Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200768
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8518200768.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcov: 1/ G. P., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX J. O. 2/ E. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. O. XX0, XXX 33
J. O. a 3/ Z. P.ová, nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX J. O. všetci žalobcovia pr. zast.: JUDr.
Martin Bašista, advokát, Štefánikova 8, Poprad proti žalovanému: D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
L. XXX, XXX XX J. O. pr. zast.: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o so sídlom
Puškinova 16, Prešov 080 01, IČO: 36 854 581 v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
8C/31/2018-54 zo dňa 18.6.2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou vo veci samej domáhali určenia, že vlastník stavby - rodinného domu
súp. č. XXX postaveného na parcele KN C 959/3 v k.ú. L. zapísaného Okresným úradom Stará Ľubovňa,

katastrálny odbor na LV č. XXX má právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez
pozemky parc. C KN č. 955/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 57 m2, k. ú. L.,
zapísaného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor na LV č. XX a parc. E KN č. 2798, druh
pozemkutrvalýtrávnatýporast,ovýmere128m2,k.ú.L.,zapísanéhoOkresnýmúradomStaráĽubovňa,
katastrálny odbor na LV č. XXXX v rozsahu podľa Geometrického plánu číslo 81/2018 vyhotoveného
dňa 03.05.2018 Ing. Antonom Olekšákom, ktorý je súčasťou rozsudku. Zároveň so žalobou podali aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému umožniť

im prechod cez pozemok KN C 955/2 zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XX v k.ú. L. a
KN E 2798 zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. L. formou práva prechodu a prejazdu pešo aj motorovými
vozidlami v nevyhnutnom rozsahu stanovenom geometrickým plánom Ing. Antona Olekšáka č. 81/2018
zo dňa 3.5.2018.

2. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parcele KN C č. 959/3 a pozemkov KN C č. 959/3 a KN C č. 960/1, ktoré sú zapísané

na LV č. XXX v k.ú. L.. Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KN C 955/2 zapísanej na LV č. XX v
k.ú. L. a parcely KN E 2798 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. L.. Právni predchodcovia žalobcov G. P. s
manželkou D. postavili na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Starej Ľubovni - odboru
výstavby a územného plánovania o povolení stavby č. 64 Výst. 67/77 DaM zo dňa 11.3.1977 rodinnýdom na pozemkoch parc. č. 2798/1 a 2797/1 v k.ú. L., ku ktorému bol vedený prístup po ceste, ktorá
dovtedy slúžila na prejazd k starému drevenému domu, ktorý bol pred výstavbou nového domu zbúraný.
Žalobcovia,resp.ichprávnipredchodcovia,aždojanuára2018užívalinaprejazdaprechodkrodinnému

domu súp. č. XXX cestu cez parcelu KN E 2798 v presvedčení, že predmetná cesta vedie po pozemku
D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX/X, H. P. J.. Tak žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia, mali
s D. X., resp. s jeho právnymi predchodcami, po ktorých pozemok zdedil, uzavretú dohodu o možnosti
užívania predmetného pozemku na prechod a prejazd k rodinnému domu súp. č. XXX. D. X. bol ako
vlastník pozemku KN E 2798 vedený až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.

zn. 5C/99/2014 zo dňa 29.11.2017, ktorým bolo určené, že výlučným vlastníkom uvedeného pozemku je
žalovaný. Žalovaný po zápise jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností oznámil žalobcom, že si
majú zriadiť na prístup k rodinnému domu vlastný prechod a že po termíne 31.5.2018 si žalovaný zahradí
vjazd na svoj pozemok a tento už bude slúžiť len pre vjazd k rodinnému domu súp. č. XXX. Žalovaný aj
napriek tomu, že neuplynul čas, ktorý uviedol v liste zo dňa 11.4.2018, zahradil vjazd k rodinnému domu
súp. č. XXX a bráni žalobcom v možnosti vjazdu cez jeho pozemok k ich rodinnému domu. Žalobcovia

nemajú inú možnosť, ako si zabezpečiť prístup k svojmu rodinnému domu, nakoľko už viac ako 40 rokov
sa využíval prístup k rodinnému domu z obecnej miestnej účelovej komunikácie, pričom iný prístup nie
je možné zriadiť vzhľadom k tomu, že na vedľajšom pozemku, ktorý sa nachádza medzi ich rodinným
domom a miestnou komunikáciou, je vybudovaný a zriadený zdroj pitnej vody pre rodinný dom žalobcov.
Navyše náklady na terénne úpravy pozemku by boli neprimerane vysoké a nehospodárne v porovnaní

so zásahom do vlastníctva žalovaného. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia ešte
ajskutočnosťou,ževrodinnomdomežalobcovbývaichmama,ktorejzdravotnýstavjevážnyažalovaný
im zamedzil prístup k ich rodinnému domu, čo bráni aj tomu, aby sa k domu žalobcov dostala napr.
sanitka RZP.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
LV č. XXX, XX, XXXX a XXX v k.ú. L., rozhodnutie Okresného národného výboru v Starej Ľubovni -
odboru výstavby a územného plánovania č. 64 Výst. 67/77 DaM zo dňa 11.3.1977, prehlásenie D.a
X. zo dňa 15.5.2018, potvrdenie Obce L. o vlastnom vodnom zdroji, fotografie zobrazujúce príjazd a
okolie rodinného domu žalobcov, geometrický plán Ing. Antona Olekšáka č. 81/2018 zo dňa 3.5.2018,

list žalovaného zo dňa 11.4.2018 a prepúšťaciu správu D. P.ovej, bytom L. č. XXX.

4. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu uznesením zo dňa
18.6.2018.

5. Žalovaný podal proti neodkladnému opatreniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie,
v ktorom uvádzal aj skutočnosti týkajúce sa veci samej. Vo vzťahu k veci samej poukázal na skutočnosť,
že žalobca má prístup k svojej nehnuteľnosti cez priľahlý pozemok, a to cez parcelu č. 959/1 pre k. ú.
L., ktorá je spôsobilá slúžiť ako prístupová cesta k ich rodinnému domu a ktorá susedí s parcelou č.
1111, ktorá je využívaná ako cesta. Podľa názoru žalovaného nemôže byť na jeho ťarchu, spočívajúcu

v obmedzení jeho vlastníckeho práva, ak žalobcovia dlhodobo neriešili prístup k svojmu rodinnému
domu, využívali nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného a to napriek jeho viacerým výzvam, aby tak
nekonali. Studňa žalobcov je umiestnená v strede priľahlého pozemku, pričom studňa nebráni výstavbe
prístupovej cesty k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1. až 3. rade. Je taktiež nelogické, ak si
žalobcovia zriadia na parcele v ich vlastníctve v strede pozemku studňu a následne uvádzajú, že z

tohto dôvodu nemôže byť na pozemku v ich vlastníctve zriadená prístupová cesta k ich rodinnému
domu. Poukázal tiež na skutočnosť, žalobcovia v 1. až 3. rade majú postavené oplotenie - kamenný
múr na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, parcele registra „C“ č. 955/1, pričom o túto plochu je
príjazdová cesta zúžená. Keďže podľa vyššie uvedených skutočností majú žalobcovia v 1. až 3. rade
prístupnasvojenehnuteľnostizparcelyregistraCč.1111,ktorátvoríprístupovúcestuknehnuteľnostiam

vo vlastníctve žalobcov v 1. až 3. rade, neexistuje zákonný dôvod na zriadenie vecného bremena. Ďalej
žalovanýuviedol,ževprípadezriadeniavecnéhobremenavprospechžalobcovv1.až3.radebynastala
zmena pomerov spočívajúca v hrubom nepomere medzi povinnosťou žalovaného a výhodou žalobcov
v 1. až 3. rade a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že žalobcovia v 1. až 3. rade majú alternatívny
právny aj skutkový prístup (a to bez akýchkoľvek obmedzení) na nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve

tak, že môžu svoje vlastnícke právo vykonávať v celom rozsahu, bez obmedzenia žalovaného. Vecné
bremeno práva cesty a možnosť jeho zriadenia súdnou cestou boli do Občianskeho zákonníka doplnené
zákonom č. 568/2007 Z.z. za účelom riešenia situácie, kedy vlastník stavby nemá prístup k stavbe, nie
je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup si nevie zabezpečiť inak. Nakoľko zriadenie tohto vecnéhobremena predstavuje súčasne zásah do vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku, je potrebné
zo strany súdu nielen dôsledné vyhodnotenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie tohto
vecného bremena ale i pomeru medzi jeho zriadením a obmedzením vlastníka priľahlého pozemku. Ak

je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať
prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup
bol pre vlastníka stavby výhodnejší, pohodlnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav. Na
základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
zriadenie vecného bremena a vydanie neodkladného opatrenia.

6. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k svojmu vyjadreniu ako dôkazy informatívnu kópiu z
katastrálnej mapy a rozsudok Okresného súdu Stará Ľubova sp. zn. 5C/99/2014.

7. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k odvolaniu žalovaného proti
neodkladného opatrenia. V súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa veci samej nesúhlasili s tvrdením

žalovaného, že majú v súčasnosti prístup ku svojej nehnuteľnosti cez pozemok - parcelu č. 959/1,
k.ú. L., nakoľko týmto pozemkom nie je možné v súčasnosti dostať sa k ich rodinnému domu nie len
motorovými vozidlami, ale prakticky ani len pešo, nakoľko by museli preskakovať betónové oplotenie
postavené okolo predmetného pozemku. Podobne nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že dlhodobo
využívali predmetný pozemok vo vlastníctve žalovaného ako prístup k ich rodinnému domu, nakoľko

až do skončenia konania vo veci 5C/99/2014 bol ako vlastník predmetného pozemku evidovaný D. X.,
nar. 12.02.1947, bytom H. XX/X, H. P. J.. Žalobcovia mali s touto osobou dohodnutý spôsob užívania
predmetného pozemku a to vo forme vecného bremena spočívajúceho v práve práva prechodu a
prejazdu cez predmetný pozemok bez obmedzenia. Žalobcom neboli známe okolnosti a podrobnosti,
ktoré sa prejednávali v rámci konania na Okresnom súde Stará Ľubovňa číslo 5C/99/2014.

8. Žalovaný vo vyjadrení k predošlému vyjadreniu žalobcov trval na tom, že žalobcovia majú prístup
k svojim nehnuteľnostiam cez parcelu č. 959/1 v k.ú. L.. Poukázal ďalej na to, že žalobcovia boli dňa
10.04.2018 vyzvaný, aby si zabezpečili vlastný prístup k ich nehnuteľnosti s poučením, že 31.05.2018
si žalovaný na svojej nehnuteľnosti postaví bránu a prístup žalobcov bude obmedzený. Žalobcovia

na túto výzvu žalovaného nereagovali a v priebehu vyše 4 mesiacov si žalobcovia prístup z verejnej
komunikácie cez svoju nehnuteľnosť nezabezpečili. Poukázal tiež na to, že vlastníci parcely registra „C“
č. 954/1 v k. ú. L., (susedia žalovaného z druhej strany) si po výzve žalovaného zriadili vlastný prístup
na nehnuteľnosti z parcely registra „C“ č. 1111 vo vlastníctve Obce L., pričom na vytvorenie vlastnej
prístupovej cesty mali poskytnutú rovnakú časovú lehotu ako žalobcovia v 1. až 3. rade. Ďalej uviedol,

že podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty súdom je, že prístup k
stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým
riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.
Následne zopakoval, že ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom
práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj

keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Skutočnosť, že žalobcom bráni v prístupe na ich
nehnuteľnosť múr v ich vlastníctve, je právne irelevantná z dôvodu, že stavebnými úpravami vykonanými
za krátke časové obdobie je možné túto prekážku, ktorú si sami vytvorili, odstrániť a prístup z verejnej
komunikácie zabezpečiť.

9. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k svojmu vyjadreniu ako dôkazy výzvu žalovaného zo dňa
11.4.2018 a dve fotografie zachytávajúce autá zaparkované na prístupovej ceste k jeho rodinnému
domu.

10. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 23Co/132/2018 zo dňa 9.10.2018 potvrdil uznesenie,

ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie.

11. Po vykonaní ohliadky na mieste samom, ktorú po rozhodnutí odvolacieho súdu navrhol žalovaný,
súd nariadil vo veci pojednávanie. Na prvom pojednávaní dňa 7.6.2019 právny zástupca žalovaného
predložilzmluvuonájmepozemkov,ktorouchcežalovanýriešilvšetkyspornéotázky,tedaajskutočnosť,

že pri geometrickom zameraní bolo zistené, že plot žalobcov zasahuje do pozemku žalovaného. Právny
zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania za účelom prekonzultovania tejto zmluvy s
klientami. Právny zástupca žalobcov zároveň navrhol vykonať dôkaz výsluchmi žalobcu v 1. rade a
D.a X. a odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom na ocenenie hodnoty nájmu alebo vecnéhobremena. Právny zástupca žalovaného navrhol vykonať ako dôkaz doklad o nákladoch potrebných na
to, aby si žalobcovia mohli zriadiť prístup k svojim nehnuteľnostiam. Takisto navrhol ako dôkaz ortofoto
mapyavýpiszLVč.1650vk.ú.L.,ktorénatomtopojednávanípredložilkrátkoucestou.Právnyzástupca

žalovaného podaním zo dňa 2.7.2019 predložil cenovú ponuku na vybudovanie cesty k parcele č. 959/3
na parcele 959/1 a 959/2 zo dňa 30.6.2019.

12. Po uplynutí lehoty na mimosúdne rokovanie na výzvu súdu právny zástupca žalovaného podaním
zo dňa 5.9.2019 oznámil súdu, že k mimosúdnym rokovaniach nedošlo. Zopakoval zároveň niektoré už

uvedené tvrdenia, vzhľadom na ktoré žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. K svojmu
vyjadreniu ako dôkazy pripojil výpis z katastra nehnuteľností na parcelu KN C 1111 v k.ú. L. a opakovane
aj cenovú ponuku na vybudovanie cesty zo dňa 30.6.2019, LV č. 1650 v k.ú. L. a 2 mapy na parcelu
KN C 1111 a KN E č. 3104/100.

13. Právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 1.10.2018 oznámil súdu, že k mimosúdnemu rokovaniu

medzi stranami sporu nedošlo z dôvodu, že vzhľadom na závery súkromného znaleckého posudku Ing.
G.a Trebuňu č. 93/2016, ktorý si nechali žalobcovia vypracovať, nepristúpili žalobcovia k rokovaniam so
žalovaným. Znalcom určená všeobecná hodnota pozemkov, ku ktorým žalobcovia požadujú zriadenie
vecného bremena, bola stanovená na sumu XX0 eur. Zároveň znalec určil sumu nájmu za predmetnú
časťpozemkovvovýške16eurročneavšeobecnúhodnotuvecnéhobremenaobmedzujúcehovlastníka

nehnuteľnosti v povinnosti strpieť právo prechodu a prejazdu k predmetnej časti pozemkov žalovaného
vo výške 140 eur. Ide o neporovnateľne nižšie sumy, ako je nájom požadovaný žalovaným. Po popise
podmienok na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (s poukazom aj na možnosť
oprávnenej držby aj bez platného nadobúdacieho titulu) poukázal na písomné prehlásenie D.a X. o tom,
že predmetný pozemok zdedil po svojich rodičoch a predmetný pozemok slúžil dlhé roky ako prejazd

a prechod, teda cesta pre rodinné domy, okrem iných aj pre rodinný dom žalobcov so súp. číslom
XXX. Z uvedeného vyvodil, že žalobcovia sú dlhodobo oprávnenými držiteľmi práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného o možnosti žalobcov zriadiť si prístup k
rodinnému domu aj po svojich pozemkoch poukázal na potvrdenie Obce L. o vlastnom vodnom zdroji,
z ktorého je preukázané, že na pozemku parc. C KN č. 959/1 v k. ú. L. majú žalobcovia vybudovaný

vlastný a jediný zdroj pitnej vody pre svoj rodinný dom. Následne citoval z vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní
ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách
v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, a to ohľadne ochranných pásem, z ktorých vyvodil, že
cez pozemok žalobcov parc. C KN č. 959/1 v k. ú. L. nie je možné vybudovať prístupovú cestu k ich

rodinnému domu, nakoľko takáto možnosť by bolo porušením vyššie uvedenej vyhlášky MŽP SR, a to
predovšetkým vzhľadom na šírku parcely č. 959/1 v k. ú. L., ktorá má v najširšej časti šírku 17,8 metra,
čo znemožňuje, aby si žalobcovia cez tento pozemok vybudovali pozemnú komunikáciu ako prístupovú
cestu ku svojmu rodinnému domu. Na záver právny zástupca žalobcov uviedol, že napriek tomu, že
žalobcovia sa domnievajú, že v súlade s príslušnými právnymi predpismi vydržali právo zodpovedajúce

vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez časť pozemkov žalovaného v zmysle ich žalobného návrhu,
z titulu právnej istoty po vypracovaní znaleckého posudku predkladajú súdu žiadosť o pripustenie
rozšírenia petitu ich žalobného návrhu o eventuálny petit, v zmysle ktorého by súd určil zriadenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech vlastníka rodinného domu súp. č. XXX v L. za náhradu
v sume podľa predloženého znaleckého posudku.

14. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k svojmu vyjadreniu ako dôkazy znalecký posudok Ing.
Trebuňu č. 93/2019, prehlásenie D.a X. zo dňa 15.5.2018, potvrdenie obce L. o vlastnom vodnom zdroji
zo dňa 14.5.2018 a kópiu mapy parcely KN C 959/1 v k.ú. L. s vyznačením jej šírky.

15. Na vytýčenom pojednávaní dňa 11.12.2019 súd najskôr rozhodol o navrhnutej zmene žaloby. Právny
zástupca žalobcov na otázku súdu uviedol, že eventuálneho petitu sa domáha na základe § 135c
ods. 3 Občianskeho zákonníka (ktorý upravuje možnosť zriadenia vecného bremena v prípade tzv.
čiernej stavby). V danom prípade predmetom sporu nepochybne nebolo zriadenie vecného bremena
z dôvodu čiernej stavby na pozemku, ktorý nepatrí vlastníkovi stavby. Ak eventuálnym petitom chcel

právny zástupca žalobcov riešiť prípadný zásah plota žalobcov do pozemku žalovaného (plot jediný
by hypoteticky prichádzal do úvahy ako čierna stavba), k tomu je potrebné uviesť, že táto skutočnosť
nebola predmetom konania. Keďže ide o úplne iný právny dôvod žaloby, ktorý doposiaľ nebol uvádzaný,
pričom výsledky doterajšieho konania by nemohli byť v plnej miere podkladom pre konanie o zmenenejžalobe, súd nepripustil rozšírenie žaloby v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcov, teda konal
o pôvodnom žalobnom návrhu žalobcov. Dôvodom zamietnutia navrhovanej zmeny žaloby bola aj
skutočnosť, že v zmysle odbornej literatúry a súdnej praxe je eventuálny petit takpovediac náhradným

petitom, ktorý vyjadruje, že žalobca sa uspokojí aj iným plnením, ako požaduje v primárnom petite, ak
tento z akéhokoľvek dôvodu nie je možné vykonať (ako typický príklad sa udáva prípad, keď žalobca
žaluje vydanie veci, ale pre prípad, že je napr. zničená, nedosiahnuteľná a pod., eventuálnym petitom
žiadapeňažnúnáhraduzatakútovec).Eventuálnypetitsatedavzásadespájasožalobamioplnenie,pri
ktorýchnajčastejšieprichádzadoúvahyajviacerospôsobovplnenia.Súdjetohonázoru,ževychádzajúc

z týchto záverov eventuálny petit v prípade určovacej žaloby, kde buď určité právo buď je alebo nie je
a v drvivej väčšine prípadov neexistuje ďalšia alternatíva (ako pri žalobách na plnenie), v zásade ani
neprichádza do úvahy.

16.Súdvykonalpojednávanieajbezprítomnostižalobcovv2.a3.rade,ktorýchneúčasťospravedlnilich
právny zástupca. Na tomto pojednávaní prítomný žalobca v 1. rade, žalovaný a ich právni zástupcovia

trvali na svojich stanoviskách prezentovaných v priebehu konania. Na tomto pojednávaní predložili
strany ešte ďalšie dôkazy, ktoré súd vykonal, a to právny zástupca žalobcov nedatovanú zápisnicu a
právny zástupca žalovaného informatívnu kópiu z mapy a vyjadrenie k predžalobnej upomienke zo dňa
15.6.2018.

17. Žalobca v 1. rade vo svojich vyjadreniach na pojednávaní, ako aj pri svojom výsluchu, poukazoval
na skutočnosť, že celý život žil na danom mieste, pričom stále sa na prechod k ich domu používala
časť parcely v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, ale predtým dlhé roky vo vlastníctve D.a X.. V
tejto oblasti žil prvý jeho dedo, ktorý tam býval v drevenici a stále na prechod užíval túto cestu. To mu
hovorila aj jeho mama, ktorá tam žila 50 rokov, ako aj jeho otec. Spory v súvislosti s prechodom nikdy

neboli. Súčasná cesta je v takom stave aj vďake jeho otcovi, pretože dal pod cestu skruže a urobil tam
odvodnenia. Okrem predloženej zápisnice nemá vedomosť o žiadnej inej listine, na ktorej by mala byť
zachytená nejaká dohoda ohľadne prechodu a prejazdu k ich rodinnému domu, ale dlhé desaťročia to
takto fungovalo. Predložená zápisnica bola podľa neho zrejme vyhotovená predtým, ako žalovaný začal
stavať dom. S predošlým vlastníkom, resp. spoluvlastníkom D. X. bol dohodnutý, že môžu časť sporného

pozemku používať na prechod alebo prejazd k svojmu rodinnému domu. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného po nahliadnutí na informatívnej katastrálnej mapy žalobca v 1. rade uviedol, že pozemok
„Pod Gurovičovu zahradu“ by mal byť pozemok označený na mape číslami 959/1 a 959/2. Poukázal
tiež na to, že studňu má iba z jednej skruže, pri vybudovaní cesty by musel ísť do hĺbky aspoň 40-50
cm, pričom môže stratiť vodu. K námietke protistrany ohľadne skutočnosti, že podpisy na predloženej

zápisnici sú napísané ceruzkou poukázal na to, že rovnakú zápisnicu má aj žalovaný, aj p. Nadžadyová
za stranu X.ovcov, preto pochybuje, že by tam niekto falšoval podpisy. Vyjadril sa aj k stretnutiu, ktoré
spomenul žalovaný. Vie, že bolo dohodnuté stretnutie, ale mohlo to byť maximálne 10 rokov dozadu. Aj
on bol pozvaný na toto stretnutie. Vie, že sa tam stretol žalovaný s G.om X., teda s bratom prítomného
svedka D.a X., ktorý chcel, aby žalobcovia mali vecné bremeno spočívajúce v tom, že môžu prechádzať

k ich rodinnému domu, s čím žalovaný nesúhlasil. G. X. mu preto volal, aby na stretnutie nechodil, keďže
žalovaný nebol ochotný na dohodu pristúpiť. Ako vlastníka rešpektoval D.a X.. Účelom stretnutia malo
byť vpísanie, resp. zriadenie vecného bremena v ich prospech. K vyjadreniu k predžalobnej upomienke,
ktorú na pojednávaní predložil právny zástupca žalovaného a ktorú súd na pojednávaní prečítal, uviedol,
že nepopiera, že vtedy telefonoval, mohlo to byť zhruba v tom čase, ako spomínal, že sa malo uskutočniť

stretnutie na obecnom úrade. Zopakoval, že v tom čase bol vlastníkom p. X., ktorý mu dal avízo, že p.
Michna nesúhlasí s dohodou, preto bez súhlasu p. X. nechcel nič dohadovať so žalovaným.

18. Právny zástupca žalobcov na tomto pojednávaní vo svojom vyjadrení okrem už uvedených tvrdení
ešte poukázal na predloženú zápisnicu týkajúcu sa pozemku „Pod Gurovičovu záhradu“, ktorá podľa

neho takisto nasvedčuje dohode právnych predchodcov strán sporu a dobromyseľnosti žalobcov. Na
záver žiadal žalobe vyhovieť, pretože podľa jeho názoru preukázali, že právni predchodcovia žalobcov
a právny predchodca v tom čase vlastníka pozemkov uzavreli medzi sebou dohodu, z ktorej žalobcovia
odvodzovali dobrú vieru, že sú v právnom vzťahu s vlastníkom pozemku. Aj keď išlo o domnelú
dohodu, spĺňala podľa neho všetky náležitosti k tomu, aby sa žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia

domnievali, že im patrí práva k cudziemu pozemku. Žalobcovia splnili aj ďalšie podmienky na vydržanie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Poukázal tiež na to, že v danom prípade vystupovali osoby,
ktoré nie sú nejako odborne zdatné a svoje práva vykonávali na základe neformálnych dohôd, a to aj
pokiaľ ide o právo prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam žalobcov, resp. ich právnych predchodcov.Tieto osoby tieto práva prijali bez toho, aby zrealizovali nejaký procesný formálny úkon, ktorým by
sa takáto dohoda, takéto vecné bremeno zapísalo, či už do pozemkovej knihy alebo do katastra
nehnuteľností, avšak bolo jasne dané, že takéto práva tieto osoby tu majú. Navrhol, aby súd citlivo zvážil

okolnosti prípadu a nepristupoval k veci iba striktne formálne.

19. Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil so žalobou. Potvrdil, že dedo žalobcov žil v danej lokalite ako
prvý, ale ani on nemal cestu k svojmu domu, ani X., s ktorým si otec žalovaného vymenil určité pozemky.
OtecžalovanéhopretopovedalX.oviajP.ovi,žemôžuchodiťpopozemkukusvojimdomom.Poukázalaj

na stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť približne pred 20 rokmi, kde mal záujem dohodnúť sa na ďalšom
fungovaní, ale dostavila sa p. X.ová s dcérou, nedostavil sa však P., preto sa nič nedohodlo. Na otázku
súdu ohľadne osôb uvedených v zápisnice predloženej žalobcom v 1. rade na pojednávaní uviedol, že
D. D., č.d. XX, bol jeho otec. K výpovedi svedka D.a X. uviedol, že vtedy boli na MNV, mal advokátku
z Ľubovne a navrhoval, aby sa mu buď p. X. vypísal, alebo aby urobili vecné bremeno, aby mohol
chodiť ku domu, alebo že mu zaplatí, aby mohol chodiť ku svojmu domu. Pán X. nesúhlasil. Na tomto

stretnutí brat p. X., nebohý G. X. uviedol, že prečo by mal niečo dávať žalovanému, že to môže dať aj
P.ovi. V súvislosti so sporným vjazdom, ktorý je predmetom tohto konania ďalej uviedol, jeho otec už bol
starý a vtedy povedal, že dedo žalobcu v 1. rade, ako aj otec vypočúvaného svedka, p. X., môžu chodiť
po tomto pozemku ku svojim domom, ale len za ich života, to znamená, kým budú žiť a potom že toto
končí. Pokiaľ ide o výmenu pozemkov, ktorú svedok spomínal, potvrdil, že je pravdou, že ich rodičia si

vymenili pozemky, ale jeho otec mal podmienku, že tam musí ostať priestor na to, aby sa mohol dostať
na svoje role.

20. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní okrem zotrvania na doterajších vyjadreniach sa vyjadril
k dôkazu predloženému žalobcom v 1. rade na pojednávaní, teda k predloženej zápisnici, do ktorej

mu súd umožnil nahliadnuť. Poukázal na to, že táto neobsahuje dátum, kedy bola spísaná, pričom
podpisy na tejto listine sú uvedené ceruzkou, teda je možné ich teoreticky pozmeňovať. Takisto z tejto
zápisnice právne relevantným spôsobom nevyplýva, že bolo zriadené vecné bremeno. K predpokladom
vydržania určitého práva uviedol, že len faktická držba neznamená, že boli naplnené všetky podmienky
na vydržanie, keďže pre vydržanie sa vyžaduje oprávnená držba, ktorá teda predpokladá určitý, aspoň

putatívny právny titul, z ktorého je možné vyvodiť dobromyseľnosť osoby, ktorá vykonáva držbu, že
jej takéto právo patrí. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 10.12.2008 pod sp. zn.
5Cdo/XX0/2008 a sp. zn. 3Cdo/12/2010, z ktorých časť citoval. Ďalej uviedol, že pre účely posúdenia
predpokladovnavydržaniejepotrebnézistiť,kedymaloknejakémuprávnemutituludôjsť,atovzhľadom
na zmeny právnej úpravy od roku 1940 po súčasnosť, ktoré v skratke popísal. Podľa jeho názoru z

predložených dôkazov je vôbec otázne, či tu je nejaký právny titul, či vôbec takýto domnelý titul existuje
a či aspoň okrajovo formálne spĺňa podmienky na vznik vecného bremena. K argumentácii protistrany
týkajúcej sa tvrdení, že nie je možné zriadiť prístupovú cestu cez pozemky žalobcov vzhľadom na zdroj
pitnej vody s poukazom na ustanovenia vyhlášky o ochrannom pásme uviedol, že ide o zjednodušenú
argumentáciu, pretože ochranné pásmo okolo zdroja pitnej vody sa podľa zákona o vodách zriaďuje na

návrh,toznamená,žetotoochrannépásmonevznikápriamozozákona,čopriamovyplývaz§32ods.1,
ods. 4 zákona o vodách. Pri hypotetickom pripustení, že by v budúcnosti malo vzniknúť ochranné pásmo
okolo zdroja pitnej vody, podľa jeho názoru je potrebné rozlišovať medzi určitým zhutneným prístupom k
rodinnémudomuapozemnoukomunikáciou,keďžeochrannépásmosatýkaibapozemnejkomunikácie,
ktorá je v zmysle zákona o cestách riadnou stavbou, na ktorú sa vyžadujú príslušné povolenia. Tiež

poukázal na to, že už v súčasnosti studňa na pozemku žalobcov je v blízkosti miestnej prístupovej
komunikácie, od ktorej je vzdialená asi 5-6 m, to znamená, že už v súčasnosti nespĺňa ochranné pásmo,
ako to tvrdí protistrana. V závere poukázal na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že nimi
uvádzanýprávnytitulexistuje.Išlolenonejakýsúhlas,oktoromsiajžalobca(t.j.žalobcav1.rade-pozn.
súdu) uvedomoval, že je neistý a zrejme ani on nemal vo svoje predstave, že to, čo mu patrí, je vecné

bremeno. Aj preto mal záujem riešiť prechod zriadením vecného bremena. Ak žalobca vedel, že nemá
zapísané vecné bremeno, že sú tam pochybnosti a že ide len o nejaký trpený stav na základe súhlasu,
ktorý bol niekedy v minulosti už osobami, ktoré nežijú, udelený, ktorý nemá právom požadovanú formu,
tak potom nie je možné hovoriť ani o tom, že tu boli splnené podmienky na vydržanie vecného bremena.

21. Svedok D. X., ktorý bol vypočutý na pojednávaní potvrdil, že nikdy neboli problémy s prechodom a
prejazdom po sporných parcelách. Popísal zámenu pozemkov medzi jeho rodičmi a rodičmi žalovaného
v danej lokalite, pričom nikdy ani medzi jeho rodičmi a rodičmi žalovaného nebol problém. Pokiaľ ide o
spornú parcelu, tak v dedičskom konaní sa prikázalo im (t.j. rodine X.ovcov), čo bolo D. sa prikázalo,čo bolo ich. D. sa potom vrátil pozemok, ale pozemok X.ovcov sa nevysporiadal, ostal tak, ako je. Na
otázku, či umožnil niekedy žalobcom, resp. ich právnym predchodcom prechod a prejazd cez sporné
pozemky uviedol, že všetko bolo dohodnuté ústne, ak by nebola dohoda, tak by nemohli budovať ani

P.ovci, ani rodina svedka. Dohoda bola medzi rodičmi svedka a rodičmi p. P.a niekedy okolo roku 1956,
kedy sa vymieňali pozemky. V tom čase tam nebol nikto iný, až potom si postavil dom p. D.. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, na koho sa vzťahovala dohoda, ktorú svedok spomínal, sa svedok ani
po vysvetlení otázky nevedel vyjadriť, či dohoda sa mala týkať vlastníka nehnuteľností, teda mala byť
zriadená v prospech určitého alebo určitých vlastníkov nejakých nehnuteľností alebo iba v prospech

osôb. Svedok sa vyjadril, že podľa neho tá dohoda bola v prospech všetkých osôb, ktoré potrebovali cez
tento pozemok prechádzať a to trvalo dovtedy, kým žalovaný nepostavil dom. Niekedy bolo normálne, že
sa prechádzalo po kraji cudzieho pozemku, ak sa ľudia potrebovali dostať k svojim pozemkom. Svedok
tiež potvrdil, že bol na jednom stretnutí spolu s bratom G.om, na ktorom sa mali vysporiadať vzťahy
medzi rodinami v tom mieste žijúcimi, ale p. D. nesúhlasil s tým, aby sa nejako dohodli. Z tohto dôvodu
potom začal celý kolotoč. Na tomto stretnutí okrem svedka, jeho brata a p. D. bol aj starosta a advokátka

p. D.. Jeho brat chcel ešte zorganizovať nejaké stretnutia za účelom dohody dotknutých strán, ale to
sa zrejme už neuskutočnilo. Uviedol, že má vedomosť o listine, ktorú predložil žalobca v 1. rade na
pojednávaní. Na zápis vecného bremena v prospech žalobcov do katastra nehnuteľností nebol dôvod,
pretože nikdy ohľadom toho nebol spor a on, ako aj jeho rodičia to akceptovali bez problémov.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu pred
pojednávaním, ako aj na pojednávaní, ako sú uvedené v bodoch 3, 6, 9, 12, 14 a 16 tohto odôvodnenia,
ohliadkou na mieste samom a výsluchom svedka D.a X. zistil tento skutkový stav:

23. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele

KN C č. 959/3 a pozemkov KN C č. 959/3 a KN C č. 960/1, ktoré sú zapísané na LV č. XXX v k.ú. L..
Výlučným vlastníkom parciel KN C 959/1 a 959/2 zapísaných na LV č. XXX v k.ú. L. je žalobca v 1.
rade. Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KN C 955/2 zapísanej na LV č. XX v k.ú. L. na základe
darovacej zmluvy z roku 2010 a parcely KN C 955/1 (pôvodne KN E 2798) zapísanej na LV č. XXXX
v k.ú. L. na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/99/2014 zo dňa 29.11.2017,

právoplatného dňa 25.1.2018. Parcela KN C 959/1 susedí s parcelou KN E 3104/100 zapísanou na
LV č. XXXX v k.ú. L. (podľa stavu registra C ide parcelu č. 1111) vo vlastníctve obce, ktorá slúži ako
miestna prístupová komunikácia. Na ohliadke na mieste samom bolo zistené, že medzi parcelami KN C
959/1 a KN E 3104/100 je asi meter vysoký kamenný plot, pričom parcela KN C 959/1 je približne 50 cm
nad úrovňou parcely KN E 3104/100. Približne v strede parcely KN C 959/1 je studňa, ktorá slúži ako

jediný zdroj pitnej vody pre rodinný dom v spoluvlastníctve žalobcov, čo vyplýva aj z potvrdenie obce
L.. Právni predchodcovia žalobcov G. P. s manželkou D. postavili na základe rozhodnutia Okresného
národného výboru v Starej Ľubovni - odboru výstavby a územného plánovania o povolení stavby č.
64 Výst. 67/77 DaM zo dňa 11.3.1977 rodinný dom na pozemkoch parc. č. 2798/1 a 2797/1 v k.ú.
L., ku ktorému bol vedený prístup po ceste, ktorá dovtedy slúžila na prejazd k starému drevenému

domu, ktorý bol pred výstavbou nového domu zbúraný. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia,
užívali na prejazd a prechod k rodinnému domu súp. č. XXX cestu aj pôvodnú parcelu KN E 2798, ktorej
spoluvlastníkom v podiele 17/28 bol do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 5C/99/2014 zo dňa 29.11.2017 D. X., t.j. svedok vypočutý v konaní (tento spoluvlastnícky podiel
nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom v konaní vedenom na

Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. D 187/98, D not 109/98, t.j. v dedičskom konaní po svojej
mame, čo vyplýva zo skutkových zistení v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5C/99/2014) a podiel vo
výmere 11/28 bol zapísaný na N. X.ovú, rod. Y.. Podľa vypočutého svedka dohoda o práve prechodu
alebo prejazdu bola medzi jeho rodičmi, resp. ním a právnymi predchodcami žalobcov, resp. žalobcami
urobená ústne. Zo zápisnice predloženej žalobcom v 1. rade na pojednávaní vyplýva, že do nej bola

spísaná dohoda medzi občanmi obce L. D. X. č. domu XX a D. D. č. domu XX na jednej strane a G.
P.om, č. domu XXX na druhej strane, ktorá bola uzavretá za prítomnosti predsedu MNV G. Habynáka
a tajomníka MNV Vojtecha Mačúteka, na ktorej nie je uvedený dátum uzavretia. G. P. pred uvedenými
osobami prehlásil, že súhlasí, aby jeho pozemok pod menom „Po C. záhradu“ v L. vo výmere 2 metre a
dĺžke 40 metrov bol použitý na spoločnú cestu pre D. X. a D. D., ktorí túto potrebujú ako východisko z

nádvoria svojho hospodárstva. Za uvedený pozemok G. P. požadoval 200,-Kčs, ktorá suma bola hneď aj
vyplatená, a to D. X. a D. D.. Podpisy na tejto zápisnici sú urobené ceruzkou, pričom pri podpise p. P.a je
uvedené „Predávajúci“ a pri podpisoch p. X. a D. je uvedené „Preberajúci“. Okrem toho sú na zápisnici aj
podpisy prítomných osôb z MNV. Zo skutkových zistení v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5C/99/2014vyplýva,žemedzirodičmivypočutéhosvedkaažalovanéhop.D.došlovroku1958kzámenepozemkov,
na ktorých si rodičia svedka postavili rodinný dom v rokoch 1959-1960 a v rokoch 1968-1969 si rodinný
postavilajp.D..Žalovanýpozápisejehovlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíoznámilžalobcom

výzvou zo dňa 11.4.2018, že si majú zriadiť na prístup k rodinnému domu vlastný prechod a že po
termíne 31.5.2018 si žalovaný zahradí vjazd na svoj pozemok a tento už bude slúžiť len pre vjazd k
rodinnému domu súp. č. XXX. Žalovaný postavil ešte pred týmto termínom pri vstupe na svoje pozemky
železnú bránku.

24. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

25. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

XX. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním); ustanovenia § XXX tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

27. Podľa § XXX ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

28. Podľa § XXX ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

29. Podľa § 135c OZ účinného od 1.4.1983, vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím

oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť aj výkonom práva (§135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva
zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

30. Podľa § 135a ods. 1 OZ účinného od 1.4.1983, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom

osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri
roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

31. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení, nakoľko v

prípade zistenia, že tento nie je daný, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez rozhodnutia v merite veci. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak

by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že ak je potrebné zosúladiť stav
užívací so stavom právnym, je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žalobe.

32. Naliehavý právny záujem žalobcovia výslovne žiadnym spôsobom neodôvodnili, avšak z okolností

prípadu je zrejmé, že žalovaný žiada žalobcov, aby si prístup k svojmu rodinnému domu zabezpečili
cez svoje pozemky, pričom ešte pred uplynutím lehoty stanovenej v jeho výzve postavil bránku na
svojich pozemkoch, cez ktoré žalobcovia a ich právni predchodcovia desaťročia prechádzali k svojmu
rodinnému domu. Žalobcovia v súčasnosti nemajú iný prístup k svojmu rodinnému domu, ktorý by mohli
ihneď využívať. Súd preto uzavrel, že bez rozhodnutia súdu by postavenie žalobcov ostalo neisté a ich

právo na prechod a prejazd k ich rodinnému domu ohrozené. Súd preto uzavrel, že naliehavý právny
záujem žalobcov na podanej žalobe je daný.33. Žalovaný v priebehu konania svoju obranu opieral o dve podstatné námietky, a to 1. že žalobcovia
si môžu prístup k svojmu rodinnému domu zabezpečiť aj po svojich pozemkoch (teda po pozemku vo
výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade - pozn. súdu) a 2. že absentuje nadobúdací titul, na základe

ktorého by boli žalobcovia dobromyseľní v tom, že im požadované právo prechodu a prejazdu patrí,
teda že nebola splnená jedna z podmienok pre vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
V prípade žaloby, ako bola podaná aj v tomto prípade, je podmienkou úspechu žalobcov preukázanie
splnenia podmienok na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V prípade nepreukázania
týchto podmienok je tu dôvod na zamietnutie žaloby už len z tohto dôvodu bez ohľadu na to, či žalobcovia

majú možnosť iného prístupu k svojej nehnuteľnosti. Súd preto v prvom rade pristúpil k posúdeniu
otázky, či došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu v prospech vlastníka rodinného domu žalobcov a až následne sa zaoberal otázkou možného
iného prístupu žalobcov k rodinnému domu.

34. Vecné bremeno je vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného

tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. Podstatným obsahom vecného bremena
je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, alebo jeho obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné bremená
in rem) alebo patrí určitej osobe (vecné bremená in personam). Vlastný pojem „vecné bremeno“ upravil
Občiansky zákonník č. 141/1950 Sb. a prevzali ho aj jeho neskoršie úpravy.

35. Vydržaním vzniká vecné bremeno v prípade, keď oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto vykonáva právo pre
seba v dobrej viere o tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desiatich rokov. Do
tejto doby sa započítava i doba, počas ktorej toto právo oprávnene vykonával aj právny predchodca. Je
však nevyhnutné, aby v prípade sporu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a osobou oprávnenou z vecného

bremena bolo v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že vecné bremeno vzniklo jedným zo
spôsobov uvedených v Občianskom zákonníku a dosiaľ nezaniklo.

36. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa

držby držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky. Základnými podmienkami
vydržania ako spôsobu pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. práva vecného bremena
sú: 1) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3) spôsobilý predmet vydržania.
Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť kumulatívne splnené - ak z nich nie je
splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

37. Tak v minulej právnej úprave (obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950, ďalej § 115
a § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 132a ods. 1
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení novely vykonanej zákonom č. 132/1982 Zb., resp. § 135a
Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., ako aj súčasnej právnej úprave

(§ XXX Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.1992), je oprávnenosť držby jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.

38. Za držiteľa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá fakticky vec ovláda, pričom pri
oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou

ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa,
ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním,
a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo
nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)

samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, alebo nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v
okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec právom patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých

vôbec mohlo vlastnícke právo, resp. vecné bremeno vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku
(nadobudnutia) vlastníctva, svedčiaceho poctivosti nadobudnutia. Oprávnená držba sa nemusí nutne
opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o
to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.Takýmtotitulom(právnymdôvodom)samôževprípadevydržaniavecnéhobremenarozumieťlenprávny
úkon, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje, a to je dohoda o zriadení vecného bremena, ktorý môže trpieť
vadou, resp. formálnymi nedostatkami a nemusí byť perfektný.

39. Vydržanie práva z vecného bremena je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby výkonu
práva, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie práva
z vecného bremena držiteľovi, ktorej právo dlhodobo vykonáva v dobrej viere, že je oprávneným z
vecného bremena, a to so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok

nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ pri zachovaní
obvyklej opatrnosti nevedel, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym.

40. Občiansky zákonník v znení platnom od 31.12.1950 do 31.03.1964, t. j. zákon č. 141/1950, v § 114
až § 118 upravoval nadobudnutie vlastníckeho práva, resp. iného vecného práva k nehnuteľnostiam
vydržaním s tým, že podľa § 116 citovaného zákona bola vydržacia doba pri nehnuteľnosti 10 rokov.
Vecné bremená boli upravené v § 1XX až 171 tohto Občianskeho zákonníka, pričom nadobúdanie
vecného bremena sa spravovalo ustanoveniami § 111 a nasl. o nadobúdaní vlastníckeho práva, teda

vecné bremeno sa mohlo nadobudnúť aj vydržaním. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil
Občiansky zákonník z roku 1950, nadobudnutie vlastníckeho práva, resp. vecného bremena vydržaním
vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až
novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb., účinnou od 01.04.1983. Rozsah subjektov vydržania
bol obmedzený na občanov a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo

možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom
č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním
vlastníckeho práva k pozemku, resp. práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu predmetná novela
umožnila započítanie nepretržitej držby, vykonávanej aj pred 01.01.1992, pričom držbu nekvalifikovala
odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ nehnuteľnosti, resp. ten,

kto vykonával právo z vecného bremena, spĺňal od 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby, resp.
nepretržitého výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň
boldržiteľom,resp.vykonávateľomprávazvecnéhobremenaoprávneným(t.j.bolsozreteľomnavšetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok alebo právo patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke
právo, resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v okolí sporných parciel bývali tri rodiny, a
to P.ovci, X.ovci a D.. Prvý v tejto lokalite býval dedo žalobcov, následne postavili dom X.ovci (rodičia
vypočutého svedka) a až posledný postavil dom žalovaný. Všetky tri rodiny na prístup k svojim domom
využívali parcely momentálne evidované v registri C ako parcely 955/1 a 955/2 v k.ú. L., ktoré sú v

súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Je zrejmé, že určité dohody medzi členmi týchto rodín museli byť,
inak by sa niektoré z nich nedostali k svojim pozemkom. Uvedené ani medzi stranami sporu nebolo
sporné a potvrdil to aj vypočutý svedok, rozpor bol len v pohľade tej ktorej strany, kto s kým, na čom
sa dohodol. Dohodu medzi rodičmi vypočutého svedka a právnymi predchodcami žalobcov spomínal
vo svojom výsluchu aj svedok D. X., pričom v jeho písomnom vyjadrení pripojenom k žalobe sa uvádza

dohoda s jeho otcom. Nič bližšie však k tejto dohode neuviedol, teda nie je vôbec zrejmé, o akú dohodu
išlo, čoho sa týkala, aký bol jej obsah a kto presne bol jej účastníkom. Vzhľadom na vyjadrenia svedka
ohľadne účastníkov tejto dohody zrejme išlo o inú dohodu ako tú, o ktorej predložil zápisnicu žalobca v
1. rade. Okrem tejto dohody predloženej žalobcom v 1. rade zachytenej do zápisnice (ktorej spôsobilosť
byť právnym titulom, z ktorého môžu žalobcovia odvodzovať dobrú vieru je rozobratá nižšie) súd nemal

jednoznačne preukázanú žiadnu dohodu medzi právnymi predchodcami strán sporu, príp. s rodinou
X.ovou, teda ani prípadný obsah dohody, čas uzavretia dohody a pod.

42. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu jednak
povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú povinnosť, t.j.

povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Súd v zásade zo svojej iniciatívy dôkazy nevykonáva. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonanýchdôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu, resp. navrhnuté dôkazy nepredloží. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany

sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

43. Žalobcovia v žalobe odvodzovali svoj nárok od dohody s D. X., resp. s jeho právnymi predchodcami.
K žalobe pripojili písomné prehlásenie menovaného, ktorý aj vo svojom výsluchu potvrdil, že ich
dohoda bola ústna. Takáto dohoda, ktorá by mala byť právny titulom na vstup do držby práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôže byť podkladom pre dobromyseľnosť žalobcov, že im
svedčíprávozodpovedajúcevecnémubremenu,ktoréhosadomáhali,atozviacerýchdôvodov.Vprvom
rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak by táto dohoda mala byť uzavretá s D. X., tento sa
stal spoluvlastníkom parcely pôvodne vedenej ako KN E 2798 až na základe dedičského rozhodnutia
z roku 1998 po svojej mame. Tvrdenie žalobcov, že na základe dohody s menovaným užívali právo
prechodu 30-40 či viac rokov potom nemôže byť pravdivé, pretože až od roku 1998 mohli žalobcovia

dohadovať niečo s D. X. ako s vlastníkom. Ich tvrdenie teda možno vykladať len v tom smere, že D. X.
akceptoval zaužívaný stav ohľadne prechodu a prejazdu k rodinnému domu žalobcov. Bližšie okolnosti
dohody medzi právnymi predchodcami menovaného svedka a právnymi predchodcami žalobcov (ak
teda nejaká bola), súd nemal preukázanú, ako už bolo uvedené. Podľa písomného vyjadrenia svedka
pripojeného k žalobe pritom uvedená dohoda mala byť uzavretá s jeho otcom. Zo skutkových zistení

v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5C/99/2014 vyplýva, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi
svedka D.a X. vedeného pod sp. zn. D 23/85 sporná parcela (teda KN E 2798, ktorá je v súčasnosti
vedená ako KN C 955/1) nebola predmetom dedenia po otcovi menovaného svedka. Z uvedeného je
potom možné vyvodiť, že otec svedka nebol vlastníkom uvedenej parcely, teda nemohol ani dohodnúť
v prospech žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, resp. v prospech vlastníka nehnuteľností vo

vlastníctve žalobcov, vecné bremeno. Po druhé je potrebné uviesť, že D. X. bol iba spoluvlastníkom
jednej zo sporných parciel. Na to, aby mohlo vzniknúť právo zodpovedajúceho k určitej parcele v
spoluvlastníctve je potrebná dohoda so všetkými spoluvlastníkmi, keďže nepochybne nejde o bežné
nakladanie so spoločnou vecou. Ak pritom po matke dedil iba spoluvlastnícky podiel (aj keď podľa zistení
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/99/2014 v dôsledku chybnej identifikácie spornej

parcely), je zrejmé, že aj matka svedka mohla byť presvedčená tiež len o tom, že je iba podielovým
spoluvlastníkom.Potretiejepotrebnéuviesť,ževroku1998úpravaObčianskehozákonníkavyžadovala
na právne úkony súvisiace s nehnuteľnosťami písomnú formu, pričom v tom čase bola táto skutočnosť
všeobecne známa a zároveň platí aj zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Podobne písomnú
formu takéhoto úkonu vyžadovala aj právna úprava platná od 01.04.1983. Ak by si žalobcovia dohodli

právo zodpovedajúce vecnému bremenu ústne až po roku 1998, od kedy mohli uzavrieť zmluvu s D.
X., alebo aj po roku 1983, ak by bola uzavretá nejaká dohoda s matkou menovaného svedka (čo však
nebolo ani tvrdené), a to iba s jedným zo spoluvlastníkom, takáto zmluva by bola neplatná, čo pri
bežnej opatrnosti bolo možné zistiť a žalobcovia nemôžu byť dobromyseľní, že by im na základe takejto
zmluvy vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalobcovia iný právny titul, od ktorého by mohli

odvodiť dobromyseľnosť výkonu svojho práva ani netvrdili, teda iný titul ani nemohol byť predmetom
dokazovania.

44. Žalobcovia v priebehu konania predložili zápisnicu o dohode medzi G. P.om na jednej strane a medzi
D. X. a D. D. na druhej strane. Ak by malo ísť o preukázanie dohody medzi právnymi predchodcami

strán sporu a vypočutého svedka, je potrebné uviesť, že táto dohoda evidentne nie je dohodou, z
ktorej by pre žalobcov vyplývalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to z jednoduchého dôvodu,
pretože určité práva z tejto dohody nadobúdali rodiny D. a X.ových a právny predchodca žalobcov sa
určitého svojho práva zriekol v ich prospech, resp. sa zaviazal niečo trpieť (z tejto dohody totiž nemožno
jednoznačne určiť, či išlo len o určitý nájom pozemou alebo o zriadenie vecného bremena v prospech

D. a X.ovým alebo o predaj tohto pozemku). Z tejto dohody je možné vyvodiť vlastnícke právo G.a P.a k
pozemku „Pod C. záhradu“, ďalej skutočnosť, že rodiny D. a X.ová nemali dostatok miesta na východ zo
svojich dvorov a že ako už bolo uvedené, tieto rodiny sa nejako museli dohodnúť o užívaní pozemkov,
ktoré potrebovali pre vstup na svoje nehnuteľnosti. Žalobcovia sa však nedomáhali vlastníckeho práva,
ale práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré mali vydržať, čiže minulé vlastnícke vzťahy sú

pre predmet sporu, ktorý vymedzili samotní žalobcovia, bezpredmetné, resp. by boli podstatné pre
toto konanie len v tom rozsahu, v akom by mohli preukázať určitú dohodu o vecnom bremene alebo
by mohli odôvodňovať dobrú vieru žalobcov aj bez právneho titulu. K vlastníckym vzťahom, ktoré by
mohli mať nejaký význam pre žalobcov od obdobia, od kedy mali užívať právo prechodu k svojmurodinnému domu, resp. od obdobia, od kedy toto právo využívali ich právni predchodcovia (t.j. minimálne
od roku 1977, kedy rodičia žalobcov postavili rodinný dom, príp. ešte skôr, od kedy tam žil dedo
žalobcov), neboli tvrdené žiadne skutočnosti. Podobne okrem dohody s D. X. alebo jeho otcom (resp. s

právnym predchodcom) nebola zo strany žalobcov tvrdená žiadna iná dohoda s vtedajším vlastníkom,
od ktorej by mohli odvodzovať svoje právo, ktorého sa žalobou domáhali (vlastnícke práva k sporným
parcelám minimálne od konca 50-tych rokov, do ktorého obdobia podľa vyjadrení žalobcu v 1. rade a
vypočutého svedka bol zasadený vznik dohody predloženej na pojednávaní žalobcom v 1. rade, súd
nemal preukázané, teda aj keby súd mal preukázanú nejakú dohodu, ktorá by mohla vzbudiť v žalobcoch

resp. ich právnych predchodcoch dobrú vieru, že im požadované právo patrí, nebolo by možné posúdiť,
či táto bola skutočne uzavretá s vtedajším vlastníkom nehnuteľností, ktorý jediný sa môže dohodnúť
na zriadení vecného bremena na svojich pozemkoch). Zo zistení v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.
5C/99/2014 pritom vyplýva, že parcelu v súčasnosti vedenú ako KN C 955/1 daroval v roku 1968 otec
žalovaného žalovanému, následne v dedičskom konaní v roku 1998 bola dedená po matke vypočutého
svedka, teda vlastnícke právo sa k spornej parcele menilo (aj keď v dôsledku zlej identifikácie), teda aj

táto skutočnosť má vplyv na posúdenie, či dohoda o vecnom bremene (ak by nejaká bola preukázaná)
bola uzavretá s vtedajším vlastníkom. Všeobecné povolenie vlastníka, resp. trpenie stavu, že po jeho
pozemkoch chodia ľudia, ktorí majú v blízkosti svoje nehnuteľnosti a potrebujú sa k nim dostať, určite
nezakladá právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech takýchto osôb.

45. K pozemku „Pod C. záhradu“ súd ešte poznamenáva, že súd nemal navrhnuté ani žiadne dôkazy
na zistenie, o aký pozemok išlo a kde sa tento nachádzal a ohľadom týchto skutočností iba žalobca
v 1. rade na otázku právneho zástupcu žalovaného po nahliadnutí do katastrálnej mapy uviedol, že by
malo ísť o pozemok, ktorý je v súčasnosti v mape zaznačený číslom 959/1. Vychádzajúc z účelu tejto
dohody (umožniť D. a X.ovi východ z dvora), z rozmerov tohto pozemku a z vyjadrenia žalovaného,

že pred P.ovcami žil na ich pozemkoch C., je možné predpokladať, že išlo o pozemok, ktorý sa mohol
nachádzať v miestach, kde sa v súčasnosti nachádzajú parcely KN C 955/1 a 955/2, avšak jej presnú
polohu súd nemal preukázanú, pričom vzhľadom na dĺžku a šírku súčasnej parcely KN C 955/1 (ktorá,
vychádzajúc z geometrického plánu predloženého žalobcami k žalobe a z mier v ňom uvedených, môže
mať po dĺžke, t.j. od hranice s parcelou KN C 956/1 po miestnu prístupovú komunikáciu (t.j. parcelu KN

C 1111) cca 55-60 metrov a v širšej časti má šírku viac ako 2 metre) sa javí, že ak by sa aj pozemok „Pod
C. záhradu“ nachádzal na mieste súčasnej parcele KN C 955/1, neprekrývali by sa úplne. Vzhľadom
na rozmery tohto pozemku a rozmery súčasnej parcely KN C 959/1 však nepochybne nemohlo ísť o
súčasnú parcelu KN C 959/1, mohli sa maximálne prekrývať nejakej malej časti. Aj zistenie polohy tohto
pozemku je však bezpredmetné pre výsledok tohto sporu z dôvodu už vyššie uvedeného, teda že touto

dohodou P.ovci nenadobúdali práva, ale naopak povinnosti.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli čiastočne ani
bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie, že existoval právny titul, na základe ktorého
by boli žalobcovia alebo ich právni predchodcovia dobromyseľní, že im patrí právo zodpovedajúce

vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu po parcelách vo vlastníctve žalovaného.
Navyše vôbec nepreukázali, že by takáto dohoda mala byť dohodnutá in rem, teda nie v prospech
len určitých osôb, ale v prospech vlastníka určitej nehnuteľnosti. V tomto smere je potrebné dať za
pravdu právnemu zástupcovi žalovaného, že len dlhoročný výkon práva sám osobe nezakladá dobrú
vieru držiteľa, ale je potrebné, aby k tomu pristúpil aj právny titul, ktorý je objektívne spôsobilý vzbudiť v

držiteľovi dobrú vieru, že mu určité právo patrí. Ak takýmto titulom mala byť nejaká dohoda, o ktorej sa
len predpokladá, že bola a nie je zrejmé medzi kým bola uzavretá, akou formou a čo bolo jej obsahom,
prípadne ak malo ísť dohodu ústnou formou po roku 1998, takáto dohoda nemôže vyvolať dobrú vieru
v držiteľovi, čo je jednou z podmienok na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Aj
keď teda žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia využívali na prechod k svojmu rodinnému domu

parcely v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného viac ako 10 rokov a podobné právo je právom, ktoré je
možné vydržať vo forme práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ak nie je splnená aj podmienka
dobromyseľnosti, nárok žalobcov nie je dôvodný. Na tomto nič nemení ani subjektívny pocit žalobcov, že
im takéto právo patrí, lebo ho desaťročia užívali. Takýto pocit vzhľadom na dĺžku využívania prechodu
je síce z ľudského hľadiska pochopiteľný, ale z právneho hľadiska nepostačuje na vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súd preto žalobu zamietol.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané splnenie všetkých podmienok na vydržanie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, súd sa už bližšie nezaoberal otázkou, či si majú kadiaľžalobcovia zabezpečiť prístup k svojmu rodinnému domu. K tejto otázke súd len poznamenáva, že
vzhľadom na hodnotu pozemkov, ktorých by sa vecné bremeno malo týkať a odplatu určenú za prípadné
vecné bremeno vo vzťahu k nákladom, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na vybudovanie nového

prístupu k rodinnému domu žalobcov (ktoré by boli nepochybne ešte vyššie, ako vyplýva z cenovej
ponuky predloženej žalovaným, a to vzhľadom na potrebu minimálne preloženia bránky, domurovania a
prestavania oplotenia v mieste pôvodnej bránky, nehovoriac už o zámkovej dlažbe, ak by bola položená),
ako aj po zohľadnení skutočnosti, že na sporných pozemkoch žalovaný nebude mať nikdy postavené nič
iné ako príjazdovú cestu, pretože by sa inak nedostal k svojmu rodinnému domu, pričom vybudovaním

prístupovej cesty by mohlo dôjsť aj k ohrozeniu jediného zdroja pitnej vody pre rodinný dom žalobcov, sa
súdu javí, že zriadenie nového prístupu k rodinnému domu žalobcov by sa javilo ako neproporcionálne
vovzťahukobmedzeniužalovanéhoakovlastníka.Nazáversúdeštedodáva,žezľudskéhohľadiskaby
nepochybne najlepším riešením bola dohoda medzi zainteresovanými stranami, ktorá by mohla zabrániť
prípadnýmďalšímsporom,atojednakvzhľadomnadlhoročnéfungovanieohľadomprechoduaprejazdu
k rodinným domom postavených okolo sporných parciel, na ktorom sa zainteresované strany dokázali

nejako dohodnúť, jednak v záujme zachovania aspoň akých takých susedských vzťahov a jednak
vzhľadom na skutočnosť, že aj keď žalobcovia neboli úspešní v tomto konaní z dôvodu vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, nie je do budúcna vylúčená žaloba z iného právneho dôvodu, pri
ktorej výsledok môže byť aj opačný.

48. Súd vzhľadom na zmietnutie žaloby zároveň zrušil vydané neodkladné opatrenie, ktoré bolo
nariadené po začatí konania vo veci samej, a to v zmysle § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

49. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § XX2 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. Súd mu preto priznal náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%, ktorú sú žalobcovia
povinní nahradiť žalovanému spoločne nerozdielne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.