Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214881
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Miklová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417214881.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobkýň: X/ U., nar.

XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX S., zastúpená I., na základe plnej moci, 2/ H., zastúpená I. ako
zákonnou zástupkyňou proti žalovanej: G., U. F. o zaplatenie 650,-- eur každej zo žalobkýň, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v 1. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobkyne v 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu 04.09.2017 v súvislosti s písomnými podaniami

doručenými súdu 06.09.2017 a 11.10.2017 domáhali, aby im žalovaná bola povinná zaplatiť každej z
nich sumu 650,-- eur. Uviedli, že tak robia na základe uznesenia sp. zn. XD/XXX/XXXX, S. XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX notárky I.. B. G. ako súdnej komisárky, ktoré sa týkalo prejednania dedičstva po
poručiteľovi M. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a ony sú zákonné dedičky po ňom.
Predmetom dedičstva sú aj práva z bežného účtu poručiteľa - ku dňu jeho smrti bolo na účte XX.XXX,XX
eura, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia bankou pre účel prejednania dedičstva, bol zostatok na
bežnom účte vo výške XX.XXX,XX eura. Ony nadobudli dedením prostriedky na bežnom účte poručiteľa

vo výške ku dňu jeho smrti, teda v sume XX.XXX,XX eura - každá z nich v podiele 1. Na pojednávaní
vo veci prejednania dedičstva žalovaná uviedla, že platobnou kartou, ktorú mala k účtu poručiteľa
vybrala sumu X.XXX,-- eur po jeho smrti. Sú toho názoru, že smrťou poručiteľa zanikli všetky oprávnenia
žalovanej nakladať s prostriedkami na jeho účte, a preto výberom žalovanej sumy ukrátila ich práva
ako zákonných dedičiek. Rozdiel na účte v ich neprospech je X.XXX,-- eur, z ktorej sumy, aj keď išlo
o neoprávnený výber, uznávajú použitie X.XXX,-- eur žalovanou na úhradu primeraných nákladov na
pohreb poručiteľa a zriadenia hrobového miesta.

2. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe (na základe výzvy súdu podľa § 167 ods. 2 CSP) písomným podaním
doručeným súdu XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že uplatnený nárok žalobkýň v 1. a 2. rade v celom
rozsahu neuznáva. Poukázala na to, že v dedičskom konaní si uplatnila pohľadávku z titulu nákladov
spojených s pohrebom C. a v uznesení z dedičského konania sú podrobne rozpísané jednotlivé položky
s finančným vyčíslením uplatňovaného nároku v celkovej výške X.XXX,XX eura, ku ktorým položkám
predložila aj doklady. Podľa jej názoru mal súdny komisár v dedičskom konaní vyčísliť výšku dlhov

podľa § 470 Obč. zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dlh vznikol po poručiteľovi
jeho smrťou a ona ako jeho matka bola jediná, ktorá sa snažila dlh vyrovnať voči oprávneným osobám v
riadnej lehote. Trvá preto na tom, že celý dlh po poručiteľovi je vo výške X.XXX,XX eura a tento si riadneuplatňuje na základe doložených dôkazov. Nie je teda povinná zaplatiť žalobkyniam sumu X.XXX,-- eur
v pomere X/X , pretože dlh prešiel na ne ako dedičky. Žiada preto, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

3. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa (na výzvu súdu podľa § 167 ods. 3 CSP) vyjadrili k vyjadreniu
žalovanej písomným podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX. Popreli obranu žalovanej v celom
rozsahu. Poukázali na to, že ako deťom im neoznámila, že ich otec zomrel a informovala ich až s
odstupom času. O pohrebe ich neinformovala včas tak, aby sa na ňom mohli zúčastniť, čím im zobrala

možnosť s otcom sa riadne rozlúčiť. S otcom aj po rozvode manželstva ich rodičov mali dobrý vzťah,
stretávali sa a boli si blízki. Žalovaná nebola oprávnená akokoľvek nakladať s prostriedkami, ktoré sa
smrťou poručiteľa stali súčasťou dedičstva. Odhliadnuc od uvedeného časť nákladov bolo vynaložených
neúčelne a časť vznikla v dôsledku toho, že im odmietala vydať doklady súvisiace so smrťou ich otca
umožňujúcimi im oprávnene konať voči úradom. Paradoxne si museli samé zabezpečovať doklady, ktoré
už mala k dispozícii žalovaná - ich stará matka. Z uvedených dôvodov trvajú na podanej žalobe v celom

rozsahu.

4. Žalovaná (na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 CSP) v písomnom podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX
uviedla, že konala ako matka poručiteľa vo vedomí a dobrej viere, že všetko čo robí, robí dobre pre
svojho syna a pre jeho dôstojný odchod z tohto sveta urobila všetko to, čo musela.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, kedy pojednával v prítomnosti žalobkyne v 1. rade,
jej splnomocnenej zástupkyne - matky, ktorá je súčasne zákonnou zástupkyňou neplnoletej žalobkyne
v 2. rade (ďalej len žalobkyne v 1. a 2. rade, resp. žalobkyne) a v prítomnosti žalovanej.

6. Žalobkyne v 1. a 2. rade uviedli, že z celkovej sumy X.XXX,XX eura ako rozdielu medzi finančnými
prostriedkami na účte ku dňu smrti poručiteľa a ku dňu vystavenia potvrdenia banky pre potreby
dedičského konania, uznávajú náklady na pohreb vo výške XX.XXX,-- Kč a poplatok za prenos urny
XXX,-- Kč (spolu XX.XXX,-- eur po prepočte XXX,XX eura). Neuznali náklady v sume XX.XXX,-- Kč
(XX.XXX + XX.XXX + X.XXX Kč) po prepočte X.XXX,XX eura a XXX,-- eur (XXX + XX + XX + XX +

XXX eur). Nevedeli sa jednoznačne vyjadriť k tomu, ktoré konkrétne položky síce neuznávajú, ale ich
neuplatnili, keďže spolu sa domáhajú len zaplatenia X.XXX,-- eur (2x XXX,-- eur). Trvali na tom, že ich
otec zomrel tak, že o tom ani nevedeli, pretože žalovaná im to včas neoznámila, všetko riešila bez nich,
nepýtala sa, či s tým súhlasia a od XX.XX.XXXX šesť dní vyberala z účtu poručiteľa finančné prostriedky
a vybrala spolu X.XXX,XX eura. Poukázali na to, že v konečnom dôsledku nepoznajú ani presnú príčinu

smrti poručiteľa a ani hodinu, o ktorej zomrel. Zomrel v H. C. a nie je zrejmé, z akého dôvodu tam bola
S.. Podľa ich názoru žalovaná nemala ani morálne právo riešiť veci okolo pohrebu. Do dnešného dňa od
žalovanej nedostali ani pitevnú správu. O tom, že otec je X. nemali žiadnu vedomosť a doteraz nevideli
ani záznam z ohliadky, ktorú vykonal lekár po jeho smrti. Pokiaľ ide o organizovanie rozlúčky, uloženie
urny a ostatné, čo s tým súvisí, žalovaná to robila podľa svojho.

7. Zástupkyňa žalobkýň v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX predniesla písomnú prípravu
na pojednávanie, ktorá je v celom vyhotovení súčasťou spisu (č.l. 69 - 71). V nej okrem skutočností
uvedených v bode 6. tohto rozsudku popísala svoje vnímanie udalostí súvisiacich so smrťou svojho
bývalého manžela a podozrenia, vyjadrila svoj postoj k financovaniu nákladov súvisiacich s jeho smrťou

a následným pohrebom.

8. Žalovaná uviedla, že poručiteľ - N. - zomrel XX.XX.XXXX v C. v dôsledku V.. Jej to oznámila N. -
Z. M., ku ktorej on prišiel do C. na návštevu z Y., kde býval XX-XX rokov. G. jej Z. v celom rozsahu
dôveroval, mala kartu, na základe ktorej mohla disponovať s finančnými prostriedkami na jeho účte. Z

účtu ona platila aj výživné na obidve žalobkyne - jeho dcéry. Sám jej povedal, že v prípade, keby sa
s ním niečo stalo, na účte sú peniaze a má všetko zariadiť. O jeho F. ona nemala žiadnu vedomosť.
Dňa XX.X.XXXX ráno, teda v deň jeho smrti, s ním hovorila a obidvaja s S., ktorá mala trvalý pobyt v
C., povedali, že počas najbližšieho víkendu prídu do T.. V ten večer si ľahol spať a dcéra ho už našla
mŕtveho. Dcéra jej volala cca o XX.XX h, to už bolo potom, ako tam bola záchranka, ktorá už aj odišla,

keď predtým konštatovala smrť. Za tento výjazd je suma XX.XXX,-- Kč . Vedela, že tam boli aj policajti,
ale kto ich volal, nevedela. Prvá záchranná služba zrejme poslala následne službu pre odvoz tela. Túto
už dcéra nevolala a tejto druhej služby sa týkala suma XX.XXX,-- Kč. Obidve služby u dcéry nechali v
ten večer aj faktúry, pretože už v ten večer jej dcéra povedala, že ide o pomerne vysoké sumy a že onanemá peniaze. Ona jej povedala, aby si peniaze požičala, že jej ich vráti. Dcéra poprosila svoju švagrinú
M. v C., aby jej pomohla, aby jej vložila na účet peniaze a dcéra to potom z účtu uhradila. Syn nemal
zdravotnú poistku, ona to celú dobu s ním riešila, ale povedal, že jeho firma v Y. má svojho lekára a že

poistku nemusí mať. Stalo sa, že mal porezanú ruku a všetko ošetrenie za neho zaplatil zamestnávateľ.

9. Žalovaná ďalej uviedla, že na druhý deň ráno XX.XX.XXXX jej prišli oznámiť naši policajti, čo sa so
synom stalo, ale ona to už vedela od dcéry. Ona telefonicky informovala I. o smrti svojho syna a ich
otca a požiadala ju, aby to aj im povedala. V ten deň o XX.XX h jej telefonovala matka žalobkýň, že im

to opatrne povedala a že to veľmi zle znášali. Povedala jej, aby sa držala, a ak by niečo potrebovala,
aby sa ozvala. V ten deň, bolo to vo D., zabalila oblek pre syna a kuriérom poslala do C. S dcérou sa
dohodli, že dajú spraviť v C. Y., pretože C.. V piatok ju navštívila doma I., priviezol ju jej priateľ, aj si
spolu poplakali a porozprávali sa. Všetky doklady, ktoré mala o synovi k dispozícii, jej dala. S S.a jej v
nasledujúcich dňoch nepodarilo skontaktovať, a preto sa skontaktovala s jej priateľkami. V konečnom
dôsledku to skončilo za asistencie polície aj záchranky - našli S.. Takéto záchvaty I. aj predtým. Ona

potom v pondelok ráno aj s Y. išla do C.. Nevedela vôbec kde je N. Pomocou N. nakoniec išla za ňou do
nemocnice, pustili ju k S. a dali jej Y. V S. našla faktúry za výjazdy zdravotnej pomoci, ale už aj faktúru
za pohrebnú službu, ktorú bolo potrebné zaplatiť dopredu. Nechala tam peniaze za tri faktúry na sumy
XX.XXX,-- Kč, XX.XXX,-- Kč a XX.XXX,-- Kč. Kremácia zosnulého syna sa uskutočnila XX.XX.XXXX a v
súvislosti s ňou bolo poskytnuté všetko, čo bolo objednané. Je pravda, že na faktúre za pohrebné služby

je uvedená kytica za X.XXX Kč - toto bolo Y. a objednávka kvetov č. X/XX/XX bol veniec na rakvu. Nešlo
teda o tú istú kyticu. Medzičasom ona s vnučkami nehovorila. Na druhý deň C. prevzala O., zaplatila
poplatok za C. vo výške XXX,-- Kč. V C. vybavila aj jej dali A. a pani, ktorá jej ho dávala povedala, že oni
to do T. oznámia. V ten piatok cestovala domov naspäť D. a O. niesla so sebou. Pomerne rýchlo dostala
predvolanie na dedičské konanie do C., ale T. to doriešila, tam konanie zrušili a dedičské konanie bolo

v T.. V pondelok prišla k nej F. ona jej dala riadne overený úmrtný list. F. pýtala od nej pitevnú správu,
ale ona pitevnú správu nemala. Vnučka mala problém, že na G. syna stále evidujú ako živého a že ona
môže vyberať z účtu peniaze. Ona však už po zaplatení toho, čo vyššie spomenula, žiadne peniaze
nevyberala. Medzitým N. - I. - posielala pekné maily, aj osobne sa stretli, keď prišla do T. Ona v T. v
Y. na deň XX.XX.XXXX zorganizovala rozlúčku so synom, všetko bolo pekne pripravené. Prišli obidve

žalobkyne aj ich matka, ktorá sa jej vopred opýtala, či môže prísť a či si môže ísť dopredu sadnúť. Ona
zaplatila hrobové miesto - skrinku, kde sa ukladajú urny - stalo to XX,-- eur, sumu XXX,-- eur zaplatila Y.
za obrad, XX,.-- eur stála váza k doske, suma XX,-- eur bola za fotografiu, ktorá bola vyložená pri obrade
v Y.. Sumu XXX,-- eur zaplatila ako záloha na dosku, ktorá sa mala umiestniť na hrobovom mieste, teda
v G. kde bola O.. Konečná cena bola XXX,-- eur, od ktorej bola odpočítaná záloha a keď odpočítala

písmená, ktoré sa týkali S., tak konečná cena bola XXX,-.- eur. Po obrade bol aj kar, ktorý financovala
ona. Na kare boli aj žalobkyne s matkou a vtedy bolo ešte všetko v poriadku.

10.Súdzozhodnéhotvrdeniastránsporuadokazovaním,ktorévykonaloznámenímobsahupripojených
listín, a to: uznesenia z dedičského konania zo dňa XX.XX.XXXX, faktúr F. zo dňa XX.XX.XXXX (XX.XXX

Kč - výjazd rýchlej zdravotníckej a lekárskej pomoci o XX:XX, č. voza XX) a č. XXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (na sumu XX.XXX Kč - výjazd posádky rýchlej lekárskej pomoci o XX:XX h, č. voza XXX),
príkazov k úhrade (XX.XXX Kč a XX.XXX Kč), faktúry C. so sídlom v C. zo dňa XX.XX.A.X (na sumu
XX.XXX Kč) a potvrdenia o jej zaplatení, potvrdenia C. ústavu hl. m. C. č. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (o úhrade poplatku XXX,-- Kč za prepravu urny do zahraničia), objednávky kvetov na

rakvu zo dňa XX.XX.XXXX (na sumu X.XXX Kč zapl. XX.XX.XXXX), príjmového pokladničného dokladu
spoločnosti Y. I., s.r.o. (zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XXX,-- eur za rozlúčkový obrad so zosnulým),
príjmových pokladničných dokladov spoločnosti M. K., G. (zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XXX,-- eur za
tabuľu na O. a zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX,-- eur za vázu na pomník), pokladničného dokladu S.
Y. (na sumu XX,-- eur za foto zo dňa XX.XX.XXXX), potvrdenky mesta T. F. č. Q (zo dňa XX.XX.XXXX

na sumu XX,-- eur za hrobové miesto - urna G.I. XXa), dokladu G. pošty (zo dňa XX.XX.XXXX na sumu
XX,--eur),príjmovéhopokladničnéhodokladuC..Y.G.(zodňaXX.XX.XXXXnasumuXX,--eur-preklad
úmrtného listu), výpisu z účtu poručiteľa za mesiac I. XXXX a informácie D., a.s. o zostatku na účte ku
dňu smrti a ku dňu XX.XX.XXXX, zistil nižšie uvedený skutkový stav.

11. V konaní bolo nesporné, teda ani jedna zo strán sporu nespochybnila to, že M. - B. - F. K trvalému
pobytu bol prihlásený na adrese žalovanej a viac ako XX rokov žil a pracoval v Y. Žalobkyne boli jeho
jediné dcéry a po jeho smrti jediné dve dedičky zo zákona. S ich matkou S. bol M. mal zriadený účet na
G. ku ktorému mala dispozičné právo a platobnú kartu žalovaná, ktorá toto aj využívala, keď minimálneplatila z finančných prostriedkov na tomto účte výživné v prospech F., resp. iné výdavky na základe
pokynov svojho syna. Nesporné v konaní bolo aj to, že žalovaná ešte aj po dni XX.XX.XXXX, teda po
smrti syna, realizovala výbery z jeho účtu v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, a to spolu vo výške

X.XXX,-- eur (Xx XXX,-- eur + Xx XXX,-- eur).

12. O smrti svojho syna sa dozvedela žalovaná už vo večerných hodinách dňa XX.XX.XXXX (G.
telefonicky od svojej dcéry Z. žijúcej v C. a následne ráno XX.XX.XXXX (D. jej to oznámila aj C. Následne
v ten deň už v rZ. oznámila I., že syn zomrel, aby to oznámila aj vnučkám a už dňa XX.XX.XXXX

odoslala žalovaná kuriérom G. B. a s S. sa dohodla, že v C. dajú spraviť kremáciu. Dňa XX.XX.XXXX
(.) navštívila žalovanú I. Dňa XX.XX.XXXX (C.) odcestovala žalovaná do C.. Y.a konala XX.XX.XXXX
(G.), dňa XX.XX.XXXX (D. žalovaná prevzala O. na I. vybavila A. potvrdenie na C. a XX.XX.XXXX (.) sa
vrátila na G. a priniesla aj O. C. navštívila žalovanú F. a žalovaná jej dala riadne B. Následne žalovaná
na deň XX.XX.XXXX zorganizovala v krematóriu v T. rozlúčku so zosnulým synom, ktorej sa zúčastnili
rovnako ako aj žalovanou pripraveného karu B. (účasť F.). Žalovaná zakúpila R. ku ktorej dala vyhotoviť

dosku a vázu.

13. V súvislosti s udalosťami popísanými v bode 12. tohto rozsudku žalovaná na financovanie nákladov
použila finančné prostriedky z účtu zomrelého syna a uhradila náklady tak, ako sú čo do dôvodu a výšky
uvedenévbode10.tohtorozsudku-spoluvsumeXX.XXXKč(poprepočtenaeurápodľakurzuplatného

ku dňu smrti syna žalovanej XX,XXX Kč/X euro ide o sumu X.XXX,XX. eura) a XXX,-- eur.

14.DedičskékonaniepoporučiteľoviM.bolovedenénaOkresnomsúdeT.F.podsp.zn.XD/XXX/XXXX,
Dnot XXX/XXXX a konajúcim notárom ako súdnym komisárom bola I.. Podľa uznesenia z dedičského
konania zo dňa XX.XX.XXXX bola čistá hodnota dedičstva určená sumou XX.XXX,XX eura, čo bola

aj všeobecná hodnota majetku, keďže výška dlhov bola nula. Čistá hodnota dedičstva pozostávala z
finančných prostriedkov na bežnom účte poručiteľa vo D. ku dňu smrti poručiteľa vo výške XX.XXX,XX
eura a z hnuteľných vecí poručiteľa vo všeobecnej hodnote X.XXX.,-- eur. K vyporiadaniu došlo dohodou
F. podľa ktorej každá z nich nadobudla X finančných prostriedkov, t.j. každá z nich po X.XXX,XX
eura a X z hodnoty hnuteľných vecí. Do dedičského konania prihlásila žalovaná pohľadávku vo výške

X.XXX,XX eura pozostávajúcu z finančných položiek tak, ako sú uvedené v bode 10. tohto rozsudku.
Zo strany dedičiek bola namietaná ich spornosť, z ktorého dôvodu v zmysle ustanovenia § 198 ods.
1 CMP na ne nebolo prihliadnuté pri výpočte čistej hodnoty dedičstva. Z uvedeného dôvodu bola do
všeobecnej hodnoty majetku zahrnutá celá suma finančných prostriedkov na účte poručiteľa ku dňu jeho
smrti XX.XXX,XX eura napriek tomu, že v čase prejednania dedičstva na tomto účte bola už iba suma

XX.XXX,A. eura, t.j. znížená o X.XXX,-- eur.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Podľa § 470 ods. 1, 2 Obč. zák., dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané

náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

16. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd nižšie uvedený právny záver.

17. V prejednávanom spore žalobkyne svojou žalobou uplatnené nároky skutkovo odôvodnili. ale po
právnej stránke tak neurobili. Súd posúdil ich uplatnené nároky proti žalovanej ako nároky na vydanie
bezdôvodného obohatenie podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Žalovaná mala získať bezdôvodnéobohatenie na ich úkor, keď protiprávne čerpala finančné prostriedky z účtu poručiteľa po jeho smrti.
Poručiteľ - syn žalovanej a otec žalobkýň - smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, z
ktorého dôvodu dňom smrti prešlo vlastníctvo k finančným prostriedkom na jeho účte na žalobkyne ako

zákonné dedičky. Z uvedeného pohľadu je irelevantné, kedy bolo rozhodnuté o tom v dedičskom konaní.
Majiteľom účtu a vlastníkom finančných prostriedkov na ňom bol do svojej smrti syn žalovanej. Dňom
smrti svojho otca sa stali vlastníčkami finančných prostriedkov v sume XX.XXX,XX eura žalobkyne.
Žalovaná po smrti syna disponovala s finančnými prostriedkami na účte vo výške X.XXX,-- eur.
Výsledkom jej konania bola skutočnosť, že po smrti syna stav finančných prostriedkov na predmetnom

účteznížilaoX.XXX,-.-eur,atobezakéhokoľvekoprávnenia.Jejoprávneniedisponovaťsprostriedkami
na účte zaniklo smrťou jej syna.

18. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd v prejednávanom spore považoval za zistené, keďže to bolo
nesporné, že žalovaná sama riešila situáciu vzniknutú smrťou svojho syna, ku ktorej došlo I. a následne
organizovala aj jeho pohreb. Súvisiace náklady si predčasne uspokojila zo všeobecnej hodnoty majetku

poručiteľa. Tieto jej nároky neboli zaradené medzi pasíva dedičstva v dedičskom konaní a neznížili
čistú hodnotu dedičstva. V danom prípade vznikla situácia, že na nároky žalovanej nebolo pre námietky
ich spornosti zo strany žalobkýň ako dedičiek prihliadnuté. V konečnom dôsledku bola odkázaná v
rozhodnutí z dedičského konania na náhradu nákladov spojených s pohrebom na podanie žaloby.
Nemala však potrebu tak urobiť, keďže si ich už prv z finančných prostriedkov poručiteľa, ktoré boli v

celom rozsahu (.ahrnuté do všeobecnej hodnoty dedičstva. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skúmal, či
sa v danom prípade žalovaná na úkor žalobkýň bezdôvodne obohatila, resp. za aké primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa by žalobkyne ako dedičky niesli zodpovednosť podľa § 470 Občianskeho
zákonníka.

19. Súd v prejednávanom spore vykonaným dokazovaním považoval za zistené, že prezentované
náklady podľa výdavkových dokladov tak, ako sú uvedené v bode 10. rozsudku, žalovaná financovala
po smrti syna z Q.. Súd dospel k záveru, že išlo o náklady súvisiace so smrťou poručiteľa, jeho Y.
a C.. V danom prípade nešlo o štandardnú situáciu, keďže poručiteľ zomrel v Q. ktorá situácia si
vyžadovala aj neštandardné náklady. Pri nákladoch spojených s pohrebom poručiteľa zákon hovorí o

ich primeranosti. Zákon však nepredpokladá, že by malo ísť iba o náklady na samotný pohreb, ale
aj s ďalšími nákladmi súvisiacimi s pohrebom nevynímajúc napr. ani náklady na zriadenie pomníka.
Primeranosť nákladov je vždy potrebné posudzovať nielen podľa spoločenského postavenia poručiteľa
a čistej hodnoty dedičstva, ale aj so zreteľom na miestne zvyklosti, pokiaľ ide o samotný obrad, resp.
pohrebné miesto. V uvedenej súvislosti súd nezistil v prejednávanom spore, že by sa niektoré náklady

financované žalovanou javili problematické. Žalobkyne nepreukázali, že by išlo o náklady neúčelne
vynaložené, resp. že by išlo o fiktívne doklady. Z ich strany išlo iba o domnienky a dôkazné bremeno
na preukázanie nimi tvrdených skutočností neuniesli. Súd v prejednávanom spore nezistil, že by sa
žalovaná na ich úkor obohatila. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by jej vznikla iba v prípade,
ak by nejaké bezdôvodné obohatenie získala (§ 451 ods. 1 Obč. zák.), čo súd v konaní nezistil. Na

základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobkyne ako dedičky, by v zmysle § 470 Obč. zákonníka
zodpovedali za náklady súvisiace so smrťou poručiteľa, jeho pohrebom (kM. a T.) a zabezpečením
hrobového miesta, a to minimálne vo výške X.XXX,.-- eur, ktorú sumu žalovaná čerpala z finančných
prostriedkov, ktoré boli súčasťou dedičstva. Žalobkyne by teda boli povinné v konečnom dôsledku nimi
žalovanú sumu žalovanej zaplatiť.

20. Súd poznamenáva, že tvrdenie žalobkýň o tom, že ich žalovaná včas neinformovala o smrti ich otca,
súd považoval za účelové, keďže už dňa XX.XX.XXXX, najneskôr v S., to žalovaná ich I. oznamovala a
I. na ďalší deň žalovanú aj osobne navštívila (uvedené tvrdila žalovaná a toto tvrdenie popreté nebolo). F.
museli vedieť, že situácia, ktorá vznikla s úmrtím ich otca si vyžiada nielen bežné, ale aj zvýšené náklady,

keďže zomrel D. Túto situáciu však v aktuálnom čase vôbec neriešili, napriek tomu, že jednoznačne
mali o tom vedomosť a v konaní nepreukázali, že by sa v aktuálnom čase vôbec zaujímali o to, z akých
finančných prostriedkov žalovaná ako S. vzniknuté náklady uhradí. Nepreukázali, že v tom čase mali
dostatok finančných prostriedkov na vznikajúce náklady. Naopak, I. uviedla, že pitevnú správu z C.
nežiadali, keďže bolo potrebné zaplatiť XX,-- eur a v tom čase nemali dostatok finančných prostriedkov.

Žalobkyne začali riešiť otázku financovania nákladov až v súvislosti s dedičským konaním, keď zistili,
že žalovaná náklady hradila z Q. V konečnom dôsledku žalobkyne za náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za jeho dlhy, ktoré na nich prešli jeho smrťou, zodpovedajú. V konaní nepreukázali, na
základe čoho by bola žalovaná povinná tieto náklady znášať zo svojich finančných prostriedkov. Ichzástupkyňa dokonca na pojednávaní vyslovila názor, že žalovaná nemala ani morálne právo riešiť veci
okolo pohrebu. V prípade, že by žalovaná náklady bola financovala zo svojich vlastných finančných
prostriedkov, vznikol by jej oprávnený nárok voči žalobkyniam ako dedičkám. Žalovaná nemienila zatajiť,

koľko a z akého dôvodu platila F. dôkazom čoho je to, že v dedičskom konaní uplatnila vynaložené
nákladyspoluvovýškeX.XXX,XXeuraatietoboli(akotovyplývaajzrozhodnutiazdedičskéhokonania)
špecifikované a preukázané dokladmi.

21. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná

dôvodne, žalovaná žiaden majetkový prospech nezískala, bezdôvodne sa neobohatila a preto súd
rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Žalovaná mala v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodoval o jej nároku podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd
jej však náhradu trov konania nepriznal, keďže vyhlásila, že jej trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Možno ho podať v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na tunajší súd, v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných strán

sporu mohla dostať ďalší rovnopis.

V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).