Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518200567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. B., nar. dňa XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa
rodičov matky Q. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom M., A. XXX/X a otca M. B., nar. dňa XX.XX.XXXX,
bytom M., C.. F. 8, o návrhu matky na zmenu osobnej starostlivosti maloletého V. a o určenie výživného
a o návrhu plnoletého B. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom M., A. XXX/X, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.júna 2019, č. k. 9P/9/2018-84 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu odvolacieho trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v poradí druhým súd prvej inštancie vo výroku I. maloletého V. B. zveril
do osobnej starostlivosti matky; zastupovať a spravovať majetok maloletého určil obom rodičom. Vo
výroku II. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého V. mesačne sumou 120 Eur, a to
vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 05.02.2018. Vo
výroku III. určil nedoplatok na zročnom výživnom u maloletého V. za dobu od 05.02.2018 do 13.06.2019
v celkovej sume 1.702,86 Eur a otcovi uložil povinnosť nedoplatok zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého. Vo výroku IV. uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu t. č. plnoletého B. B., mesačne sumou 150 Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci
vopred v období od 05.02.2018 do 10.06.2019. Vo výroku V. určil nedoplatok na zročnom výživnom u
t. č. plnoletého B. za dobu od 05.02.2018 do 10.06.2019 v celkovej sume 2.228,57 Eur a otcovi uložil
povinnosť nedoplatok zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám plnoletého B.. Vo
výroku VI. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.05.2015, č. k.
8P/116/2014-39 v časti výroku II.. Vo výroku VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. V odôvodnení súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
20.05.2015, č. k. 8P/116/2014-39 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené. Bola schválená rodičovská
dohoda, podľa ktorej boli deti zverené do striedavej starostlivosti rodičov tak, že každý týždeň od utorka
od 20,00 hod. do piatka do 15,00 hod. boli deti v starostlivosti matky a vo zvyšnom čase v starostlivosti
otca. Výživné určené nebolo. Z celého vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v otázke
starostlivostirodičovodetidošlokvýznamnejzmeneodtohtoposlednéhorozhodnutia. B.bolobjektívne
už od augusta 2016 v osobnej starostlivosti matky, v súčasnosti je už plnoletý, preto súd o jeho osobnej

starostlivosti už nerozhoduje. Otca navštevuje podľa svojich potrieb. Maloletý V. sa rovnako rozhodol
zostať v starostlivosti matky od konca januára 2018. Obe deti to vysvetľujú konfliktami s otcom, hádkami.
U matky chcú zostať, s otcom sa stretávajú. Súd po doplnení dokazovania výsluchom maloletého V.
i po výsluchoch rodičov maloletého musí konštatovať, že napriek tomu, že maloletý V. nie je schopnýjednoznačne definovať, prečo chce zostať u matky (uvádza iba, že sa u nej cíti lepšie a u otca horšie),
je možné uzavrieť, že problémom je súčasné psychické nastavenie otca maloletého. Z výsluchu otca V.
vyplýva, že má určité psychické problémy, ktoré sa snaží riešiť a za tým účelom sa lieči u psychiatra, má

záujem navštevovať aj psychológa. Z vyjadrení otca vyplýva, že je zameraný predovšetkým na riešenie
svojich vlastných problémov, pociťuje určité krivdy, či už zo strany detí (považuje sa za figúrku, ich sluhu)
alebo matky detí, ktoré v súčasnosti nie je schopný možno úplne racionálne spracovať. Získal pocit,
že mu je ubližované, keď ho deti neposlúchnu, pričom však nedokáže dostatočne aplikovať rodičovskú
autoritu tak, aby ju deti vnímali prirodzene. Ak mu napríklad syn sľúbi, že mu príde pomôcť a na druhý

deň nepríde, namiesto racionálneho jednania (zavolať dieťaťu a spýtať sa ho, prečo neprišlo) sa utápa
v pocite krivdy, ktorá mu je spôsobená. Je zameraný na seba, svoje problémy, do čoho nepriamo
zaťahuje aj vlastných synov. Nemá spracovanú minulosť. Sám seba považuje možno za stresujúcu
osobnosť a práve tieto skutočnosti potom v deťoch vyvolali nespokojnosť a v konečnom dôsledku
viedli k tomu, že volili alternatívu pokoja u matky. Nie je to spôsobené tým, že by matka bola na deti
menej prísna, je to skôr spôsobené rozdielnym prístupom rodičov k deťom. Súd je presvedčený o tom,

že deti majú dobrý vzťah k obom rodičom, je medzi nimi láska, avšak obe deti volili skôr alternatívu
spokojnejšieho žitia. Ak by v súčasnosti súd rozhodol o pokračovaní v striedavej starostlivosti, neviedlo
by to k ničomu pozitívnemu, naopak, negatívne by sa to odzrkadlilo vo vývoji maloletého. Prvoradým
záujmom dieťaťa je, aby vyrastalo v pokojnom prostredí, citovo naplnenom, čo v súčasnosti maloletý
V. má zabezpečené. Pre maloletého V. je najlepším riešením zostať v osobnej starostlivosti matky a s

otcomsanaďalejstretávať.Otecmaloletéhosimusínajskôrsámspracovaťvlastnéproblémyanásledne
môže prehodnotiť aj svoj postoj k deťom, ba dokonca i matke detí. Pokiaľ ide o výživné, súd zohľadnil
potreby oboch detí a možnosti oboch rodičov podieľať sa na ich výžive. B., keďže nadobudol plnoletosť,
žiadal výživné určiť do doby, kým nebol schopný sám sa živiť vo výške, ako to požadovala jeho matka,
nakoľko tá sa o neho riadne starala. Práve ukončil strednú školu, od 10.06.2019 má živnostenský list,

sám uviedol, že je schopný sám sa živiť. Do tohto okamihu jeho potreby zabezpečovala matka. Pokiaľ
ide o jeho výdavky, tie boli primerané veku, jediné vyššie výdavky mal na cyklistiku, tieto mu však sčasti
uhrádzal predovšetkým otec (štartovné, účasť na súťažiach, tréningy), sčasti si náklady uhrádzal sám
z peňazí zarobených na brigádach. Zdravotný stav má dobrý, i keď užíval lieky, ktoré stoja asi 20,-
Eur na dva mesiace. Maloletý V. navštevuje 8. ročník základnej školy, má horší prospech. Má bežné

výdavky, venuje sa svojim záujmom. Na budúci rok sa chce hlásiť na elektrotechnickú školu. Má vyššie
výdavky na oblečenie z dôvodu rýchleho rastu, pravidelne začal navštevovať kožného lekára, s čím sú
spojené vyššie výdavky. Matka detí bola do októbra 2018 spoločníčkou v s.r.o., pre túto spoločnosť aj
pracovala (predávala suveníry), jej príjem bol podľa jej vlastného vyjadrenia vo výške 500,-Eur mesačne.
V spoločnosti boli štyria spoločníci, každodennú tržbu si delili a z toho im vychádzal približne takýto

príjem. Vždy oddelili to, čo bolo potrebné zaplatiť a ostatné si rozdelili, účtovníctvo riadne neviedli. Od
októbra 2018 matka detí pracuje, dosahuje zárobok vo výške 673 Eur mesačne. Z takéhoto príjmu súd
i vychádzal, keďže je zrejmé, že i v predchádzajúcom období mohla príjem minimálne v tejto výške
dosahovať. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka žije s deťmi sama. Otec detí dosiahol v roku 2017
priemerný zárobok 1.029,92 Eur, v roku 2018 vo výške 1.108,61 Eur a v roku 2019 zatiaľ vo výške

1.012,09 Eur. Uviedol, že predal byt za čistú sumu 58.000,-Eur, z tejto sumy vyplatil hypotekárny úver
vo výške 44.000 Eur a spotrebný úver vo výške 3.400 Eur. Spláca ešte spotrebný úver vo výške 374
Eur, ktorý si zobral pre kamarátov, títo mu mesačne dávajú sumu 300 Eur. Býva v nájme, kde platí
mesačne 250 Eur. Pred vyplatením úverov splácal hypotekárny úver vo výške 200,11 Eur, spotrebný
úver vo výške 77,43 Eur, a spomínaný úver pre známych. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije

sám. Vychádzajúc z týchto skutočností je potom pôvodne matkou detí navrhovaná výška výživného
primeraná potrebám detí, ale i možnostiam oboch rodičov podieľať sa na ich výžive. Je zrejmé, že otec
sa na výžive detí priamo platením výživného nepodieľa, deťom nekupuje oblečenie, stravu, hygienické
potreby. Do júna 2018 im platil stravu v škole, od septembra 2018 sa však obe deti začali stravovať
doma, takže im už stravu neplatil. Platil im mobilné telefóny, a to spolu v sume 4-8 Eur mesačne. Synovi

B. prispieval na stužkovú, a to v sume 20 Eur mesačne. Ak zohľadníme všetky tieto skutočnosti a
príjmy rodičov, je zrejmé, že výživné navrhnuté matkou je primerané. Príjem na člena rodiny matky je
dokonca nižší ako príjem otca, ktorý mu zostáva po zaplatení výživného na uspokojovanie jeho potrieb.
Po zaplatení výživného zostane otcovi suma cca 742 Eur, matka po zaplatení výživného zo strany otca
detí, ak zohľadníme v podstate výživné na obe deti, i keď u B. už ide o jeho príjem, má na člena rodiny

sumu 314 Eur. Súd opäť musí zdôrazniť, že pokiaľ rodičia splácajú spotrebné úvery, tak prvoradou
povinnosťourodičajezabezpečiťdeťomvýživuaažvprípade,akmárodičdostatokzvyšnýchfinančných
prostriedkov, môže pomáhať svojim známym v riešení ich problémov. Na takéto výdavky súd preto
prihliadať nemôže. Treba uviesť, že matka detí nepoberala do augusta 2018 na deti ani rodinné prídavky,teda pokiaľ i otec detí uhrádzal v škole deťom stravu, hradil tieto náklady z týchto prostriedkov, ktoré
už mala poberať matka detí. Z takto určeného výživného môže matka uhradiť aspoň základné potreby
dieťaťa (strava, ošatenie, hygienické potreby). Pokiaľ ide o výživné na B., toto by mohlo byť určené aj vo

vyššej výške, súd však prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého sa na jeho výžive podieľal aj tým,
že uhrádzal jeho náklady spojené s cyklistikou. Tu bolo výživné určené do 10.06.2019, nakoľko od tohto
okamihu sa B. začal živiť sám a túto schopnosť už objektívne mal. Matka detí podala návrh na zmenu
zverenia a určenie výživného dňa 05.02.2018, pričom je nepochybné, že sa už v tomto období o obe deti
osobne starala, preto bolo povinnosťou otca prispievať na ich výživu. Pomery na strane detí a rodičov

boli už v tomto období také, aké súd uvádza vyššie, preto otcovi detí vznikol za obdobie od 05.02.2018
až do 10.06.2019 (dokedy je výživné určené) dlh na výživnom u B. v celkovej sume 2.228,57 Eur (128,57
Eur za 24 dní februára 2018, za mesiace marec 2018 až máj 2019 vždy po 150 Eur a za 10 dní júna
2019 vo výške 50 Eur, z čoho súd odpočítal zaplatené výživné vo výške 200 Eur) a u mal. V. za obdobie
od 05.02.2018 až do 13.06.2019 (deň rozhodnutia súdu) v celkovej sume 1.702,86 Eur (102,86 Eur za
24 dní februára 2018 a za mesiace marec 2018 až máj 2019 vždy po 120 Eur, z čoho súd odpočítal

zaplatené výživné vo výške 200 Eur). Súd poskytol otcovi detí lehotu na zaplatenie do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku a neumožnil otcovi detí splácať dlžnú sumu v splátkach tak, ako to urobil v
čase pôvodného rozhodnutia. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec detí mal príjem z predaja
bytu (zostala mu po zaplatení úverov suma cca 10.600,-Eur), vedel o tom, že vyživovaciu povinnosť má
a napriek tomu, že mu bolo výživné určené už v predchádzajúcom období súdom, i keď bol rozsudok

súdu prvej inštancie zrušený, výživné neplatil. Výživné je predbežne vykonateľná dávka, o čom bol otec
detí poučený už v čase doručenia pôvodného rozhodnutia súdu, teda minimálne v období od 31.05.2018
(kedy prevzal rozsudok) až do 10.01.2019 (rozhodnutie odvolacieho súdu) vedel, že má platiť výživné,
vedel teda, že túto povinnosť má. Jeho tvrdenie o tom, že keď si vyrieši svoje problémy, bude opäť plne
k dispozícii deťom je absurdné, nakoľko deti potrebujú výživu každý deň a ten z rodičov, ktorý výživu

deťom riadne zabezpečuje nemôže ich stravovanie odložiť na čas, kým si druhý rodič nevyrieši vlastné
problémy. Týmto rozsudkom tak súd zmenil pôvodné rozhodnutie súdu o zverení detí do striedavej
starostlivosti a neurčení výživného. Právne vec súd posúdil podľa § 26, § 78 ods. 1, § 36 ods. 1, § 24
ods. 3, 4, 5, § 62 ods. 1 až 6. § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil tým, že má právo vedieť,
koľko času, kedy a akým spôsobom matka trávi s deťmi, najmä mladším V., pretože sa u neho prejavuje
závislosť na elektronických médiách a nemá záujem o šport, len občas ide von s priateľmi. Jemu záleží
na tom, aby bol fyzicky aktívnejší. K odôvodneniu rozsudku uviedol, k bodu 1., že deti odišli postupne

k matke, čo svedčí o rozdielnom prístupe výchovy, ale neznamená to, že matka dokáže nahradiť aj
otca. K bodu 2., že obedy deťom neplatí, nakoľko sa rozhodli na školské obedy nechodiť. K bodu 3.,
že deti neuvádzajú, koľkokrát in niečo rozprával slušne, mierne, trpezlivo vysvetľoval, odkladal svoju
prácu, aby im poradil, pomohol a vypočul, na otázky súdu nevedeli príliš jasno vyjadriť, ako ho ohodnotiť.
Lanové parky už s mladším synom nenavštevuje, nakoľko si on určuje kedy ho navštívi a kedy pôjdu

niekam mimo mesta. K bodu 4., výživné považoval za nespravodlivé, pretože matka detí od otca
dobrovoľne odišla i s nimi a príčiny jej odchodu súdy neveľmi zaujímajú. Žiadal doplniť písomne stav
príjmov matky za rok 2017, 2018. K bodu 5., kládol otázku, či vypočutie detí bolo postačujúce. K bodu
6., považoval za justičný omyl č. k. 8P/116/2014-39. K bodu 8., ak musí platiť výživné, tak navrhol len
do výšky jednej polovice predložených účtov o matky. Náklady na byt nebude brať do úvahy, lebo mali

trojizbový byt a matka sa sama rozhodla odísť. K bodu 10., klade otázku, akým spôsobom sa mám
informovať, koľko času trávi matka s deťmi, nakoľko vie, že viackrát ani s nimi nenocovala. K bodu 11.,
k zákonnému zneniu, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný platiť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, uviedol, že či je do odobrenie nelegálneho príjmu rodiča mimo zákony

našej republiky, alebo pokus o jeho zabitie, keď nezoženie dosť finančných prostriedkov. K bodu 13.,
namietal oznámenie sudkyne, že jeho úvery pre iných ju nezaujímajú, čiže ich nebrala do úvahy a jeho
poznámku, že sa môže ísť obesiť kvôli splátkam úveroval dala s kľudom do zápisu, čo nebol správny
postup. Jeho konanie vypovedá, prečo to urobil /tie úvery pre cudzích ľudí/. Štát chráni ženu, matku a
deti, ale už nechce brať do úvahy, že by oni mohli zneužívať otca, a či pre výživné na maloleté dieťa

musia ísť dobré mravy bokom. K bodu 14., psychické problémy má, navštevuje aj psychológa, rieši ich
viacerými spôsobmi. Vzhľadom k jeho psychickému stavu a priebehu tohto procesu si myslí, že postup
súdu je skôr deštruktívny ako povzbudivý a pomocný. Mal za to, že či súd rozhodne tak, či inak, deti
si aj tak urobia po svojim, súd to potom aj tak odobrí. Trápi ho, že súd akceptuje skreslené údaje odmatky a sociálnej pracovníčky a on je vlastne psychicky chorý, takže má len platiť bez ohľadu na to,
kde zoberie peniaze. K bodu 16.,ak odíde, aj tak to minimum, čo po ňom zostane, priadne deťom, len
má obavu, aby mu stihli manželia Z. vrátiť, čo mu dlhujú. K bodu 17., ak by nemusel riešiť takéto veci,

ako sú justičné omyly, mohol sa už dávnejšie venovať svojim koníčkom, napr. liečiteľstvu. K bodu 18.,
keď súd toleruje, že sa niekde niečo fláka a skresľuje, čo s tým môže urobiť on, matka zrejme zabudla,
alebo nechcela spomenúť príjem z Q., mávala ho 200 - 300 eur v trojtýždňových intervaloch. K bodu 19.,
jeho majetkové pomery súd zaujíma, alebo matkine , zase len aby sa nepovedalo. K bodu 20., údaje
považovala za skreslené, rozpor s bodom 13.. K bodu 22., mal za to, že súd na základe skreslených a

nedostatočných informácií a nedôsledných zákonov prišiel k nespravodlivému určeniu výživného. Mal
za to, že v tejto krajine chýba v ľuďoch láska, a preto aj súdy majú prácu s takýmito prípadmi, len ho
trápi, že sa to rieši skreslene a nedôsledne. V tomto vidí aj zaujatosť súdu voči nemu. Navrhol lepšie
prešetriť prípad aj jeho, ak by robil nesprávne, ale žiadal o spravodlivé posúdenie prípadu, doloženie
ďalších dokumentov. Je si vedomý toho, že mešká s ich vzájomným rozpočtom voči matke od augusta
2016, kedy sa odsťahoval starší syn.

3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že presne určiť koľko času trávi
s deťmi je spätne dosť obtiažné, vzhľadom k tomu, že nemá stále rovnaký pracovný čas, deti sú už
veľké a nepotrebujú jej neustálu prítomnosť. Trávia čas s priateľmi mimo domu a tiež ona sa občas
stretáva so svojimi priateľmi. Vždy však navzájom vedia, kde sa nachádzajú, v prípade potreby sa môžu

vyhľadať alebo si zavolať. Nemyslí si, že V. je závislý na elektronických médiách, šport ho však aktívne
nezaujíma a žiadnemu sa nevenuje. Často však chodia na turistiku a plánujú pridať plávanie a občas
zabehať. Z jej pohľadu sú deti poslušné, vždy urobia na čom sa dohodnú a pravidelne jej pomáhajú s
domácimi prácami. Občas chodia k starým rodičom, ktorí bývajú na dedine, pomôcť. Výživné sa jej zdá
skôr nedostačujúce, ako prehnané. V. musí každý rok vymeniť komplet šatník, lebo začal rýchlo rásť,

začal podstatne viac jesť, viac minie na osobnú hygienu. Občas zájde do kina, múzea, či inú pamiatku.
Deti otca majú, a ona im nebráni stretávať sa s ním. Chápe ich, ak za ním nechcú chodiť, lebo sa u
neho veľmi prejavuje náladovosť. Za každú cenu presadzuje vlastný názor a nie je ochotný pripustiť
názor iného, čo bol aj dôvod prečo odišla a podala žiadosť o rozvod. Jej poslušnosť si vynucoval bitkou
a deti prinútil pozerať sa. Otec žije v neustálom napätí a strese a to prenáša aj na svoje okolie. Nie je

ochotný akceptovať inú ako svoju pravdu a názor. Preto stále pýta potvrdenie o jej príjme za roky 2017
a 2018, lebo vie, že ich nemá ako predložiť, a že to súdu vysvetlila. Navrhla, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu potvrdil.

4. Plnoletý B. vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že matka sa nedomáhala, aby

s bratom k nej prišli, lebo prišli z vlastnej vôle. Keby bol otec prísnejší ako uvádza, že mal byť, odišli by
zrejme ešte skôr. Brat nechodí na lanové parky, lebo sa už o to nezaujíma. Proste vyrástol a zmenil sa
mu záujem. Výživné by sa malo platiť bez ohľadu na to, kto odišiel, ide predsa o zdravie detí. Ak otec
musí stále sledovať brata, kde je a čo robí, tak si myslí, že je to narušenie súkromia. Nerozumie, prečo
otec požičiava cudzím ľuďom, ale peniaze pre vlastné deti nemá.

5. Kolíznyopatrovníkvosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniuotcauviedol,ževkonaníbolodoplnené
dokazovanie podľa inštrukcií krajského súdu, bol vykonaný pohovor s maloletým V.. Maloletý V. zotrváva
na svojom stanovisku, že chce naďalej žiť so svojou matkou, prekáža mu, že otec sa stále vracia do
minulosti, rozpad manželstva nemá spracovaný a jeho očakávania sú v rozpore s realitou. Maloletý

je v domácnosti matky spokojný, s otcom sa stretáva, neodmieta kontakt s ním. Určenie výživného
považovala za primerané veku a potrebám maloletého V.. Výšku nedoplatku na zročnom výživnom si
otec spôsobil sám, pretože na výživu detí matke začal prispieva až od marca 2019 a so sumou po 50 eur
mesačne na každé dieťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

6. Otec vo svojej odvolacej replike uviedol, že teraz sa ľahšie dokazuje, že matka už nemusí byť
stále s deťmi, pretože sú už dosť veľké na každodennú starostlivosť, aká bola potrebná pred 5 -
10 rokmi. Dôležité je, čo sa dokáže v danej situácii dosiahnuť, aj za cenu klamstiev, skreslených, či
nedostatočných výpovedí. Čiže nie je dôležité, že mladší syn V., dosť ťažko niesol rozchod, B. bol a je

viac sebavedomejší, ale si myslí, že aj on bol smutný. A ako to jeho bolelo, je úplne nepodstatné. Nikoho
nezaujíma, že V., keď prišiel k nemu ešte v desiatich rokoch vyskočil na neho a bol rád v objatí. Dôležité
bolo, že matka sa odsťahovala a potrebovala ochranu pred manželom, ktorý ju bil. Zvonku štandardná
situácia, ale nikoho nezaujíma pozadie. Nikoho dnes nezaujíma, ako sa deti k nemu chovajú, pretožeich to už nemá kto učiť. Keď chcel byť prísnejší pri výchove detí v mladšom veku, tak deti radšej odišli
k matke, ktorá sa skrýva za štát, ktorý zase nechce zisťovať bližšie podrobnosti. Výživné považoval
za prehnané, pretože je nadsadené, nedokladované a pod nátlakom, bez adekvátneho preskúmania

prípadu. Stále sa to hrá do autu a zahmlieva. Na poslednom pojednávaní ho tiež zopár krát prerušili a
zahrali to do autu. Dôvod odchodu manželky bol v tom, že jej viackrát povedal, čo sú jej priatelia zač a
jej to vadilo. Aká je skutočnosť, nezaujíma ani súd. Aspoň pred súdom pekne vyznelo, že manželku bil
a deti prinútil pozerať sa na to. Že manželku udrel, opäť úprimne ľutuje, a stalo sa to dvakrát. Namietal,
že „sociálka“ nemá čas riadne prípad skúmať, len od stola a skreslené a nepreverené informácie od

matky. Ani raz neboli pozrieť, kde, v akých podmienkach by boli deti u neho žili . Je pekné, že deti majú
to, čo potrebujú, kto však sa pýta, ako prebiehajú rozhovory s ním, koľko krát sa ich pýta, čo chcú, čo
potrebujú. Všetko sú to tvrdenia proti tvrdeniam, a ako vidí, vždy bude ťahať za kratší koniec. A ako
uprednostňuje cudzích ľudí pred vlastnými deťmi, koľko krát matka nespala s deťmi v prvých rokoch
po odsťahovaní, to sa radšej zahmlí, lebo je to už dávno. Aké má vlastne právo na spravodlivosť, po
všetkých skúsenostiach ani vlastne žiadne. K vyjadrenie staršieho syna B. uviedol, že si myslí, že keby

bol prísnejší otec, aký mal byť a zároveň chcel byť, už od ich detstva, bolo by všetko lepšie. Že sa u
V. zmenil záujmy je normálne, to sa deje u nás všetkých, len málo športuje. Výživné by mal platiť po
riadnom preskúmaní a zhodnotení prípadu, a tento zatiaľ taký nie je. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka
uviedol, že ak mu stačia údaje, ktoré má k dispozícii, tak je to málo údajov na to, aby sa tento prípad
mohol spravodlivo posúdiť. On len bráni seba a svoju rodinu, ktorú tento štát zatiaľ úspešne rozbíja.

Predpokladá, že je veľa iných rodín, na ktoré zrejme tiež nie je čas vec riešiť dôkladne. Mal by súd riešiť
veci s láskou v srdci.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca

nie je dôvodné.

8. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

10. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradý záujem maloletého

dieťaťa. Záujem dieťaťa musí byť podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. V danom prípade s poukazom na najlepší záujem maloletého V. je aj podľa názoru odvolacieho

súdu najvhodnejšie, aby sa úprava o osobnej starostlivosti maloletého, ktorá bola vykonaná rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 20.05.2015, č. k. 8P/116/2014-39 zmenila, rovnako tak aj
úpravaovýživnomkmaloletémuV.aužkplnoletémuB.spôsobom,oakomrozhodolsúdprvejinštancie.

12. Na posúdenie, či sú splnené v súčasnosti podmienky pre zmenu osobnej starostlivosti maloletého

V. a pre zmenu výživného na maloletého V. a plnoletého B., súd prvej inštancie vypočul rodičov,
vypočul plnoletého B., vypočul maloletého V., oboznámil správy o príjmoch rodičova správu kolízneho
opatrovníka.

13. Posledná úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. a V. bola vykonaná

rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.05.2015, č. k. 8P/116/2014-39, ktorým
bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloleté deti boli
zverené do striedavej starostlivosti rodičov tak, že každý týždeň od utorka od 20.00 hod. do piatka do
15.00 hod. budú deti v starostlivosti matky a vo zvyšujúcom čase v starostlivosti otca. Výživné určené
nebola. Rozsudok sa stal právoplatným dňom 16.07.2015.

14. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, v danom prípade došlo k podstatnej
zmene pomerov, keď v súčasnosti už plnoletý B. sa v auguste 2016 natrvalo odsťahoval k matke s tým,
že otca navštevuje podľa svojich potrieb a maloletý V. sa odsťahoval natrvalo k matke v januári 2018.Obidve deti boli vypočuté na pojednávaní na okolnosti svojho odchodu a ich prianie žiť len u matky.
Keďže syn B. nadobudol počas konania plnoletosť, o zmene osobnej starostlivosti už rozhodoval súd len
u maloletého V.. Z výsluch maloletého V. vyplýva, že keď býval u otca, necítil sa u neho dobre, pretože

otec na neho kričal, že niečo neurobil alebo neurobil niečo tak, ako si to on predstavoval. Rozhodol
sa žiť u matky, kde sa cíti dobre. Nevedel sa k tomu bližšie vyjadriť len tak, že u mamy mu je lepšie.
Z výsluchu plnoletého syna B. vyplynulo, že otec sa stále vracal do minulosti, nebol vyporiadaný so
vzťahom s matkou. Keď na začiatku školského roka bol u matky, zistil, že mu je u nej lepšie, preto u nej
zostal, mal u nej pocit pokoja. Žiadal určiť výživné od otca, ktoré by malo byť doplatené matke, ktorá ho

živila počas školy. V súčasnosti už má ukončenú školu, urobil si živnosť a je schopný sám sa živiť.

15. M. V. nevedel jednoznačne povedať, prečo chce žiť u matky a uvádzal len, že sa u matky cíti
lepšie, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva tiež stanovisko, že problémom vo vzťahu
medzi maloletým a otcom bolo psychické nastavenia otca, ktoré sa otec snaží v súčasnosti riešiť. Z
výsluchu otca tiež vyplynulo, že je zameraný predovšetkým na riešenie svojich vlastných problémov,

ťažko sa vyrovnáva s rozpadom manželstva, čo sa prejavovalo aj vo vzťahu k deťom. Napokon otec
sám priznal aj v odvolaní, že má psychické problémy a navštevuje psychológa. Z výsluchu oboch detí
jednoznačne vyplýva, že sa u matky cítia lepšie, spokojnejšie. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na vyhodnotenie vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia rozsudku a
jeho závery o dôvodoch potreby zmeny výchovného prostredia u maloletého V., s ktorým sa v celom

rozsahu stotožňuje. I keď otec vznáša námietky v súvislosti so starostlivosťou matky o deti, najmä žiada
zisťovať, koľko času, kedy a akým spôsobom matka trávi s deťmi, nebolo preukázané, že by sa matka
o maloletého V. riadne nestarala. Napokon to netvrdí ani otec, len žiada jej starostlivosť prešetriť. Treba
povedať, že plnoletý B. je dospelý, ukončil školu a začal pracovať, takže už žiadnu osobnú starostlivosť
od matky a otca nepotrebuje. Maloletý V. je vo veku 14,5 roka, navštevuje v súčasnosti 9. ročník

základnej školy. Osobná starostlivosť rodičov nie je už potrebná vo veľkom rozsahu, je zrejmé, že voľný
čas skôr trávi s kamarátmi, aj so starším bratom B., s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Z odvolacích
námietok otca vyplýva, že chce riešiť aj situácie, ktoré súviseli s rozvodom manželstva, prečo k tomu
došlo, a obviňuje súd, že sa vtedy s jeho prípadom dostatočne nezaoberal, a rovnako tak obviňuje
aj súčasný súd, že jeho prípad nerieši dostatočne, nakoľko nerieši tie skutočnosti, ktoré on považuje

za podstatné. Odvolací súd k týmto námietkam zaujíma také stanovisko, že v tomto konaní sa riešia
skutočnosti, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia o výchove maloletého V. a zmene výživného na
maloletého V. a plnoletého B.. K tejto zmene súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, a
vyvodil z neho správny skutkový aj právny záver.

16. Otec tiež v odvolaní namieta výšku výživného, ktorú určil súd prvej inštancie na plnoletého B. vo
výške 150 Eur mesačne za obdobie od 05.02.2018 do 10.06.2019 a na maloletého V. vo výške 120 Eur
mesačne od 05.02.2018 a zároveň vyčíslil u oboch nedoplatky na výživnom. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie nepochybil ani pri určení výživného zo strany otca, keď mal nesporne preukázané,
že otec za uvedené obdobie deťom na výživné riadne neprispieval, do júna 2018 im platil stravu v škole,

a od septembra 2018, keď sa deti začali stravovať doma, im na stravu neprispieval vôbec, platil im
mobilné telefóny 4- 8 Eur mesačne, synovi B. prispieval mesačne po 20 Eur na stužkovú. Otec dosiahol
za rok 2018 priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 1 108 Eur a v roku 2019 za mesiace január
a február vo výške 1012 Eur, predal byt za 58 000 Eur, z čoho vyplatil hypotekárny úver vo výške 44
000 Eur a spotrebný úver vo výške 3 400 Eur, ďalej spláca spotrebný úver vo výške 374 Eur mesačne,

ktorý zobral pre kamarátov, a ktorí mu mesačne dávajú 300 Eur. Matka detí od októbra 2018 dosahuje
priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 673 Eur, pred tým bola spoločníčkou v s.r.o., kde pracovala
a dosahovala zárobok podľa jej vyjadrenia 500 Eur mesačne. Otec namieta, že u matky súd dostatočne
nezistil jej zárobkové pomery, keď matka mala pracovať aj pre Q., z ktorého mávala príjem 250 - 300
Eur v trojtýždenných intervaloch. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu potvrdila, že pre Q. pracuje

aj v súčasnosti, avšak takýto príjem už nedosahuje. Odvolací súd je toho názoru, že aj v prípade, že
by matka dosahovala v súčasnosti príjem z Q. okolo 250 - 300 Eur mesačne, i tak je v schopnostiach
a možnostiach otca platiť výživné na deti v sume, akú určil súd prvej inštancie. Zo strany matky by
to znamenalo, že by sa podieľala na výžive detí vyššou sumou, nakoľko je zrejmé, že výživné určené
na syna B. vo výške 150 Eur mesačne a maloletého V. vo výške 120 Eur mesačne nepokrýva všetky

náklady detí. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého V. vo výške 315 Eur /strava
180 Eur, oblečenie, obuv 50 Eur, škola 20 Eur, náklady na zdravie 20 Eur, kozmetika a drogéria 20
Eur, šport, kultúra, zábava 25 Eur/. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj skutočnosť, že na otcom
splácaný spotrebný úver nemožno prihliadnuť, nakoľko takéto platenie výživného má prednosť predtakýmito výdavkami v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
určil výživné na deti v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 - 5 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil ako vecne správny.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko dôvody pre ich priznanie nezistil.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).