Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116217045
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116217045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, D., štátna občianka SR, o zaplatenie 4.420,20 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/183/2016-104 zo dňa

24.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. V odvolaním nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C/183/2016-104 zo dňa 24.04.2019 rozhodol, tak že konanie v

časti istiny 2.872,82 eur s príslušenstvom zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 1.547,38 eur spolu s úrokom vo výške 242,57 eur, úrokmi z omeškania vo výške 2,08 eur a
úrokmizomeškaniavovýške5%ročneznezaplatenejistiny4.470,20Eurod13.04.2015do19.04.2016,
z nezaplatenej istiny 4.420,20 eur od 20.04.2016 do 03.11.2016, z nezaplatenej istiny 2.120,20 eur
od 04.11.2016 do 15.01.2018, z nezaplatenej istiny 2.102,27 eur od 16.01.2018 do 16.01.2018, z
nezaplatenej istiny 2.032,27 eur od 17.01.2018 do 19.02.2018, z nezaplatenej istiny 1.962,27 eur

od 20.02.2018 do 06.03.2018, z nezaplatenej istiny 1.959,79 eur od 07.03.2018 do 20.03.2018, z
nezaplatenej istiny 1.889,79 eur od 21.03.2018 do 25.04.2018, z nezaplatenej istiny 1.888,80 eur
od 26.04.2018 do 16.05.2018, z nezaplatenej istiny 1.818,80 eur od 17.05.2018 do 15.06.2018, z
nezaplatenej istiny 1.753,39 eur od 16.06.2018 do 02.07.2018, z nezaplatenej istiny 1.752,93 eur
od 03.07.2018 do 24.07.2018, z nezaplatenej istiny 1.697,93 eur od 25.7.2018 do 17.08.2018, z
nezaplatenej istiny 1.647,93 eur od 18.08.2018 do 18.09.2018, z nezaplatenej istiny 1.641,99 eur od
19.09.2018 do 25.9.2018, z nezaplatenej istiny 1.636,99 eur od 26.9.2018 do 18.10.2018, z nezaplatenej

istiny 1.626,99 Eur od 19.10.2018 do 19.12.2018, z nezaplatenej istiny 1.615,58 eur od 20.12.2018
do 10.01.2019, z nezaplatenej istiny 1.615,41 eur od 11.1.2019 do 21.01.2019, z nezaplatenej istiny
1.605,45 eur od 22.01.2019 do 15.2.2019, z nezaplatenej istiny 1.604,38 eur od 16.02.2019 do
27.02.2019, z nezaplatenej istiny 1.592,38 eur od 28.02.2019 do 15.03.2019, z nezaplatenej istiny
1.584,83 eur od 16.03.2019 do 18.03.2019, z nezaplatenej istiny 1.547,38 eur od 19.03.2019 do
zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do 20. dňa

v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť s
tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca účinne vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti istiny spolu vo
výške 2.872,82 eur spolu s príslušenstvom, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Následne

sa zaoberal zostávajúcim predmetom sporu, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca
uzavrel so žalovanou 15.03.2013 Úverovú zmluvu č. 37912. Na základe úverovej zmluvy je poskytol
úveru vo výške 4.900 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s 15,90 % ročným úrokov v
pravidelných 120 mesačných splátkach po 81,87 eur pri RPMN vo výške 18,15 % ročne, priemernej
RPMN 18,86 %, poplatku za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne a termínom konečnej

splatnosti dňa 27.02.2023 a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 10.063,20 eur.
Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, a to aj napriek upomienke žalobcu zo dňa 02.02.2015, preto ju
žalobca listom z 02.04.2015 vyzval na predčasné splatenie úveru, pričom lehotu určil do 12.04.2015.

3. Predmetnou zmluvou vznikol medzi žalobcom a žalovanou právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe
- nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaná sa tieto zaviazala splácať v pravidelných splátkach.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná svoje zmluvné povinnosti neplnila.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola s platením splátok v omeškaní, žalobca poskytnutý úver
zosplatnil.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku má preukázanú jej

dôvodnosť. V danom prípade je predmetom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto súd musel na
niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010
Z. z. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
Z predložených listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 4.900

eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 81,87 eur.
Keďže žalovaná si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, žalobca v súlade
so všeobecnými obchodnými podmienkami pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu
19.06.2017. Z prehľadu splátok a úveru vyplýva, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaná
uhradilanaistinusumu429,90eur,pričomdlžnézmluvnéúrokydozosplatneniasúvovýške242,57eura

úrokyzomeškaniavovýške2,08eur.Žalovanáuhradilapozosplatneníúverusumu50eur,ktorúžalobca
započítalnasplátky.Popodanížalobyvpriebehukonaniauhradilasumu2.872,82eur,vtejtočastizobral
žalobu žalobca späť, a tak súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca si tak v konaní uplatnil zaplatenie
sumy 1.547,38 eur titulom istiny, sumu 242,57 eur ako úroky do zosplatnenia úveru, úrok z omeškania vo
výške 2,08 eur do zosplatnenia úveru a úroky z omeškania vo výške 5 % z nezaplatenej istiny 4.470,20

eur od 03.04.2015 do 19.04.2016, z nezaplatenej istiny 4.420,20 eur od 20.04.2016 do 03.11.2016,
z nezaplatenej istiny 2.120,20 eur od 04.11.2016 do 15.1.2018, z nezaplatenej istiny 2.102,27 eur
od 16.01.2018 do 16.01.2018, z nezaplatenej istiny 2.032,27 eur od 17.01.2018 do 19.02.2018, z
nezaplatenej istiny 1.962,27 eur od 20.02.2018 do 6.3.2018, z nezaplatenej istiny 1.959,79 eur od
7.3.2018 do 20.3.2018, z nezaplatenej istiny 1.889.79 eur od 21.03.2018 do 25.04.2018, z nezaplatenej

istiny 1.888.80 eur od 26.04.2018 do 16.05.2018, z nezaplatenej istiny 1.818.80 eur od 17.05.2018 do
15.06.2018, z nezaplatenej istiny 1.753,39 eur od 16.6.2018 do 2.7.2018, z nezaplatenej istiny 1.752,93
eur od 03.07.2018 do 24.07.2018, z nezaplatenej istiny 1.697,93 eur od 25.07.2018 do 17.08.2018,
z nezaplatenej istiny 1.647,93 eur od 18.08.2018 do 18.09.2018, z nezaplatenej istiny 1.641,99 eur
od 19.09.2018 do 25.9.2018, z nezaplatenej istiny 1.636,99 eur od 26.09.2018 do 18.10.2018, z

nezaplatenej istiny 1.626,99 eur od 19.10.2018 do 19.12.2018, z nezaplatenej istiny 1.615,58 eur
od 20.12.2018 do 10.01.2019, z nezaplatenej istiny 1.615,41 eur od 11.01.2019 do 21.01.2019, z
nezaplatenej istiny 1.605,45 eur od 22.01.2019 do 15.02.2019, z nezaplatenej istiny 1.604,38 Eur
od 16.02.2019 do 27.02.2019, z nezaplatenej istiny 1.592,38 eur od 28.02.2019 do 15.03.2019, z
nezaplatenej istiny 1.584,83 eur od 16.03.2019 do 18.03.2019, z nezaplatenej istiny 1.547,38 eur od

19.03.2019 do zaplatenia. Okrem toho si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatených úrokov vo výške 242,57 eur od 03.04.2015 do zaplatenia.
Súd žalobe v časti istiny vo výške 1.547,38 eur spolu s dlžnými zmluvnými úrokmi do zosplatnenia vo
výške 242,57 eur a úrokmi z omeškania vo výške 2,08 eur vyhovel. Súčasne súd zaviazal žalovanúna úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorá je v súlade s citovanými občianskoprávnymi
predpismi, a to z jednotlivých súm pri zohľadnení čiastkových úhrad vykonaných žalovanou. Žalovaná
sa dostala do omeškania až doručením oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu

dlhu zo dňa 02.04.2015 a uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na úhradu dlhu do 12.04.2015, t.
j. až nasledujúci deň 13.04.2015. Preto žalobcovi prislúcha nárok na úroky z omeškania až od tohto
dňa (nie od 03.04.2015 ako si uplatnil v žalobe). Žalobca má tiež nárok na riadne dojednané úroky
z úveru, avšak len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zmluvný úrok je odplata za užívanie
požičanej sumy, pričom je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s

istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník
rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, t. j.
jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov však musí byť zaplatená najneskôr
zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť
len v prípade, ak je dlžník oprávnený súčasne vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou
v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali žalobcovi len do doby splatnosti dlhu.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav,
kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať. Teda nie je dôvod na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V
opačnom prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde by spotrebiteľ bol vystavený všetkých
sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky z úveru.

Inými slovami išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto
zmenou. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal z nezaplatených
zmluvných úrokov súd uvádza, že úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú

zo zmluvných úrokov do zosplatnenia pohľadávky. Nemožno sa domáhať zaplatenia príslušenstva z
príslušenstva.
Predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania

úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru.
Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite spať celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné
prostriedky poskytnuté veriteľom v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od

neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom
prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený
sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto
situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošiel. Spotrebiteľ by tak nemal

žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku.
Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky
a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa
nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako
spotrebiteľovi, súd dospel k záveru, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté

za úver.
Je nesporné, že úrok z úveru tvorí súčasť istiny a bol splatný dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti
celej dlžnej sumy titulom úveru. Úrok z úveru, ktorý bol dohodnutý v zmluve a bol dohodnutý platne tvorí
jednoznačne súčasť istiny, jej príslušenstvo podľa § 121 Obč. zák. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú
odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere a

boli v zmluve riadne dohodnuté. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky. Za tejto situácie potom, ak došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti nielen istina, ale aj kapitalizované úroky z
úveru. V prípade ak ich žalovaný dlžník neuhradil, dostáva sa s touto sumou do omeškania, v dôsledku
čohopostihujedlžníkasankciazanedodržanialehotysplatnostivpodobeúrokovzomeškania.Vprípade

ak veriteľ tieto úroky z omeškania si uplatní v zákonnej výške má na ich zaplatenie nárok (rozsudok KS
Nitra sp.zn. 25Co/95/2017).
Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok KS Žilina sp.zn. 7Co/229/2018. V bode 7 uvedeného rozsudku
krajský súd udáva, že povedané inak, ak bol úver dojednaný na 10 rokov, v 3. roku došlo k jehojednorazovému spoplatneniu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi
nebudú patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok
len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v

dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru.
Na základe uvedeného preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vrátane úroku z úveru
do dňa spoplatnenia, kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu podania žalobného návrhu. Čo sa
týka zaplatenia úroku z úveru po zosplatnení úveru v tejto časti súd žalobný návrh zamietol a žalobcovi
priznal len úrok z omeškania tak, ako bol medzi stranami sporu dohodnutý.

S prihliadnutím na výšku dlhu a majetkové pomery žalovanej, súd povolil žalovanej splácať dlh v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 3 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudlo rozhodnutie súdu právoplatnosti, nakoľko povinnosť
uhradiť pohľadávku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku by malo pre žalovaného a jeho rodinu
nepriaznivé finančné následky. Súd dáva žalovanej do pozornosti, že ak sa dostane do omeškania s
plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh a zanikne jeho výhoda plniť dlh v splátkach.

4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v rozsahu zamietnutej časti
žaloby. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že s argumentmi
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny, odvolanie
odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na

tom, aby súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo zmluvných úrokov a v tejto súvislosti citoval
z rozhodnutí odvolacích súdov SR (Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 43Co/19/2017-103 zo dňa
29.07.2017, Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/219/2017-104 z 13.12.2017, Krajského súdu v Bratislave
č. k. 6Co/78/2018-187 z 18.04.2018, Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/143/2017-60 z 19.04.2018,
Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/70/2018-187 z 26.10.2018). Ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím

súdu, pokiaľ tento povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do
20. dňa v mesiaci s tým, že poukázal na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že lehota na
plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ súd určí dlhšiu lehotu, tak zákon explicitne
podmieňuje dĺžku paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, to znamená, že súd nemôže určiť dlhšiu
lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. No súd vychádzal

len z nepodloženého tvrdenia žalovanej o jej finančnej situácii. Žalobca ďalej uviedol, že posúdenie
finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v
procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu
majetku žalovaného a jednak k voľbe najhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Preto žalobca
navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu

zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj v zamietnutom rozsahu a žalovanú zaviaže uhradiť dlh v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň žalobcovi prizná aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP z dôvodov uvedených v § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP a rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v súvisiacom
výroku o trovách konania, potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. V
odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny. okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

7. Záver súdu prvej inštancie, že zmluvné úroky z úveru prislúchajú žalobcovi len do doby splatnosti
dlhu, respektíve do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je správny. Zodpovedá ustálenej súdnej
praxi, ako aj judikatúre vyšších súdnych inštancií.

8. Čo sa týka predčasnosti zosplatnenia úveru, ide vo svojej podstate o jednostranný sankčný právny

inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej
požičanej sumy. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru
spočíva v tom, že v prvom prípade veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú
požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absenciepožičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca, a za tento stav nedostatku
a úverovania platí dlžník veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v
zmysle ceny toho, že veriteľ, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a

produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a predstavuje nárok veriteľa na
úroky ako cenu dočasne poskytnutých peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania
budúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupnéhosplácaniaúveru,
a teda výhody splátok.

9.Inýstavjevšakpríznačnýprepredčasnéamimoriadnezosplatnenieúveru,kdeveriteľovivznikánárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzuje obchodovanie s peniazmi,

ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky
nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie k skorému vráteniu peňažných
prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne
prostriedkyvymoženiajednorazovozosplatnenejpohľadávkyúveru.Aktedanastalstav,kedyspotrebiteľ

už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba a tieto užíva, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav,

podľa ktorého by sa popreli účinkom veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav v žiadnom
prípade nemožno pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a
to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných

prostriedkov z majetku spotrebiteľa, keď nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navodil by sa tiež stav, v ktorom veriteľ by nebol nútený
vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu nahrádzali stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp.
stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa nemôže
užívať právnu ochranu, nakoľko s protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradné sankcie, keďže

spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy spočívajúcej v úhrade príslušných úrokov z
omeškania, a pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento
účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Iným právnym posúdením ohľadne priznania úrokov z
úveru po zosplatnení istiny by sa odvolací súd dostal do rozporu s konštantnou judikatúrou (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/97, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/165/2013 zo
dňa 19.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015).

10. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní ani nepredkladá konkrétnu argumentáciu,
ktorá by podporovala jeho tvrdenie, keď v podstate odkazuje len na rozhodovaciu činnosť a na
rozhodnutia súdov v iných veciach. Takýto odkaz je v konečnom dôsledku bezpredmetný, lebo pre
konajúci súd nie sú dotknuté rozhodnutia záväzné (§ 193 CSP).

11.Podstatnévrozoberanejsúvislostije,žekonajúcesúdy(konanievprvejadruhejinštanciitvoriajeden
celok) dostatočne odôvodnili a vysvetlili svoj právny názor, t. j. argumentačne sa s riešením predmetnej
právnej otázky plnohodnotne vyrovnali, preto nekonali v rozpore s princípom právnej istoty (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 144/2014 z 13.05.2014).

12. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na
ktorýchzaložilsvojeodvolanie,ktoréodvolacísúdnepovažovalzadôvodné,apretorozsudokokresného
súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.13. Výrok o trovách odvolacieho konania vychádza z ustanovenia § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, ktorej vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Z obsahu spisu však odvolací

súd konštatuje, že žalovanej v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, preto jej nárok na ich náhradu
voči žalobcovi nepriznal.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)