Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211886
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317211886.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu:BENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlom83104Bratislava,Vajnorská100/A,IČO:47967692,
zast.: JUDr. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava,
Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: I. S., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W.,
Z. XX/X, o zaplatenie 613,42 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 613,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 24. 6. 2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 10. 5. 2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 613,42 eura s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 4. 2007 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s.

a žalovaným, v právnom postavení dlžníka‚ uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou
ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol
žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa podľa zmluvy
zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutej
v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil
svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine
„Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania

s platením splátok, veriteľovi - Poštová banka, a. s. vznikol nárok požadovať od dlžníka - žalovaného,
predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať
predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe
výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane
príslušenstva predčasne splatným ku dňu 24. 6. 2009. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany
banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči
žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému výlučne istinu
nesplateného úveru a zákonné úroky z omeškania (9 % p.a.) a odo dňa predčasnej splatnosti úveru, t.j.
od24.6.2009,ktorýmdňomsastalasplatnoucelánesplatenáistinaúveru.Pohľadávkavočižalovanému
so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpenípohľadávok zo dňa 15. 12. 2010 (zmluva 1), uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 24. 2. 2011 (zmluva 2) uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS

LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 (zmluva 3) uzavretá medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako
postupcom a Bencont Investments, s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
15. 12. 2004 (zmluva 4) uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o. ako postupcom
a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky

je žalobca, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Žalovaný k dnešnému dňu svoj dlh
voči žalobcovi, ako ani voči jeho právnym predchodcom nevyrovnal, preto sa žalobca domáha svojich
nárokov súdnou cestou.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nespochybnil tvrdenia žalobcu, súd ich preto považoval za nesporné
v súlade s § 151 ods. 1 CSP.

4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu,
kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie

je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010
(Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom

dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude

predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh

skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na
Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci.).

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - interný výpis Poštovej
banky, a.s. - Aktuálny stav úveru zo dňa 25. 7. 2011, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12.
2004 (zmluva 3) a Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2004 (zmluva 4) obe bez príloh,všeobecné podmienky, výzva na zaplatenie z 24. 6. 2009, Zmluva o úvere zo dňa 17. 4. 2007 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Dňa 17. 4. 2007 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v súlade so zák. č.
258/2001 Z.z. a zák. č. 40/1964 Zb. uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 eura s dohodnutou úrokovou sadzbou
23 % p.a. fixovanou do konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. 3 v nadväznosti na čl. 2 zmluvy o úvere
sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi do 17. 8. 2010 a to pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške 38,54 eura v počte splátok 40, vždy k 17. dňu v mesiaci formou bankového inkasa
z bežného účtu č. XXXXXXXX/XXXX. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver
riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24. 6. 2009. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu 24. 6. 2009 sumu spolu vo výške 699,08 eura pozostávajúcej z istiny vo výške
613,42 eura, úroku 47,48 eura, poplatkov za upomienky 38,18 eura, poistného 0,- eur. Istina peňažnej
pohľadávky žalobcu vo výške 613,42 eura sa podľa čl. 3 zmluvy o úvere úročí úrokom vo výške 23 % p.a.

7. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka ako aj zákona číslo 258/2001 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval ako
podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej
identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade

spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že § 52 ods. 2 veta tretia
občianskeho zákonníka, nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou je,
nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom). Právny vzťah vznikol dňa 17. 4. 2007, teda sa uplatnia uvedené právne

prepisy účinné k tomuto dátumu.

8.Jednásaospotrebiteľskýúver,pretojepotrebnépriposudzovanívzájomnýchprávapovinnostípoužiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v

jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ.

9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný 17. 4. 2007), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 4 ods. 1 až 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
(účinný k 17. 4. 2007), (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

10. Po oboznámení sa so zmluvou a aktuálnym stavom úveru súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej
žaloby. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eura, pričom žalovaný uhradil celkovo 382,40
eura, takže na istinu zostal dlžný sumu 613,42 eura. Keďže žalovaný úver nesplácal, právny predchodca
žalobcu zaslal žalovanému upomienku, na ktorú žalovaný nereagoval, a preto listom zo dňa 24. 6. 2009
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (č. l. 16 spisu). Žalobca si žalobou uplatnil len istinu úveru; úroky a

ďalšie poplatky si neuplatnil.

11. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z. a bola uzatvorená
platne. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver za podmienok uvedených v bode 6. tohto
odôvodnenia. Keďže žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca si úspešne uplatnil aj zaplatenie

úroku a úroku z omeškania. Úrok z omeškania upravuje § 517 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

12. Je zrejmé, že nárok na úroky z omeškania vznikol žalobcovi už skôr, nie až 24. 6. 2009, kedy bol úver
zosplatnený. Tento dátum je výlučne dňom, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania.

13 Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale

zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

15. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. z dlžnej istiny odo dňa 24. 6. 2009 a
to až do zaplatenia dlžnej sumy, súd mu preto priznal takto uplatnenú výšku príslušenstva s poukazom
na § 216 CSP, hoci k omeškaniu došlo už skôr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
bola stanovená pre dané obdobie omeškania vo výške 1 % p.a., potom úrok z omeškania je 9 % p.a.Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č.
87/1995 Z.z. účinný k 24. 6. 2009).

16. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola
podaná v celosti dôvodne.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o
plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa
jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.