Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/267/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619202529
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5619202529.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Z. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, F. M., proti žalovanej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. XX, právne zastúpenej: JANČI
& Partners s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/9/2019-41 zo dňa 14.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanej domáhal podľa § 324
a nasl. zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. pred začatím
konania uloženia zákazu nakladať s rodinným domom súp. č. XXX v D. F. M. a zaťažiť ho záložným
právom a tiež uloženia zákazu vysťahovania vecí, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na Katastrálnom
úrade v Liptovskom Mikuláši pod č. LV XX postavená na pozemku parcela registra C KN 1456/3 o
výmere 600 m2 zastavanej plochy a nádvoria, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Pre prípad vyhovenia návrhu mala byť žalobcovi uložená povinnosť, aby do 30 dní od doručenia
uznesenia podal návrh na začatie konania vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný
súd bližšie uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli
v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že žalobca
neosvedčil potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu tak, ako to žiadal.
Z predložených dôkazov nemal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobcovi hrozí reálny vznik

ujmy a navyše príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami vo vzťahu k
žalovanej by mohol viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Žalobca vo svojom návrhu
žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami. Návrh výroku
súdneho rozhodnutia (petitu), „....zdržať sa akéhokoľvek nakladania...“ je neurčitý, žalobca presne
nekonkretizoval, výkon ktorých čiastkových oprávnení žalovanej pri nakladaní s nehnuteľnosťami má
byť zakázaný. Príliš všeobecne formulovaný zákaz by mohol viesť k neprimeranému obmedzovaniu

povinnej osoby. Rovnako žalobca dôveryhodným spôsobom neosvedčil reálnu obavu, že žalovaná sa
zbavuje majetku - pozemku a rodinného domu, resp. aj ostatných nehnuteľností zapísaných na LV č.
XX pre k. ú. F. M.. Na tomto liste vlastníctva ku dňu rozhodovania súdu neboli vyznačené žiadne
obmedzujúcepoznámkyčiinéúdajenaznačujúceprevodnehnuteľnostíaleboichzaťaženiesmerujúcek
ukráteniu veriteľa (predávajúceho) z kúpnej zmluvy k nevyplatenej časti kúpnej ceny. Žalobcov poznatok
od pôvodného vlastníka kúpnej zmluvy v pozícii predávajúceho (že žalovaná chce rodinný dom predať a

tým zmenšiť svoj majetok), je založený iba na ústnom podaní, ale dôkazy, ktoré by podporovali tieto jeho
tvrdenia, žalobca nepredložil. Tvrdenia tohto druhu z pohľadu súdu nie sú dostatočné do takej miery,že by dokázali súd presvedčiť o konaniach, správaní a postupoch žalovanej s cieľom spôsobiť finančnú
ujmu veriteľovi (žalobcovi) nevyplatením časti kúpnej ceny. Žalobca svojimi tvrdeniami súd nepresvedčil
o dôvodnosti a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia v podobe uloženia žalovanej takých

obmedzení, ktoré nevykazujú znaky adekvátnosti a opodstatnenosti uloženia navrhovaných zákazov.
Uvedené skutočnosti viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, keď žalovanej, ktorá mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, na základe ktorého
odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, alternatívne, aby jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Zopakoval svoje tvrdenia uvádzané
ešte v prvoinštančnom konaní, že voči žalovanej riadne nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.07.2017 pohľadávku vo výške 11.334,29 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku

kúpnej ceny za odpredanú nehnuteľnosť. Podľa informácií, ktoré žalobca má, žalovaná mieni predmetnú
nehnuteľnosť odpredať napriek tomu, že nemá vysporiadanú kúpnu cenu v plnom rozsahu. Žalobca
mal vybavený a schválený v Prima banke úver na nehnuteľnosť a za doplatok ju chcel kúpiť a žiť v nej
s rodinou. Žalovaná nejaví záujem vyplatiť svoju podlžnosť v sume 11.334,29 eur s príslušenstvom v
požadovanom termíne a chce nehnuteľnosť predať. Preto má žalobca za to, že boli splnené zákonné

predpoklady pre vydanie žiadaného neodkladného opatrenia. Trval teda na tom, aby sa nehnuteľnosť
nepredávala až do vyplatenia dlžnej sumy. Petit zdržiavať sa akéhokoľvek nakladania označil za
dostatočne určený a presný.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne
vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania
o veci samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či
porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania,
alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu (viď bod 15. rozhodnutia
okresného súdu).

8. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

9. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

10. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania
alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného
zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlenýprocesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby
bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať splnenie predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia

dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je
odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú

úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa
neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

11. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z

hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladnéhoopatrenia.Žalobcajetedazozákonapovinnýhodnoverneosvedčiťajdôvodnosťatrvanie
nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci
samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s podstatou

a účelom neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého
postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako
nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania
platnévcivilnomprocesesavšaknemôžuuplatniťvcelejšírkesohľadom napotrebuposkytnutia

rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

12. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Uvedené platí aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia (viď str. 1119 Veľké Komentáre Civilný sporový poriadok Števček, Ficová,

Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).

13. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci
vedúce k nedôvodnému zamietnutiu jeho návrhu.

14. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, keď v súvislosti s podaným návrhom
žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania skúmal potrebu bezodkladnej
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a následne dospel k záveru, že žalobca takúto
potrebu neosvedčil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,

že zo žalobcom predložených dôkazov nebolo osvedčené, že mu hrozí reálny vznik ujmy tak, ako
to tvrdil. Skutočnosti uvádzané žalobcom o úmysle žalovanej zbaviť sa majetku zostali len v rovine
tvrdení. Správne preto okresný súd vec uzatvoril tak, keď konštatoval, že žalobca nepresvedčil súd o
takom konaní žalovanej, ktorej cieľom by malo byť spôsobenie finančnej ujmy žalobcovi ako veriteľovi
nevyplatením časti kúpnej ceny.

15. Keďže v danom prípade išlo o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré súd
zamietol, správne v súlade s aktuálnou právnou úpravou, ustanoveniami Civilného sporového poriadku,
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí o neodkladnom opatrení.

16. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa §
255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a vznikol jej preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanej
nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli, resp. si žiadne neuplatnila, a preto jej nárok náhradutrov odvolacieho konania nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018, tiež R 72/2018).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)