Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221345
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216221345.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D.,
o vymoženie 107,31 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 20. júla 2017 pod č.k. 12Er/1558/2016-30,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d),

§ 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 25 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene doplnení niektorých zákonov, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54

ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodnutiami všeobecných súdov Slovenskej
republiky. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie
na vymoženie sumy 107,31 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul predložil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Asociáciou pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava zo dňa
21.03.2016 sp. zn. SRSAspA 09437/15. Jeho vydaniu predchádzala zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX

uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinnou
dňa 22.08.2008 spolu s dohodou o uznaní záväzku zo dňa 28.09.2013, dotazníkom a rozhodcovskou
zmluvou z rovnakého dňa. Podľa bodu 3.1. rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z dohody
o uznaní záväzku uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonanie

bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať rozhodcovskému súdu žiadosť
o preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom rozhodcovského súdu b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek z nich podá žalobu na všeobecnom súde,

považuje sa to za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Toto ustanovenie sa nepoužilo v
prípade,akpredpodanímžalobynavšeobecnomsúdebolapodanážalobanarozhodcovskýsúdvoveci,v ktorej bola rozhodcovskou zmluvou v súlade s predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie považoval takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu
za nekalú a neplatnú. Spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinnej (spotrebiteľa) tým, že jej znemožňovala zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a túto voľbu ponechala výlučne na oprávneného (dodávateľa). Nebola osobitne vyjednaná a
nebolo ju možné meniť. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je vykonateľný a nemohol byť
exekučným titulom. Vzhľadom na neexistenciu rozsudku spôsobilého byť exekučným titulom z hľadiska

formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia bola neprípustná.

2. Oprávnený napadol uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám v súvislosti s implementáciou práva Európskej
úniedonárodnéhoporiadkuvspotrebiteľskýchveciach.Priuzatváranírozhodcovskejzmluvypostupoval

prísne podľa právnymi predpismi vymedzenými pravidlami, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom
dokumente, obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach. Povinná zmluvu podpísal sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené
poskytnutie úveru. Poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 22.08.2008 a rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená až dňa 28.09.2013. Rozhodnutie exekučného súdu považoval za arbitrárne
bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Nitre. Záverom ocenil, že si dal exekučný
súd dostatok námahy so spísaním všetkých práv spotrebiteľov spolu s citáciou zákonných ustanovení a
viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Napriek tomu považoval odôvodnenie rozhodnutia

za nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych
predpisov na konkrétny právny vzťah.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 02.11.2016,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v
Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu. Tým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
v Bratislave, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so
sídlom v Bratislave, Rusovská cesta 15, zo dňa 21.03.2016 sp.zn. SRSAspA 09437/15, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa05.09.2016avykonateľnosťdňa09.09.2016.Podkladomnajehovydaniebolazmluva
o pôžičke č. XXXXXXXX z.o dňa 22.08.2008 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného,

ktorým bola obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú platobné podmienky účinné odo
dňa 08.07.2008. Oprávnený s povinnou uzavreli dňa 28.09.2013 dohodu o uznaní záväzku, v ktorej
povinná uznala svoj dlh voči oprávnenému vo výške 184,53 eura na istine spolu s príslušenstvom.
V rovnaký deň vyplnila povinná dotazník k tejto dohode, kde uviedla, že súhlasí s vyhlásením, podľa

ktorého chce uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Tá bola uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa
28.09.2013, čiže tiež v rovnaký deň. Podľa jej čl. 2. bod 2.1. sa rozhodcovským súdom rozumel
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 alebo prípadne Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, Košice, IČO: 36 577 928. Vec však prejednal a

rozhodol rozhodcovským rozsudkom už spomínaný Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre
Arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia
pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971. Súdny exekútor žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 19.12.2016 na Okresný súd Komárnopožiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. Spolu so žiadosťou doručil návrh
na vykonanie exekúcie, originál exekučného titulu a plnomocenstvo, resp. číslo Spr. pre Advocate,
s.r.o., advokátska kancelária a potvrdenie o úhrade súdneho poplatku v sume 16,50 eura. Súd prvej

inštancie výzvou zo dňa 18.05.2017 vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o
pôžičke, dohody o uznaní zväzku, dotazníka a rozhodcovskej zmluvy. Následne, po predložení týchto
dokumentov súdu prvej inštancie dňa 08.06.2017, súd rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

7. Reagujúc na námietky oprávneného uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd

viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

9. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

10. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, Súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.

4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie.

11. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.12. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v rovnaký deň, keď bola uzatvorená
aj dohoda o uznaní záväzku a vyplnení dotazník povinnou, dospel k správnemu právnemu záveru, že
rozhodcovskázmluvakoncipovanávtakomznení,predstavovalaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia

absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná
a celkom zjavne povinná nemala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej)
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré z dojednaní zmluvy vylúčiť. Oprávnený dal povinnej ešte pred podpisom
dohody a rozhodcovskej zmluvy vyplniť dotazník, v ktorom vyhlásila, že súhlasí s uzatvorením dohody
a rozhodcovskej zmluvy. Súhlasné vyplnenie dotazníka povinnou v rovnaký deň, ako dôjde k podpisu

zmluvy a dohody však nemôže žiadnym spôsobom konvalidovať absolútnu neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a dohody o uznaní záväzku.

14. Podľa jej článku 3. body 3.1. a 3.2., všetky spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku uzatvorenej
pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví rozhodcovskej zmluvy, vrátane sporov o

jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15
kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať rozhodcovskému súdu žiadosť o

preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom rozhodcovského súdu b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek z nich podá žalobu na všeobecnom súde,
považuje sa to za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Toto ustanovenie sa nepoužilo v
prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd

vo veci, v ktorej bola rozhodcovskou zmluvou v súlade s predpismi rozhodcovského súdu založená
právomocStálehorozhodcovskéhosúdu.Taktoformulovanározhodcovskázmluvaspôsobovalaznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Nebola individuálne
dojednaná, pričom sa priečila dobrým mravom. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou bola
len zdanlivá. Takáto rozhodcovská zmluva bola nekalého charakteru, postihnutá sankciou absolútnej

neplatnosti. Nič na tom nemení ani možnosť povinnej odstúpiť od tejto zmluvy, keďže táto možnosť
jej zanikla dňom podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Odvolací súd na základe svojej
rozhodovacej činnosti, ako aj na základe rozhodovacej činnosti iných všeobecných súdov Slovenskej
republiky nemal pochyby o tom, že žalobcom v takomto type sporov je totiž takmer výlučne oprávnený.

15.Podľatejtorozhodcovskejdoložkysazačalorozhodcovskékonanienanávrhoprávnenéhoapovinná
bola nútená nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Týmto postupom bolo povinnej odňaté
právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej
bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná

(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho
posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.16. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou oprávneného o arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktoré
bolo riadne a vyčerpávajúco odôvodnené. Súd použil celý rad právnych predpisov na zdôvodnenie
svojich právnych záverov, a preto nebolo možné hovoriť o svojvoľnosti pri rozhodovacej činnosti súdu.

18. Na záver odvolací súd dodáva, že podľa čl. 2.1 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.09.2013
sa rozhodcovským súdom rozumel Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, prípadne
Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, Košice,
IČO: 36 577 928. Vec však prejednal a rozhodol rozhodcovským rozsudkom Stály rozhodcovský súd

zriadený pri Asociácii pre Arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971,
ktorý na prejednanie veci nebol príslušný ani v prípade, ak by rozhodcovská zmluva nebola absolútne
neplatná.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).