Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010085
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819010085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného V. B. a spol., na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný V. B., K.. XX.XX.XXXX B. Y., I. O. Š., Q. XXX/X,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice v inej trestnej veci,

2/ Obžalovaný mladistvý E. G., K.. XX.XX.XXXX B. Y., I. O. Š.,
X. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby

a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

s ú v i n n í,

že dňa 06.11.2018 vo večerných hodinách približne v čase okolo 20.15 - 20.30 h v obci Štítnik, okres
Rožňava, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a požití alkoholických nápojov na Rožňavskej ulici,
na chodníku pri moste, napadli poškodeného H. S. tým spôsobom, že ho odzadu sotili, v dôsledku

čoho spadol na zem a obžalovaný mladistvý E. G. so slovami „daj peniaze a buď ticho“ a „kde máš
poschovávané peniaze“ mu prehľadal vrecká na ošatení, po čom mu z vrecka montérkovej bundy vybral
bankovkuvnominálnejhodnote20€azvreckavestymuvzalikrabičkucigarietzn.Goldengate,plastový
zapaľovač a z vrecka nohavíc mince v hodnote 3,40 €, po čom z miesta ušli, čím poškodenému H. S.
odcudzením vecí spôsobili škodu vo výške 27,40 €,

t e d a

spoločným konaním
- použili proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
- dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 161/2018 Z.

z. zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 citovaného Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Trestného zákona a súd ich

o d s u d z u j e :

I.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava

sp.zn. 3T/118/2018-148 zo dňa 01.02.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
7To/21/2019-172 zo dňa 04.04.2019, ktorým bol obžalovanému V. B. pre prečin podľa § 194 ods. 1Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre
výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a súd ho za teraz posudzovaný zločin a prečin a prečin, z ktorého bol uznaný za vinného uvedeným
skorším rozsudkom

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 38 ods. 2,5,7, § 41 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 37 písm. m) Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 66 (šesťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad
na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je obžalovaný povinný oznamovať po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody probačnej a mediačnej úradníčke Okresného súdu Rožňava potrebné údaje o
spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať, a to najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je obžalovaný povinný po výkone trestu odňatia slobody
osobne sa hlásiť u probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Rožňava najmenej jedenkrát za

kalendárny mesiac.

Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je obžalovaný povinný po výkone trestu odňatia slobody
vopred oznamovať probačnej a mediačnej úradníčke Okresného súdu Rožňava vzdialenie sa z miesta
bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný

úradník vopred informovaný.

Podľa§77ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§51ods.3písm.b)Trestnéhozákonasúdobžalovanému
ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
akéhokoľvek druhu a množstva.

II.

Obžalovaného mladistvého E. G. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5 Trestného

zákona, § 117 ods. 1,2, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce
okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. l), n) Trestného zákona a na priťažujúce okolnosti
uvedené v ustanoveniach § 37 písm. h), m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným V. B. U. Q. E. G., G. G. G. V. G., K..
XX.XX.XXXX, O. Š., X. XXX, povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu poškodenému

H. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š., Q. Q. XX, vo výške 27,40 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaný V. B., zvaný „E.“, v priebehu prípravného konania ako aj v štádiu konania pred súdom
popieral spáchanie trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu. Na svoju obhajobu uviedol, že v
pohostinstve Aragonit popíjal na chodbe víno, ktoré dostal na volebnom mítingu. Po celý čas tam bol

so spoluobžalovaným mladistvým G. a tu pre neho prišla aj polícia. Poškodeného pozná z videnia,
ale nikdy sa s ním nebavil, neprepadol ho a nevzal mu žiadne veci. Na svojich výpovediach zotrval aj
počas prevedenej konfrontácie so spoluobžalovaným aj poškodeným. V závere hlavného pojednávania
obžalovaný uviedol, že si nič nepamätá, len to, že bol v tej krčme, kde prišla pre neho hliadka. Konkrétne
dodal, že si nepamätá, že by bol poškodeného okradol, pretože mal vypité.

Obžalovanýml.E.G.,zvaný„F.“,viackrátvpriebehutrestnéhostíhaniazmenilsvojevýpovede.Spočiatku
tvrdil, že z pohostinstva sa vôbec nevzdialil a po celý čas bol s obžalovaným V. B.. Nanajvýš vyšiel von
pred krčmu si zapáliť. Poprel, že by sa bol dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Neskôr zmenil
svoju výpoveď s tým, že bol svedkom toho spolu aj so sestrou a svedkyňou Q. P., ako obžalovaný B.
dobehol poškodeného, zatiahol ho do lesíka na hrádzi pri moste a pýtal od neho peniaze, kde kričal na

poškodenéhoadalmuajfacku.VtedymalobžalovanéhoB.upozorniť,nechnebijepoškodenéhopočom
sa mal B. vrátiť do pohostinstva. Videl, ako obžalovaný B. vzal poškodenému cigarety a nejaké peniaze.
Obžalovaný poprel, že by sa bol akýmkoľvek spôsobom zúčastnil konania popísaného v obžalobe.

Na zmenenej výpovedi spočiatku zotrval aj na hlavnom pojednávaní, no v jeho závere prehlásil, že sa ku

celémuskutkupriznávaaskutokspáchaltak,akojetouvedenévobžalobeasvojčinoľutoval.Konkrétne
uviedol, že potom ako obžalovaný B. povedal, že chce peniaze a vyšiel von za poškodeným, oni šli za
ním (zrejme myslel aj uvedené svedkyne). Pri mieste činu - pri moste sa pridal k obžalovanému B. a
potvrdil, že obaja prehľadali poškodeného, pričom konkrétne on mu zobral peniaze, a obžalovaný B. mu
vzal cigarety a zapaľovač. Zotrval však na tom, že poškodený na zemi nebol.

Súd vykonal aj konfrontáciu medzi oboma obžalovanými, počas ktorej obžalovaný G. zopakoval svoju
poslednú výpoveď, počas ktorej sa priznal k spáchaniu skutku, avšak obžalovaný B. uviedol, že sa na
nič nepamätá a v dôsledku opitosti sa nepamätá na to, že by bol poškodeného okradol.

Poškodený H. S. v podstate v priebehu celého trestného stíhania zotrval na podstate svojho obvinenia
a skutok popísal tak, ako je to uvedené v obžalobe. Uviedol, že keď sa z pohostinstva vybral smerom
domov,predmostomhoobajaobžalovanídobehli,sotilinazem,prehľadalimuvreckáavzalimucigarety,
zapaľovač a peniaze. Pred mostom začul za sebou kroky a potom pocítil sotenie, spadol, pretočil sa
na chrbát a vtedy videl, ako ho prehľadáva obžalovaný G. a obžalovaný B. stojí za ním. Obžalovaný

G. ho vyzval, aby bol ticho, lebo inak dostane facku a pýtal sa, kde má schované peniaze. Po odchode
obžalovaných, poškodený vstal, pohľadal si čiapku a šiel rovno na políciu. Tam oznámil, že ho predali a
okradli „E.“ a „F.“. Poškodený zotrval na tom, že jednoznačne opoznal oboch obžalovaných priamo na
mieste činu. Na polícii oznámil tak mená páchateľov ako aj uvedené prezývky. Svoju výpoveď doplnil
tým, že počas prehľadávania obžalovaným G. ho po bunde poklepal aj B.. Poškodený zotrval na svojich

výpovediach aj počas prevedených konfrontácii s obžalovanými, kedy im zopakoval svoju výpoveď do
očí.

Svedok V. G., otec obžalovaného ml.E. G., vypovedal, že po mítingu v čase okolo 19.00 h až 20.00 h
šiel s manželkou a synom do pohostinstva, pričom však syn bol po celú dobu s nimi, alebo sa nachádzal

na chodbe. Ak sa vzdialil, tak len na krátku dobu, si zafajčiť. V pohostinstve sa zdržali až do záverečnej
doby. Svedok sa nevedel vyjadriť, kam a s kým išiel syn, keď si šiel zapáliť. Obžalovaný ml.G. podľa
vyjadrenia svedka v pohostinstve pil len malinovku.

SvedkyňaB.Q.potvrdila,ževpohostinstveobajaobžalovanísedelinachodbeatosamidvaja.Pokiaľide

o poškodeného, tento je stálym zákazníkom pohostinstva, má dobrú povahu a nie je konfliktný. Doposiaľ
nemala problémy ani s obžalovanými. Nevedela sa vyjadriť k tomu, čo konzumovali obžalovaní, avšak
potvrdila,žepoškodenýpilrumakofolu.Poškodenéhovidelaodchádzať,alekčasusavyjadriťnevedela.

Svedkyňa K. G., sestra obžalovaného ml.G., vypovedala, že spolu s rodičmi, bratom a kamarátkou Q.

P., boli po mítingu v pohostinstve, kde si kúpili kofolu a zdržiavali sa na chodbe s obžalovaným B.. Keď
obžalovaný Viola videl odchádzať poškodeného, vtedy povedal „brácho budú lóve!“ načo sa postavil a
odišiel za poškodeným. Aj oni vyšli von z pohostinstva, a to na druhú stranu cesty, kde fajčili. Nikde nešli,
len tam stáli. Do pohostinstva sa už nevrátili a všetci 3 odišli domov. Obžalovaného Violu nevideli, žekde odišiel. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že nevidela, čo sa stalo, lebo bola tma, ale videla
len to, že sa v diaľke rozprávali. Bližšie však túto výpoveď nekonkretizovala.

Svedkyňa Q. P. vypovedala, že tiež sa nachádzala v pohostinstve, kde si sadli na chodbu, kde sedel aj
obžalovaný V. B.. Všimla si aj poškodeného. V jednej chvíli obžalovaný B. povedal obžalovanému ml.G.
(chcem ženy a chcem „lóve“, poď brácho, chcem „lóve“). Vtedy obžalovaný B. odišiel za poškodeným a
svedkyňa spolu s obžalovaným ml.G. a svedkyňou K. G. vyšli vonku na chodník na druhú stranu zapáliť
si cigarety. Z ďaleka videli, že obžalovaný B. dal poškodenému ruku a pýtal sa ho, či má „lóve“. Na otázky

dodala, že miesto, kde sa mal obžalovaný B. rozprávať s poškodeným, je pri moste.

Vzhľadom na nepresnosti vo výpovedi svedkyne P., bola táto požiadaná, aby znázornila miesto, kde
fajčiliaodkiaľvideliskutkovéokolnosti,akoajmiesto,kdesamalzhováraťobžalovanýB.spoškodeným,
avšak svedkyňa tieto miesta jednoznačne označiť nevedela. Svedkyňa ďalej uviedla, že asi po 10
minútach sa vrátili do pohostinstva, kde došiel aj obžalovaný Viola a ukazoval peniaze aj cigarety, ktoré

vzal poškodenému.

Svedkyňa Q. I. vypovedala, že v pohostinstve videla oboch obžalovaných sedieť za stolom na chodbe,
kde však sedeli sami dvaja a pred sebou mali malinovku a víno. Ona potom odišla preč.

Svedok Q. F. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sa už nepamätá na skutkové okolnosti v dôsledku
uplynutého času. Potvrdil však, že prechádzal autom po ceste, keď videl na chodníku stáť obžalovaného
ml.E. G. s 2 dievčatami. Bolo okolo 21.00 h, svietili pouličné svetlá a oni stáli pri moste. Nikoho iného si
tam nevšimol, na druhú stranu sa nepozeral, bola tam tma. Na bližšie okolnosti, či to bolo, keď sa vracal
z benzínového čerpadla, alebo tam práve išiel, si už nespomenul.

Svedok P. F., bývalý príslušník Obvodného oddelenia PZ v Štítniku, vypovedal, že vykonával nočnú
službu spolu s kolegom V. B., keď sa dostavil poškodený a oznámil, že bol prepadnutý dvoma osobami v
Štítniku na moste v smere na Rožňavu, ktorého strhli na zem, buchli ho a vzali mu cigarety a peniaze. Na
otázku, kto to bol, výslovne uviedol „E.“ a „F.“. Na základe miestnych znalostí a praktických skúseností

vedeli, že ide o obžalovaných V. B. a ml.E. G.. Svedok zostal na oddelení a kolega B. predviedol
obžalovaného V. B., u ktorého boli nájdene cigarety, zapaľovač aj peniaze. Následne bola upovedomená
vyšetrovateľka, ktorá sa obratom dostavila aj s výjazdom. Obžalovaný ml.G. nebol predvedený kvôli
veku. Pokiaľ ide o zápis v úradnom zázname, kde sa uvádzalo, že sa skutku dopustil nestotožnený
páchateľ,taktosatouvádzabežnevpraxikvôlitomu,žekeďnáslednezaistiapáchateľa,kvôlivýsledkom

v objasnenosti sa následne uvedie skutočné meno páchateľa, i keď vopred je známe, o koho ide.

V podstate rovnako vypovedal aj svedok V. B., ktorý je tiež už bývalým príslušníkom PZ v Štítniku a ktorý
potvrdil, že poškodený oznámil prepadnutie zo strany „E.“ a „F.“. Dodal, že po predvedení obžalovaný
V. B. vyložil z vrecka cigarety a zapaľovač a mal povedať, že sú to veci, ktoré vzal H. S..

Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby V. B. zo dňa 07.11.2018
vyplýva, že u menovaného boli nájdené veci, a to krabička cigariet Golden Gate - červená krabička a
mince v hodnote 1,07 €. Po vykonaní dychovej skúšky bolo u neho zistené množstvo alkoholu v prepočte
1,67 promile.

Zo správy Obecného úradu v Štítniku vyplýva, že verejné osvetlenie na ulici Rožňavskej dňa 06.11.2018
v čase od 20.00 h do 22.00 h bolo plne funkčné a nebola hlásená žiadna porucha na verejnom osvetlení.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach vyplýva, že v uvedenom čase, v

lokalite obce Štítnik bolo jasno, bez zrážok, fúkal slabý prevažne severný vietor, teplota vzduchu bola
okolo 4 °C, povrch pôdy bol vlhký. Prízemná vodorovná dohľadnosť svetelných zdrojov dosahovala cca
3 až 4 km. V uvedenom čase už bolo po západe slnka, po astronomickom súmraku, bola noc a mesiac
nesvietil.

Bezprostredne po čine dňa 06.11.2018 v čase od 22.00 h do 23.00 h bola vykonaná zápisnica o ohliadke
miesta činu, pričom z vyhotovenej fotodokumentácia jasne vyplýva dobrá viditeľnosť na mieste činu a
ako poškodený znázorňuje miesto, kde došlo k jeho prepadnutiu.Súd sa podrobne oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálom. Po
takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaní spáchali posudzovaný skutok tak, ako je
to opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Je nesporné, že poškodený od prvého momentu, keď skutok oznámil na polícii, až do hlavného
pojednávania, vypovedal rovnako a bez vážnych rozporov. Jednoznačne popísal miesto činu, konanie
páchateľov a identifikoval ich. Z jeho výpovedí jasne vyplýva, že nebol v takom stave opitosti, aby
prípadné výpadky pamäte dopĺňal vymyslenými skutočnosťami. Obžalovaný Viola síce v rámci celého

trestného stíhania popieral spáchania činu, ktorý mu bol kladený za vinu, avšak z tohto konania
bol usvedčený okrem poškodeného aj spoluobžalovaným E. G., svedkyňami G. a P., aj ďalšími
nepriamymi dôkazmi. Jeho postoj k prejednávanej trestnej činnosti možno vysvetliť snahou vyhnúť sa
trestnému postihu vzhľadom na predchádzajúce právoplatné odsúdenia k nepodmienečnému trestu
odňatia slobody. Oproti tomu obžalovaný ml.E. G. zrejme menil svoje výpovede pod ťarchou vykonaných
dôkazov.

Predovšetkým je nutné poukázať na rozporuplné výpovede svedkýň K. G. a Q. P., ktoré sa javia
byť značne nevieryhodné. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že z ich výpovedí vyplýva, že sa
mali zdržiavať na chodbe pohostinstva spolu s obžalovanými, čo je však v rozpore s výpoveďami
vypočutých svedkov (B. Q.Á., Q. I.). Svedok V. G., otec obžalovaného ml.E. G., v podstate potvrdil,

že obžalovaní boli na pohybe, a teda vzďaľovali sa z pohostinstva s odôvodnením, že idú fajčiť. Je
zrejmé, že poškodený H. S. v čase odchodu, nebol v tak podnapitom stave, že by ho musel niekto
vykázať z pohostinstva, alebo že by mu musel niekto akýmkoľvek spôsobom pomáhať. Odišiel sám
po tom, ako vypil jemu obvyklé množstvo alkoholu. Ako vyplýva z výpovedí svedkýň G. a P., ale
aj obžalovaného ml.G., bezprostredne po poškodenom odišiel obžalovaný B., ktorý slovne naznačil,

že chce peniaze, resp. že budú peniaze. K tomu mal privolať aj obžalovaného ml.G.. Z vykonaného
dokazovaniavyplýva,ženáslednezpohostinstvavyšielajobžalovanýml.G.ajobemenovanésvedkyne.
Na základe poslednej výpovede obžalovaného ml.G. vyplýva, že sa pripojil k obžalovanému B. a
spoločne popísaným spôsobom sa zmocnili osobných vecí poškodeného. Je vysoko pravdepodobné,
že svedkyňami tohto činu boli v bezprostrednej blízkosti miesta činu aj svedkyne K. G. a Q. P.. Je totiž

vylúčené, aby z miesta, ktoré označili vo svojich výpovediach („vyšli sme z pohostinstva na chodník na
2.stranu, kde sme stáli a fajčili“), pretože z tohto mieste vôbec nie je vidieť na miesto činu - most cez
potokvsmerenaRožňavu,pretožekrižovatkajeodtohtomiestavzdialená20až30maztejtokrižovatky
miesto činu 200 až 300 m. Keďže však v prvotných výpovediach uvádza, že videli, ako obžalovaný B.
vzalpoškodenémuokremcigarietajdrobnémince,jepravdepodobné,žesacelémuskutkuobeprizerali.

Z týchto dôvodov nie je možné použiť výpovede týchto svedkýň ako objektívne dôkazy. Účasť svedkýň
v blízkosti miesta činu potvrdzuje aj vypočutý svedok Q. F..

Vzhľadom na viditeľnosť na mieste činu (táto skutočnosť nepochybne vyplýva z vyhotovenej
fotodokumentácie bezprostredne po čine) súd nemá žiadne pochybnosti o výpovediach poškodeného H.

S., ktorý jednoznačne označil oboch páchateľov tak prezývkami ako aj menami. Je nepravdepodobné,
že by ku skutku došlo tak, ako to popísal obžalovaný ml.E. G., že poškodený vôbec na zemi nebol, ale
že pri prehľadávaní odevu stál. Je nepravdepodobné, že by poškodený sa nechal dvom páchateľom
voľne prehľadávať a následne vziať peniaze a ďalšie veci. Bezprostredne po čine poškodený odišiel na
obvodné oddelenie miestnej polície, kde priamo označil oboch páchateľov a následne v krátkom čase

boli predvedení.

Súd odmietol návrhy obhajcu na doplnenie dokazovania vykonaním vyšetrovacieho pokusu a
znaleckými posudkami na skúmanie osobnosti poškodeného a obžalovaných a zadovážením správy
od Obce Štítnik o verejnom osvetlení. Tieto dôkazy resp. návrhy na ich vykonanie súd vyhodnotil ako

nadbytočné. Predovšetkým je nutné poukázať na to, že bola vykonaná dôkladná ohliadka miesta činu
s previerkou výpovede na mieste samom, ktoré úkony nevzbudili žiadne pochybnosti a dávajú jasný
prehľadotom,kdemalodôjsťkčinuaakábolaviditeľnosťvokolímiestačinu.Vzhľadomnajednoznačné
výpovede poškodeného má súd za to, že nie je potrebné skúmať jeho schopnosť správne vnímať realitu
a prežité udalosti, pretože nič nesvedčí tomu, že by jeho schopnosti ovplyvnil alkohol alebo iné okolnosti.

Pokiaľ ide o správu Obce Štítnik, táto bola riadne zadovážená a oboznámená. Ostatné navrhované
dôkazy boli buď vykonané alebo sa nachádzajú v spisovom materiáli.Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že na základe návrhu obžalovaného
Violu obaja obžalovaní prenasledovali poškodeného, tohto na mieste činu sotili na zem, prehľadali ho
a vzali mu vyššie uvedené množstvo peňazí a veci. Týmto svojim konaním naplnili všetky zákonom

stanovenéznakyskutkovejpodstatyzločinulúpežepodľa §188ods.1Trestnéhozákona,pretožepoužili
proti inému násilie v úmysle zmocniť sa jeho vecí. Zároveň na mieste verejnosti prístupnom fyzicky
napadli iného, čím naplnili aj zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva.

Konanie oboch obžalovaných je závažné pre spoločnosť, pretože úmyselným konaním narušili jej

záujmy na ochrane slobody, ľudskej dôstojnosti, majetku a zásad občianskeho spolunažívania.

Obžalovaný V. B. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, t. č. nikde nepracuje. Vo výpise z
evidencie priestupkov má zaznamenaných niekoľko priestupkov v priebehu roku 2017 až 2018. Doposiaľ
bol 11-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.02.2019, ktorým mu bol pre
prečin podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18

mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 04.04.2019 zamietol odvolanie obžalovaného. Menovaný sa t. č.
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený ešte v predchádzajúcom konaní.

Obžalovaný ml.E. G. je v mieste trvalého bydliska hodnotený tak isto všeobecne. T. č. nikde nepracuje.

V minulosti sa dopustil viacerých priestupkov rôzneho druhu. Doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2016, ktorým mu bol pre prečin podľa § 194
ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s
podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Skúšobná doba uplynula
dňa 13.05.2019.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestov súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 97, § 117
ods. 1,2, § 38, § 41 a § 42 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie ods. 4 nepoužije.

Obaja obžalovaní už boli v minulosti odsúdení pre zločin (obžalovaný B. rozsudkom Okresného súdu
Rožňava 3T/189/2014 zo dňa 07.01.2015, ktorým mu bol pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona a iné uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne so zaradením

pre výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu trestu bol
podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Košice II. 6Pp/80/2016-24 zo dňa 19.10.2016 a
bola mu určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov, a obžalovaný ml.E. G. rozsudkom Okresného súdu
Rožňava 3T/52/2016-231 zo dňa 13.05.2016, ktorým mu bol pre zločin krádeže podľa § 212 ods.
1,4 písm. b) Trestného zákona a iné uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s

podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov - výrok o treste bol neskôr
zrušenývrámciukladaniasúhrnnéhotrestu).Nazákladeuvedenýchskutočnostíbolopotrebnézákladnú
trestnú sadzbu odňatia slobody stanovenú zákonom (3 až 8 rokov) upraviť v súlade s ustanovením §
38 ods. 5 Trestného zákona (u obžalovaného V. B. 66 mesiacov, t.j. 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov
a u obžalovaného ml.E. G. 2 až 4 roky).

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za 2 alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov a pri

mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.U obžalovaného V. B. bolo potrebné ukladať súhrnný trest, pretože teraz posudzovaný zločin a prečin
spáchal skôr ako súdom I. stupňa bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok (3T/118/2018) za iný jeho trestný
čin. Keďže v danom prípade ide o súbeh viac trestných činov spáchaných viacerými skutkami, z ktorých

aspoň jeden je zločin, bolo potrebné postupovať aj podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a
dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.

Podľaods.2citovanéhoustanovenianepodmienečnýtrestodňatiaslobodymôžesúdmladistvémuuložiť
len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým
uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

V súlade s citovaným ustanovením súd u obžalovaného ml.E. G. upravil trestnú sadzbu znížením na

polovicu a následne v súlade s ustanovením § 38 ods. 5 a § 117 ods. 1 na hranicu 2 rokov dolnej hranice.
Pokiaľ ide o druh trestu, ktorý súd menovanému uložil, bolo prihliadnuté na skutočnosť, že obžalovaný
ml.G. opakovane pácha trestnú činnosť, doterajšie opatrenia sa minuli účinku, pretože opäť spáchal
úmyselný závažný trestný čin a v neposlednej miere aj na skutočnosť, že rodinné prostredie a vplyv
rodičov nedokážu dôsledne zabezpečiť jeho nerušenú výchovu tak, ako je to žiaduce pre spoločnosť

(rodičia odviedli svoje deti v nočných hodinách do pohostinského zariadenia, kde sa s nimi zdržali až do
záverečnej hodiny). Preto súd dospel k záveru, že jedine nepodmienečný trest odňatia slobody môže
zabezpečiť dostatočne tak účel trestu, ako aj prevýchovu obžalovaného.

U obžalovaného V. B. súd prihliadol na 1 priťažujúcu okolnosť - obžalovaný už bol za trestný čin

odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Pri akceptovaní vyššie uvedených pravidiel s prihliadnutím
na osobu obžalovaného a najmä jeho doterajší život a trestnú činnosť, ale aj predchádzajúce odsúdenia,
súd menovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s tým, že tento
trest vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich
rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin. Uložený

trest odňatia slobody je súhrnný, pretože teraz posudzovaný čin spáchal skôr, ako v inej jeho trestnej
veci bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Zároveň súd prihliadol aj na okolnosť, že
teraz posudzovanú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody (3T/131/2013).

ObžalovanýV.B.sústavnepáchaúmyselnútrestnúčinnosť.Vminulostiužbolnajmenej2-krátvovýkone
trestu odňatia slobody za takýto trestný čin. Vzhľadom na jeho doterajší spôsob života a ďalšie okolnosti
s tým súvisiace, má súd za to, že sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie bez prijatia ďalších
opatrení riadny život. Preto mu bol uložený aj ochranný dohľad, počas ktorého bude musieť dodržať
všetky vyššie uvedené obmedzenia a povinnosti.

U obžalovaného ml.E. G. súd prihliadol na 2 poľahčujúce okolnosti. V konečnom dôsledku už ku koncu
prípravného konania usvedčoval spoluobžalovaného a následne na hlavnom pojednávaní sa sám v
celom rozsahu priznal k spáchaniu činu, ktorý mu bol kladený za vinu a svoje konanie oľutoval. Prejavil
ochotu uhradiť spôsobenú škodu. Z týchto dôvodov súd menovanému priznal poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento aj oľutoval a podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona - vzhľadom na svoj postoj v záverečnej fáze trestného konania svojou
výpoveďou napomáhal k objasneniu trestnej činnosti. Zároveň však bolo prihliadnuté na 2 priťažujúce
okolnosti, keďže obžalovaný mladistvý spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona)
a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Obžalovaný mladistvý spáchal

posudzovanú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a z týchto dôvodov mu súd
uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s tým, že ho vykoná v
ústave na výkon trestu pre mladistvých.

Poškodený H. S. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody. Keďže súd nemal

žiadne pochybnosti o takto uplatnenom nároku, uložil povinnosť obom obžalovaným uhradiť spoločne a
nerozdielne spôsobenú škodu poškodenému vo výške 27,40 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.