Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010258
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019010258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

26.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

G.
u z n á v a sa v i n n o u

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.,

p r e t o, že

dňa 14.11.2018 v čase okolo 16.30 h v obci Rakovec nad Ondavou, okr. Michalovce, riadne
nezabezpečila svojho psa plemena Rottweiler a nezabránila jeho voľnému pohybu, čím porušila dôležitú
povinnosť uloženú jej podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov, podľa ktorého vodič psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len

osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať
vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť, pričom tento pes v
uvedenej obci na mieste pri autobusovej zastávke pohrýzol do pravého stehna T., čím boli poškodenej
HY.j podľa odborného vyjadrenia spôsobené zranenia dve hryzné rany mäkkých tkanív zadnej strany
pravého stehna s okolitým podkožným krvným výronom z pomliaždenia a bakteriálna infekcia kožného
krytu pravého stehna v priamej príčinnej súvislosti s predmetným úrazom s primeranou dobou dočasnej
práceneschopnosti v trvaní od 14.11.2018 do 28.11.2018,

t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 158 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k
peňažnému trestu vo výmere 160,- (stošesťdesiat) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu súd obžalovanej
ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného ) mesiaca.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obvinenej povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej:

- HY.Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú T. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na
civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.5.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na G. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaná G. na hlavnom pojednávaní vykonala vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. o
tom, že je nevinná. Ku skutku uviedla, že uvedený deň bola za domom vo svojom dvore, kde začula
spred domu nejaký krik. Keď došla pred dom, zbadala na ceste pred domom poškodenú E. ktorá tam
stála a kričala na svedkyňu W. ktorá sa v tom čase tiež nachádzala na ulici. Po príchode k E. jej táto

uviedla, že ju uhryzol jej pes, no žiadne viditeľné zranenia si u poškodenej pri príchode nevšimla. Z tohto
dôvodu privolala neter E.ú, ktorá je zdravotná sestra, aby poškodenú ošetrila a následne zabezpečila
jej odvoz na ošetrenie. V nemocnici lekárka ranu poškodenej zošila iba jedným stehom a nechala ju v
podstate otvorenú s tým, aby mohla vytekať s tým, že kontrolu nariadila o dva dni. Dodala, že ošetrenie
poškodenej zabezpečovala čisto z dôvodu, že dovtedy boli veľmi dobré kamarátky a poznajú sa veľa

rokov. Rovnako aj z ľudského hľadiska cítila potrebu jej pomôcť. V závere uviedla, že mala troch psov
a to dvoch Rottweilerov, jedného väčšieho a druhého menšieho s tým, že väčší jej 1.10. uhynul. Taktiež
má malého poľovníckeho jagdterriéra, ktorý v danom čase bol uzavretý v klietke. Rottweiler, ktorý jej
zostal má dobrú povahu, kde je zväčša vo voliére no niekedy je pustený a behá voľne po dvore, ktorý je
riadne oplotený. Pripustila, že v minulosti v roku 2012 bola zo strany obce upozornená na túlanie sa ich

psov po obci, avšak v danom čase po obci behali aj iné psy. Podotkla, že má 62 rokov a doposiaľ nikdy
nebola súdne trestaná a viedla riadny život. Preto si nevie vysvetliť, prečo je dané konanie posudzované
ako trestný čin, ak v susednej obci Trhovište je obdobných skutkov vyše sedemdesiat a ani jeden z nich
nie je trestným činom.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa - poškodená T. ktorá uviedla, že dňa 14.11.2018 išla
do kostola, kde keď prechádzala popri dome obžalovanej W., vybehol na ňu pes a uhryzol ju. Psa vôbec
nevidela, ani nepočula, kde zrazu zacítila iba bolesť. Bol to čierny až čiernohnedý, väčší pes, ktorý ju
uhryzol do stehna pravej nohy. Keď sa otočila, pes ju už ďalej nenapádal a ušiel do dvora obžalovanej.
Po útoku psa pokračovala ďalej v plánovanej ceste, no po prejdení troch - štyroch krokov jej prišlo zle

a pocítila, že má krv v topánkach. Vzhľadom k tomu sa rozhodla, že pôjde k susede H.j, ktorá tam
býva. Keď zazvonila, táto k nej prišla, chytila ju a poskytla jej prvú pomoc. V tom čase prišla na miesto
aj obžalovaná W. a následne tam prišla aj jej neter, ktorá po vzhliadnutí jej zranenia konštatovala
potrebu lekárskeho ošetrenia. Z tohto dôvodu obžalovaná zabezpečila jej odvoz do nemocnice, kde
lekárka pri ošetrení oznámila, že bola uhryzená známym psom, čo potvrdila aj obžalovaná, ktorá bola

pri ošetrení a lekárke uviedla, že to bol jej pes. Po ošetrení rany na ďalšie kontroly chodievala už k
MZ.i. Vo vzťahu k bránke obžalovanej dodala, že táto bola privretá, ale nebola zatvorená. Bránku však
nijako nekontrolovala a nevenovala jej bližšiu pozornosť. Všimla si však, že po uhryznutí pes bežal
do dvora obžalovanej cez bránku, ktorá bola v tom čase otvorená, kde vtedy na dvore zaregistrovala
aj obžalovanú, ktorá sa obliekala a smerovala ku svedkyni. V dôsledku uhryznutia skoro tri mesiace

nechodila ani do kostola a nemohla sa pohybovať tak, ako dovtedy. Mala problémy s ohýbaním kolena,
preto bola pri chôdzi odkázaná na pomoc syna. Na kontroly musela chodiť vyše dva mesiace, keďže
sa vyskytli komplikácie a z rany jej vytekal hnis. Spočiatku chodievala na preväzy k lekárovi častejšie,
neskôr zhruba s odstupom dvoch týždňov.

Bola tiež vypočutá svedkyňa G. ktorá uviedla, že uvedený deň išla na bicykli do kostola. Keď sa
nachádzala neďaleko poškodenej E.j, zbadala ako z dvora W. vybehol väčší, čierny pes, ktorý ju uhryzol
a následne sa vrátil do dvora. Z tohto dôvodu svedkyňa zosadla z bicykla, nakoľko sa obávala, aby pes
nezaútočil aj na ňu. Následne si všimla, že pri poškodenej E.j sa zbehli ďalší ľudia, ktorí tam boli s ňou,
preto tomu nevenovala ďalšiu pozornosť a išla preč.

Napokon súd vypočul znalca G., ktorý podal vo veci odborné vyjadrenie k zraneniam poškodenej,
kde v rámci svojej výpovede vo vzťahu ku konštatovanej akútnej infekčnej bakteriémii u poškodenej
uviedol, že k danému záveru dospel na základe odbornej posudkovej literatúry, v zmysle ktorej je
každá hryzná rana bakteriálne kontaminovaná. Rovnako zohľadnil lekárske záznamy ošetrujúcich

lekárov, ktorí sa na základe stavu kožného krytu rozhodli vykonať primárne zošitie rany a preliečenieantibiotikami a až následne došlo k utiahnutiu stehov, pričom hryzná rana sa hojila 14 dní. Z tohto
dôvodu bolo zvýšené bodové hodnotenie o 50 %. Nasadenú liečbu antibiotikami znalec vyhodnotil
ako správnu, keďže hryzné poranenie je stále ranou infikovanou, preto by u pacientky mohlo dôjsť

k následnému rozvinutiu väčšej bakteriálnej infekcie a nenasadenie antibiotík by bolo hodnotené ako
vážne porušenie pracovných povinností zo strany ošetrujúceho lekára. Nasadenie antibiotík v danom
prípade je štandardným liečebným postupom.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to prečítaním odborného vyjadrenia

G., veterinárneho osvedčenia o vyšetrení, záznamov o ošetrení poškodenej, všeobecne záväzného
nariadenia obce Rakovec nad Ondavou, upozornenia obce Rakovec nad Ondavou, správy o povesti
obžalovanej a odpisu z Registra trestov.

Z odborného vyjadrenia G. je zrejmé, že k zraneniam poškodenej T. mohlo dôjsť tak, ako to uviedla v
rámci podaného trestného oznámenia, teda pohrýzením psom, nakoľko prvotne ošetrujúci lekár rany

poškodenej označil ako hryzné. U poškodenej boli konštatované dve hryzné rany mäkkých tkanív zadnej
strany pravého stehna s okolitým podkožným krvným výronom z pomliaždenia, bakteriálna infekcia
kožného krytu pravého stehna v priamej príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. Z medicínskeho
hľadiska išlo o zranenie stredne ťažkého charakteru. U poškodenej nedošlo k ťažkej ujme na zdraví,
pričom táto bola v období od 14.11.2018 do 28.11.2018 obmedzovaná v obvyklom spôsobe života tým,

že musela strpieť prítomnosť obväzového materiálu a obmedziť pohybovú aktivitu, pričom musela vylúčiť
pobyt vo vlhkom a prašnom prostredí. Bodové ohodnotenie bolestného v zmysle zákona č. 437/2004
Z.z. predstavuje 15 bodov navýšenú o 50% pre infekčnú bakteriémiu v priebehu liečby na konečnú výšku
22,50 boda.

Z veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka je zrejmé,
že majiteľ psa menom Sara, G. 15.11.2018 absolvoval vyšetrenie psa pri ktorom neboli zistené príznaky
ochorenia na besnotu.

Z predložených záznamom o ošetrení poškodenej sú zrejmé pravidelné kontroly, ktoré poškodená

absolvovala v súvislosti s ošetrovaním vyššie uvedeného zranenia.

Zo všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2009 obce Rakovec nad Ondavou je zrejmé, že na území
obce sa zakazuje držať a chovať domáce a úžitkové zvieratá, ako aj psov na verejných priestranstvách
obce, kde vodiť psa môže len osoba na to fyzicky a psychicky spôsobilá, schopná ho ovládať v každej

situácii a to iba na vôdzke a s ochranným košíkom.

Z upozornenia obce Rakovec nad Ondavou zo dňa 28.9.2012 je zrejmé, že obžalovaná G. bola zo strany
obce napomenutá na úteky psov z jej dvora, ktoré sú agresívne a často sa pohybujú po uliciach, kde
ohrozujú občanov obce.

Zo správy o povesti z miesta bydliska súd zistil, že obžalovaná je hodnotená všeobecne, pričom
doposiaľ nebola riešená komisiou verejného poriadku. V minulosti bola zo strany obce písomne aj slovne
upozornená na pohyb psa na verejnom priestranstve.

Z odpisu z Registra trestov je zrejmé, že táto súdne trestaná doposiaľ nebola.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k
jednoznačnému záveru, že obžalovaná G. svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, nakoľko

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženej jej v zmysle
zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, kde v zmysle § 4
ods. 1 uvedeného zákona je možné vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov len
osobou, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka.

K uvedenému záveru súd dospel s prihliadnutím na výpoveď poškodenej T., svedkyne G.j ako aj znalca
G.Poškodená v rámci svojej výpovede podrobne popísala okolnosti za ktorých došlo k uvedenému
incidentu, teda k napadnutiu a uhryznutiu psom, ktorého opísala ako väčšieho psa čiernej až
čiernohnedej farby, ktorý po uhryznutí odišiel cez pootvorenú bránku do dvora obžalovanej G. V súlade

s výpoveďou poškodenej vypovedala aj svedkyňa G., ktorá bola priamou svedkyňou daného incidentu,
kde táto videla ako z dvora obžalovanej G. vybehol väčší čierny pes označovaný ako bojovník, ktorý
uhryzol poškodenú T. a následne opäť ušiel do dvora G. Rovnako dodala, že v dôsledku uhryznutia sa
zbehli pri poškodenej viaceré osoby, ktoré jej poskytovali pomoc. Napokon obžalovanú usvedčuje svojou
výpoveďou aj znalec G., ako aj ním podané odborné vyjadrenie v rámci ktorého znalec konštatoval

u poškodenej dve hryzné rany mäkkých tkanív zadnej strany pravého stehna s podkožným krvným
výronom a následnou bakteriálnou infekciou kožného krytu, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti s
uvedeným poranením, ktoré zodpovedalo popisu poškodenej, teda vniklo uhryznutím psa. Obžalovanú
rovnako usvedčujú ďalšie listinné dôkazy, kde okrem vyššie uvedeného lekárskeho vyjadrenia sú týmito
lekárske správy a záznamy o ošetrení poškodenej, ktorá v dôsledku poranení bola nútená absolvovať
pravidelné kontroly u lekára. Rovnako obžalovanú usvedčuje nepriamo aj upozornenie zo strany obce

Rakovec nad Ondavou z roku 2012 z ktorého je zrejmé, že táto už v minulosti bola zo strany obce
napomenutá pre nezabezpečenie svojho psa, ktorého chovala a jeho voľný pohyb po obci, ktorý
je zakázaný. Napokon obžalovanú nepriamo usvedčuje aj potvrdenie o vyšetrení psa, ktorý uhryzol
človeka, kde pes chovaný obžalovanou bol takémuto vyšetreniu podrobený vzhľadom ku skutočnosti,
že práve tento mal napadnúť poškodenú T..

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovanej G. ktorá síce pripustila, že
poškodenú mohol uhryznúť jej pes, ktorého chová, avšak dodala, že nebola priamym svedkom tohto
uhryznutia a teda jednoznačne sa nemôže vyjadriť k totožnosti tohto psa, kde táto skutočnosť musí
byť pri konštatovaní jej viny jednoznačne preukázaná. Naviac konštatovala, že podobné konania sú

pomerne bežné v susednej obci, pričom takéto konanie nie je nikdy hodnotené ako trestný čin. Uvedenú
obranu súd považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, prípadne očakávanému trestu
a náhrade spôsobenej škody, kde vyššie uvedenými dôkazmi bola táto obrana plne vyvrátená. Súd
má za to, že vykonanými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že pes, ktorý uhryzol poškodenú
T.vú a tejto spôsobil zranenie, ktoré si vyžadovalo lekárske ošetrenie a následne pravidelné kontroly u

lekára jej spôsobil pes patriaci obžalovanej, rasy Rottweiler, ktorého popis uvádzaný poškodenou, ako
aj očitou svedkyňou G. zodpovedá psovi patriacemu G.. Naviac v tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že podľa vyjadrení svedkyne G., ako aj samotnej poškodenej mal útočiaci pes po útoku odísť do dvora
G. ktorá vzápätí po jeho útoku vyšla z dvora k poškodenej, ktorej poskytovala pomoc, kde táto v rámci
svojej výpovede neuviedla, aby vo svojom dvore zaregistrovala pohyb iného - cudzieho psa, ktorý by

jej nepatril a ktorý mohol zaútočiť na poškodenú a tejto spôsobiť zistené zranenia. Na základe toho má
súd za vylúčené, aby sa na danom mieste v danom čase vyskytoval akýkoľvek iný pes, ktorý by mohol
poškodenej dané zranenia spôsobiť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd o vine obžalovanej nemal žiadne pochybnosti.

Priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadolnavšetkyokolnostiprípadu,naosobuobžalovanej,
na ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovanej dosiahnutý
uložením peňažného trestu vo výmere 160,- €. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovanej súd hodnotil jej doznanie

a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť na strane obžalovanej
nezistil. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu a trest obžalovanej ukladá v takto zníženej trestnej sadzbe. Uložený trest je podľa názoru
súdu plne primeraný zákonný a spravodlivý, kde takýto trest podľa názoru súdu postačí na to, aby si
obžalovaná uvedomila porušenie zákona a nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa obdobného

konania nedopúšťala, kde okrem individuálnej prevencie takýto trest plní aj úlohu generálnej prevencie,
kde podľa názoru súdu dostatočne odradí iných páchateľov trestnej činnosti od jej spáchania.

V rámci trestného konania si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúcu z bolestného
a vynaložených nákladov v súvislosti s liečbou zranení, kde výška bolestného bola v trestnom konaní

preukázaná vypracovaným odborným vyjadrením znalca G., ktorý bolestné bodovo ohodnotil na 22,50
boda, kde hodnota jedného bodu pre rok 2018 predstavuje sumu 19,08 €, teda výška bolestného činí
429,30 €. Poškodená však v trestnom konaní nepreukázala ďalšiu škodu pozostávajúcu zo zvýšených
nákladov na lieky, probiotiká a cestovné k lekárovi, preto súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiťspôsobenú škodu poškodenej iba v preukázanom rozsahu vo výške 429,30 €. So zvyškom nároku na
náhradu škody súd poškodenú T. odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za

obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd

odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.