Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312232504
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312232504.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, IČO: 00151866, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 2 (adresa na doručovanie
Trnava, Kollárova 31), proti žalovanému: IKRA, s.r.o., so sídlom Galanta, Majakovského 393/3, IČO:
36 251 551, zastúpeného splnomocnenkyňou: F. H., adresa E., J. XXX/X, o zaplatenie 402,68 Eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Cb/13/2013-37 zo
dňa 15.5.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (aktuálne žalobu) zamietol a navrhovateľovi

(aktuálne žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporcovi (aktuálne žalovanému) náhradu trov konania vo
výške 24,- Eur do troch dní.

2. Súd vec právne odôvodnil aplikáciou ust. § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný prevádzkovou činnosťou osobitnej
povahy (automobilová preprava) vozidlom Iveco Fliegel vedeného vodičom J. S. dňa 23.2.2011 spôsobil

poškodenie motorového vozidla v správe žalobcu značky Nissan Navara vymrštením kameňa spod
kolesa vozidla žalovaného do čelného skla vozidla v správe žalobcu. Existenciu tejto skutočnosti mal
súd za preukázanú a medzi stranami nespornú jednak výpoveďou strán, ale aj záznamom o preverení
škodovej udalosti. V konaní bolo ďalej preukázané, že poškodením čelného skla došlo na strane
žalobcu k vzniku škody, avšak rozsah škody v konaní preukázaný nebol, pričom dôkazné bremeno
je na žalobcovi. Rozsah a výšku škody žalobca považoval za preukázanú predložením faktúry č.

FA11 201758 vystavenej dňa 21.3.2011 splatnej dňa 23.4.2011 na sumu 402,68 Eur, ktorá suma
mala predstavovať výšku škody žalobcu. Uvedený listinný dôkazný prostriedok podľa prvoinštančného
súdu ale existenciu škody nepreukazuje, nakoľko ide o dokument účtového charakteru poukazujúci na
existenciu pohľadávky vystaviteľa faktúry voči subjektu, ktorému je faktúra adresovaná. Relevantným
dôkazným prostriedkom preukazujúcim existenciu škody v konkrétnej výške je doklad preukazujúci
úhradu faktúry. Takýto dôkazný prostriedok ale v konaní predložený nebol. Vzhľadom na to súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.
3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP s tým, že výška trov konania
úspešného žalovaného pozostávala zo súdneho poplatku za odpor vo výške 24,- Eur.

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a) a c) OSP) s tým, že súd konal v rozpore s § 118 ods. 2 OSP, nakoľko predložený písomný

dôkaz faktúru z 21.3.2011 nepovažoval za právne relevantný dôkaz k výške a existencii škody, avšak
túto skutočnosť neuviedol pred vydaním rozhodnutia ako spornú, ani nevyzval žalobcu na odstránenievady dôkazu, keď bolo potrebné preukázať samotnú úhradu tejto faktúry. Rozsudok preto považuje za
prekvapivý, nakoľko žalobcovi postupom súdu bola odňatá možnosť v konaní pred súdom procesne
reagovať na takto vyhodnotený dôkaz a prípadne jeho nedostatok odstrániť v stanovenej lehote, alebo

inak procesne reagovať na vyhodnotenie dôkazu. Skutočnosť, či faktúra bola alebo nebola uhradená nie
je podľa názoru žalobcu rozhodujúca pre preukázanie výšky škody. Faktúra jednoznačne preukazuje, že
vzniknutá škoda bola odstránená opravou a presne špecifikuje cenu materiálu a prác, čím jednoznačne
vyjadruje výšku škody. Názor súdu, že dôkazným prostriedkom preukazujúcim výšku škody je doklad
o úhrade faktúry, považuje za nesprávny. Existencia škody je podľa neho nesporná a taktiež nesporná

zodpovednosť žalovaného za jej vznik. Súd mohol výšku škody určiť aj iným spôsobom, prípadne jej
výšku primerane znížiť alebo zvýšiť podľa okolností prípadu. Žalobca nemôže súhlasiť s názorom, že
jediným dôkazným prostriedkom o výške škody je doklad o zaplatení faktúry. Absencia dokladu o úhradu
faktúry je pritom odstrániteľnou vadou.

5. V závere odvolania žalobca poukázal na to, že súdu uviedol inú adresu na doručovanie, čo súd

nerešpektoval a zároveň preto žiadal o priznanie odkladného účinku návrhu na odpustenie zmeškania
lehoty.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§

205 ods. 2 písm. a/, c/, OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolateľ podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom

odňal možnosť konať pred súdom tým, že porušil povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP, teda pred vydaním
rozhodnutia uviesť, že skutočnosť o výške a existencii škody považuje za spornú, v dôsledku čoho
rozhodnutie je pre žalobcu prekvapivé.

10. Podľa § 100 ods. 1 veta tretia OSP počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe

doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

11. Cit. ust. § 100 ods. 1 veta tretia OSP bolo zavedené novelou OSP zák. č.384/2008 Z.z. s
účinnosťou od 15.10.2008. Cieľom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo vytvoriťpriestor účastníkom na náležitú právnu argumentáciu k právnemu posúdeniu veci súdom a garantovať,
že nedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Je pravdou ale, že cit. ust. dáva súdu iba možnosť
účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne

posúdenie veci a nezakotvuje povinnosť súdu pred rozhodnutím vo veci samej uviesť ako vec
právne posúdi. Potreba účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných
skutočnostísúdujavíprávneposúdenievecibudezávisieťodstarostlivéhoposúdeniaokolnostíkaždého
jednotlivého prípadu. Oboznámiť účastníkov ako sa súdu javí právne posúdenie veci, aby sa predišlo
prekvapivému nepredvídateľnému posúdeniu veci súdom, sa potom bude žiadať najmä v prípadoch,

ak navrhovateľ vôbec neuvedie právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku ani odporca svojej
obrany, príp. vec nesprávne právne kvalifikujú. Platí pritom, že účastník nie je povinný uviesť právnu
kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku (§79 O.s.p.) resp. obrany, keďže platí zásada „iura novit
curia“ v zmysle ktorej, súd musí k v konaní tvrdeným a preukázaným skutočnostiam priradiť príslušné
hmotnoprávne normy.

12. V zmysle § 118 ods. 2 OSP po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca
podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

13. Obdobné dôvody s cieľom predchádzať prekvapivým a nepredvídateľným rozhodnutiam viedli
zákonodarcu v už cit. novele k prijatiu i cit. § 118 ods. 2 OSP. Z dôvodu predvídateľnosti postupu
súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces tu bola zakotvená povinnosť sudcu uviesť účastníkom
rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode
prvého pojednávania. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu

a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia
a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného)
očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku
právneho štátu.

14. V zmysle ekvivalentného, v čase odvolania odvolacieho súdu už účinného ust. § 181 ods. 2 CSP,
po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje
predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

15. Ako to vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní vo veci pred prvoinštančným súdom, súd si
povinnosť v zmysle cit. § 118 ods. 2 OSP nesplnil a účastníkov neinformoval o rozsahu sporných a
nesporných skutočností a dokazovania (ani ich neinformoval v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. ako sa
mu javí právne posúdenie veci).

16. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

17. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ prvoinštančný súd nesplnil zákonom uloženú povinnosť
postupovať v zmysle cit. ust. § 118 ods. 2 OSP, v dôsledku čoho vydal pre strany nepredvídateľné a
prekvapivé rozhodnutie, čo im bránilo v konaní náležite argumentovať, odňal tým stranám možnosť
konať pred súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Táto procesná vada je
odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo. Obdobné stanovisko

opakovane zaujal i NS SR napr. v rozhodnutiach 3Cdo 236/2010 a 3MCdo 18/2010. V dôsledku toho
odvolaciemu súdu neostávalo iné iba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.18. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom odstráni vytknuté
procesné nedostatky, rešpektujúc už cit. ust. § 181 CSP, poskytne priestor stranám na argumentáciu
a dokazovanie, posúdi, či podľa nej je potrebné ďalšie doplnenie dokazovania, prípadne dôkazy

vykoná a následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie odôvodní i z hľadiska všetkých
stranami uvádzaných relevantných dôvodov. V novom rozhodnutí rozhodne súd i o náhrade trov tohto
odvolacieho konania.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).