Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202909
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119202909.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: G. U.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K vodárni XXX/XX proti manželovi: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
republika, H., H. XX/XX o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas
po rozvode manželstva k maloletému R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky G. U., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a manžela A. U., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v R., E. republika, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika
K. vo zväzku OM/XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému R. U., nar. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode tak, že maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca súd zaväzuje prispievať na jeho výživu
mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Manžel nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - manželka sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
15.03.2019, ktorý návrh doplnila podaním doručeným dňa 11.04.2019, domáhala rozvodu manželstva s
manželom A. U., nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k
maloletému R. U., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že už krátko po uzavretí

manželstva zistila, že manželstvo bolo zo strany manžela skôr účelové. Vo svojom návrhu poukázala
tiež na skutočnosť, že od októbra 2015 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, ako aj na skutočnosť,
že manžel s rozvodom manželstva súhlasí.

2. Na pojednávanie sa nedostavil manžel, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, svoju neúčasť na
pojednávaní nijako neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd pokračoval v konaní
podľa § 180 Civilného sporového poriadku.

3. Manželka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že manželstvo resp. spolužitie
trvalo iba veľmi krátko a to od marca ako sa zobrali, do októbra 2015, kedy odišla zo spoločnej
domácnosti, nakoľko zistila, že je tehotná. Manželstvo nebolo dobré, hoci sa brali z lásky, aspoň z jejstrany, no po uzatvorení manželstva zistila, že manžel je stále v kontakte so svojou africkou priateľkou,
ktorá prišla aj do Európy a predpokladá, že už vtedy plánovali spoločnú budúcnosť, keďže momentálne
spolu žijú a majú spolu dva a pol ročné dieťa. Vzhľadom k svojmu manželstvu tiež nadviazala novú

známosť s terajším priateľom, je to tak isto G., ktorý žije v E.. Vzťah trvá už štyri roky, plánujú spoločnú
budúcnosť. Dieťa ktoré má, je jeho a po tom čo si vyrieši tento rozvod, chcú žiť spolu v E.. Manžel
nemôže byť otcom dieťaťa, nakoľko celý čas čo boli spolu sa chránili pred otehotnením, pretože on s
ňou nechcel mať dieťa. Jeho rodinu nepoznala, v E. sa stretla s jeho sestrou, ktorá tam žila, ale s jeho
rodičmi nie. K. u svojej matky a nevlastného otca, býva tam aj maloletá sestra. Momentálne na bývanie

neprispieva, nakoľko je na predĺženej neplatenej materskej dovolenke, takže nemá okrem prídavkov na
dieťa žiadny príjem. Financuje ich jej priateľ, nechcela dať dieťa do škôlky, keďže plánujú odísť do E.,
takže je s ním teraz doma. Je si vedomá toho, že musia byť upravené práva a povinnosti aj k maloletému
R., takže navrhuje, aby bolo určené minimálne výživné, ktoré musí byť určené. Toto od neho vymáhať
nebude, keďže vie, že nie je otcom dieťaťa. Čo sa týka zamestnania manžela, myslí si, že riadne nie je
zamestnaný nikde, nevie čím sa živí ani aký je jeho príjem.

4. Navrhovateľka v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje, aby súd manželstvo rozviedol, maloletého
R. zveril do jej osobnej starostlivosti, otcovi dieťaťa určil minimálne výživné a styk žiadala neupraviť.

5. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje maloleté

dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť minimálne výživné.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, sobášny list,
žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, lustráciu v Sociálnej poisťovni a v Registri obyvateľov,
doplnenie návrhu, uznesenie o oslobodení od súdnych poplatkov, písomné vyjadrenie manžela a zistil

tento skutkový stav:

7. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R. v E. republike, počas ktorého
sa narodilo jedno maloleté dieťa, maloletý R. U., nar. XX.XX.XXXX. Podľa manželky bolo manželstvo
zo strany manžela uzavreté účelovo, poukázala na skutočnosť, že krátko po uzavretí manželstva zistila,

že manžel bol stále v kontakte so svojou africkou priateľkou, s ktorou má v súčasnosti dieťa a žijú spolu
v Európe. Manželia žili podľa navrhovateľky v spoločnej domácnosti od uzavretia manželstva, teda od
marca 2015 do októbra toho istého roka, kedy navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila, nakoľko
zistila, že je tehotná so svojím súčasným partnerom. Otcovstvo manžela k maloletému R. vylúčila a
poukázala na skutočnosť, že s otcom svojho dieťaťa plánuje spoločnú budúcnosť v E., kde tento v

súčasnosti aj žije. Navrhovateľka žije v súčasnosti s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti so
svojoumatkou,jejpartneromaneplnoletousestrou.Navýdavkyspojenésbývanímneprispieva,nakoľko
je na predĺženej rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva len prídavkov na maloleté dieťa vo výške
24,34 eura mesačne, pričom jej finančne pomáha otec maloletého dieťaťa. Navrhovateľka sa k príjmu
manžela vyjadriť nevedela, vyjadrila však pochybnosť, že by bol jej manžel riadne zamestnaný.

8. Manžel sa k prebiehajúcemu konaniu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2019
v ktorom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, taktiež vyjadril súhlas so zverením maloletého R.
do osobnej starostlivosti navrhovateľky a s navrhovanou výškou výživného.

9. Podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, po vyvolaní veci súd zistí, či sa
dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či
sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

10. Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,

v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom.

11. Podľa § 39 ods. 4 písm. a) Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenský

súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo
nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území
Slovenskej republiky obvyklý pobyt.12. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva
rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania.
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym

poriadkom slovenským.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi
a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého
území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri

rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva
je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

24. Od 01.07.2019 predstavuje minimálne výživné sumu 28,79 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.25.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

30. Podľa § 1 ods. 1 Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej
správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a

poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

31. Podľa § 2 ods. 1, písm. a) Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

32. Podľa § 5 ods. 1, písm. a) Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká
podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo
žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

33. Podľa § 8 ods. 1 Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo
žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom
konaní podľa osobitného predpisu3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej
povinnosti.
34. Podľa § 254 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd na návrh prizná

oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

35. Podľa § 2 ods. 2 Zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o

rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne
alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

36. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia
žili spolu po uzavretí manželstva len krátku dobu, obaja sa krátko po uzavretí manželstva angažovali v
nových vzťahoch, z ktorých sa aj na oboch stranách narodili deti. Rozvrat predmetného manželstva sa

vzhľadom na jeho dĺžku, intenzitu a charakter narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, ani zo strany
jedného z manželov nie je preto možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo
si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pričom obajaúčastníci konania s rozvodom manželstva súhlasili, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné
manželstvo rozviedol.

38. Keďže s konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené
konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd upravil
právaapovinnostirodičovnačasporozvodemanželstvakmaloletémuR.tak,žemaloletédieťazverildo
osobnej starostlivosti navrhovateľky tak ako to žiadali obaja rodičia. Pri určovaní vyživovacej povinnosti
prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené

potreby maloletého dieťaťa, keď sumu vo výške minimálneho výživného, ktoré predstavuje v súčasnosti
28,79 eura, považoval súd za primeranú na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zo strany
otca.

39. Podaním návrhu navrhovateľkou na rozvod manželstva vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť
za podanie predmetného návrhu vo výške 66,- eur. Keďže súd navrhovateľku od platenia súdnych

poplatkovoslobodilajejnávrhunarozvodmanželstvavyhovel,postupovalsúdpodľa§2ods.2Zákonao
súdnych poplatkoch a tiež vyslovil, že manžel nie je povinný súdny poplatok z návrhu na začatie konania
zaplatiť a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že u manžela sú tiež splnené predpoklady na oslobodenie
od súdneho poplatku.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri

všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.