posudku tu ide vzťahujúcemu sa nie k členstvu, ale k samotnému družstevnému bytu.
Stav má byť ku dňu oceňovania bytu, ale dátum oceňovania je 02.05.2018. Mala za to, že mala byť
určená hodnota bytu k 30.04.2008 a nie ku dňu 02.05.2018. Namietala, že do predmetu BSM nemožno
zahrnúť družstevný byt, ten je vo vlastníctve družstva a vysporiadava sa iba členský podiel. Nemala sa
brať hodnota bytu k 11.03.2008, a preto pokladá stanovenie hodnoty za nezákonné. Poukázala na to,
že sa vzorne starala o rodinu a vzhľadom k tomu, že nemalé prostriedky vynaložila na udržanie tohto
bytu a súd nezohľadnil tieto skutočnosti aj keď na to kládla veľký dôraz, mohol znížiť podiel, ak chcel
brať z nepochopiteľných dôvodov hodnotu bytu ako takého. Ďalej uviedla, že môže žalobcu vyplatiť len z
členského podielu v bytovom družstve. V roku 2010 požiadala o tento členský podiel viažúci sa k tomutobytu, to bola hodnota členského podielu ako člena v tomto bytovom družstve, nikoho by nemala zaujímať
hodnota bytu ako takého. Žalobca chce vyplatiť z niečoho čo nemá.
29. Žalobca v záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.06.2018 žiadal, aby súd žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a
žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadajú do vlastníctva žalobcu: nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území Dolný N. vedené u OÚ Y., katastrálny odbor na LV č. XXX, C KN parc.
č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a garáž s.č. XXXX na parc. č. XXX/XXX v
podiele 1/1 k celku v hodnote 5.100 eur, vklad na účte žalobcu, vedeného v Tatra banke, a.s., Hodžovo
nám. 3, Bratislava, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v sume 483,74 eura a finančné prostriedky v sume
1.364,93 eura, ktoré žalobca dňa 09.08.2000 vybral zo svojho účtu vedeného vo VÚB, a.s., Mlynské
Nivy 1, Bratislava č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Do vlastníctva žalovanej navrhol prikázať členský podiel
k 3-izbovému družstevnému bytu č.XX na 2.poschodí bytového domu s.č.XXXX, nachádzajúceho sa na
T. ul.č.XXXX/XX v P. v hodnote 69.900 eur, vklad vedený v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bajkalská
ul.30, Bratislava, IČO: 31335004, na základe zmluvy o stavebnom sporení č. zmluvy: XXXXXXXXXX v
sume 3.574,12 eura. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu
sumu 33.262,72 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že v
danom prípade už prvostupňový súd rozhodnutím č.k. 12C/137/2004-604 zo dňa 15.04.2014 rozhodol,
ktoré rozhodnutie však KS Trnava pod č.k. 23Co/314/2014-649 zo dňa 26.01.2015 zrušil a vrátil na
ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie a tým k nedostatočnému zistenému skutkového stavu,
vzhľadom k nesprávnemu oceneniu zostatku členského podielu k družstevnému bytu. Táto vada bola
v ďalšom konaní odstránená doplnením znaleckého posudku č. 16/2010 zo dňa 02.05.2018, keď došlo
k ohodnoteniu ku dňu 02.05.2018 (hodnota vychádza z cenových pomerov zodpovedajúcich dobe
vyporiadania) podľa stavu ku dňu 30.04.2008 (rozhodujúci na zistenie stavebno-technického stavu), keď
došlo k zrušeniu spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX na 2.
poschodí bytového domu s.č. XXXX nachádzajúceho sa na T. ul.č.XXXX/XX v P. s tým, že za výlučnú
nájomkyňu a za členku družstva bola určená žalovaná, teda v súlade s ustálenou judikatúrou NSSR
3Cdo/56/2008, 3Cdo/343/2014, 5Cdo/29/2000, 3Cdo/105/2007, 3Cdo/88/2010.
30. Žalovaná vo svojom záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2018 opätovne poukazovala
na skutočnosti uvádzané už pred zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu ako i skutočnosti uvádzané
v odvolaní, a to, že pristúpila na dohodu, aby sa do BSM nezahrnuli hnuteľné veci, ktoré si následne
žalobca odviezol; nikdy si spolu s bývalým manželom nepožičali žiadne peniaze a vyjadrila súhlas s
tým, že súd fiktívnu pôžičku neuznal. Ďalej uviedla, že finančné prostriedky na účte žalobcu v ČSOB ju
nezaujímajú a pokiaľ ide o záhrady, opätovne žiadala, aby ich hodnota bola započítaná do masy BSM.
Ďalej žiadala, aby garáž bola prikázaná žalobcovi a chcela, aby jej cena bola započítaná do BSM v
jej prospech. Pokiaľ ide o finančné prostriedky vo VÚB, a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX tvrdila, že
zo svojho podnikateľského účtu predviedla 80.000,- Sk, pričom sumu 1.364,93 eura dňa 09.08.2000
vybral žalobca a žiadala, aby tieto finančné prostriedky, ktoré previedla zo svojho podnikateľského účtu,
boli započítané v jej prospech. Pokiaľ ide o finančné prostriedky v Tatrabanke tie žiadala zahrnúť v jej
prospech pol na pol. K vkladu vedenému v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v sume 3.574,12 eura uviedla,
že to bol jediný účet, s ktorým mala zabezpečené to, že vie s deťmi prežiť. Žiadala súd, aby súd vec
právne správne posúdil z hľadiska zaopatrovania maloletých detí a taktiež pričinenia sa zachovanie
predmetného bytu ako bytu slúžiaceho pre ňu a deti v tom čase a taktiež aj teraz. Mala zato, že jej ex
manžel sa postaral o svoju existenciu a ona musela vynaložiť obrovské úsilie na existenciu detí. Žiadala,
aby jej byt patril za veľmi zníženú sumu na vyplatenie bývalého manžela, pretože práca zabezpečovať
výživu detí bola nemalá a taktiež postarať sa o platby bytu, ktoré platila ona, nie jej bývalý manžel.
Ďalej žiadala, aby súd zamietol žalobcovi domáhať sa vyplatenia nejakej čiastky ešte z bytu, lebo jednak
roky užíval všetko ostatné, z čoho mal peniaze z prenájmov a u nej sa domáhal pozastaviť nakladať
s bytom. Družstevný byt v tejto dobe nikto nekúpi, každý chce byt v osobnom vlastníctve a ona by
musela zaplatiť neuveriteľné % štátu za predaj, čiže hodnota bytu by potom bola polovica, čiže z tej
polovice by potom mala dať polovičnú sumu. Táto polovičná suma z predaja sa zohľadní na výchovu
rodiny a existenciu a udržanie bytu. Opätovne poukazovala na to, že ona sa zaslúžila o nadobudnutie a
udržanie bytu nehovoriac o platbách bytu akými sú radiátory, okná z jej financií a hodnota bytu vzrástla
jej pričinením. Zdôrazňovala, že ona má vo vlastníctve členský podiel a nie byt a záverom poukázala na
to, že navrhovateľ po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.03.2008 podal návrh na priznanie
finančnej kompenzácie za to, že sa stala výlučnou členkou bytového družstva a preto pokladá celý nárok
žalobcu na vyplatenie za podiel družstevného bytu za premlčaný.31. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
32. Podľa ust.§ 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.
33. Podľa ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
34. Podľa ust.§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
35. Podľa ust. § 149 odsek 1 až 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia
povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom
každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o
ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
36. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
37. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
38.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
40. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka,
ktoré pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam
patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov- bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa
vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď
R 42/1972). Základnou zásadou pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti
(parity) podielov. Zo zásady rovnosti podielov vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o
vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto tu má súd možnosť určiť podiely v inom pomere, v závislosti
od ďalších hľadísk určených v § 150 OZ (Z I, s. 451). Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o
vytvorenie majetku, ak mal jeden z manželov na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie,
schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri
starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri
zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Prichádzalo by to do
úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí,
pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti
a svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých žili manželia oddelene a nadobúdali
veci do bezpodielového spoluvlastníctva, napr. vo svojich oddelených bydliskách (Z IV, s. 499 a 500).
Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku
získaného za trvania manželstva prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania
manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine,
nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená, a druhý
manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných
vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.
41. V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri
vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov strán konania na spoločnom majetku. Súd nevidel
žiadny dôvod prihliadnuť na tvrdenia žalovanej, že len ona sa starala o rodinu a pričinila sa o udržanie
spoločných vecí (najmä teda bytu, ku ktorému mali právo spoločného nájmu). V tomto smere súd ako
pravdivé súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že zo spoločnej domácnosti žalobca odišiel, berúc do úvahy
záujem maloletých detí, z dôvodu dlhodobých a pretrvávajúcich nezhôd so žalovanou, ktorá proti nemu
dokonca spáchala trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená rozsudkom tunajšieho súdu (sp. zn.
1T/13/01), čo vyplýva aj z pripojených rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. 10C/82/2001, resp. Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9Co/239/2007. Z obsahu predmetných rozhodnutí tiež vyplýva, že žalobca sa
na úhrade nájomného za predmetný byt podieľal. Ostatne, dlhodobé a vzájomné nezhody vyplývajú
aj z rozsudku sp. zn. 10C/159/00 zo dňa 29.03.2001, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že musela vynaložiť obrovské úsilie o existenciu detí, tak je potrebné
zdôrazniť, že pre súd je rozhodujúci stav ku dňu zániku BSM. Teda ak boli žalovanej v rámci rozsudku
o rozvode manželstva zverené deti do osobnej starostlivosti, je len logické, že osobnú starostlivosť o ne
už potom zabezpečovala žalovaná. Aj následné investície žalovanej do družstevného bytu realizované
po zrušení práva spoločného nájmu bytu sú v tejto súvislosti bez právneho významu (ohodnotenie
členského podielu v bytovom družstve bolo podľa stavu bytu pred investíciami realizovanými žalovanou
v roku 2009). Odklon od zásady parity a stanovenie nerovnakej výšky podielov je zásadne namieste
iba v prípade zjavnej nerovnomernej účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o
rodinu a spoločnú domácnosť. Dôvodom pre disparitu podielov môže byť iba mimoriadna osobná
starostlivosť, ktorá sa vymyká obvyklej starostlivosti o deti a spoločnú domácnosť, pričom táto v konaní
žalovanou preukázaná nebola. Treba upozorniť na to, že na túto starostlivosť možno prihliadať iba
počas trvania manželstva a neprihliada sa na ňu po zániku manželstva. Pre úplnosť je potrebné uviesť,
že výšku podielov manželov môžu ovplyvniť také okolnosti, ako je alkoholizmus, užívanie drog, výkon
trestu odňatia slobody, bezdôvodné opustenie domácnosti, či ľahkomyseľné preberanie záväzkov. Nič
z uvedeného v konaní tvrdené ani preukázané nebolo. Vysporiadací podiel žalobcu na zaniknutom
bezpodielovom spoluvlastníctve nemožno znížiť len preto, že žalovaná tvrdí, že nemá z čoho tento
vyrovnací podiel žalobcovi vyplatiť.
42. Sporným po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu už nebolo, či pôžičku žalobcu od spoločnosti
DISPEK spol. s r.o. je potrebné zahrnúť do pasív vyporiadavaného BSM alebo nie, nakoľko žalobca už
na zhrnutí tejto pôžičky do masy BSM netrval, súd sa preto touto otázkou opätovne nezaoberal.43. Napriek tomu, že spornú otázku, či predmetom BSM boli aj pozemky evidované Okresným úradom
Y. na LV číslo XXXX a XXXX, prípadne majetkové práva plynúce účastníkom konania z nájmu takýchto
pozemkov, už súd vyriešil v predchádzajúcom rozsudku, ktorý síce bol odvolacím súdom zrušený,
avšak túto otázku aj odvolací súd považoval za správne vyriešenú, žalovaná aj záverečnom vyjadrení
požadovala tieto nehnuteľnosti do masy BSM zahrnúť. Súd preto opätovne v súlade s predchádzajúcim
rozhodnutím uvádza, že k obom týmto nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území P.,
vedeným Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, ako pozemky parcely registra "C", na LV číslo
XXXX, . parcelné číslo XXXX/XX - záhrada o výmere 450 m2 a na LV číslo XXXX, parcelné číslo
XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2, nadobudol žalobca vlastnícke právo po zániku manželstva so
žalovanou, a preto tieto nehnuteľnosti ani užívacie práva k nim do masy BSM nepatria.
44. Pokiaľ ide o finančné prostriedky žalobcu nachádzajúce sa na účte žalobcu vedenom u ČSOB
stavebnej sporiteľni a.s. je potrebné uviesť, že nakoľko zo správy od ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.
zo dňa 02.06.2009 súd zistil, že účet číslo XXXXXXXXX/XXXX bol v predmetnej spoločnosti založený
na základe Zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 16.09.2002, teda po zániku manželstva, súd takéto
finančné prostriedky nepovažoval za majetok patriaci do BSM účastníkov konania a preto naň ani
pri vyporiadaní BSM neprihliadol. Pritom je potrebné uviesť, že to ani žiadna zo strán v záverečných
vyjadreniach nenavrhovala.
45. Spornou otázkou už nebolo ani zahrnutie finančných prostriedkov v sume 1.364,93 eura, ktoré
žalobca dňa 09.08.2000 vybral zo svojho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské M.
1, Bratislava číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do masy BSM, aj keď žalobca najskôr tvrdil, že tieto použil
v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ a tak podľa jeho názoru nemali tvoriť masu vyporiadavaného BSM.
V priebehu konania však žalobca vo svojom záverečnom návrhu (ešte aj pred vyhlásením rozsudku
č.k. 12C/137/2004-604 zo dňa 15.04.2014) túto sumu sám zahrnul do vyporiadavaného BSM, čím
uznal, že je potrebné ich ako majetok tvoriaci masu BSM v tomto konaní vyporiadať. Pokiaľ žalovaná v
záverečnom vyjadrení žiadala, aby suma (80.000,- Sk), ktorú previedla zo svojho podnikateľského účtu
na spoločný účet strán sporu vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, bola započítaná v jej prospech, táto jej požiadavka nemá akékoľvek
opodstatnenie, nakoľko akékoľvek príjmy sú zdrojom BSM a pritom aj rozporuplne sama tvrdila, že z
tejto sumy vyberala peniaze na financovanie potrieb rodiny. V konaní bolo preukázané, ako je uvedené
vyššie, že do masy BSM patrí z tohto účtu len suma 1.364,93 eura, nakoľko žalobca nepreukázal, že
túto sumu, ktorú dňa 09.08.2000 vybral zo svojho účtu XXXXXXXXXX/XXXX použil počas manželstva
v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ.
46. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že do masy BSM patrí:
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území R. N., vedená Okresným úradom Galanta,
katastrálnym odborom, na LV číslo XXX ako parcela registra "C", parcelné číslo XXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2 a garáž súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX/XXX v podiele
1/1 k celku, v hodnote 5.100 eur,
- hodnota členského podielu k X izbovému družstevnému bytu číslo XX na 2. poschodí bytového domu
súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na T. ulici číslo XXXX/XX v P., ktorého všeobecná cena ku dňu
vyporiadania je 69.900 eur,
- finančné prostriedky v sume 483,74 eura (14.573,32 Sk) vedené dňa 22.05.2001 ako vklad na účte
žalobcu, vedeného v Tatra banke, a.s., v Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
- finančné prostriedky v sume 1.364,93 eura (41.120,81 Sk), ktoré žalobca dňa 09.08.2000 vybral
zo svojho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX,
- finančné prostriedky v sume 3.574,12 eura (107.673,94 Sk) vedené dňa 22.05.2001 ako vklad na účte
žalovanej vedenom v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., Bajkalská ul. č. 30, Bratislava, IČO: 31335004, na
základe zmluvy o stavebnom sporení číslo zmluvy XXXXXXXXXX, ktoré žalovaná 05.11.2001 previedla
na svoj iný účet.
47. Pokiaľ ide o cenu jednotlivých vecí patriacich do BSM, ich hodnota medzi stranami sporná nebola,
teda súd hodnotu jednotlivých vecí s poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP považoval za nespornú, s
výnimkou hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorú žalovaná rozporovala. V konaní tiež
nebolo sporu o tom, ktorá z vecí má byť prikázaná do vlastníctva tej ktorej strany, a teda v tejto časti súd
rozhodolvsúladespredchádzajúcimrozhodnutímtak,žežalobcoviprikázaldovlastníctvanehnuteľnostinachádzajúce sa v katastrálnom území R. N., vedené Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor,
na LV č. XXX ako parcela registra "C", parcelné č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
18 m2 a garáž súp. č. XXXX na parcele č. XXX/XXX, v podiele 1/1 k celku, v hodnote 5.100 eur,
nakoľko o takýto majetok prejavil záujem a žalovaná voči tomu žiadnym spôsobom nenamietala; vklad
na účte žalobcu, vedeného v Tatra banke, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX v sume 483,74 eura; finančné prostriedky v sume 1.364,93 eura, ktoré žalobca dňa 09.08.2000
vybral zo svojho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to z dôvodu, že s týmito finančnými prostriedkami po rozvode aj fakticky
nakladal. Do vlastníctva žalovanej súd prikázal hodnotu členského podielu k 3 izbovému družstevnému
bytu číslo XX na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na T. ulici číslo XXXX/XX
v P. v sume 69.900 eur z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10C/82/2001 - 411 zo dňa
27.09.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/239/2007 - 458 zo dňa 11.03.2008,
došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu účastníkov konania k trojizbovému družstevnému bytu číslo
XX. na 2. poschodí, nachádzajúceho sa na T. ulici číslo XXXX/XX v P. s tým, že za výlučnú nájomkyňu
a členku družstva bola určená žalovaná a vklad vedený v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., Bajkalská ul.
č. 30, Bratislava, IČO: 31335004, na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX v sume
3.574,12 eura, a to z dôvodu, že s týmito finančnými prostriedkami po rozvode aj fakticky nakladala.
48. Hodnota jednotlivých vecí tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje
sumu 80.422,79 eura, z čoho boli žalobcovi prikázané veci v hodnote 6.948,67 eura (5.100 eur + 483,74
eura + 1.364,93 eura) a žalovanej boli prikázané hodnoty v sume 73.474,12 eura (69.900 eur + 3.574,12
eura). Keďže súd vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, podiel každého z
manželov predstavuje sumu 40.211,40 eura. Rozdiel medzi majetkom žalovanej oproti majetku, ktorý z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov získal žalobca, súd ustálil sumou 33.262,72 eura ako rozdiel
medzi majetkom získaným žalovanou a podielom, ktorý mal každý z manželov dostať (73.474,12 eura -
40.211,40 eura). Z tohto dôvodu súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu
XX.XXX,XX eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
49. Pokiaľ ide o spornú otázku stanovenia hodnoty členského podielu k 3 izbovému družstevnému
bytu číslo XX na 2. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, nachádzajúceho sa na T. ulici
číslo XXXX/XX v P., kde žalovaná napriek rozsiahlemu poučeniu zo strany súdu trvala na tom, táto
hodnota je iná ako uviedol znalec v doplnení znaleckého posudku, súd poukazuje na ustálenú judikatúru
(napr. rozhodnutia M. XCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XX/
XXXX, XCdo/X/XXXX), v zmysle ktorej, pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do
vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy
dochádza k vyporiadaniu (R 42/1972). V konaní o vyporiadanie BSM manželov - bývalých spoločných
nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva, ktorého súčasťou je i hodnota
členského podielu, sa vychádza zo stavu v dobe zániku spoločného členstva rozvedených manželov v
družstve, pri určovaní výšky tejto hodnoty ale treba vychádzať z cenových pomerov, ktoré zodpovedajú
dobe vyporiadania (uznesenie NSSR sp. zn. 3 Cdo 56/2008 zo dňa 19.01.2009). Zo spisu vyplýva, že
strany sporu sa za trvania ich manželstva stali nájomcami predmetného družstevného bytu a zo zákona
im obom vzniklo aj spoločné členstvo v družstve. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10C/82/2001
- 411 zo dňa 27.09.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/239/2007-458
zo dňa 11.03.2008, právoplatným dňa 30.04.2008, bolo zrušené ich právo spoločného nájmu bytu,
žalovaná bola určená za výlučnú nájomníčku bytu a členku bytového družstva. V predmetnom konaní
(o zrušenie práva spoločného nájmu bytu) sa ale nerozhodovalo o majetkovom vyporiadaní bývalých
manželov ohľadom ich spoločného majetkového práva. Členský podiel manželov v bytovom družstve
je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Súd pri tomto vyporiadaní
musí na ňu prihliadnuť ako na iné spoločné majetkové hodnoty manželov. Pri vyporiadaní sa aj tu
berú na zreteľ cenové pomery v čase vyporiadania. Hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako
všeobecnú (trhovú) cenu, a nie ako zostatkovú hodnotu členského podielu (ako sa mylne domnieva
žalovaná). Hodnota členského podielu sa pre účely vyporiadania určuje cenou, ktorú by bolo možné
dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase. Trhová cena veci či práva je ekvivalent,
za ktorý možno získať vec či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje
hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú. Členstvo v bytovom družstve na rozdiel od iných typov
družstiev,mákonkrétnyobsahvtomzmysle,žeprávaapovinnostičlenasúspojenésjednotlivýmpresne
špecifikovaným bytom. Pokiaľ sa potom členské práva a povinnosti prevádzajú (alebo prechádzajú)
prevádza sa (prechádza) vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostávavo vlastníctve družstva, voči ktorému má i nový člen povinnosti. Vzhľadom na to, možno za trhovú
cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú je možné v konkrétnom čase a
mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a pod.
Preto v týchto prípadoch overenie hodnoty členského podielu podľa tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty
vôbec neprichádza do úvahy. Aj zo všeobecne známej skutočnosti je zrejmé, že táto tzv. trhová hodnota
značne prevyšuje zostatkovú hodnotu členského podielu zisteného podľa účtovníctva družstva. Podľa
uznesenia NS SR č. k. 3 Cdo 343/2014 zo dňa 14.04.2016, zásada, podľa ktorej pri oceňovaní vecí
patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza z ich ceny v čase vyporiadania (viď R 42/1972), sa
uplatňuje aj v konaní o vyporiadanie BSM, účastníkmi ktorého sú manželia - bývalí spoloční nájomcovia
družstevného bytu a spoloční členovia SBD. Na podstate tejto zásady je potrebné trvať bez ohľadu
na dĺžku konania o vyporiadanie BSM. Ani v prejednávanej veci nebol dôvod odchýliť sa od záverov
zaujatých už v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 29/2000, 3 Cdo 105/2007, 3 Cdo 56/2008,
3 Cdo 88/2010, v zmysle ktorých všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za
ktorú je možné v danom mieste a čase (vyporiadania BSM) nadobudnúť členské práva a povinnosti k
bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne (viď tiež R 40/2002).
50. Na základe vyššie uvedeného súd považoval hodnotu členského podielu v bytovom družstve
(69.900 eur) stanovenú Doplnením znaleckého posudku č. 16/2010 zo dňa 02.05.2008, kde sa brala
do úvahy všeobecná (trhová) cena členského podielu v bytovom družstve v čase vyporiadania BSM
podľa stavu bytu v čase právoplatnosti rozhodnutia o zrušení nájmu družstevného bytu (30.04.2008),
za súladnú s vyššie uvedenou judikatúrou. Súd preto nemal dôvod sa od záverov znalca v predmetnom
doplnku znaleckého posudku odchýliť. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca nepodal návrh
na priznanie finančnej kompenzácie za to, že sa stala výlučnou členkou bytového družstva, a teda
pokladá v súčasnosti celý návrh žalobcu na vyplatenie hodnoty členského podielu k družstevnému
bytu za premlčaný, súd uvádza, že táto námietka je úplne nedôvodná. S konaním o vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov úzko súvisí konanie o zrušení práva spoločného nájmu bytu
manželmi, ak ide o vysporiadanie členského podielu v bytovom družstve. Toto konanie predstavuje
výnimku zo zásady, že nie je možné samostatne rozhodovať len o niektorej súčasti bezpodielového
spoluvlastníctva. Ak konanie o zrušení spoločného nájmu bytu predchádza konaniu o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva, súd potom v konaní o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
prihliadne pri súčasnej aplikácii § 150 OZ i na to, ktorý z manželov sa stal výlučným nájomcom bytu a
ktorému z nich pripadol členský podiel v bytovom družstve. Ako už súd uviedol vyššie, členský podiel
manželovvbytovomdružstvejemajetkovouhodnotou,ktorútrebavyporiadaťvrámcivyporiadaniaBSM.
Užvpodanejžalobedoručenejtunajšiemusúdudňa19.03.2004žalobcazahrnultútomajetkovúhodnotu
do masy BSM, pričom toto konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu uznesením
č.k. 12C/137/2004-42 zo dňa 24.01.2006 práve z dôvodu, že nebolo právoplatne skončené konanie o
zrušenie spoločného nájmu bytu vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/82/2001. V danom
prípade teda premlčacia doba ani plynúť nezačala, nakoľko žalobca podal návrh na vyporiadanie tejto
majetkovej hodnoty v rámci žaloby o vyporiadanie BSM (19.03.2004) a počas prebiehajúceho konania
premlčacia doba neplynie.
51. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z toho, že konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jedným z konaní, v ktorých z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Aj v týchto konaniach je však
pri rozhodovaní o trovách konania nutné vychádzať zo zásady úspechu a rovnosť podielov manželov by
mala byť len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu, a to najmä za situácie, keď existuje
sporouplatnenietzv.disparitypodielov(kedysúdrozhodujeotom,čisapodielymanželovnaspoločnom
majetku neurčia iným spôsobom napr. s prihliadnutím na to, že sa jeden z manželov osobitnou mierou,
na ktorú by bolo potrebné zvlášť prihliadať, o nadobudnutie majetku alebo o jeho udržanie pričinil). Prirozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto prihliadať k výške požadovaného
a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku
posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o to, ktoré vecí (majetkové položky)
do BSM prináležia a ktoré nie (napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3730/2015, sp. zn. 22 Cdo 4551/2015, sp. zn. 22 Cdo 3331/2014,
sp. zn. 22 Cdo 1894/2014). Žalovaná v podstate v záverečnom vyjadrení žiadala, aby disparita podielov
pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola vyjadrená prikázaním hodnoty členského podielu
v bytovom družstve len jej bez toho, aby bola ohľadne nej zaviazaná na finančné vyrovnanie. V tejto
časti jednoznačne nemala žalovaná úspech a rovnako nebola úspešná pokiaľ žiadala, aby súd zahrnul
do masy (aktív) BSM pozemky evidované Okresným úradom Galanta na LV číslo XXXX a XXXX. J. je
potrebné uviesť, že v konaní nebol v celom rozsahu úspešný ani žalobca, keďže pôvodne žiadal, aby
súd do pasív BSM zahrnul pôžičku žalobcu od spoločnosti DISPEK spol. s r.o. a nebol úspešný ani
pokiaľ ide o finančné prostriedky v sume 1.364,93 eura, ktoré dňa 09.08.2000 vybral zo svojho účtu
vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, nakoľko žalobca najskôr tvrdil, že tieto použil v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ, a tak podľa jeho
názoru nemali tvoriť masu vyporiadavaného Q.. Na druhej strane nemožno prehliadnuť skutočnosť, že
žalobca na uvedených nárokoch už v ďalšom priebehu konania netrval. Takto však nemožno prihliadať
ku každej položke navrhnutej k vyporiadaniu, keďže nemožno pripustiť, aby rozhodovanie o náhrade
trov konania sa svojou náročnosťou priblížilo sporu vo veci samej. Posúdenie nakoľko, vzhľadom k
jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek, mal účastník úspech v spore o vyporiadaní
BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou presnosťou (rozhodnutia NS
SR sp. zn. 22Cdo/1895/2014). Možno teda uzavrieť, že každá zo strán mala úspech iba čiastočný, a
preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
55. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
56. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
57. V prejednávanej veci vznikli aj trovy štátu, ktoré platil, a to na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k.
12C/137/2004-223 zo dňa 06.04.2009, ktorým súd priznal Tatra banke, a.s. náklady súvisiace s podaním
správy dňa 02.04.2009 vo výške 31,61 eura a súčasne upravil učtáreň tunajšieho súdu na vyplatenie
predmetnej sumy zo štátnych prostriedkov. Keďže CSP neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto
povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany, neobsahuje ani ustanovenia o náhrade trov štátu. Preto
súd v zmysle čl. 4 CSP zvolil normu, podľa ktorej trovy štátu znášajú strany podľa svojho úspechu v
konaní a priznal štátu nárok na náhradu trov voči každej zo strán v rozsahu 50 %. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
58. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 7 ods. 8, ods. 11 zák. č. 71/1992 Zb., a pri
výške základu poplatku vychádzal zo všeobecnej hodnoty 80.422 eur s tým, že podľa položky 6 písm.
b) je výška poplatku 3 % z hodnoty vyporiadania, čo je suma 2.412,50 eura. Obe zo strán sporu súd
zaviazal k zaplateniu predmetného súdneho poplatku v jeho polovici, t.j. v sume 1.206,25 eura.
59. Záverom súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (napr. ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bol rozsudok vydaný, v lehote
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.