Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Csp/207/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119363484
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:6119363484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu KRUK česká a

Slovenská republika, s.r.o., IČ: 24 785 199, Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, ul.
Svornosti 43, Bratislava - Podunajské Biskupice proti žalovanému: Z. L., P.. XX.X.XXXX, Y. Š.- J., W.P.
XXX/X o zaplatenie 1519,22 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1519,22 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
1519,22 EUR od 25.8.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 1519,22 EUR ako aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1519,22
EUR od 25.8.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 1.6.2015
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 2702 EUR. Tieto finančné prostriedky si žalovaný požičal na úhradu záväzkov. Na základe

zmluvy sa žalovaný zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach v celkovom počte 60
splátok od 15.7.2015 pričom posledná splátka bola splatná dňa 15.5.2020. Celková čiastka, ktorú sa
žalovaný zaviazal zaplatiť, bola 3942,60 EUR. Žalovaný z úveru doposiaľ zaplatil sumu 1182,78 EUR.
Žalobca si v spore uplatňuje iba nesplatenú istinu poníženú o platby žalovaného.

2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.8.2018 došlo s účinnosťou ku dňu 24.8.2018
k t postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z titulu zmluvy o úvere zo spoločnosti Home Credit Slovakia na

žalobcu. Žalovanému bola mena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 27.8.2018

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 14Up 1123/2019 dňa 12.9.2019 vydal
platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1519,22 EUR spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 1519,22 EUR od 25.8.2018 do zaplatenia a tiež k náhrade trov konania
vo výške 337,71 Eur.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, ktorý v odpore uviedol, že neuznáva
žalobcov nárok. Žalovaný žiadal, aby mu súd priznal bezdôvodné obohatenie. Podľa žalovaného zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nemá náležitosti, ktoré podľa zákona má mať. Žalovaný
ďalej uviedol, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobomovplyvniť.Žalovanývodporevšetkytvrdeniažalobcupoprelakaždýdôkazpovažovalzaspornýažiadal,
aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, čerpaním úveru, výsluchom
žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

6. Dňa 1.6.2015 bola medzi právnymi predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a
žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy veriteľ

poskytol dlžníkovi úver vo výške 2702 EUR. Jednalo sa o účelovú úver, kde časť úveru slúžila k úhrade
záväzkov. V zmluve sa dlžník zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60
mesiacov. Keď mesačná splátka činila 65,71 EUR. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške
3942,60 EUR. Ročná úroková sadzba činila 15,67 % RPMN bola vo výške 17%. Termín konečne j
splatnosti úver bol 60 mesiacov po poskytnutí úveru.

7. Vzhľadom na to, že úver nebol splácaný riadne a včas žalobca listom zo dňa 4.5.2017 zosplatnil úver
žalovanému, ktorý bol vyzvaný, aby dlžnú čiastku 2260,96 EUR zaplatil do 15 dní. Žalovaný doposiaľ
na úver uhradil celkom 1182,78 EUR:

8. Žalovaný uhradil v mesiacoch júl až december 2015 v každom mesiaci 65,71 EUR. Taktiež uhrádzal

sumu 65,71 EUR v mesiacoch január až október 2016. Sumu 65,71 EUR ešte uhradil v mesiaci
december 2016 a v mesiaci január 2017. Spolu to dáva sumu 1182,78 EUR.

9. Na pojednávaní dňa 5.12.2019 žalovaný uviedol, že je pravdou, že dostal úver 2702Eur avšak týmto
úveromvyplatilpredchádzajúceúver,ktorémalodspoločnostiHomeCredit.Taktiežžalovanýpotvrdil,že

zaplatil sumu 1182,78 EUR. Žalovaný tiež uviedol, že týmto úverom vyplatil predchádzajúce úvery avšak
tie úvery riadne splácal a podľa jeho vedomostí je žalobcovi dlžný len okolo 500 EUR. Na preukázania
svojich tvrdení nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz.

10. Žalobca si v spore uplatňuje len nesplatenú istinu - sumu 1519,22 EUR. Je to rozdiel medzi výškou

poskytnutého úveru 2702 EUR a tým čo žalovaný zaplatil t.j. sumou 1182,78 EUR.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa§2písm.d)Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Z dokazovania bolo preukázané a medi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 2702 EUR. Taktiež bolo preukázané a nebolo sporné, že z poskytnutého

úveru žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 1182,78 EUR. Z uvedeného vyplýva, že na istine je žalovaný
dlžný žalobcovi sumu 1519,22 EUR (1519,22+1182,78=2702). Súd dáva do pozornosti žalovanému, že
žalobca si uplatňuje len vrátenie toho, čo žalovanému poskytol, pričom si v spore neuplatňuje úroky
dohodnuté v zmluve, resp. Iné poplatky a ani inú odmenu.13. Súd prvej inštancie poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co 250/2018, v
ktorom si hovorí, že keď si veriteľ uplatňuje len nárok na vrátenie poskytnutej istiny bez toho, aby si

uplatnil nárok na zmluvné úroky, poplatky či iné príslušenstvo, pohľadávky, nie je potrebné preskúmať
náležitosti zmluvy o úvere, ktoré stanovuje zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9, o ktorých
prípadná absencia by spôsobila bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

14. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona;
z uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
postupom podľa Civilného sporového poriadku; zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky
dokazovania (§ 185 a nasledujúce C.s.p.), ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti (napr.
všeobecne známe skutočnosti, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1
C.s.p., zhodné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p., nepopreté skutkové tvrdenia v zmysle

§ 151 ods. 1 a 2 C.s.p., rozhodnutia iných orgánov v zmysle § 193 C.s.p.); osobitne je potrebné
uviesť, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení
strán, pretože nesporné skutkové tvrdenia strán si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí; priestor na dokazovanie nesporných skutkových tvrdení nedáva
súdu v spotrebiteľskom spore ani ustanovenie § 295 C.s.p., pretože v prípade nesporných skutkových

tvrdení strán nie je dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné ( skutkový stav potrebný pre
rozhodnutie súdu je vytvorený práve nespornými skutkovými zisteniami); ustanovenie § 295 C.s.p.
nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( § 150 ods. 1 C.s.p.). t.j. súd nemôže ( s
poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.) ani v spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie ohľadne

tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol; zjednodušene povedané ani v spotrebiteľskom spore
nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci; výnimočne môže súd v záujme ochrany
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie ohľadne ich existencie
v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii (porovnaj Števček, M. ,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový

poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1029-1031); je však potrebné uviesť, že neprijateľné
zmluvné podmienky v tomto zmysle nie je možné stotožňovať so skúmaním splnenia náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (neprijateľné zmluvné podmienky
sú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je pojmovo vylúčené,

aby neprijateľnými zmluvnými podmienkami boli náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené
zákonom); (rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/364/2017-151zodňa24.10.2018)

15. Súd dáva do pozornosti aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky
JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v

ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany
spotrebiteľaa„démonizovanie“veriteľskejpozície-vneprospechprávnejistotyacelkovéhodoterajšieho
vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry: „Všeobecné súdy vrátane
Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili u tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne
dôsledky za svoje konania, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa priči zdravému

rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať“) a to sa už dotýka
samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti
zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“,
paternalistický, ale aj absurdný v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laeder
a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom

neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani
len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene
obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej
judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy
Slovenskej republiky (čo už je reálne ) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru

občanov v právo, právny poriadok, a tým aj právny štát ( čl. 1 ods. 1 Ústav SR).16. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonného úroku
z omeškania vo výške 5% z istiny 1519,22 Eur od prvého dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia
pohľadávky, t.j. od 25.8.2018 do zaplatenia.

17. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.