Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/203/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5318202263.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: B. A.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomT.č.XXX,zastúpenejsplnomocnenouzástupkyňouJUDr.JanouHanulákovou,
DiS., advokátkou so sídlom T. č. XXX, adresa pre doručovanie: V. N. č. XXXX, XXX XX H., proti
žalovanému: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom

Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1 A,
IČO: 36 866 849, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 8C/62/2018-26 zo dňa 08. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo výroku o zastavení konania zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 8C/62/2018-26 zo dňa 08.07.2019 konanie zastavil (výrok I.),
nakoľko žalobkyňa využila svoje dispozičné právo disponovať so žalobou, žalobu vzala v celom rozsahu
späť, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby bol podľa ust. § 146 ods. 2 zák. č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ daný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
považoval zákonné podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 145 ods. 1 C. s. p. a § 146 ods. 2
C. s. p. za splnené a konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavil. Zároveň rozhodol, že
žalovanýmávočižalobkyninároknanáhradutrovkonania,ovýškektorejbuderozhodnutésamostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v rozsahu 100 % (výrok II.). V danom prípade sa týmto
rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodol aj o nároku na

náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 256 ods. 1 C. s. p., podľa
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. V danom prípade mal zistené, že žalobkyňa
vzala svoju žalobu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Je preto zrejmé, že zastavenie konania
z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa. Súd nemal preukázané, že by zastavenie konania zavinil
svojim správaním žalovaný. Z tohto dôvodu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči

žalobkyni v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % výrokom II. tohto uznesenia. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobkyni vznikla poplatková povinnosť za podanie žaloby podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“)
podaním žaloby na súd. Žalobkyňa súdny poplatok nezaplatila s podaním žaloby. Počas plynutia lehoty
na zaplatenie súdneho poplatku bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobkyňou. Súd poukázal na

to, že žalobkyňu nevyzve na doplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, a to z dôvodu, že žalobabola vzatá späť pred zaplatením poplatku, a preto sa v zmysle ust. § 11 ods. 4 druhej vety zákona o
súdnych poplatkoch súdny poplatok za žalobu nevyrubuje.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, a to do výroku II. o trovách konania.
Uviedla,žezobralasvojužalobuspäťavšaksúduniejezrejmé,čotomupredchádzalo.Viackrátvyzývala
žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“), a to od roku 2015, pričom tento žiadnym spôsobom nereagoval. Dal

sa zastúpiť advokátom, JUDr. Kupšom, ktorý len odpovedal listom, že nie je zrejmé, ako dospela k
vyplateniu sumy vo výške 20.000 eur. Neskôr, minimálne dvakrát, žalovaného vyzývala prostredníctvom
právnej zástupkyne cez predvolanie, aby sa dostavil na mimosúdne rokovania, avšak bezvýsledne.
Na dôkaz predložila kópiu písomností a poštovú doručenku. Ďalej uviedla, že navyše po rozvode so
žalovaným bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti, pričom jej neposkytol náhradné bývanie - bytovú
náhradu a bola nútená zobrať si úver a zabezpečiť si vlastné bývanie, pričom žalovanému ostalo všetko

z nehnuteľných vecí, investícií ako aj hnuteľných vecí a zariadenia domu. So žalovaným majú spolu
tri deti, pričom po rozvode najmladšia dcéra ostala bývať s ňou, keďže chodila ešte do školy, pričom
žalovaný nebral do úvahy, že kam s dcérou pôjde a navyše po rozvode sa správal a konal tak, aby nič
nemusel vyplatiť titulom vyporiadania BSM. Ako dôkaz priložila LV č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že má
úver W. A. B., P. Navyše pracuje v spoločnosti Kia, pričom jej príjem jej postačuje na pokrytie základných

existenčných potrieb, úveru a výživy dcéry. Keďže žalovaný mal k vysporiadaniu postoj, aby jej nemusel
nič vyplatiť ako aj vzhľadom na dôkaznú situáciu, pretože nemá žiadne bločky, čo kupovali, nadobudli, a
čo vkladali investície do domu, že by musela všetky veci z BSM riešiť znaleckým dokazovaním, pričom
ona nemá toľko finančných prostriedkov, aby všetko platila, ako aj súdne trovy, z toho dôvodu bola
nútená zobrať žalobu späť vzhľadom na jej príjem ako aj zobratý úver na byt. Žalobkyňa mala za to, že

na jej strane sú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania, a
to v zmysle ust. § 257 C. s. p. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
21Co 239/2015 zo dňa 26.07.2016, ktorý poukázal na to, že pri okolnostiach hodných osobitného zreteľa
treba skúmať najmä majetkového, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán, ako aj dopad povinnosti
nahradiť trovy konania na povinnú stranu sporu. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČSR sp. zn. 3 Cz69/1983 (R 14/1985 zo dňa 28.12.1983, podľa ktorého platilo, že: „Trovy konania (v
zmysle ust. § 137 O. s. p.) nemusí účastník občianskeho súdneho konania vynaložiť vždy v čase po jeho
začatí alebo do jeho právoplatného skončenia. Musia však byť zaplatené v bezprostrednej súvislosti
s týmto konaním“. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bola žalobkyňa názoru, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala preto odvolací súd, aby v zmysle § 389 ods.
1 písm. c/, d/ C. s. p. napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a s poukazom na § 391 ods. 1
C. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v ňom nie

sú uvedené skutkové ani právne skutočnosti, ktoré by mohli znamenať vrátenie veci súdu prvého stupňa.
Z rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C 37/2015 z 15.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 05.08.2015 vyplýva, že žaloba o vyporiadanie BSM mohla byť podaná najneskôr do 05.08.2018,
čo bolo právnej zástupkyni známe už z jej podania zo dňa 28.12.2015 žalovanému. V tomto totiž sama
uvádza, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2015 a tým bo stanovený začiatok prekluzívnej

lehoty. Keďže žalobkyňa a jej právna zástupkyňa nepodali žalobu v prekluzívnej lehote, nemohol súd
vo veci konať, resp. musel by takúto žalobu zamietnuť, nakoľko nebola podaná dôvodne. Žalobkyňa si
teda sama svojim zavinením zapríčinila vznik trov konania ako i trov právneho zastúpenia a je zrejmé,
že zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Už pri podaní návrhu jej muselo byť zjavné, že žaloba je
nedôvodná a bude znášať následky svojho konania v zmysle C. s. p. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal

rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

4. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného (replike)
sa s jeho tvrdením, že ona svojim zavinením zapríčinila vznik trov konania a z toho dôvodu muselo
byť konanie zastavené, nestotožnila. Ako už súdu uviedla a preukázala, viackrát sa snažila mimosúdne

dohodnúťsožalovaným,pričomonnajejvýzvy nereagoval.Svojedispozičnéprávovyužilaajsohľadom
na svoju finančnú stránku a zobrala žalobu späť v celom rozsahu, ešte pred začatím konania, aby
nevznikali trovy konania. Zotrvala na odvolaní, ktoré podala a na odvolacom návrhu.5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a

contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p..

6.Vpreskúmavanejvecisúdzastavilkonanienazákladespäťvzatiažalobyžalobkyňouvcelomrozsahu.

Žalovaný na základe výzvy súdu vyjadril súhlas so zastavením konania na základe späťvzatia žaloby
a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na dispozitívny úkon
žalobkyne súd konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 1 C. s. p. O trovách konania rozhodol v zmysle
ust. § 256 ods. 1 C. s. p. a súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa
zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu a zároveň nepreukázala,
že k späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, čo do výroku o trovách konania podala žalobkyňa odvolanie,
v ktorom uvádzala dôvody, ktoré podľa nej predchádzali tomu, že vzala žalobu celkom späť. Mala tak
za to, že na jej strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať nárok na
náhradu trov konania a to s poukazom na ust. § 257 C. s. p.

8. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu zobral
späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno

pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

9. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a
prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého uznesenia a preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených

v písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Odvolanie žalobkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodné z nasledovných dôvodov:

13. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14. Ustanovenie § 257 C. s. p. je zamerané, resp. plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov
konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadila zásada úspešnosti v konaní, resp. zavinenia na
jeho zastavení. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán konania, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a na postoj strán v konaní. Súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania musí prihliadať aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi stranami

konania.

15. S poukazom na vyššie uvedené podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neuviedla v odvolaní relevantné
skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech aplikácie vyššie uvedeného citovaného ustanovenia, nazáklade ktorého by súd nepriznal žalovanej strane, ktorá nezavinila zastavenie konania nárok na trov
konania. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že späťvzatiu žaloby predchádzala viackrát adresovaná výzva
žalovanému na uzatvorenie mimosúdnej dohody ohľadom BSM, a to od roku 2015, na ktorú žalovaný

žiadnym spôsobom nereagoval. Po tom ako sa dal právne zastúpiť jej odpovedal listom, že nie je zrejmé
ako dospel k uplatňovanej sume a na mimosúdne rokovania prostredníctvom jej právneho zástupcu sa
nedostavil. Uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval za relevantné. Okrem toho žalobkyňa sama
uznala, že žalovaný na jej výzvu reagoval. Z predloženej listiny vyplýva, že to bolo listom z 29.12.2015.
Žalobkyni tak bolo zrejmé stanovisko žalovaného a preto jej nič nebránilo od uvedeného času návrh

podať, ku podaniu ktorého mala ešte do dňa 05.08.2018 dostatočný časový priestor. Okrem toho z listín
vyplýva, že bola právne zastúpená advokátom a z toho dôvodu jej musela byť zákonná lehota (zmysle
ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka do troch rokov od zániku BSM, t.j. od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva) na podanie návrhu dostatočne zrejmá. Odvolací súd tiež nemohol prihliadnuť
ani na okolnosti pre ktoré musela žalobkyňa po rozvode manželstva odísť zo spoločnej domácnosti
a zabezpečiť si vlastné bývanie. Napokon čo sa týka ňou uvádzaných pomerov (pracovný príjem,

vyživovacia povinnosť k dcére, splácanie úveru, uhrádzanie existenčných potrieb) tieto bez preukázania
zostali len v rovine tvrdení, ktoré potom nemohli byť predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na námietky žalobkyne neprihliadol a uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Vo výroku o zastavení konania, ktorý nebol

napadnutý odvolaním, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. Nakoľko bola žalovaná strana v odvolacom konaní úspešná v celom
rozsahu, odvolací súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).