Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117215129
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6117215129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu V., proti žalovanému E.
zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93,
Poprad, o zaplatenie istiny 4.700,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 22.1.2019 č.k. 13C/23/2017 - 89 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby na miesto doterajšieho žalovaného vstúpila do konania spoločnosť E.
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III..

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.700,- eur s 5% úrokom z omeškania od 18.7.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu nad 5% ročne zastavil. Vyslovil, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy
4.007,-eurztitulupôžičky,ktorúposkytolžalovanémupôvodnýveriteľF..Y.Y..Žalobcovibolapredmetná

pohľadávka postúpená dňa 29.11.2016. Žalovaný namietal predovšetkým to, že zo strany pôvodného
veriteľa nedošlo reálne k odovzdaniu peňazí, a preto nedošlo k vzniku záväzku zo zmluvy o pôžičke.
PoukázalajnavyjadreniaF..Y.akobývaléhoriaditeľaklubuvmédiách,podľaktorýchzabezpečilpeniaze
do klubu prostredníctvom sponzorov a cez rôzne projekty a na základe toho uviedol, že ak by aj tieto
peniaze boli skutočne zaplatené, tak nešlo o návratné pôžičky, ale o dary potrebné pre chod klubu.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa
došlo k odovzdaniu peňazí žalovanému, a teda došlo k vzniku záväzkového vzťahu z titulu zmluvy o

pôžičke. Dokazovanie vyvrátilo obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že k odovzdaniu finančných prostriedkov
nedošlo. Neobstojí ani jeho tvrdenie, že pôvodný veriteľ uzatváral zmluvu v mene žalovaného, pričom
konal výlučne vo svojom záujme, a že tieto peniaze sa do dispozičnej sféry žalovaného nikdy nedostali.
Bolo preukázané, že za žalovaného prevzali tieto finančné prostriedky oprávnené osoby, pričom podľa
tvrdenia svedkyne S. S. aj v tomto prípade boli finančné prostriedky riadne zaúčtované. Ak by aj tieto
finančné prostriedky neboli použité na účel určený v zmluve, nemá táto okolnosť vplyv na platnosť
zmluvy, ale bola by dôvodom pre postih príslušných zamestnancov, pokiaľ by títo nakladali s peniazmi v

rozpore s ich účelom. K tvrdeniu žalovaného, že ak aj boli peniaze boli reálne poskytnuté žalovanému,
tak nešlo o pôžičku, ale o dary pre chod klubu. V tomto smere z jeho strany nebolo navrhnuté žiadne
dokazovanie. Ak aj žalovaný poukazoval na vyjadrenia F.. Y. v médiách o zabezpečení sponzoringu
pre hokejový klub, táto okolnosť ešte sama o sebe nevylučuje, že popri sponzorských príspevkochboli klubu poskytnuté aj pôžičky od fyzických či právnických osôb. Peniaze teda na základe zmluvy o
pôžičke boli reálne odovzdané žalovanému, čím došlo k vzniku záväzkového vzťahu, záväzok sa stal
splatným dňa 17.7.2016 a žalovaný nepreukázal, že by dlh, prípadne jeho časť uhradil. Preto súd prvej

inštancie žalobe vyhovel. Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O
čiastočnom späťvzatí žaloby, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP
a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie právny predchodca žalovaného, ktorý navrhol rozsudok

zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka,
zdôraznil špecifickosť predmetnej veci, keď žalobu, ktorej súd vyhovel podal postupník - žalobca, a to
potom, čo boli postúpené pohľadávky tomu istému subjektu z viacerých zmlúv o pôžičke. Všetky boli
pritom postúpené na totožný subjekt - žalobcu, aj keď veriteľmi pri jednotlivých pôžičkách boli rôzne
subjekty, v danom prípade ním bol F.. Y. Y. a stalo sa tak v prípade 11pôžičiek. Tento od roku 1996 až
do roku 2015 u žalovaného pôsobil v rôznych pozíciách a k postúpeniu tvrdených pohľadávok pristúpil

až potom, čo bol z funkcie odvolaný. Nie je teda zrejmé, či vôbec disponoval tak vysokou finančnou
hotovosťou, aby mohol žalovanému poskytnúť opakovane pôžičky, napr. za rok 2015 celkovo 46.100,-
eur. Všetky tieto tzv. pôžičky zneli na sumy relatívne nízke, čím malo byť zabezpečené, aby nemuseli byť
prevody realizované prostredníctvom banky, ale len v hotovosti. Účelom uzatvárania týchto zmlúv bol
výlučne spôsobom, ktorým byť pre klub získané finančné dary na zabezpečenie jeho ďalšieho chodu. Je

nelogické, aby ten istý veriteľ požičal tomu istému dlžníkovi de facto každý kalendárny mesiac istú sumu.
V skutočnosti išlo o dar. Aj v predmetnej zmluve o pôžičke teda išlo podľa žalovaného jednoznačne o
simulovaný právny úkon urobený s úmyslom obísť zákon, keďže po formálnej stránke zmluva o pôžičke
síce má náležitosti tejto zmluvy ako to požaduje zákon, avšak medzi stranami bolo dohodnuté, že
finančné prostriedky sa vracať nebudú a že v nich ide v skutočnosti o dar. Až po odvolaní pôvodného

veriteľa došlo k postúpeniu pohľadávok a ich vymáhaniu. Žalovaný tak zastáva názor, že zmluva o
pôžičke je neplatným právnym úkonom, keďže v nej išlo o simulovaný právny úkon, ktorým bol zastretý
iný úkon, a to darovacia zmluva. Na strane žalovaného okrem toho chýbala vôľa uzavrieť zmluvu o
pôžičke, keďže tento pristúpil k danému modelu, ako to navrhol samotný svedok, pôvodný veriteľ F.. Y..
Žalovaný teda konal v presvedčení, že ide o dar, a teda, že poskytnuté prostriedky sa veriteľom vracať

nebudú. Žalovaný navrhol aj vykonať ďalšie dokazovanie, k čomu však súd prvej inštancie nezaujal
žiadne stanovisko. Pritom žalovaný od počiatku tvrdil, že nedošlo k reálnemu kontraktu. V zmysle týchto
dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

5. V priebehu odvolacieho konania, a to podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.4.2019,
žalobca podal návrh na zmenu strany sporu u žalovaného. Návrh s odkazom na ust. § 80 ods. 1, 2 CSP
odôvodnil tým, že zmluvou o predaji podniku uzatvorenou medzi E.. ako predávajúcim a E. H. a.s. ako
kupujúcim, dňa 14.8.2018 došlo k prevedeniu povinností, o ktorých sa v spore koná. Navrhol preto, aby

do konania namiesto súčasného žalovaného vstúpila obchodná spoločnosť E. H. K., M. F.: XX XXX XXX
so sídlom I. XXXX/X, K.. Ako dôkaz predložil kópiu zmluvy o predaji podniku zo dňa 14.8.2018 a výpis
z Obchodného registra spoločnosti E.
6. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv, alebo
povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto, alebo na miesto

žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinností prevedené, alebo na koho prešli. Súd
vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo k prechodu
práva, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené
s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho
vstupu (§ 80 ods. 1 - 3 CSP).

7. Keďže odvolací súd zistil, že boli splnené citované zákonné predpoklady, teda existencia právnej
skutočnosti, ktorou došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná, z pôvodného žalovaného na
nový subjekt a bol podaný návrh žalobcu na zmenu strany sporu u žalovaného, je potrebné konštatovať,
že v zmysle predpokladov § 80 CSP bolo nutné pripustiť nového žalovaného do konania. Odvolací súd

preto rozhodol o návrhu na vstup nového subjektu strany sporu u žalovaného tak, ako je uvedené v
prvom výroku tohto rozhodnutia.8. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem
výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
opodstatnené nie je.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné poukázať na ust. § 657

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12.Vprejednávanejvecikuzatvoreniupísomnejzmluvyopôžičkemedziprávnympredchodcomžalobcu

a dlžníkom E.., bez akýchkoľvek pochybností došlo dňa 17.7.2015. Súd prvej inštancie presvedčivo
zdôvodnil svoj záver, podľa ktorého žalobca takto uplatnený nárok listinnými dôkazmi a výpoveďami
svedkov F.. Y. a S. I. preukázal. Pokiaľ žalovaný spochybňoval platnosť zmluvy o pôžičke, bolo na jeho
strane, aby tieto tvrdenia preukázal. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že žalovaný si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil.

13. Ak žalovaný poukazoval ďalej na to, že pôžička je reálny kontrakt a žalovanému v skutočnosti neboli
nikdyodovzdanéfinančnéprostriedky,jepotrebnéuviesť,žeajstoutonámietkousasúdprvejinštanciev
odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal. Reálne vyplatenie finančných prostriedkov na
základe takto uzatvorenej zmluvy o pôžičke potvrdzuje okrem písomnej zmluvy aj príjmový pokladničný

doklad zo dňa 17.7.2015 (č.l. 41) a už spomínané vyjadrenia svedkov vypočutých v tomto konaní F..
Y. Y. a S. I..

14. Podobne ani argument týkajúci sa istých personálnych prepojení bez ďalšieho nie je dôvodom pre
zamietnutie žaloby. V konaní bol vypočutý žalobca aj svedok - veriteľ, ktorý uviedol, čo ho viedlo k

poskytnutiu finančných prostriedkov v súvislosti s finančnou situáciou pôvodného žalovaného, ktorá bola
nevyhovujúca, keď bolo potrebné plniť si povinnosti voči subjektom zabezpečujúcim jeho prevádzku.

15. Odvolací súd sa ďalej zaoberal aj tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné

práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na obsah zápisnice o pojednávaní konanom
dňa 22.1.2019 (č.l. 86), protokoláciu ktorej strany nenamietali. Tohto pojednávania sa zúčastnili právni

zástupcovia strán sporu, pričom je zrejmé, že k veci sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného, uviedol,
že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie s tým, že pokiaľ v minulosti bol z ich strany uplatnený nejaký
návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, tak aktuálne na vykonaní tohto dôkazu žalovaný netrvá.
Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalovaného, ktorý poukazuje na to, že k takto navrhnutému
dôkazu súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko.

17. So zreteľom na všetky tieto dôvody, keď správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o trovách
konania strán sporu, odvolací súd postupom podľa § 387 CSP rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda
vo výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny.18. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne

súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).