Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203146
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1419203146.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
G. R., X. G. XX.XX.XXXX C. G. R., X. G. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyvBratislave,sosídlom:Vazovova7/A,Bratislava,detirodičov:matka-H..
Z. R., X. G. XX.XX.XXXX, V. L.: S. P. X, L., V..Č.. L.: C. X, L., zastúpená advokátskou kanceláriou SCHIN

& MAJDÚCH legal s.r.o., so sídlom: Galvániho 15/C, Bratislava a otec - A.. K. R., X. G. XX.XX.XXXX, L.:
S. P. X, L., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, so sídlom: Záhradnícka 27, Bratislava,
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. októbra 2019,
č. k. 13P/134/2019-83, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúduznesenieOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa24.októbra2019,č.k.13P/134/2019-83,

mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. R., X. G. XX.XX.XXXX sumou 150,- €
mesačne a na maloletého G. R., X. G. XX.XX.XXXX, sumou 150,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 18.12.2019.

II. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava IV o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým
deťom vedeného pod sp. zn. 25P/5/2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 24.10.2019, č.k. 13P/134/2019-83, zamietol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 19.09.2019, ktorým sa domáhala
v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého G. v sume 550,- €

mesačne a G. v sume 600,- € mesačne a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 20.09.2019 č. k. 25P/5/2019 -129 návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia vylúčil na samostatné konanie, vedené ďalej pod sp.zn. 13P/134/2019. Matka návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodňovalatým,žeodaugusta2019otecprestalúplneplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť voči deťom a zároveň sa bráni akejkoľvek dohode. Matka zabezpečuje osobnú
starostlivosť o deti takmer sama, hradí všetky výdavky na deti a súčasné bývanie, ako aj svoje výdavky

výlučne zo svojho príjmu. Otec sa s deťmi stretáva týždenne po dve hodiny. Uviedla, že príjmy oboch
rodičov sú v súčasnosti takmer identické, pričom ona zarába cca 1.800,- € mesačne/netto. Po podaní
návrhu na rozvod manželstva sa situácia v spoločnej domácnosti stala neúnosnou, z dôvodu ktorého
dňa 20.05.2019 odišla aj s deťmi zo spoločnej domácnosti do prenajatého 2-izbového bytu v Ružinove,
za ktorý platí mesačne nájomné 550,- €. Otec maloletých zostal bývať v ich byte v Záhorskej Bystrici,
jeho mesačné výdavky sú vo výške 650,- € vrátane splátky hypotéky a platby za energie, v mesiaci

máj 2019 zaplatil celé školné za obe deti, avšak po jej odchode zo spoločnej domácnosti, v mesiaci
jún a júl 2019 prispel na školné oboch detí len polovičnou sumou s tým, že od augusta 2019 úplneprestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výdavky na školné pre obe deti sú vysoké, čo je spôsobené
tým, že maloletý G. navštevuje súkromnú škôlku a maloletý G. začal v septembri 2019 navštevovať
súkromnú základnú školu, kde absolvuje prípravný ročník, čo mu odporučili psychológovia a špeciálny

pedagóg,akopostupnúadaptáciunaškolskýrežim.Vdoplnenínávrhuzodňa11.10.2019matkauviedla,
že otec po pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva prejavil záujem opätovne prispievať na výživu
detí a v septembri 2019 uhradil sumu 282,50 € (1/2 nákladov na G. škôlku) a sumu 130,- € (1/2
nákladov na G. školské potreby), pričom sa vyslovene odmietol podieľať na školnom pre staršieho syna
s odôvodnením, že so školou nesúhlasil. Za október 2019 zaplatil sumu 200,- € ako 1/2 nákladov na G.

škôlku. Matka ďalej uviedla, že u G. bola diagnostikovaná porucha autistického spektra - Aspergerov
syndróm, preto mu bolo odporučené odložiť bežnú školskú dochádzku a absolvovať prípravný ročník,
a nakoľko školské zariadenia v Bratislave neotvárali prípravný ročník vyhovujúci G. potrebám, preto ho
zapísala na súkromnú základnú školu. Mesačné výdavky na maloletého G. vyčíslila vo výške 1.100,83
€ (460,- € škola + 183,33 € bývanie + 250,- až 300,- € strava + 157,50 € oblečenie, lieky drogéria) a
mesačné výdavky na maloletého G. vyčíslila v priemernej výške 1.113,33 € - 1.163,33 € (520,- € škôlka

+ 183,33 € bývanie + 250,- až 300,- € strava + 200,- € oblečenie, lieky a drogéria).

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324, § 325, § 329
Civilného sporového poriadku a § 363 a § 366 Civilného mimosporového poriadku a dospel k záveru, že
v súčasnosti nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom

určení výživného na maloleté deti, vzhľadom k čomu návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. Vychádzajúc z návrhu matky, jeho doplnenia, ako aj obsahu spisu sp. zn. 25P/5/2019 mal
súd prvej inštancie za preukázané, že od 20.05.2019 sú maloleté deti vo faktickej starostlivosti matky,
ktorá odišla zo spoločnej domácnosti, pričom však otec posiela matke finančné prostriedky (v mesiaci
máj 2019 zaplatil celé školné za obe deti, v mesiaci jún a júl polovičnú sumu školného oboch detí, v

septembri zaplatil celkovo sumu 412,50 € a v mesiaci október sumu 200,- €). V tejto súvislosti súd prvej
inštancie uviedol, že úprava pomerov účastníkov neodkladným opatrením vo veci vyživovacej povinnosti
je namieste len vtedy, ak by bola výživa maloletých detí ohrozená, čo v tomto prípade preukázané
nebolo. Súd prvej inštancie nezistil, že by si otec svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil, či už v
minulosti, alebo v súčasnosti. Zároveň príspevky otca považoval súd prvej inštancie za dostatočné na

pokrytienevyhnutnýchnákladovmaloletýchdetí,pričompoukázalnato,ževýživnéurčenéneodkladným
opatrením má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletých detí.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podala matka maloletých detí zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f) a h) Civilného sporového poriadku, keď namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a žiada zmeniť odvolaním napadnuté uznesenie tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie,
ktorým uloží otcovi povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, v sume 550,- €
mesačne na maloletého G. a v sume 600,- € mesačne na maloletého G., a to odo dňa podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Matka maloletých v odvolaní namieta skutočnosť, že uznesenie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie
nesprávne konštatuje, že v súčasnosti nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloleté deti. Poukazuje na to, že je evidentné a
riadne preukázané, že otec sústavne a navyše úmyselne, neprispieva riadne (prípadne vôbec) na
výživu maloletých detí, napriek tomu, že mu to schopnosti, možnosti a majetkové pomery dovoľujú.

V doplnení návrhu matka uviedla, kedy a aj v akých sumách otec prispieval na výživu svojich detí
za posledné mesiace, pričom v auguste neprispel žiadnou sumou. Po pojednávaní v septembri 2019
prispel na obe deti sumou len 412,50 €, z čoho 282,50 € uhradil ako polovicu nákladov na G. škôlku
a sumou 130,- €, ako polovicu nákladov na G. školské potreby. Otec vôbec nezarátal do svojich
„výpočtov“, že deti potrebujú aj stravu, oblečenie, obuv, drogériu a pod. Za október otec maloletých

zaplatil výživné len v sume 200,-€, kedy do poznámky uviedol, že ide o 50% nákladov na G. škôlku,
pričom však náklady za október na škôlku boli 502,- €. Na výživné za G. v októbri otec neuhradil
vôbec nič. Rovnako neuhradil za iné G. C. G. výdavky. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu, keď uviedol, že nebolo preukázané, že otec si vminulosti a ani v súčasnosti vôbec nesplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Matka
v odvolaní rovnako nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý v rozhodnutí uviedol, že
považuje príspevky otca za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletých detí (výživné

určené neodkladným opatrením má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletých detí). Matke nie je
zrejmé, z akých skutkových okolností súd prvej inštancie vychádzal pri formulovaní takéhoto záveru,
nakoľko posledná suma, ktorú otec zaplatil (200,- €), a informáciou, ktorou súd disponoval, nepokrýva
ani náklady na školu, či škôlku, bývanie, či dokonca na stravu jedného dieťaťa. Matka má za to, že
súd prvej inštancie riadne nepreskúmal a neposúdil ňou predložené dôkazy, inak by získal vedomosť

o nevyhnutných výdavkoch na deti (bývanie, strava, škôlka/škola) a vyššie uvedený záver by nemohol
vysloviť. Z odôvodnenia navyše nie je ani zrejmé, ktoré výdavky na deti, považuje súd prvej inštancie na
nevyhnutné. Matka poukazuje na to, že otec maloletých poberá plat porovnateľný s matkou (cca 1.800,-
€ netto/mesačne), a teda jeho možnosti a majetkové pomery mu dovoľujú bez problémov podieľať sa
na výžive svojich detí. Napriek tomu otec prispieva na výživu detí svojvoľne rôznymi sumami, ktoré
ani čiastočne nepokrývajú jeho podiel na výživnom, čo však súd prvej inštancie svojim rozhodnutím de

facto odobruje. Napadnutým rozhodnutím o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd prvej inštancie absurdne vytvára priestor na to, že otec bude naďalej platiť výživné podľa svojho
uváženia, prípadne neplatiť výživné vôbec. Matka poukazuje aj na skutočnosť, že súdu prvej inštancie
predložila dôkazy preukazujúce stanovisko otca, že bez súdneho rozhodnutia nebude plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru matky je evidentné, že výživa maloletých detí je aktuálne reálne

ohrozená, nakoľko výdavky na ich výživu sú vysoké, jej príjem nepostačuje na ich úhradu (musí si
požičiavať) a príspevky otca sú minimálne, prípadne žiadne. Už v súčasnosti je finančná situácia matky
neúnosná a vo veci rozvodu a ÚPP nie je ani len určený nový termín pojednávania (napriek urgencii).
Matka považuje za nemysliteľné, aby napriek príjmu, ktorý otec dosahuje, bola takmer celá finančná
starostlivosť o maloleté deti výlučne na matke a súd prvej inštancie tento stav svojim rozhodnutím odobril

tým, že zamietol ňou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66

Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).

7. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi

viazaný.

9. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 367 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením
môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho

označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

12. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

13. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

15. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť
bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny
dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než
zákonnom podklade, nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o
rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch
rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej
povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s
nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu

patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine,
teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia
neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona
o rodine. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu

vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného
rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má
plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného
v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu,

ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného
opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len
na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný
je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú
mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa

resp. maloletého dieťaťa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa
vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň
rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere
sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej.

16. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých detí podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého
G. v sume 550,- € mesačne a G. v sume 600,- € mesačne a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. V tomto prípade však odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vzhliadol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia ako čiastočne dôvodný. Odvolací súd má za to, že v záujme

maloletých detí nie je to, aby otec uhrádzal výživné každý mesiac v inej výške, respektíve podľa
svojho vlastného uváženia, prípadne vôbec. Z týchto dôvodov bolo potrebné v nevyhnutnom rozsahu
určiť výšku vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti, nakoľko výdavky na maloleté deti boli matkou
vyčíslené vysoko t.j. na maloletého G. cca vo výške 1.143,- € až 1.213,- € mesačne, a na maloletého
G. cca vo výške 1.286,- € až 1.356,- €. Odvolací súd pri určovaní výšky výživného na maloleté deti

prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie však v tomto
prípade nenahrádza rozhodnutie vo veci samej, nakoľko toto iba zabezpečuje stanovenie nevyhnutnej
výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech maloletých detí. Keďže otec mal s poukazom na
§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku možnosť vyjadriť sa tak k odvolaniu matky, ako aj k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom svoje právo nevyužil, odvolací súd si osvojil tvrdenia

matky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní matky a má za to, že
nariadenie neodkladného opatrenia v nevyhnutnom rozsahu je dôvodné. Platenie výživného zo strany
otca na maloleté detí nemôže byť ponechané výlučne na ľubovôli otca, nakoľko matka má s maloletými
deťmi pravidelné mesačné výdavky a súčasne im poskytuje osobnú starostlivosť.17. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie
uvedie výšku vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, t.j. po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní

výživného a to aj v rámci nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere je potrebné
brať na zreteľ nielen to, že sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné
náklady a výdavky na dieťa, ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti
prihliadnuť aj na vek maloletých detí, ich potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. Na
základeuvedenéhoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastizmenil(§388CSP)a

určil výživné na maloleté deti avšak iba v nevyhnutnej miere t.j. vo výške 150,- € na každé maloleté dieťa.
Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn.
25P/5/2019.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).