Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010085
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7819010085.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného V. B., pre
spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 Tr. zák., § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 7. novembra 2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 12. 6. 2019, sp. zn. 3T/29/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. 6. 2019, sp. zn. 3T/29/2019 bol
obžalovaný V. B. spolu s už odsúdeným ml. E. G. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 6. 11. 2018 vo večerných hodinách približne v čase okolo 20.15 - 20.30 hod. v obci Š., okres Y.,
po predchádzajúcej vzájomnej dohode a požití alkoholických nápojov na Y. T., na chodníku pri moste,
napadli poškodeného H. S. tým spôsobom, že ho odzadu sotili, v dôsledku čoho spadol na zem a
obžalovaný mladistvý E. G. so slovami „daj peniaze a buď ticho“ a „kde máš poschovávané peniaze“
mu prehľadal vrecká na ošatení, po čom mu z vrecka montérkovej bundy vybral bankovku v nominálnej

hodnote 20 € a z vrecka vesty mu vzali krabičku cigariet zn. Golden gate, plastový zapaľovač a z
vrecka nohavíc mince v hodnote 3,40 €, po čom z miesta ušli, čím poškodenému H. S. odcudzením vecí
spôsobili škodu vo výške 27,40 €.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn.
3T/118/2018-148 zo dňa 1. 2. 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

7To/21/2019-172 zo dňa 4. 4. 2019, ktorým bol obžalovanému V. B. pre prečin podľa § 194 ods. 1 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2

Tr.zák.sprihliadnutímnapriťažujúceokolnostiuvedenévustanoveniach§37písm.m)Tr.zák.súduložil
obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 66 (šesťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na
dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť oznamovať po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody probačnej a mediačnej úradníčke Okresného súdu Rožňava potrebné

údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať, a to najmenej jedenkrát za kalendárny
mesiac.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť po výkone trestu odňatia slobody
osobne sa hlásiť u probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Rožňava najmenej jedenkrát za

kalendárny mesiac.

Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť po výkone trestu odňatia slobody
vopred oznamovať probačnej a mediačnej úradníčke Okresného súdu Rožňava vzdialenie sa z miesta
bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný
úradník vopred informovaný.

Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a
množstva.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným V. B. a mladistvému E. G., zastúpenému zákonným
zástupcom V. G., nar. XX. X. XXXX, bytom Š., X. XXX, povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne
spôsobenú škodu poškodenému H. S., nar. X. X. XXXX, bytom Š., Q. Q. XX, vo výške 27,40 eur.

U obžalovaného ml. E. G. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 12. júna 2019.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný V. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že on sa trestnej činnosti kladenej mu za vinu

nedopustil, pričom to rozhodne tvrdí a na tejto obrane trvá od samého začiatku konania napriek tomu,
že sa k tomu, čo sa mu kládlo za vinu aj v iných trestných veciach, vždy priznal. V tejto veci je ale
nevinný a trvá na tom, hoci ho súd na hlavnom pojednávaní poučil, že by bolo pre neho podstatne
výhodnejšie priznať sa, urobiť vyhlásenie o vine v rozsahu podanej obžaloby, pretože by zrejme dostal
výrazne miernejší trest (nie pri prevahe priťažujúcich okolností, čiže bez toho, aby sa zvyšovala dolná

hranica trestnej sadzby). Za týchto okolností je bez logiky, aby riskoval prísnejší trest nepriznaním sa,
ak by bol naozaj vinný.

V ďalšom sa zameriava na vykonané dokazovanie, predovšetkým na tie dôkazy, z ktorých podľa názoru
súdu vyplýva jeho vina.

Súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na usvedčujúcej výpovedi poškodeného H. S., avšak
v súvislosti s touto výpoveďou je nutné poukázať na jeho značnú opitosť, ktorá bez akýchkoľvek
pochybností ovplyvňuje schopnosť správne vnímať, zafixovať a reprodukovať prežité udalosti každého
jedinca, nielen poškodeného. Až poškodený vypovedal tak, že on mal byť jedným z páchateľov, jeho

výpoveď bola ovplyvnená tým, že on ho registroval krátko pred skutkom v miestnom pohostinstve v
Š. a zrejme jeho významné ovplyvnenie alkoholom mu neumožnilo urobiť správny úsudok o tom, či
ho registroval aj v čase skutku a na mieste činu. Navyše ešte viac pochybností vzbudzujú ohľadne
dôveryhodnosti jeho tvrdení jednak preukázané prirodzené podmienky viditeľnosti (nočná doba, tma,
mesiac nesvietil, viď hydrometeorologická správa, a pod.), ale aj fakt, že i zo zápisnice o previerke

výpovede na mieste činu vyplýva, že svetlo pouličného osvetlenia na miesto činu dopadá menšou
intenzitou.

Je bez akýchkoľvek pochýb, že popri jeho ovplyvnení alkoholom poškodenému aj tieto objektívne
skutočnostibránilivtom,abymoholopoznať(všetkých)páchateľovskutku.Jehopochybnostizvýrazňuje

aj fakt, že sa poškodený nezmieňoval vo svojej výpovedi o žiadnych dievčatách (P., G.), hoci ich
prítomnosť z vykonaného dokazovania sa javí byť bezpečne preukázaná. K tomu ešte patrí, že ich
prítomnosť potvrdzuje (na rozdiel od poškodeného) aj svedok Q. F., ktorý podľa vlastného tvrdenia
(uviedol to opakovane aj v prípravnom konaní) mal sledovať obžalovaného G. po dobu cca. 10 sekúnd,ale videl pri ňom len dve dievčatá, nie však aj nejakého ďalšieho chlapa, a to už vôbec nie jeho.
Je potrebné k tomu dodať, že ani z ďalšieho objektívneho dôkazu, a to zo záznamu vyhotoveného
kamerovým systémom prevádzkovaným obcou Š. taktiež nevyplývajú žiadne také informácie, že by bol

participoval na tomto skutku (viď úradný záznam spracovaný policajtmi OR PZ Rožňava S. a J.). Ani
svedkyňa I. či Q. ho neusvedčujú.

V tomto smere je nutné podčiarknuť, že sa dožadoval vykonania znaleckého dokazovania aj ohľadom
hodnovernosti tvrdení poškodeného, ale osobitne vykonania aj znaleckého dokazovania na účinky

požitého alkoholu (viď jeho podanie zo dňa 25. 3. 2019), avšak takto navrhované dokazovanie zo
strany súdu vykonané nebolo, a to napriek tomu, že súd v napadnutom rozsudku uvádza také vysoko
odborné skutkové závery, na vyslovenie ktorých nemal žiaden základ, práve pre absenciu podkladov,
ktoré by mohli vyplývať zo znaleckého dokazovania (napr. na strane 6 v predposlednom odseku
súd uvádza: „...nebol v takom stupni opitosti, aby prípadné výpadky pamäte dopĺňal vymyslenými
skutočnosťami...“). Práve (aj) toto konštatovanie súdu preukazuje nevyhnutnosť vykonania znaleckého

dokazovania, pretože na to, aby súd mohol vysloviť takýto skutkový záver, musel mať k dispozícii
rukolapný dôkaz. V konečnom dôsledku už samotný fakt, že sa súd zmieňuje o tejto skutkovej okolnosti
jasne signalizuje, že táto je bez akýchkoľvek pochýb nevyhnutná na správne a zákonné vyhodnotenie
ostatných usvedčujúcich dôkazov (inak by súd nemal dôvod túto myšlienku uviesť vo svojom rozsudku).

Znovu zvýrazňuje, že navrhoval znalecky skúmať hodnovernosť výpovedí poškodeného, a to ako v
rovine všeobecnej, tak aj v rovine špecifickej, pričom poukázal aj na konkrétne skutočnosti, ktoré
indikovali (a aj indikujú) vykonanie takéhoto znaleckého dokazovania: poukázal na značné rozpory v
jeho výpovediach. Poukázal na skutočnosť, že sa po skutku vyjadroval k tomu, že mu mali páchatelia
uštedriť nejaké facky, na druhý deň to však poprel; k jeho oblečeniu najprv vypovedal, že mal oblečené

sivé tepláky, avšak pri konfrontácii už uviedol, že mal mať hnedú koženú bundu; na jednej strane tvrdil,
že ho prehľadávali obaja páchatelia, neskôr však na jeho adresu uviedol, že on mal len stáť za G., kým
on ho prehľadával a pod.).

Už sa zmienil o svedkyniach P. a G., aj keď obe tieto svedkyne vo veci boli vypočuté, k ich lživým

výpovediam ani nie je nutné sa bližšie vyjadrovať, pretože tieto aj súd považoval za klamlivé a k
týmto neprihliadal (len pre úplnosť podotýka, že v osobe svedkýň ide o vlastnú sestru obžalovaného
G. a jej najlepšiu kamarátku, pričom na to, prečo ich výpovede nie sú pravdivé, už poukázal aj v
priebehu konania). Len pre poriadok uvádza, že sa aj vo vzťahu k nim dožadoval vykonania znaleckého
dokazovania za účelom zistenia ich sklonu konfabulovať, ale tento vzťah bol preukázaný aj bez

vykonania znaleckého dokazovania. Rovnako by sa bolo preukázalo, že tvrdenia poškodeného taktiež
nie sú vierohodné, ak by sa bolo vykonalo navrhované znalecké dokazovanie.

Obdobne nevypovedali pravdivo (aspoň sčasti) ani svedkovia F. či B., čo aj súd správne ustálil. Je to
veľmi markantné najmä u svedka B., ktorý dokonca zašiel tak ďaleko, že tvrdil, že sa mu pri vyťažovaní

priznal a mal mu údajne povedať aj to, že cigarety, zapaľovač a mince, ktoré mal u seba, pochádzajú
od poškodeného. Až by tomu tak bolo, je zjavné, že by sa tieto veci boli zaistili ako vec dôležitá pre
trestné konanie, čo sa ale nestalo. Navyše to, že sa k tejto trestnej činnosti nikdy nepriznal, vyplýva aj zo
zápisníc, ktoré boli s ním spísané (vrátane zápisnice o výsluchu v procesnom postavení podozrivého,
v podstate hneď po skutku). V konečnom dôsledku ich výpovede neboli konzistentné v podrobnostiach

(viď napr. otázka predvedenia), ale neboli ani v súlade s úradným záznamom, ktorý spísali oni sami.
Žiada sa k tomu dodať, že v podstate obaja svedkovia uviedli také skutočnosti vo svojej výpovedi, že
je zjavné, že tieto nie sú v súlade s predmetným úradným záznamom. Teda títo svedkovia evidentne
klamali, a to či už pri spisovaní úradného záznamu (to môže mať vážny dopad na hodnotenie dôkaznej
sily takýchto „policajných“ úradných záznamov aj v iných trestných veciach) alebo vo svojej svedeckej

výpovedi učinenej pod prísahou.

Môže však už teraz zodpovedne a s istotou uviesť, že klamali vo svojej výpovedi, pretože sa nikdy pred
pánom B., ale ani nikým iným nepriznal k tomu, čo nespravil. Je pritom úplne irelevantné, že klamali „z
dôvodov štatistických“ (ako to uviedol svedok F.) alebo z akýchkoľvek iných dôvodov. Je teda zrejmé,

že ich výpoveď bola motivovaná nielen snahou o jeho odsúdenie zo štatistických dôvodov (teda „aby
mali výsledky“ - viď výpoveď svedka F.), ale aj tým, aby nemuseli vrátiť finančnú odmenu, ktorá im bola
vyplatená ich nadriadenými za objasnenie tejto závažnej trestnej činnosti - lúpeže.Je potrebné ďalej poukázať na nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku spočívajúce v tom,
že na jednej strane usvedčujúce výpovede svedkýň P. a G. považuje za nevierohodné (strana 6 posledný
odsek rozsudku) s tým, že tieto nie sú použiteľné ako objektívne dôkazy (posledná veta prvého odseku

na strane 7 napadnutého rozsudku), avšak na strane druhej z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že podľa názoru súdu je usvedčovaný aj ich výpoveďami (strana 6 predposledný odsek
rozsudku).

Je zrejmé, že obžalovaný G. permanentne menil svoje výpovede (čo konštatuje aj súd), pre ktorú

skutočnosť, podľa jeho názoru, rovnako nie je možné k jeho usvedčujúcim tvrdeniam prihliadať ako k
objektívnemu dôkazu, napriek tomu súd svoje rozhodnutie o jeho vine založil aj na tomto dôkaze.

Pozornosti súdu síce neušlo, že ani priznanie obžalovaného G. nie je v súlade s tvrdeniami poškodeného
(jeden tvrdí, že poškodený bol na zemi, druhý že nebol), avšak z toho súd nevyvodil potrebné právne
závery.

Nazdáva sa, že názor súdu, že z fotodokumentácie vyhotovenej počas obhliadky miesta činu vyplýva, že
bola dobrá viditeľnosť, jednak nie je správny a jednak nemá ani relevanciu vo vzťahu k prejednávanému
skutku. Je treba zvýrazniť, že skutok sa stal podľa enunciátu napadnutého rozsudku 6. 11. 2018 v čase
od 21.15 hod. do 21.30 hod., kým obhliadka miesta činu bola vykonaná až v čase od 22.00 hod. do

23.00 hod. Aj keď nie je známe, na základe ktorých záberov má súd za preukázanú dobrú viditeľnosť,
a už vôbec nie to, kedy ten - ktorý záber bol vyhotovený v tom časovom rozpätí, je možné ustáliť, že
v žiadnom prípade nemôže mať relevanciu otázka viditeľnosti v čase obhliadky miesta činu a je nutné
vychádzať z podmienok, ktoré boli dané v čase skutku. Súd teda nemal žiaden dôvod na to, aby zjavne
nepresvedčivým spôsobom zaujal stanovisko k podmienkam viditeľnosti v čase obhliadky miesta činu

a mal výhradne akceptovať správu hydrometeorologického ústavu v čase skutku. Platí to o to viac, že
policajti počas obhliadky miesta činu si miesto činu umelo osvetľujú rôznymi svetelnými zdrojmi, navyše
fotky za zníženej viditeľnosti vyhotovujú pomocou tzv. blesku. Tieto skutočnosti nepochybne skresľujú
prirodzené podmienky viditeľnosti (aj to v čase obhliadky miesta činu a nie v čase skutku). Okrem toho
aj zo zápisnice o previerke výpovede vyplývajú iné závery o podmienkach viditeľnosti (dopad svetla z

pouličného osvetlenia menšou intenzitou).

Za týchto okolností rozhodne nie je možné dospieť k záveru, že by sa bol dopustil skutku kladeného mu
za vinu bez akýchkoľvek pochybností.

K trestu, ktorý mu bol uložený, uviedol nasledovné:

Je zrejmé, že odmieta záver o tom, že by sa bol dopustil akejkoľvek trestnej činnosti, a preto jediné
správne a zákonné rozhodnutie vo veci by bolo rozhodnutie o jeho oslobodení spod obžaloby okresného
prokurátora.

Na strane druhej ale, pokiaľ ho súd považoval za vinného, z opatrnosti uvádza, že uložil trest, ktorý
aspoň sčasti nie je v medziach zákona.

Ako to z napadnutého rozsudku vyplýva, súd prvého stupňa mu okrem iného uložil aj ochranný dohľad,

ktorý však nemá oporu v ustanovení § 76 Tr. zák., pretože súd ho nesúdi za obzvlášť závažný zločin a v
minulosti taktiež nebol odsúdený za obzvlášť závažný zločin, takže zákonom predpokladané podmienky
pre uloženie tohto druhu ochranného opatrenia v súdenej veci absentujú.

Zustanovenia§76ods.1,ods.2Tr.zák.totižvyplýva,žeochrannýdohľaduložísúdpáchateľovi,ktorého

odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody; ochranný dohľad môže
súd uložiť aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo
výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia
slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na
prostredie, v ktorom žije a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu

povedie riadny život. Minimálne teda nie je splnená podmienka jeho predchádzajúceho opakovaného
odsúdenia za obzvlášť závažný trestný čin.Rovnako nemá oporu v zákone ani výrok o uložení príkazu v zmysle § 77 ods. 2 Tr. zák., pretože
predpokladomjehouloženiajeuloženieochrannéhodohľadu(§77ods.2Tr.zák.:odsúdenému,ktorému
sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť aj ďalšie obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods.

3 a ods. 4.).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o vine, treste a náhrade
škody vo vzťahu k jeho osobe podľa § 321 ods. l písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) a
písm. f) Tr. por. zrušiť a súčasne navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby okresného prokurátora

oslobodil postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.; alternatívne pre prípad iného právneho názoru navrhol
po navrhovanom zrušení rozsudku podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol o nej ohľadne otázky viny a trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného V. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného V. B.,
spoluobžalovaného ml. E. G., poškodeného H. S., svedkov V. G., B. Q.Y., K. G., Q. P., Q. I., Q. F., P. F.,
V. B., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý

je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný V. B. sa dopustil
fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 66 mesiacov nepodmienečne so zaradením obžalovaného pre

výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia aj podľa
krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Taktiež uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. a povinností v

zmysle § 77 Tr. zák. je v súlade so zákonom.Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného V. B. dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Krajský súd si závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na
ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného V. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného V. B. rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.