Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202122
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316202122.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobkyne: B. V., O.. XX.XX.XXXX,
V. Ž.R. X, V., občan SR, zastúpená PETKOV & Co s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku
12, Bratislava, proti žalovaným: X. X. E. P. D., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XXXXX/X, V., X. X. E. U. D.,
O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, V., obaja zastúpení Advokátska kancelária JURIKA& KELTOŠ, s.r.o., so

sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, X. X. E. Y. M., O.. XX.XX.XXXX, V. L.. F. XX, V., X. X. E. U. M., O..
XX.XX.XXXX, V. L.. F. XX, V., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III, č. k. 14C 28/2016 - 121 zo dňa 21. 4. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 14C 28/2016 - 121 zo
dňa 21. 4. 2017 vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenia a žalovanému
v 1. rade uložil povinnosť znášať prechod žalobkyne pešo alebo osobnými motorovými vozidlami a

nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X., obec
V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, s parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 53 m2, s parc. č. XXXX/XXX,
záhrady o výmere 11 m2, s parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, s parc. č.
XXXX/XXX, záhrady o výmere 17 m2, za účelom prístupu žalobkyne ku nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie X., obec V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, a síce

stavby - chata, so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku KN reg. „C“ s parc. č. XXXX/ XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 41 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a tiež
žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných zásahov do nehnuteľností:
pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie X., obec V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, s
parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 53 m2, s parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 11 m2, s
parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, s parc. č. XXXX/XXX, záhrady

o výmere 17 m2, a to všetkých stavebných zásahov, ktoré vyžadujú stavebné povolenie alebo ohlásenie
stavebnému úradu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj akýchkoľvek zemných a stavebných prác na
uvedených nehnuteľnostiach a akýchkoľvek zásahov do oplotenia, nachádzajúceho sa na uvedených
nehnuteľnostiach až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a tiež žalovanému v 2. rade
uložil povinnosť znášať prechod žalobkyne pešo alebo osobnými motorovými vozidlami a nákladnými

motorovými vozidlami cez pozemky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X., obec V. - U.. Č..
X., okres Bratislava III, s parc. č. XXXX/ XX, záhrady o výmere 47 m2 a parc. č. XXXX/XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 18 m2, za účelom prístupu žalobkyne ku nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie X., obec V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, a síce stavby -
chata, so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku KN reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 41 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a

tiež žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných zásahov do nehnuteľností:
pozemkov zapísaných na LV XXXX, katastrálne územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, s parc.
č. XXXX/XX, záhrady o výmere 47 m2 a s parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18
m2 a to všetkých stavebných zásahov, ktoré vyžadujú stavebné povolenie alebo ohlásenie stavebnému
úradu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj akýchkoľvek zemných a stavebných prác na uvedených

nehnuteľnostiach a akýchkoľvek zásahov do oplotenia nachádzajúceho sa na uvedenýchnehnuteľnostiach až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, m e n í tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 28/2016 - 121 zo dňa 21. 4. 2017 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť znášať prechod žalobkyne pešo
alebo osobnými motorovými vozidlami a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky
zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, s parc. č. XXXX/
XXX, záhrady o výmere 53 m2, s parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 11 m2, s parc. č. XXXX/
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, s parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 17 m2,

za účelom prístupu žalobkyne ku nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne
územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, a síce stavby - chata, so súp. č. XXXX, postavenej na
pozemku KN reg. „C“ s parc. č. XXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaným v 2., 3. a 4. rade uložil povinnosť znášať
prechod žalobkyne pešo alebo osobnými motorovými vozidlami a nákladnými motorovými vozidlami cez

pozemky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, s parc. č.
XXXX/ XX, záhrady o výmere 47 m2 a s parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18
m2, za účelom prístupu žalobkyne ku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne
územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, a síce stavby - chata, so súp. č. XXXX, postavenej na
pozemku KN reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, a to

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek stavebných zásahov do nehnuteľností: pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne
územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III, s parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 53 m2, s parc.
č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 11 m2, s parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
7 m2, s parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 17 m2, a to všetkých stavebných zásahov,

ktoré vyžadujú stavebné povolenie alebo ohlásenie stavebnému úradu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj
akýchkoľvek zemných a stavebných prác na uvedených nehnuteľnostiach a akýchkoľvek zásahov do
oplotenia nachádzajúceho sa na uvedených nehnuteľnostiach až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Žalovaným v 2., 3. a 4. rade uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných zásahov

do nehnuteľností: pozemkov zapísaných na LV XXXX, katastrálne územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres
Bratislava III, s parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 47 m2 a s parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 18 m2 a to všetkých stavebných zásahov, ktoré vyžadujú stavebné povolenie
alebo ohlásenie stavebnému úradu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj akýchkoľvek zemných a stavebných

prác na uvedených nehnuteľnostiach a akýchkoľvek zásahov do oplotenia nachádzajúceho sa na
uvedených nehnuteľnostiach až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Žalobkyňa sa žalobou vo veci doručenou súdu dňa 8. 2. 2016 domáha proti žalovaným zriadenia
vecnéhobremenakpredmetnýmnehnuteľnostiam.Návrhom,ktorýboldoručenýokresnémusúdudňa7.

4. 2017, žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré odôvodnila tým, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností, zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území X., D. V. - U. Č. X., okres
Bratislava III, stavby - chata súpis. číslo XXXX postavenej na pozemku KN registra „C“, parc. č. XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2. Žalovaný v 1. rade je podľa LV č. XXXX, katastrálne
územie X., D. V. - U. Č. X., okres Bratislava III, výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemkov KN registra

„C“, parc. č. XXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, parc. č. XXXX/XXX,
záhrady o výmere 53 m2, parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 7 m2, parc. č. XXXX/XXX, záhrady o výmere 17 m2 (ďalej spolu aj ako
„Pozemky žalovaného v 1. rade“). Žalovaní v 2., 3. a 4. rade sú podľa LV č. XXXX pre katastrálnom
území X., D. V. - U. Č. X., okres Bratislava III, podielovými spoluvlastníkmi a tiež (podiel žalovaného v

2. rade o veľkosti 26/27, podiel žalovaného v 3. rade o veľkosti 1/54 a podiel žalovaného v 4. rade o
veľkosti 1/54) nasledovných nehnuteľnosti, a síce pozemkov KN reg. „C“: s parc. č. XXXX/ XX, záhrada
o výmere 47 m2, s parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 (ďalej spolu aj
ako „pozemky žalovaných v 2. - 4. rade“) (pozemky žalovaného v 1. rade a pozemky žalovaných v 2.
- 4. rade ďalej spolu aj ako „pozemky“).3. Žalobkyňa uviedla, že v súčasnej dobe nemá priamy oprávnený vstup k stavbe, ktorej je výlučnou
vlastníčkou, a v ktorej má zriadené svoje celoročné obydlie. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými,
ktoré sa týkajú umožnenia prístupu žalobkyne ako vlastníčky stavby k svojej nehnuteľnosti, neboli

doteraz nijakým spôsobom upravené, a preto žalobkyňa ako výlučná vlastníčka stavby nemá k stavbe
de jure zabezpečený riadny prístup, ktorý nevyhnutne potrebuje, a preto je odôvodnená potreba úpravy
pomerov strán sporu.

4. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 27. 3. 2017 sa k oploteniu stavby dostavil žalovaný v 1. rade, t. j. bez súhlasu

a po výslovnom zákaze zo strany žalobkyne zničil živý plot, iné porasty a kochlíky, nachádzajúce sa pri
oplotení stavby s tým, že si chce k plotu pristaviť unimobunku a začať užívať svoj pozemok, čo potvrdil
aj právnemu zástupcovi žalobkyne v telefonickom rozhovore. Žalovaný v 1. rade na mieste oznámil, že
chce otvoriť zadný vchod a spriechodniť svoj pozemok. Na miesto bola privolaná hliadka policajného
zboru,alekeďžalovanýpredložilvýpislistuvlastníctva,ktorýsatýkalpredmetnýchpozemkov,príslušníci
policajného zboru odkázali žalobkyňu na súd.

5. Dňa 28.03.2017 sa na miesto opäť dostavil žalovaný v 1. rade s tým, že zničil (zrútil) oplotenie
obydlia žalobkyne a začal vnášať do tohto obydlia neporiadok (zničený živý plot a porasty). Na miesto
bola privolaná hliadka Policajného zboru, pred ktorou p. D. vyhlásil, že prinesie buldozér a obydlie
navrhovateľky zrovná so zemou.

6. Dňa 29.03.2017 sa na predmetné miesto opäť dostavil žalovaný v 1.rade, bez súhlasu žalobkyne sa
pohyboval po pozemkoch, ktoré tvoria obydlie žalobkyne a dožadoval sa odstránenia
skalky, ktorej nie je vlastníkom.

7.Dňa31.03.2017,sažalovanýv1.radevsprievodetretejosoby(zrejmesosvojímprávnymzástupcom)
opäť dostavil na miesto obydlia žalobkyne, pohyboval sa bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne po
pozemkoch, ktoré tvoria jej obydlie.

8. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v 1. rade svojím konaním zasiahol do pokojného stavu, ktorý doteraz

počas niekoľkých rokov pretrvával a svojimi ústnymi vyhláseniami o odstránení zadného plotu a
spriechodnení pozemkov v podstate žalobkyni oznámil, že do pokojného stavu mieni zasiahnuť ešte
vo väčšej miere než dňa 27. 3. 2017. Žalobkyňa v obave o ďalší vývoj situácie a v snahe zabrániť
narušeniu súčasného stavu v ešte väčšej miere zo strany žalovaných a v snahe uspokojiť vzájomné
vzťahy medzi stranami sporu do právoplatného skončenia konania vo veci bola nútená obrátiť sa na

súd na nariadenie neodkladného opatrenia i vzhľadom na stresové vypätie a nervozitu v súvislosti s
danou situáciou. Podľa názoru žalobkyne jediným spôsobom, ako môže dosiahnuť úpravu vzájomných
vzťahov strán sporu je rozhodnutie súdu, pretože príslušná obec doteraz nevydala rozhodnutie podľa
§ 5 Občianskeho zákonníka, keď dňa 6. 4. 2017 sa konalo na príslušnej obci ústne pojednávanie, na
ktoré sa žalovaný v 1. rade nedostavil. Za danej situácie má žalobkyňa dôvodnú obavu, že žalovaný v

1. rade bude pokračovať v neoprávnenom vstupe do obydlia, prípadne, že do obydlia budú vstupovať
aj ostatní žalovaní, je nevyhnutne urgentne a operatívne jej poskytnúť ochranu a bezodkladne upraviť
vzťahy medzi účastníkmi tohto sporu.

9. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3. § 325 ods. 1, 2, § 326

ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1. V odôvodnení uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, uviedol, že z obsahu podaného návrhu a predložených
listinných dokladov, ako aj fotodokumentácie skutočného stavu veci, oznámenia o začatí konania
o nariadenie ústneho pojednávania, trestným oznámením zo dňa 31. 3. 2017 mal súd osvedčenú
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Podľa súdu nie je namieste, aby do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej, žalovaní akýmkoľvek spôsobom zasahovali do predmetných nehnuteľností a
bez v súčasnosti platného rozhodnutia súdu obmedzovali vlastníka v užívaní jeho nehnuteľností. Záver
súdu o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva najmä z práva na nedotknuteľnosť vlastníctva, najmä
ak je vlastníctvo k akejkoľvek veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej, sporné. Na to, že v predmetnom
spore proti sebe stoja dve rovnocenné vlastnícke práva, a to právo k stavbe a právo k pozemku, a preto

až do súdneho usporiadania pomerov medzi stranami sporu, sa má neodkladným opatrením dočasne
zabrániť takým zásahom zo strany jednotlivých subjektov, ktoré by túto rovnocennosť narúšali a je nutné
tiež zabrániť vzniku ďalších škôd na majetku a právach iných. Súd prvej inštancie preto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.10. Proti uzneseniu podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí nesúhlasili s nariadením neodkladného
opatrenia a tvrdili, že uznesenie je podľa ich názoru nezákonné, a preto ho žiadali zrušiť a rozhodnutie
zmeniť a zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietali odvolacie dôvody podľa §

365 ods. 1 písmeno d), f) a h) CSP, pretože konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

11. Žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odvolaní namietali, že podľa záveru súdu, ktorý vyplýva z

odôvodnenia uznesenia pre nariadenie neodkladného opatrenia, neboli splnené ani skutkové a ani
právne podmienky, a preto je uznesenie nezákonné. Poukázali na ustanovenie § 325 ods. 1 a § 326
ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery a tiež v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a

trvanie nároku. Z uvedeného vyplýva, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť iba v prípade potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, na základe opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré túto bezodkladnú
potrebu úpravy pomerov odôvodňujú.

12. Odvolatelia tvrdili, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie na základe zavádzajúcich a vyslovene

nepravdivých a s návrhom nesúvisiacich skutkových tvrdení žalobkyne, na základe čoho vo veci nariadil
neodkladné opatrenie, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky. Pokiaľ súd vychádzal z tvrdenia
žalobkyne, že žalovaný v 1. rade vstupuje na pozemky tvoriace jej obydlie, súd prehliadol fakt, že
žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia účelovo zavádzala v súvislosti s použitím
pojmu obydlie, pod ktorým okrem stavby chaty súpis. číslo XXXX v jej vlastníctve klamlivo a účelovo

subsumovala aj pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade. Zdôraznili, že žalobkyňa
nevlastní žiadne pozemky zastávané stavbou alebo k stavbe priľahlé. Súd napriek tomu, že vo výroku
uznesenia jasne definoval pozemky a stavbu, ku ktorým upravoval právne vzťahy, v odôvodnení tohto
uznesenia už použil pre účely toho istého konania zavádzajúci pojem obydlie, keď uviedol, že žalovaný
v 1. rade sa bez súhlasu pohyboval po pozemkoch žalobkyne, ktoré tvoria obydlie žalobkyne a súd

ignoroval podstatnú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa pohyboval po pozemkoch v jeho výlučnom
vlastníctve.

13. Poukázali na skutočnosť, že medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav, v zmysle ktorého
stavba vo vlastníctve žalobkyne leží na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných. Z obsahu žaloby vo veci

samej vyplýva, že žalobkyňa sa domáha k stavbe zriadenia práva prechodu a prejazdu cez pozemky
žalovaného v 1. a 2. rade, ale napriek tomu súd konštatoval, že záver súdu o nariadenie neodkladného
opatrenia, vyplýva najmä z práva na nedotknuteľnosť vlastníctva, najmä, ak je vlastníctvo v akejkoľvek
veci sporné. Súd tak rozhodol na základe neexistujúcich skutkových a právnych okolností o spornosti
vlastníctve, ktoré však žiadna zo strán sporu ani netvrdila, pretože vlastníctvo sporné nebolo. Upravil

práva medzi stranami bez preukázania zákonného relevantného dôvodu a bez akejkoľvek logickej
súvislosti medzi skutkovými tvrdeniami, uvedenými v odôvodnení uznesenia a petitom toho istého
uznesenia. V odôvodnení uznesenia nie je uvedené, že by žalovaný v 1. rade alebo ktorýkoľvek zo
žalovaných niekedy vstúpil do stavby vo vlastníctve žalobkyne a tiež, že žalovaný v 1. rade alebo
ktorýkoľvek zo žalovaných, žalobkyni kedykoľvek bránili v prístupe ku stavbe v jej vlastníctve alebo v

užívaní stavby. Napriek tomu súd prikázal znášať žalovaným prechod žalobkyne pešo alebo osobným
motorovým vozidlom a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky, a to konkrétne vstupom na
vlastný pozemok žalovaného v 1. rade, realizáciou záhradných prác na jeho vlastnom pozemku, ktorými
nijako nebránil a ani logicky nemohol brániť vo výkone práva žalobkyne na prístup k stavbe. Významnou
skutočnosťou je, že na prístup žalobkyne ku stavbe nemal absolútne žiadny vplyv pohyb žalovaného v

1. rade po pozemku v jeho výlučnom vlastníctve ani odstránenie živého plotu žalovaným v 1.
rade na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Súd tak absolútne nekriticky prevzal tvrdenia žalobkyne
a konštatoval neprípustnosť žalovaných do stavby žalobkyne a obmedzovanie žalobkyne v jej užívaní,
hoci k takýmto zásahom nikdy nedošlo. Súd dospel k absurdnému záveru, že žalovaný v 1. rade porušil
práva žalobkyne už len tým, že vstúpil na pozemky vo svojom výlučnom vlastníctve a vykonával na nich

záhradkárske práce.

14. Okrem toho súd žalovaným v 1. a 2. rade zakázal výkon akýchkoľvek zemných a stavebných prác
na pozemkoch a tak obmedzil ich užívacie práva ako vlastníkov bez zdôvodnenia akejkoľvek súvislostis ochranou práva žalobkyne. Z odôvodnenia uznesenia nie je absolútne zrejmé, prečo súd nariadil
neodkladné opatrenie v takom širokom rozsahu a nie je zrejmá žiadna relevantná skutková okolnosť,
za ktorej by vyplývala potreba takéhoto rozsiahleho obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných v 1.

a 2. rade. V odvolaní žalovaní namietali odňatie možnosti konať pred súdom v súvislosti s judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je aj
právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom porušenie práva na spravodlivý
súdny proces má za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Ústavný súd vo svojom náleze sp.
zn. ÚS 236/06 vyslovil, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na

súdnuainúprávnuochranuvyžaduje,abysasúdjasným,právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 225/2012.
15. Žalovaní v 1. a 2. rade sa vo veci vyjadrili k žalobe vyjadrením zo dňa 3 .11. 2016,
ku ktorému pripojili listinné dôkazy, preukazujúce neexistenciu nároku žalobkyne na zriadenie vecného
bremena. Podaním zo dňa 10. 11. 2016 žalovaní v 1. a 2. rade voči žalobkyni zároveň

podali vzájomnú žalobu, v ktorej vzhľadom na preukázanú neexistenciu práva žalobkyne súčasne
žiadali odstránenie predmetnej stavby žalobkyne, pretože užívanie stavby žalobkyne bolo kolaudačným
rozhodnutím príslušného stavebného úradu len ako dočasné do dňa 15. 4. 2012, a teda v súčasnosti
ide o čiernu stavbu, ktorú žalobkyňa nie je oprávnená užívať. Súd v tej súvislosti žiadnym spôsobom
nezdôvodnil nevyhnutnú potrebu žalobkyne de jure prístupu k stavbe, a tak jednoznačne prihliadol len na

zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalobkyne a porušil povinnosť vyrovnať sa so všetkými podstatnými
a právne významnými skutočnosťami, čím porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces.
Nezákonný postup súdu viedol k absurdnej situácii, kedy súd neodkladným opatrením zriadil právo
prístupu k stavbe, za účelom jej užívania žalobkyňou, hoci stavba nemá platné kolaudačné rozhodnutie,
a tak nie je užívania schopná. Týmto spôsobom súd chránil právo žalobkyne užívať stavbu, ktoré ale v

čase jeho rozhodnutia neexistovalo. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie je podľa žalovaných v 1. a
2. rade nezákonný, a preto odvolatelia navrhli zrušiť uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť.

16. Žalobkyňa a ani žalovaní v 3. a 4. rade sa k podanému odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré

im bolo doručené, písomne nevyjadrili.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem)adospelkzáveru,žeodvolaniužalovanéhojepotrebnépriznaťúspechauznesenieo nariadení
neodkladného opatrenia je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

18. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.22. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o
neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy
pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

23. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedziúčastníkmikonania anevyhnutnosťdočasnej
úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho
právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v

naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným
opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého zo strán ohrozené. V každom prípade je však
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

24. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto
vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením, by sa podstatne

zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie
neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku.
Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri

dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť,
nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto

neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní, nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

25. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda
predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného

významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

26. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanienaopodstatnenosťnávrhuvovecisamej,súdvychádzazrozhodujúcichskutkovýchtvrdení

uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s
prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo
vecisamej,ažnáslednedokazovanímvovecisamej,apreúčelyneodkladnéhoopatrenianiejepotrebné
ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami

týkajúcimi sa samotnej podstaty veci.

27. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje
zákonnýdôvodprevydanieneodkladnéhoopatrenia.Ažjehoohrozeniedovoľujesúdupredrozhodnutím
vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť

oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci
samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.28. Žalobkyňa sa žalobou vo veci doručenou súdu dňa 8. 2. 2016 domáha proti žalovaným zriadenia
vecnéhobremenakpredmetnýmnehnuteľnostiam.Návrhom,ktorýboldoručenýokresnémusúdudňa7.
4. 2017 žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré odôvodnila tým, že je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností, zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území X., D. V. - U. Č. X., okres
Bratislava III, stavby - chata súpis. číslo XXXX postavenej na pozemku KN registra „C“, parc. č. XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2. Žalobkyňa uviedla, že v súčasnej dobe nemá priamy
oprávnený vstup k stavbe, ktorej je výlučnou vlastníčkou.

29. V súvislosti s týmto tvrdením žalobkyne v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
nutné zdôrazniť, že existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie, samo osebe
nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu
pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a
musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti,
že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku

vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tvrdila
v návrhu, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými v tomto konaní, ktoré sa týkajú umožnenia prístupu
žalobkyne ako vlastníčky stavby k svojej nehnuteľnosti, neboli doteraz nijakým spôsobom upravené, a
preto žalobkyňa ako výlučná vlastníčka stavby nemá k stavbe de jure zabezpečený riadny prístup, ktorý
nevyhnutne potrebuje, a preto je odôvodnená potreba úpravy pomerov strán sporu. Treba zdôrazniť,

že takýto stav trvá už dlhšiu dobu a žalobkyňa až dňa 8.2.2016 sa žalobou vo veci domáha proti
žalovaným zriadenia vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam. Neodkladné opatrenie žiadala
nariadiť návrhom, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 7. 4. 2017. Neodkladné
opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde
v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením, by sa podstatne zhoršila právna

pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. V súvislosti s právnou pozíciou žalobkyne je
dôležité tvrdenie žalovaných v podanom odvolaní, že podaním zo dňa 10. 11. 2016 žalovaní v 1. a 2.
rade voči žalobkyni zároveň podali vzájomnú žalobu, v ktorej vzhľadom na preukázanú neexistenciu
práva žalobkyne súčasne žiadali odstránenie predmetnej stavby žalobkyne, pretože užívanie stavby
žalobkyne bolo kolaudačným rozhodnutím príslušného stavebného úradu len ako dočasné do dňa 15.

4. 2012, a teda v súčasnosti ide o čiernu stavbu, ktorú žalobkyňa nie je oprávnená užívať. Odvolatelia
tak dôvodne namietali, že okresný súd v danom prípade žiadnym spôsobom nezdôvodnil nevyhnutnú
potrebu žalobkyne de jure prístupu k stavbe, a tak jednoznačne prihliadol len na tvrdenia žalobkyne a
porušilpovinnosťvyrovnaťsasovšetkýmipodstatnýmiaprávnevýznamnýmiskutočnosťami,čímporušil
právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Uvedeným postupom súd neodkladným opatrením

zriadil právo prístupu k stavbe, za účelom jej užívania žalobkyňou, hoci stavba nemá platné kolaudačné
rozhodnutie, a tak nie je užívaniaschopná. Odvolatelia dôvodne tiež namietali, že týmto spôsobom súd
chránil právo žalobkyne užívať stavbu, ktoré ale v čase jeho rozhodnutia neexistovalo.

30. Možno sa tiež stotožniť s tvrdením žalovaných v podanom odvolaní, že existencia právneho pomeru

medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie, samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie
neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné
opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom
osvedčené konkrétnymi skutočnosťami.

31. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa tvrdila, že dňa 27. 3. 2017
sa k oploteniu stavby dostavil žalovaný v 1. rade, t. j. bez súhlasu a po výslovnom zákaze zo strany
žalobkyne zničil živý plot, iné porasty a kochlíky, nachádzajúce sa pri oplotení stavby s tým, že si chce
k plotu pristaviť unimobunku a začať užívať svoj pozemok. Žalovaný v 1. rade na mieste oznámil, že
chce otvoriť zadný vchod a spriechodniť svoj pozemok. Na miesto bola privolaná hliadka policajného

zboru,alekeďžalovanýpredložilvýpislistuvlastníctva,ktorýsatýkalpredmetnýchpozemkov,príslušníci
policajného zboru odkázali žalobkyňu na súd. Dňa 28.03.2017 sa na miesto opäť dostavil žalovaný v
1. rade s tým, že zničil (zrútil) oplotenie obydlia žalobkyne a začal vnášať do tohto obydlia neporiadok
(zničený živý plot a porasty). Na miesto bola privolaná hliadka Policajného zboru, pred ktorou žalovaný
v 1.rade vyhlásil, že prinesie buldozér a obydlie navrhovateľky zrovná so zemou. Dňa 29.03.2017 sa na

predmetné miesto opäť dostavil žalovaný v 1.rade, bez súhlasu žalobkyne sa pohyboval po pozemkoch,
ktoré tvoria obydlie žalobkyne a dožadoval sa odstránenia skalky, ktorej nie je vlastníkom.
Dňa 31.03.2017, sa žalovaný v 1. rade v sprievode tretej osoby (zrejme so svojím právnym zástupcom)opäť dostavil na miesto obydlia žalobkyne, pohyboval sa bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne po
pozemkoch, ktoré tvoria jej obydlie.

32. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v 1. rade svojím konaním zasiahol do pokojného stavu, ktorý
doteraz počas niekoľkých rokov pretrvával a svojimi ústnymi vyhláseniami o odstránení zadného plotu
a spriechodnení pozemkov v podstate žalobkyni oznámil, že do pokojného stavu mieni zasiahnuť ešte
vo väčšej miere než dňa 27. 3. 2017. Žalobkyňa v obave o ďalší vývoj situácie a v snahe zabrániť
narušeniu súčasného stavu v ešte väčšej miere zo strany žalovaných a v snahe uspokojiť vzájomné

vzťahy medzi stranami sporu do právoplatného skončenia konania vo veci bola nútená obrátiť sa na
súd na nariadenie neodkladného opatrenia i vzhľadom na stresové vypätie a nervozitu v súvislosti s
danou situáciou. Podľa názoru žalobkyne jediným spôsobom, ako môže dosiahnuť úpravu vzájomných
vzťahov strán sporu je rozhodnutie súdu, pretože príslušná obec doteraz nevydala rozhodnutie podľa
§ 5 Občianskeho zákonníka, keď dňa 6. 4. 2017 sa konalo na príslušnej obci ústne pojednávanie, na
ktoré sa žalovaný v 1. rade nedostavil. Za danej situácie má žalobkyňa dôvodnú obavu, že žalovaný v

1. rade bude pokračovať v neoprávnenom vstupe do obydlia, prípadne, že do obydlia budú vstupovať
aj ostatní žalovaní, je nevyhnutne urgentne a operatívne jej poskytnúť ochranu a bezodkladne upraviť
vzťahy medzi účastníkmi tohto sporu.

33. K uvedenému tvrdeniu žalobkyne v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nesvedčí opodstatnenosť jej návrhu na uloženie povinnosti žalovaným v petite jej návrhu, aby súd
žalovaným uložil povinnosť znášať prechod žalobkyne pešo alebo osobnými motorovými vozidlami
a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky za účelom prístupu žalobkyne ku nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie X., D. V. - U.. Č.. X., okres Bratislava III,
a síce stavby - chata, so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku KN reg. „C“ s parc. č. XXXX/ XX,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, tiež zdržať sa akýchkoľvek stavebných
zásahov do nehnuteľností: pozemkov, a to všetkých stavebných zásahov, ktoré vyžadujú stavebné
povolenie alebo ohlásenie stavebnému úradu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj akýchkoľvek zemných a
stavebných prác na uvedených nehnuteľnostiach a akýchkoľvek zásahov do oplotenia, nachádzajúceho

sa na uvedených nehnuteľnostiach až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takýto zákaz,
uložený rozhodnutím súdu, nezodpovedá žiadanému zabezpečeniu prechodu žalobkyne cez pozemok
vo vlastníctve žalovaných, pretože súd neprimerane zasiahol do vlastníckeho práva žalovaných, ktorí sa
musia týmto zdržať akýchkoľvek stavebných zásahov do svojich nehnuteľností, akýchkoľvek zemných
a stavebných prác atď. (ako vyplýva z výroku uznesenia súdu prvej inštancie), pričom takýto zásah

je podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraný a najmä takýto zákaz je nepotrebný k tomu, aby
mala žalobkyňa umožnený prechod cez pozemky za účelom prístupu k nehnuteľnosti - stavbe, chate.
Pretože k tomu, aby mohla žalobkyňa prejsť pešo alebo vozidlom cez pozemky, nemôžu mať zakázané
žalovaní nakladať so svojím majetkom v neprimeranom rozsahu. Takéto rozhodnutie súdu je nesprávne,
neprimerané a nezákonné. Právo žalobkyne, i keď je priznané príslušným úradom iba do 15.4.2012,

nemôže nad nevyhnutnú mieru obmedzovať výkon práva žalovaných užívať a nakladať so svojím
majetkom. Je nepochybné, že žalovaní vstupovali v uvedenom čase, podľa vyjadrenia žalobkyne, na
pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve, čo nepochybne vyplýva z tvrdenia žalobkyne, že privolaná policajná
hliadku odmietla zasiahnuť v danom čase, vzhľadom na preukázané vlastnícke právo žalovaných k
predmetným nehnuteľnostiam.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa preukazovala v danom prípade skutočnosti, ktoré
nesúvisia s jej nárokom na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia jej prechodu
pešo alebo vozidlom po pozemkoch žalovaných. Netvrdila a nepreukázala dôkazy, že žalovaní jej bránia
pri vstupe na pozemok, cez ktorý musí prejsť k svojej nehnuteľnosti (čo bolo podstatné a potrebné

preukázať, aby bolo možné jej nároku priznať úspech a upraviť pomery strán sporu). Žalobkyňa žiadala
umožniť jej vstup a možnosť prechodu pešo a vozidlom po pozemku žalovaných, ale preukazovala
skutočnosti, ktoré s tým vôbec nesúvisia, pretože ako hrozbu a samotné ohrozenie právneho pomeru
medzi stranami sporu tvrdila, že žalovaní vstupujú, a aj budú vstupovať, na pozemky (ktoré ale sú
v ich výlučnom vlastníctve a žalobkyňa k nim nemá žiadny právny vzťah), robiť tam úpravy, tvrdila,

že niektorý zo žalovaných si chce na svojom pozemku postaviť unimobunku, že chce užívať svoj
pozemok a pod. Z predložených a tvrdených dôkazov nevyplýva ani zistenie súdu prvej inštancie, že
medzi stranami sporu je vlastníctvo k nehnuteľnostiam sporné. Takýto záver z obsahu spisu a vyjadrení
strán nevyplýva, a preto ani to nie je dôvodom na vyhovenie návrhu žalobkyne. Rovnako je dôvodnánámietka odvolateľov, že súd vôbec neodôvodnil svoj záver, že mal osvedčenú potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, rozhodnutie tak nie je dostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. Nepreskúmateľný je tiež názor súdu prvej inštancie, že vyhovením návrhu

sa má nepochybne zabrániť stavu, vzniku ďalších škôd na majetku a právach iných. Z doterajšieho
stavu danej veci možno zistiť, že žalovaní vstupujú na svoje vlastné pozemky, robia úpravy na svojich
pozemkoch, nezasahujú do stavby žalobkyne, i keď jej zničili živý plot, iné porasty a kochlíky, tieto
sa nachádzali tiež na pozemkoch v ich vlastníctve a tak si žalobkyňa môže žiadať iba náhradu za
poškodenie jej vecí, ale nemožno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že iba z toho dôvodu je

nevyhnutné zasiahnuť uvedeným spôsobom a rozsahom do vlastníckeho práva žalovaných tak, ako
odvolaním napadnutým neodkladným opatrením rozhodol prvoinštančný súd.

35. Za daného stavu žalobkyňa nepreukázala konkrétne ohrozenie právneho pomeru medzi stranami
sporu, ktoré si vyžaduje vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalovaní nebránia žalobkyni pri
vstupe a prechode cez pozemky pešo alebo vozidlom, z dôvodu, aby mala možnosť prístupu k svojej

nehnuteľnosti, dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu pomerov strán nie je daný,
pretože len súčasná situácia, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými, ktoré sa týkajú umožnenia
prístupu žalobkyne ako vlastníčky stavby k svojej nehnuteľnosti neboli doteraz nijakým spôsobom
upravené, a preto žalobkyňa ako výlučná vlastníčka stavby nemá k stavbe de jure zabezpečený riadny
prístup, ktorý nevyhnutne potrebuje, neodôvodňuje potrebu úpravy pomerov strán sporu navrhovaným

neodkladným opatrením. Konečné vyriešenie vzťahov medzi stranami sporu k daným nehnuteľnostiam
bude predmetom konania vo veci samej, na základe podanej žaloby zo strany žalobkyne o zriadenie
vecného bremena ako aj podanej vzájomnej žaloby zo strany žalovaných o odstránenie predmetnej
stavby.

36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že v
danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre
vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch odvolaním podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisovorovnakomzaobchádzaní aoochranepreddiskriminácioualeboodborovouorganizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).