Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315214279
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8315214279.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: TRIADA Humenné, s.r.o., Námestie
slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 36 481 106, právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom,
advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42090911, proti žalovanému: Z. M.,
H.. XX.X.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 806,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12Cb/269/2015-168 zo 7. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o
náhrade trov konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,42 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2015 do
zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 15,6 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že zmluvou o nájme nebytových priestorov
z 01.07.2012 žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému nebytové priestory nachádzajúce sa v
OD Laborec, Nám. Slobody 25, Humenné, na 1. poschodí o výmere 38 m2 predajnej plochy a 20
m2 spoločných priestorov. Výška nájomného bola dohodnutá na 309,86 eur mesačne. Cena nájmu
nezahrňovala odplatu za služby spojené s nájmom. Ceny týchto služieb boli uvedené v prílohe č.
2 tejto zmluvy a boli určené dohodou zmluvných strán. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od
01.07.2012 do 30.06.2016. Medzi stranami sporu bolo tiež dohodnuté, že zmluva zaniká písomnou
dohodou alebo výpoveďou zmluvných strán. Podľa prílohy č. 1 k zmluve sa žalovaný zaviazal dohodnuté
nájomné vo výške 309,86 eur uhrádzať v posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca, pričom toto
nájomné nebude žalovanému účtované osobitnou faktúrou. Podľa prílohy č. 2 k zmluve sa zmluvné
strany dohodli na úhrade opakovane poskytovaných služieb súvisiacich s nájmom vo výške 108,46 eur
mesačne so splatnosťou k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom prenajímateľ sa
zaviazal vyúčtovať odplatu za poskytnuté služby do 30 dní odo dňa vyúčtovania služieb od jednotlivých
dodávateľov vo forme daňového dokladu, prípadne ťarchopisu alebo dobropisu. Podľa prílohy č.
1.2 zmluvy z 01.01.2014 sa zmluvné strany dohodli na tom, že prenajímateľ už nebude doručovať
žalovanému ako nájomcovi faktúru vo vzťahu k nájomnému v sume 309,86 eur mesačne. V zmysle
prílohy č. 2.2 zmluvy o nájme bolo medzi stranami dohodnuté, že prenajímateľ, teda žalobca už nebude
doručovať faktúru na úhradu zálohových opakovaných plnení vo výške 113,47 eur mesačne, preto je
nájomca povinný platiť túto úhradu mesačne podľa dátumu zdaniteľného plnenia. Dohodou o ukončení

nájmu zo dňa 01.04.2015 bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že k ukončeniu nájomnej zmluvy dôjde
dňom 01.04.2015.

3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 663, § 720 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 1 a 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov a priznanie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

4. V zmysle citovaných ustanovení súd prvej inštancie posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú. Uviedol,
že predmetom žaloby bola suma 806,35 eur s príslušenstvom, z čoho suma 465,93 eur predstavuje
dlžné nájomné za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015 v celkovej výške 929,58 eur, avšak z tejto
sumy žalovaný uhradil iba 436,65 eur. V súvislosti s týmto nárokom žalobcu považoval súd prvej
inštancie žalobu za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Poukázal na predložené účtovné doklady s
konštatovaním, že žalovaný v októbri, novembri, decembri 2014 a v januári 2015 nezaplatil žalobcovi
nájomné vo výške mesačne po 309,86 eur, avšak dňa 17.02.2015 uhradil v prospech žalobcu 1.550,- eur,
čo predstavuje nájomné za obdobie 5 mesiacov, teda za október, november, december 2014 a za január
a február 2015. Dňa 26.03.2015 uhradil žalovaný v prospech žalobcu sumu 310,- eur, čo predstavovalo
nájomné za marec 2015. Žalovaný tak zaplatil nájomné dohodnuté v zmluve za obdobie, ktoré bolo
predmetom sporu, preto v tejto časti nepovažoval súd prvej inštancie žalobu za opodstatnenú.

5. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 340,42 eur z titulu nákladov na poskytované služby
spojené s nájmom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol povinný uhrádzať mesačné
náklady vo výške 113,47 eur aj za obdobie január, február, marec 2015, ako to bolo dohodnuté v prílohe
č. 2.2 zmluvy o nájme, a to bez toho, aby bolo povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa vystavovať
žalovanému ako nájomcovi osobitnú faktúru. Žalobe preto v časti o zaplatenie sumu 340,42 eur vyhovel.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 340,42 eur
od 01.04.2015 do zaplatenia z dôvodu, že týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením
svojho dlhu.

7. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý mal v konaní väčší úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 15,6 %.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to len proti zamietavému
výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Odvolanie zdôvodnil ustanovením §
365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci. Trval na tom, že platby nájomného a podielu na spoločných prevádzkových nákladoch boli
žalovaným uhrádzané iba do augusta 2014. Po auguste 2014 uhradil žalovaný dňa 30.09.2014 na účet
žalobcu sumu 200,- eur, dňa 14.11.2014 sumu 100,- eur, dňa 17.02.2015 sumu 1.549,30 eur a dňa
26.03.2015 sumu 310,- eur. Záväzok žalovaného tak z titulu dlžného nájomného a podielu na spoločných
prevádzkových nákladoch po započítaní uskutočnených úhrad predstavoval ku skončeniu nájomného
vzťahu sumu 806,35 eur, a to na nájomnom vo výške 465,93 eur a na spoločných prevádzkových
nákladoch sumu 340,42 eur. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že do mesiaca september 2014
žalovaný uhrádzal nájomné riadne a že na nasledujúce obdobie, teda za október až december 2014
a január a február 2015, resp. marec 2015 zaplatil dohodnuté nájomné. Do pozornosti odvolacieho
súdu dal skutočnosť, že pokiaľ žalovaný uhrádzal dodatočne platby, tak nešpecifikoval, na čo konkrétne
majú byť započítané, preto žalobca v súlade so zákonom tieto platby započítaval na najskôr splatné
záväzky žalovaného. Trval na tom, že žalovaný mal za obdobie od septembra 2014 do decembra 2014
uhradiť na platbách na nájomnom sumu 1.239,44 eur a na platbách za spoločné prevádzkové náklady
sumu 453,88 eur, teda celkovo sumu 1.693,32 eur. Za obdobie od januára do marca 2015 mal žalovaný
uhradiť na nájomnom sumu 929,58 eur a na platbách za spoločné prevádzkové náklady sumu 340,41
eur, teda celkovo sumu 1.269,99 eur. Celkovo tak mal žalovaný uhradiť sumu 2.963,31 eur, avšak platby
realizoval len v sume 2.156,92 eur, teda rozdiel predstavuje sumu 806,34 eur. Navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania, resp.
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379
a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v predmetnom
spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z
týchto vyvodil aj správny právny záver vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 465,93 eur pokiaľ
v tejto časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti výrokov
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobca v prevyšujúcej časti zamietnutá, vrátane výroku
o nároku na náhradu trov konania, keďže len v tejto časti podal žalobca odvolanie. O odvolaní bolo
rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

11. Z obsahu žaloby ako aj z prednesov žalobcu v priebehu predmetného sporu nevyplýva, že žalovaný
dlhoval žalobcovi nájomné, resp. platby na spoločné prevádzkové náklady aj za mesiac september
2014. Táto skutočnosť nevyplýva ani z výzvy samotného žalobcu z 15.01.2015, ktorou výzvou žiadal
žalobca od žalovaného zaplatenie nájomného za obdobie od októbra 2014 do júna 2015. Odvolací súd
sa preto stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že záväzok žalovaného voči žalobcovi z titulu nájomnej
zmluvy do októbra 2014 bol vysporiadaný a k nezaplateniu nájomného došlo až počnúc mesiacom
október 2014. Prepočet súdu prvej inštancie je tak vecne správny a žaloba bola zamietnutá v časti o
zaplatenie sumy 465,93 eur dôvodne. Pokiaľ žalovaný dlhoval žalobcovi z titulu nájomného za október,
november, december 2014, január, február, marec 2015, tak dlhoval nájomné za 6 mesiacov vo výške
po 309,86 eur, teda v celkovej výške 1.859,16 eur. Za dané obdobie žalovaný realizoval platby vo výške
1.859,30 eur, ktorá suma korešponduje s dlhom na nájomnom. Odvolací súd preto nemal pochybnosti
o tom, že úmyslom žalovaného bolo zaplatiť dlžné nájomné a že o takomto úmysle mal vedomosť
aj žalovaný. Nie je možné zohľadniť odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že účel platby
nebol označený, ak žalovaný platil sumu 1.549,30 eur a sumu 310,- eur na základe výzvy žalobcu z
15.01.2015, čo potvrdzuje časová následnosť platieb. Súd prvej inštancie vo vzťahu k prevádzkovým
nákladom posudzoval ako dlžné obdobie len obdobie špecifikované žalobcom, teda obdobie od januára
do marca 2015. Správne preto priznal žalobcovi sumu 340,41 eur.

12. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
súlade s§ 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách strán sporu.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda
bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému proti neúspešnému
žalobcovi.

14. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.