Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/264/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220590
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117220590.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W.,
V. - T. XXX, o zaplatenie 2.675,47 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/94/2017-164 zo dňa 10. septembra 2019

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o určení lehoty splatnosti
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,15 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 2.835,97 eur od 23.6.2017 do zaplatenia, ktorá povinnosť bola právoplatne priznaná rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/94/2017-58 zo dňa 22.3.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 10Co/155/2018-144 zo dňa 28.2.2019.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o lehote splatnosti dlhu žalovaného voči žalobcovi
priznaného rozsudkom z 22.3.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu (sp. zn.

10Co/155/2018 z 28.2.2019) a uložil žalovanému povinnosť dotknutý dlh - 2.840,15 eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.835,97 eur od 23.6.2017 do zaplatenia - zaplatiť v lehote 3 dní
od právoplatnosti aktuálneho rozsudku. Vychádzal z toho, že po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacej
inštancie zostala v merite veci predmetom konania len otázka určenia lehoty na plnenie. Okresný súd
konštatoval, že žalovaný po predchádzajúcom rozhodnutí nepoukázal na účet žalobcu žiadnu splátku
dlhu a neuviedol „iné dôvody“, pre ktoré by mal súd určiť inú lehotu na plnenie ako je stanovená v §

232 ods. 3 CSP. Nadväzne uložil žalovanému povinnosť (už právoplatne priznaný) dlh zaplatiť v lehote
definovanej označením zákonným ustanovením; t.j. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaný je povinný nahradiť ich žalobcovi v
rozsahu 44%. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2004 mal za to,
že je významným aj procesný ne/úspech strán týkajúcich sa uplatňovaného nároku na príslušenstvo
pohľadávky. Porovnaním rozsahu takto uplatneného nároku (vrátane úrokov a úrokov z omeškania) a

priznaného plnenia (bez zmluvného úroku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá) ustálil mieru úspechu
žalobcu (práve) vo výške 44%.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.
Poukazoval na to, že pri určení miery úspechu v spore je potrebné prihliadať iba na žalovanú istinu. V

rámci odvolacej argumentácie už len odkázal, resp. citoval z viacerých rozhodnutí odvolacích súdov v
iných veciach.4. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výroku o určení
lehoty na plnenie a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi

dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku
(§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého výroku
posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom.

7. Neopodstatneným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí všeobecných súdov v iných
obdobných veciach. Tieto totiž nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a §

455 CSP) a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku
2 ods. 2 CSP.
8. Pokiaľ aj odvolateľ medzi rozhodnutiami, ktoré majú podporovať jeho argumentáciu, spomína
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, je nutné zdôrazniť, že sa
nejedná o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v pozícii dovolacieho súdu, t.j. súdu svojim charakterom

a postavením v sústave súdov určeným na zjednocovanie súdnej praxe, ale „len“ o rozhodnutie
najvyššieho súdu v pozícii súdu odvolacieho. Naproti tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 M Cdo 1/2004 z 27.4.2004, na ktoré odvolací súd upozornil už v predchádzajúcom rozhodnutí v
súdenej veci (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/155/2018 z 28.2.2019), je rozhodnutím
súdu dovolacieho.

9. V jeho zmysle je nutné pri pomerovaní procesného úspechu sporových strán v konaní prihliadnuť
aj na rozsah uplatňovaného (a nepriznaného) príslušenstva; osobitne, ak toto predstavuje niekoľko
desiatok percent z hodnoty nárokovanej istiny; čo presne zodpovedá individuálnym okolnostiam
súdeného prípadu. Okrem toho, že ide o rozhodnutie vydané v rámci prejednávania a rozhodovania
občianskoprávnej agendy, do ktorej spadá i prejednávaná vec (a nie do agendy obchodnoprávnej,

ktorej súčasťou je vyššie spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/243/2007), je
nutné zdôrazniť, že dotknuté rozhodnutie bolo/je zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a v
rozhodnutí súdov SR pod R 34/2005. Nadväzne sa jedná o rozhodnutie, ktoré jednoznačne predstavuje
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2. ods. 2 Základných princípov CSP.
10. V konkrétnostiach súdeného prípadu nebola zistená a odvolateľom ani len tvrdená žiadna jedinečná

okolnosť, ktorá by podmieňovala odklon od predmetnej ustálenej súdnej praxe. Z konštatovaných
dôvodov je nutné uzavrieť, že odvolacia námietka žalobcu je neopodstatnená a keďže neboli zistené
ani žiadne nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý výrok rozsudku okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania
úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v
súvislosti s aktuálnym odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie n i e j e dovolanie prípustné.