Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615200528
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615200528.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcov: X/ O. T., D.. XX.X.XXXX, A. Š.
XXX, X/ O. T.D., D.. XX.X.XXXX, Š. XXXX/X, N., X/ A.I. T.D., D.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/X, N., X/ O. T.,
D.. XX.X.XXXX, Š. XXXX/X, N., X/ O.Á. M., D.. X.XX.XXXX, P.P. XXXX/XX, O., zastúpených advokátkou
JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava, proti žalovanému: L.. M. T., D.. XX.X.XXXX, U. XXX,
zastúpenému advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, Lichnerova 72, Senec, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k.
5C/95/2015-265, zo dňa 26.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ až 5/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcom 1/ až 5/ uložil povinnosť
uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou
žalobou zmenenou návrhom zo dňa 13.9.2016 sa žalobcovia 1/ až 5/ domáhali určenia, že do dedičstva
po nebohom M. T., narodenom dňa X.XX.XXXX, G. R. W. XX.X.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. O., katastrálny odbor, ako

pozemok parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.715 m2, druh pozemku: orná pôda s odôvodnením,
že poručiteľ M. T. bol spolu so svojimi súrodencami L.. M. T., Š. Š.H., F.. T., B. C., rod. T., V. C., F..
T. V. O. L., rod. T. dedičom zo zákona v prvej zákonnej skupine po svojom otcovi, pozemnoknižnom
vlastníkovi, M. T., G. R. W. X.X.XXXX, čo vyplýva z výťahu zo zápisnice, ktorú spísal Dr. Pavol Novák,
dolnokubínsky verejný notár v O. dňa 1.7.1946, na základe poverenia č. W. O. okresného súdu v
pozostalostnej záležitosti nebohého M. T.na, roľníka, obyvateľa z U., odumretého W. X.X.XXXX v U.,
bez zanechania závetu; podľa žalobcov tento dokument svedčí o tom, že právny predchodca žalobcov

M. T., spolu so svojimi súrodencami riadne prededili predmetný pozemok, čo vylučuje, aby žalovaný
nadobudol svoje vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním, na základe Osvedčenia o vydržaní
vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 207/2000, NZ 185/2000 zo dňa 28.8.2000, ktoré napísala notárka
JUDr. Oľga Folbová.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX, vedeného Okresným úradom O., katastrálny odbor, pre katastrálne územie U., okrem iných aj

parcely č. XXX o výmere 5.715 m2, druh pozemku: orná pôda, pričom titul nadobudnutia nehnuteľností
zapísaných na tomto liste vlastníctva je: DAR V-515/94-45/94, DAR V-650/94-55/94 a Osvedčenie o
vydržaní N 207/2000 NZ 185/2000-277/02. Z notárskej zápisnice č. N 207/2000 NZ
185/2000 spísanej dňa 28.8.2000 ďalej zistil, že bola spísaná notárska zápisnica, Osvedčenie o vydržanípodľa § 2 až § 9 zákona SNR č. 293/1992 Zb., ktorou notárka osvedčila, že žalovaný spĺňa
podmienky na zápis vlastníka do katastra nehnuteľností k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom
území U., zapísaných vo vložke č. XXX v celosti; predmetom notárskej zápisnice boli aj nehnuteľnosti

zapísané vo vložke č. XXXX S. G. Ú. U.P., ďalej vo vložke č. XX, XXX S. G.Á. Ú. S. A. O. V. S. S.Ž.
Č.. XXX, XXX S. katastrálnom území R. N. L.; notárka v notárskej zápisnici odôvodnila jej spísanie. Súd
prvej inštancie ďalej z dedičskej dohody zo dňa 26.8.2000, uzatvorenej podľa § 3 zákona č.
293/1992 Zb. medzi žalovaným, L.. M. T., D.. XX.X.XXXX a dedičmi po L.. Ľ. T., zomrelom
X.XX.XXXX na jednej strane a žalobkyňou 5/, ktorá zastupovala aj ďalších dedičov a Š. Š., zistil, že

účastníci dohody si medzi sebou dojednali vzájomné vzťahy po svojich právnych predchodcoch, keď sa
vychádzalo z toho, že sú dedičmi po M. T., zomrelom v roku XXXX a po jeho manželke M. T., F.. U.,
R. S. F. XXXX S. X..
3. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter a jej
účelomjespravidlaposkytnúťochranuprávažalobcuskôr,neždôjdekporušeniuprávnehovzťahualebo
práva. Je na mieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom

vzťahuaprimeranúnápravuniejemožnédosiahnuťinak,aleajtam,kdeurčovaciažalobaúčinnejšieako
iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto
poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho
záujmu na navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť

naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov; nejde pritom o samotnú určovaciu
žalobu,aleotom,čoho(akéhourčenia)saňoužalobcadomáhaazaakýchprávnychpomerovvychádza.
Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie

spornosti žalobcovho práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu a určení právneho vzťahu alebo práva, je naliehavý právny záujem, zaťažuje
žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto
neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych
vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov

pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 24/2009).

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodnutie, ktorého sa
žalobcovia domáhali, by nevytvorilo medzi stranami sporu pevný základ a neodstránilo
by spornosť ich práva alebo neistotu v právnom vzťahu; práve naopak, ak by žalobe vyhovel, vôbec by

sa nedosiahlo vyriešenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti pozemku parcela č. XXX S. G. Ú. U.,
ale vznikla by sporná situácia, keďže by muselo nasledovať ďalšie súdne konanie s neistým výsledkom
(dedičské konanie). Požadované rozhodnutie, by teda viedlo nie k odvráteniu sporov v budúcnosti, ale
vytvorilo by stav, ktorý by mohol založiť viaceré spory; takýmto rozhodnutím by sa nemohol dosiahnuť
stav, z ktorého by bolo zrejmé, kto je vlastníkom sporného pozemku a navyše vlastník parcely č. XXX

je známy.

5. V súvislosti so žalobcami namietanými náležitosťami Osvedčenia o vyhlásení poukázal na § 3 ods. 3,
§ 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 323/1992 Zb. a § 34 ods. 1, § 36a, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.
účinného do 14.4.2004 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.2009, sp. zn. 2 Cdo 11/2007,

podľaktoréhoNotárskyporiadok,ObčianskyzákonníkčiObchodnýzákonník,nemajúustanovenia,ktoré
by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom, ale nachádzajú
sa len zákonné ustanovenia upravujúce platnosť právneho úkonu, preto argumentácia žalobcov, že
notárska zápisnica je nesprávna, neplatná alebo nemá náležitosti, nemá oporu v právnych predpisoch
a tým nie je daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Konštatoval, že zápisnica o vydržaní bola

spísaná dňa 28.8.2000 za účinnosti § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení platnom do
1.12.2000, a teda zákonným spôsobom.

6. Pokiaľ žalobcovia v spore poukazovali aj na ochranu oprávneného dediča (§ 485 Občianskeho
zákonníka), súd prvej inštancie uviedol, že ani z tohto dôvodu im nepatrí právo na súdnu ochranu,

pretože žalovaný nie je neoprávneným dedičom, keďže vlastníctvo k svojim
nehnuteľnostiam získal iným spôsobom a s poukazom na štandardnú judikatúru konštatoval, že žalobu
o vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka môže podať s úspechom len
ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.12.2007,sp. zn. 21 Cdo 142/2006) a ďalej tiež právo na vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka
nemá ten, kto sa zúčastnil pôvodného konania o dedičstve, hoci by aj bol
ukrátený na svojom občianskom práve; nápravy sa totiž táto osoba, na rozdiel od dediča opomenutého

v pôvodnom dedičskom konaní môže domáhať cestou riadnych, prípadne mimoriadnych opravných
prostriedkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3.10.2007, sp. zn. 21 Cdo 980/2007). Poukázal
na skutočnosť, že po zomrelom M.D. T., D.. X.XX.XXXX (v niektorých dokladoch uvádzaný aj ako M.
T.), od ktorého odvodzujú žalobcovia svoje vlastnícke práva, boli vedené dedičské konania na bývalom
Štátnom notárstve Bratislava - vidiek v Bratislave pod č. k. D 950/88, ktoré bolo pre nemajetnosť

zastavené a na ŠN Bratislava - vidiek v Bratislave pod č. k. 214/91, teda žalobcovia mali niekoľko rokov
na to, aby sa cestou riadnych, alebo aj mimoriadnych opravných prostriedkov domohli vlastníctva po
svojom právnom predchodcovi, čo aj urobili v ďalšom období (rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 31D/2908/2005, 30D/924/2014).

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na určení, že do dedičstva

po ich právnom predchodcovi patrí konkrétna nehnuteľnosť, súd prvej inštancie s poukazom na § 137
písm. c) C.s.p., žalobu zamietol; navrhované dokazovanie výsluchom svedkov O. A., O.. O. O. V. L. M.
nevykonal, keďže svedkovia mali byť vypočutí nie k otázkam nadobudnutia vlastníctva žalovaným, ale
k okolnostiam spísania dedičskej dohody, prípadne k okolnostiam súvisiacim s finančným vyrovnaním
medzi účastníkmi, čo ale nebolo predmetom sporu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci.
8. Proti rozsudku podali žalobcovia 1/ až 5/ odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Poukázali na sťažnosť zo dňa 5.10.2017 adresovanú predsedovi Okresného súdu Malacky, v ktorej
namietali spôsob a praktiky vedenia pojednávania dňa 12.9.2017 zákonným sudcom, avšak predseda

okresného súdu listom zo dňa 3.11.2017 žalobkyni 5/ oznámil, že nemá kompetencie na preskúmanie
správnosti protokolácie, resp. spôsobu dokazovania a vedenia pojednávania, ale
že tieto námietky možno uplatniť v rámci odvolacieho konania; v sťažnosti namietala
výroky zákonného sudcu, nedostatky procesného charakteru súvisiace s prípravou na
pojednávanie, s vedením konania, s vytýčením termínu pojednávania počas práceneschopnosti právnej

zástupkyne žalobcov, v dôsledku ktorého neboli vytvorené podmienky na spravodlivý proces a sťažnosti
predchádzalaajnámietkazaujatostivočizákonnémusudcovi.Malizato,ževšetkynamietanévyjadrenia
a postupy súdu prvej inštancie sú inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; vznesené obvinenia na adresu žalobkyne 5/ nemajú reálny základ, sú nenáležité a majú za
následok narušenie zásady procesnej rovnováhy účastníkov konania zakotvenej v čl. 6 C.s.p.

10. Poukázali na skutočnosť, že výťah zo zápisnice spísanej Dr. Pavlom Novákom je rozhodujúcim
dôkazom svedčiacim v prospech ich dedičského práva; bol spísaný na základe poverenia číslo D
12/1945 O. okresného súdu v pozostalostnej záležitosti nebohého M. T., roľníka, býv. obyvateľa R. U.,
P. W. X.X.XXXX S. U., bez zanechania závetu a výťah obsahuje niekoľko uznesení, z obsahu ktorých

vyplýva, že právny predchodca žalobcov M. T. spolu so svojimi súrodencami (L.. M. T., Š. Š., F.. T., B.
C., F.. T., V. C.Á., F.. T. V. O. L., F.. T.) dedením nadobudli aj predmetný pozemok v
príslušnom spoluvlastníckom podiele. Z Výťahu zo zápisnice sp. zn. Not. číslo NP. 52/1946, číslo D.
12/1945 zo dňa 1.7.1946, vrátane uznesení Okresného súdu Malacky je nesporné, že pozostalosť po
starom otcovi strán sporu M. T. bola riadne prejednaná v dedičskom konaní a bol daný pokyn na vklad

vlastníckeho práva do pozemkovej knihy pre všetkých dedičov (aj pre otca žalobcov) rovným dielom; z
hľadiska dedičského práva nadobudli dedičstvo po starom otcovi všetky jeho deti vrátane otcov strán
sporu a v tomto smere malo byť ich vlastnícke právo riadne zapísané v pozemkovej knihe.
Nadobudnutie vlastníckeho práva dedičov k predmetným pozemkom vrátane pozemku parcela č. XXX
vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, kto je ich skutočným vlastníkom, nie držiteľom. Po smrti svojho

otca M. T. v celom rozsahu vstúpili do jeho práv a povinností k predmetným nehnuteľnostiam,
vrátane pozemku parcela. č. XXX, a preto žalovaný ich nemohol na ich úkor v celosti nadobudnúť
vydržaním. Nakoľko zápisu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bráni vydržanie žalovaným,žalobe vyhovujúci rozsudok umožní prejednanie dedičstva v dedičskom konaní tak, ako tomu bolo aj v
prípade iných nehnuteľností.

11. Namietali skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadol k právnemu stavu založenému prejednaním
dedičstva po starom otcovi strán sporu, ktorý bráni vydržaniu predmetného pozemku žalovaným, pričom
jeho úvahy pri hodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti nie sú správne, nakoľko sa zameral
len na výklad inštitútu notárskej zápisnice o vydržaní v teoretickej rovine bez toho, aby s poukazom na
zistenia vyplývajúce z Výťahu zo zápisnice spísanej Dr. Pavlom Novákom, skúmal jej obsahové

náležitosti a právne dôsledky. Nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie (uvedeným
v odseku 35. odôvodnenia), že ich argumentácia, že notárska zápisnica je nesprávna,
neplatná alebo nemá náležitosti, oporu v príslušných právnych predpisoch a že na takomto určení nie
je naliehavý právny záujem, nakoľko aj podľa súdnej praxe je možné obsah verejnej listiny spochybniť,
ak existujú skutočnosti odporujúce skutkovému stavu, z ktorých notárske osvedčenie vychádzalo. Mali
za to, že na vydanie osvedčenia vo forme notárskej zápisnice neboli splnené podmienky uvedené v §

1, § 2 až § 9 zákona č. 293/1992 Zb., teda žalovaný nespĺňa podmienky oprávnenej držby.

12. Nemali vedomosť o vydržaní pozemkov žalovaným, ktorý ich vôbec neinformoval, že sa stal ich
výlučným vlastníkom, ani im nedal Notársku zápisnicu sp. zn. N 207/2000, NZ 185/2000 zo
dňa 28.8.2000 (Osvedčenie o vydržaní) a o vydržaní pozemkov sa dozvedeli až v roku 2014; nebolo

ich povinnosťou sledovať úradnú tabuľu v obci a brániť sa voči tomu, že niekto ich chce pripraviť
o ich vlastníctvo, preto neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie, že nekonali a vyvinuli všetko
potrebné úsilie ihneď potom, ako sa dozvedeli rozhodujúce skutočnosti. Predmetná notárska zápisnica
je v rozpore s Výťahom zo zápisnice spísanom Dr. Pavlom Novákom a v nej uvedené konštatovania
neobstoja, sú chybné a mylné, nakoľko dedičstvo po M. T., ktorý zomrel X.X.XXXX, starom otcovi strán

sporu, bolo preukázateľne prejednané v dedičskom konaní, a tento fakt vylučuje, aby sa po prejednaní
dedičstva zmocnil pozemkov v celosti vydržaním žalovaný na úkor žalobcov, pričom takýto postup
odporuje nielen existujúcemu právnemu stavu, ale aj dobrým mravom; prejednaním dedičstva po M. T.,
G. R. X.X.XXXX, sa jeho právnymi nástupcami stali: M. T. (P. Ž. X V. Ž.V. X), L.. M. T., (P. Ž.) Š. Š.P., F..
T., B. C., F.. T., V. C., F.. T. V. O. L., F.. T., všetci rovnakým dielom (v spoluvlastníckom

podiele 1/48).

13. Vytkli súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil obsah notárskej zápisnice o vydržaní
primerane okolnostiam nielen preto, že sú legitímni nástupcovia poručiteľa, ale ani z hľadiska
podmienok stanovených zákonom SNR č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam, ani z hľadiska esenciálnych náležitostí notárskej zápisnice stanovených v § 63
Notárskeho poriadku. Vydržanie predmetných pozemkov založené na údajnej dohode dedičov podľa
zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, je z hľadiska
existujúcich pomerov absurdné, nakoľko podľa tohto zákona sa postupuje v dedičskom konaní vtedy,
ak poručiteľ zomrel pred nadobudnutím jeho účinnosti, t.j. predo dňom 1.9.1995; v praxi to znamená,

že dedičia môžu rozdelením nadobudnúť aj pozemky menšie, ako stanovuje zákon o zákaze drobenia
lesnej a poľnohospodárskej pôdy a zákaz drobenia pozemkov sa na tento prípad
nevzťahuje. Uviedli, že zákon SNR č. 293/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňa 1.9.1995 a bol zmenený
zákonom č. 393/2000 Z.z., ktorým boli s účinnosťou od 1.12.2000 zrušené § 2 až 9; dňom 1.12.2000
došlo k pretrhnutiu plynutia 10 ročnej zákonnej lehoty pre nedostatok dobromyseľnosti, čo z hľadiska

skutkových a právnych okolností vylučuje vydržanie predmetných pozemkov v celosti. Z ustanovení §
1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. vyplýva, že ním mali byť v menej zložitej forme riešené
dovtedy neevidované vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, avšak ich cieľom nebolo uľahčenie zbavenia
vlastníctva doterajšieho vlastníka tak, ako tomu je v danom prípade.

14. Konštatovali, že jedným z predpokladov vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Súdna prax dospela k záveru, že vedomie, že
niekto vlastní z nehnuteľnosti iba spoluvlastnícky podiel vylučovalo, ak aj nehnuteľnosť užíval výlučne
sám, dobromyseľnosť o tom, že mu vec patrí celá. V tomto smere žalovaný vedel, že ide o pozemky aj po
otcoch strán sporu, ktoré majú byť prejednané v dedičskom konaní; tento fakt vylučuje, že konal v dobrej

viereabránitomu,abyvydržanímnaúkorostatnýchdedičovnadobudolvlastníckeprávokpredmetnému
pozemku v celosti. O tom, že žalovaný nebol dobromyseľný ani po vydaní osvedčenia o vydržaní
svedčí aj jeho postoj k žalobcom, keď nedodržal svoje záväzky z dedičskej dohody, bez ohľadu na to, že
je neplatná a naviac dňom 1.12.2000 stratil postavenie dobromyseľného držiteľa, čím došlo kpretrhnutiu vydržacej doby. Súd prvej inštancie zamietol žalobu napriek tomu, že osvedčenie o vydržaní
nemánáležitosti,ktorébyzhľadiskacitovanýchustanovenímalomať,nakoľkoprehliadol,ženeobsahuje
vyhlásenia žalovaného o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľností

zodpovedajúce realite, ani vyhlásenia dotknutých vlastníkov a príslušného obecného úradu, že nemajú k
vzniku práva výhrady, keď sa v ňom napr. uvádza, že uvedený majetok obhospodarovala rodina T.U. až
do združstevnenia, avšak zjavne ide o omyl v ponímaní právnych vzťahov, nakoľko predmetné pozemky
boli nielen v užívaní rodiny T., ale aj v ich vlastníctve, čo je zásadný rozdiel.

15. Súdu prvej inštancie vyčítali, že neprihliadol ani k ich námietke, že Dedičskú dohodu zo dňa
26.8.2000 nemožno považovať za súhlas dedičov, aby žalovaný predmetné pozemky nadobudol
vydržaním, nakoľko v dedičskej dohode nie je zmienka o vydržaní pozemkov, ale iba odkazy na
zákony a u žalobkyne 5/ mala dohoda navodiť dojem, že pri rešpektovaní zákazu drobenia pozemkov,
niet iného východiska ako prenechanie pozemkov žalovanému. Predovšetkým súčasťou dohody nie
sú splnomocnenia pre žalobkyňu 5/, ani žalovaného, čo znamená, že žiadny súhlas s vydržaním

žalovanému nedali a vydržanie vnímajú ako nelegitímny zásah do vlastníckeho práva; konštatovanie
súdu prvej inštancie (v odseku 25. odôvodnenia), podľa ktorého zistil, že účastníci dohody
si medzi sebou dojednali vzájomné vzťahy po svojich právnych predchodcoch, nemôže z právneho
hľadiska obstáť, keďže je pre absenciu formálnych a materiálnych náležitostí absolútne neplatným
právnym úkonom.

16. Žalobcovia ďalej namietali aj argumentáciu súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavosti právneho
záujmu, t.j., že žalobe vyhovujúcim rozhodnutím sa nevytvorí stav právnej istoty, nakoľko z rozsudku
bude jasné, že prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku, ku ktorému dedením nadobudol
vlastnícke právo ich poručiteľ, patrí do dedičského konania po poručiteľovi, čím sa ním vytvorí pevný

základ na prejednanie veci v dedičskom konaní, ktorého rozhodnutie bude titulom na zápis vlastníckeho
právadokatastranehnuteľnostíavzhľadomnato,ževlastníckeprávosanepremlčuje,smrťouporučiteľa
vstúpili do jeho majetkoprávnych vzťahov v celej ich šírke a v rozsahu jeho práv i povinností; iný výklad
odporuje princípu zakotvenému v čl. 20 Ústavy SR a poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 16.12.2008, sp. zn. 1 Cdo 26/2007.

17. Mali za to, že súd prvej inštancie, že nerešpektoval princíp zakotvený v § 205 C.s.p., že listiny
vydané orgánom verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom
vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je
dokázaný opak. Zamietnutím žaloby dal súd prvej inštancie bezdôvodne prednosť Notárskej zápisnici

spis. zn. N 207/2000, NZ 185/2000 zo dňa 28.8.2000 (Osvedčenie o vydržaní) pred Výťahom zo
zápisnice spis. zn. Not. číslo NP. 52/1946, číslo D. 12/1945 spísanej Dr. Pavlom Novákom, dňa
01.07.1946,vrátanepripojenýchvykonateľnýchsúdnychuznesení,nazákladektoréhojededičsképrávo
poručiteľa nesporné; na tomto zistení nemôže nič zmeniť ani jeho konštatovanie, že poručiteľ zomrel
ako nemajetný. Súdne rozhodnutia v dedičskej veci po M. T. sú analogicky z hľadiska § 228 ods. 1 C.s.p.

záväzné pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti uznesení,
avšak súd prvej inštancie svojím rozhodnutím odmietol akceptovať právny stav založený prejednaním
dedičstva po poručiteľovi.

18. Súd prvej inštancie vec posúdil aj z hľadiska § 485 Občianskeho zákonníka s tým, že sa tak

vyjadrili žalobcovia, čo ale nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; odhliadnuc od toho žalovaný nemôže
byť, a nie je oprávneným dedičom pozemku v celosti, nakoľko mu a jeho dedičskej
skupine z hľadiska dedičského práva prislúcha len spoluvlastnícky podiel po ich otcovi a vydržaním
nadobudnutý spoluvlastnícky podiel po ich otcovi je v tomto smere bonusom, ktorý mu nepatrí. Citované
ustanovenie zakotvujúce ochranu oprávneného dediča sa na daný prípad ani nevzťahuje, nakoľko

žalovaný predmetný pozemok nenadobudol v rámci dedičského konania, ale vydržaním;
pozemky uvedené v zápisnici o vydržaní sú však novoobjaveným majetkom po poručiteľovi, ktoré majú
byť prejednané v riadnom dedičskom konaní bez ohľadu na výsledok pôvodného dedičského konania.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 5/
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
verejne vyhlásil 24.9.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).20. V danej veci sa žalobcovia 1/ až 5/ žalobou, ktorej zmena bola pripustená uznesením súdu prvej
inštancie, vyhláseným na pojednávaní dňa 26.10.2017, domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom

M. T., D.. X.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 14.5.1988, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/48 na
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva č. XXXX, okres Malacky, obec U., G. Ú. U. ako pozemok parcela registra „E“ číslo XXX o
výmere 5.715 m2, druh pozemku: orná pôda.

21. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, prvoradou
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) C.s.p. (predtým § 80 písm.
c/ O.s.p.) právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaačisnáď

len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj
R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

21.2 Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ
pre jeho usporiadanie).

21.3 Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 264/2007, 5 Cdo 31/2011, 4 Cdo 111/2008).

22. V súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
11.12.2008, sp. zn. 3 Cdo 44/2008; z 30.6.2008, sp. zn. 5 Cdo 147/2007; z 29.1.2008, sp. zn. 1 Cdo
43/2007; z 26.7.2007, sp. zn. 3 Cdo 25/2007), je za konkrétnych podmienok prípustný určovací návrh
(žaloba), že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým

návrhom (žalobou) sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je
dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči
inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom).

22.1 Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že Civilný sporový poriadok (ako aj Občiansky súdny

poriadok) predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich práv budú
domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve alebo po jeho
skončení). Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi,
procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá ktorá vec (právo) patrí do dedičstva
po poručiteľovi. V konaní o takej žalobe ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto

veci; požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali
po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. (!) Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,
nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti
vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny

poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či
určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne
bezvýznamné.23. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č.k. D 214/91-7, zo dňa 15.1991,
v dedičskej veci po poručiteľovi M. T., D.. X.XX.XXXX, naposledy N. S. O., G. R. W. XX.X.XXXX, bola
určená všeobecná a zároveň čistá hodnota dedičstva vo výške 126 Kčs s tým, že podľa § 40 ods. 1

písm. c) Notárskeho poriadku schválilo dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo pozostávajúce z 1/48
pozemkov vedených vo vl. č. XXX S. G. Ú. U., parcela č. XXX, XXX v EN vedená ako parcela č. XXX -
zastavané plochy bez domu vo výmere 852 m2, parcela č. XXX/X - záhrada vo výmere 467 m2, parcela
č. XXX/X - zastavené plochy vo výmere 191 m2, preberá O. M., D.. X.XX.XXXX, N. R. X/XX, O., bez
povinnosti výplaty voči ustupujúcim dedičom.

24. V danej veci sa žalobcovia požadovaného určenia domáhali na skutkovom základe, že žalovaný
na základe notárskej zápisnice N 207/2000, NZ 185/2000 - Osvedčenie o vydržaní zo dňa 28.2.2000,
nadobudol na úkor ostatných dedičov po poručiteľovi M. T. pozemky o veľkej výmere (viac ako 5 ha) bez
akýchkoľvek záväzkov, pretože notárka JUDr. Oľga Folbová, nepojala do notárskej zápisnice Dedičskú
dohodu zo dňa 26.8.2000, v dôsledku čoho im nebola poskytnutá primeraná ochrana dedičských

nárokov a cítia sa byť poškodenými, nakoľko Dedičská dohoda poslúžila iba žalovanému k jeho vlastným
záujmom, pričom žalovaným vydržané nehnuteľnosti mali byť z hľadiska platných právnych predpisov
predmetom dedenia v riadnom dedičskom konaní a z neznalosti veci boli postupom žalovaného pri
podpise Dedičskej dohody dňa 26.8.2000 uvedení do omylu.

25. Z obsahu Dedičskej dohody zo dňa 26.8.2000, uzavretej v zmysle § 2 zákona č. 293/1992 Zb.,
vyplýva, že žalovaný (aj za L.. M. T., D.. XX.X.XXXX; O. T., D.. XX.XX.XXXX; D. T., D.. XX.X.XXXX; G.
T., D.. X.X.XXXX), O.F. M. (V. za Š. T., D.. XX.X.XXXX; O. T., D.. XX.X.XXXX; A. T., D.. XX.X.XXXX) V.
Š. Š., Z. W. po O. T., V. T., B. T.D., ktoré zomreli na neznámom mieste v USA a boli sestrami Š. Š. V. H.
L.. M. T. V. O. M.. S. A. W. Z. Ď. G., Ž. D. M. T. Z. O.Ž. M., F. U. V. O. T., V. T., B. T. Z. A. S. D. R. S. S.

Č.. XXX, XX, XXX pre katastrálne územie S. A. O. a vo vložke č. XXX, XXX pre katastrálne územie N.
- C.. V dedičskom konaní po M. T.D. V. V. T. tieto pozemky neboli prejednané a tiež neboli prejednané
po ich dedičoch M. T. V. L.. M. T.. Účastníci zmluvy zároveň prehlásili, že navzájom uznávajú, že im v
zmysle Občianskeho zákonníka prináleží podiel o veľkosti 1/3 na uvedených pozemkoch (do ktorého
sú zahrnuté nároky osôb, ktoré v tejto dohode zastupujú) a to tak, ako by im prináležalo v riadnom

dedičskom konaní.

26. Z obsahu Dedičskej dohody preto nepochybne vyplýva, že v čase smrti poručiteľa M. T., R..
XX.X.XXXX, nebolo sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, P. O., P.
U., katastrálne územie U. V. A. A. F. „. Č. XXX o výmere 5.715 m2, druh pozemku: orná pôda, t.j. medzi

dedičmi nebolo sporu, že poručiteľ bol v čase svojej smrti dňa XX.X.XXXX spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti; z povahy týchto skutočností je teda vylúčený základný účel, ktorý má určovacia žaloba
naplniť, a to odstránenie spornosti práva medzi účastníkmi právneho vzťahu.

27. Zároveň, pokiaľ notárka JUDr. Oľga Folbová dňa 28.8.2000, spísala notársku zápisnicu pod sp.

zn. N 207/2000, NZ 185/2000, a to Osvedčenie o vydržaní podľa § 2 až § 9 zákona SNR č. 293/1992
Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, ktorou
osvedčila, že L.. M. T., D.. XX.X.XXXX, N. U. XXX, spĺňa podmienky na zápis vlastníka do katastra
nehnuteľností aj k pozemnoknižnej parcele č. XXX - roľa o výmere 5.715 m2 ako parcela č. XXXX/X,
druh pozemku: ostatné plochy, EL č. X, v užívaní Poľnohospodárskeho družstva U., parcela č. XXXX/

X, druh pozemku: orná pôda, EL č. X v užívaní Poľnohospodárskeho družstva U. a to na podklade
predložených listinných dokladov, okrem iných aj Dedičskej dohody zo dňa 26.8.2000 uzavretej v zmysle
§ 3 zákona č. 293/1992 Zb.; ide o právnu skutočnosť, ktorá nesporne nastala až po smrti poručiteľa M.
T., R.. XX.X.XXXX (takmer 12 rokov po smrti poručiteľa), teda o právnu skutočnosť, od ktorej nemožno
odvodzovať naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi,

nakoľkozmyslomtakejtourčovacejžalobyjeodstrániťrozporotom,čopatrídodedičstvapoporučiteľovi,
ktoré sa nadobúda okamihom jeho smrti.

28. Z vyššie uvedenej podrobnej právnej argumentácie odvolacieho súdu, potom rezultuje
nespochybniteľnýzáver,totožnýsozáveromvyslovenýmsúdomprvejinštancievnapadnutomrozsudku,

že žalobcovia 1/ až 5/ v spore o určenie, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva
po poručiteľovi, neosvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení; pokiaľ žalobcovia
neosvedčili naliehavý právny záujem na tomto určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie návrhu, ktorý vylučuje, aby sa súd zaoberal meritom veci.29. Pokiaľ ide o žalobcami 1/ až 5/ uplatnený odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že vada konania, ktorá môže

mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne
rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade
konania nedošlo; typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také
porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (napr.
nedostatok vyrozumenia strany o pojednávaní súdu vrátane oneskoreného predvolania), v dôsledku

ktorého bola vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a podobne.
Námietky žalobcov 1/ až 5/ vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu smerovali výlučne k vedeniu
pojednávaniakonanéhodňa12.9.2017zákonnýmsudcom,pričomžalobcoviaaninetvrdili,žetýmtojeho
konaním im bolo znemožnené realizovať procesné práva na tomto pojednávaní; ak mali žalobcovia za
to, že namietané konanie zákonného sudcu zakladalo jeho vylúčenie z prejednania a rozhodnutia veci,
potom bolo ich procesnou povinnosťou v odvolaní uplatniť aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

c) O.s.p., čo však neučinili napriek tomu, že odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. odvolacími
dôvodmi viazaný.

30. Na uvedenom základe neboli žalobcami 1/ až 5/ uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; s

ohľadom na podrobnú právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalobcov 1/
až 5/ z hľadiska právneho posúdenia veci nijaký význam.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcom

1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).