Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606205503
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2606205503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X.,
zastúpenej Mgr. Tomášom Szabom, advokátom, Radvanská 23, Bratislava, proti žalovanému: T. U., nar.
XX.XX.XXXX, B. Z. XXXX, X. T., zastúpenému JUDr. Jozefom Milkom, advokátom, Budovateľská 24,
Bratislava, o zaplatenie 1.991,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Senica zo dňa 18. novembra 2009, č.k. 13C/78/2007-181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni sumu
1.991,64 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 08.07.2004 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania vo výške 867,54 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 36 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 41, § 51, §
517ods.2Občianskehozákonníka,keďnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežaloba
bola podaná dôvodne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným prišlo
k platnému uzavretiu dohody zo dňa 07.05.2004. Pokiaľ žalovaný namietal, že túto dohodu nepodpísal,

toto tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom znalca z odboru písmoznalectva, ktorý v závere
označil žalovaného za pisateľa podpisu na predmetnej dohode, a to s najväčšou pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou. Dohodou zo dňa 07.05.2004 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 60.000
Sk do dvoch mesiacov od podpísania dohody, a to za prepis pôdy získanej dedičstvom v katastri X.
T.. Súd platnosť dohody riešil ako predbežnú otázku, a teda sa zaoberal aj jej obsahom, pričom je
zrejmé, že dôvod poskytnutia finančných prostriedkov v dohode nie je špecifikovaný presne, nie je
uvedený právny titul, na základe ktorého by mali byť finančné prostriedky poskytnuté, nie sú presne

špecifikované nehnuteľnosti, o prevod ktorých sa jedná. V tejto časti sa súd priklonil k právnemu názoru
právneho zástupcu žalovaného a považoval právny úkon v tejto časti za neurčitý a nezrozumiteľný, ktoré
skutočnosti robia právny úkon absolútne neplatný, avšak len v časti s prihliadnutím k § 41 Občianskeho
zákonníka sa dôvody neplatnosti (neurčitosť a nezrozumiteľnosť) vzťahujú len na časť právneho úkonu,
a to v podstate na dôvod poskytnutia finančných prostriedkov. Uvedená skutočnosť vyplynula z toho,
že dohodu spisovala žalobkyňa ako osoba dostatočne neznalá práva, táto časť je však oddeliteľná od
ostatného obsahu právneho úkonu, pričom z predmetnej dohody je zrejmé, kto komu má poskytnúť

peniaze, v akej výške, ako aj aká je splatnosť záväzku, a teda vo zvyšku považoval súd právny úkon
za platný. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že v dohode bola vyjadrená
odkladacia podmienka, ktorá nebola splnená, z obsahu dohody podľa názoru súdu nevyplýva, že by
išlo o podmienku, ale len o dôvod poskytnutia finančných prostriedkov, avšak v tejto časti bol právnyúkon absolútne neplatný. V dohode si účastníci dohodli aj splatnosť zaplatenia sumy 60.000 Sk, a to
do dvoch mesiacov od podpísania dohody. Žalovaný sa teda dňom 08.07.2004 dostal do omeškania, a
preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne, ktorá je v súlade s nariadením vlády

č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok nepovažoval
za správny, pričom sa stotožnil so záverom súdu, že právny úkon zo dňa 07.05.2004 uzatvorený

medzi účastníkmi je absolútne neplatným právnym úkonom. Nebolo však možné stotožniť sa s ďalším
názorom súdu, že ide o absolútnu neplatnosť len časti predmetného úkonu, a to z dôvodu, že v právnom
úkone nebol špecifikovaný právny titul, na základe ktorého by mali byť finančné prostriedky poskytnuté,
pričom nie sú presne špecifikované nehnuteľnosti, o prevod ktorých sa jedná. Podľa názoru žalovaného
predovšetkým chýbajúca identifikácia nehnuteľností (pozemkov) je základnou vadou predmetného
právneho úkonu, nakoľko nie je zrejmé, aký pozemok mal byť predmetom, resp. dôvodom na povinnosť

zaplatiť sumu 60.000 Sk. Uviedol, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v rovnakom čase
rovnakí podieloví spoluvlastníci ako predávajúci uzatvorili dve samostatné kúpne zmluvy, a to jednu, v
ktorejakokupujúcivystupujúmanželiaV.adruhú,vktorejakokupujúcavystupujeN.I..Bolopreukázané,
že prvú kúpnu zmluvu Správa katastra v Senici zavkladovala a rovnako je preukázané, že druhú kúpnu
zmluvu správa katastra nezavkladovala a právoplatne zastavila konanie o návrhu na vklad, teda táto

druhá zmluva sa nestala účinnou. Mal za to, že podľa predmetného právneho úkonu zo dňa 07.05.2004
sa nedá zistiť, či podmienkou na vyplatenie peňazí bola prvá alebo druhá kúpna zmluva, pričom ak
sa toto zistiť nedá z dôvodu, že právny úkon neidentifikoval nehnuteľnosť (pozemok), nie je splnená
podmienka pre vyplatenie peňazí. Zdôraznil, že prvá kúpna zmluva riešila prevod vlastníctva k domu a
pozemkom a druhá kúpna zmluva riešila len prevod pozemku, teda aj táto skutočnosť, keď v právnom

úkone je uvedený termín „prepísať pozemky“ prirodzeným výkladom smeruje k tomu, že práve kúpna
zmluva, ktorej návrh na vklad bol katastrom zamietnutí, je práve tá, ktorej splnenie bolo podmienkou pre
vyplatenie sumy 60.000 Sk. V tomto slova zmysle išlo jednoznačne o podmienku, po splnení ktorej bolo
možné podľa právneho úkonu zo dňa 07.05.2004 požadovať sumu 60.000 Sk.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 10Co/89/2010-209 zo dňa 20.10.2010 rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni uložil zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 238,50 eur do rúk jeho advokáta do troch dní. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že predmetná dohoda uzatvorená medzi účastníkmi je
absolútne neplatná s poukazom na jej neurčitosť, pretože nemožno z nej jednoznačne individualizovať,

čo bolo predmetom dohody a formulácia „prepis pôdy získanej dedičstvom v katastrálnom
územíX.T.“niejedostatočneurčitá,nakoľkonehnuteľnostiniesúindividualizovanélistomvlastníctva,na
ktorom sú vedené, parcelným číslom, druhom a výmerom pozemkov, ako aj spoluvlastníckym podielom.
V prípade, že by i medzi účastníkmi nebolo sporné, že išlo o „pôdu získanú dedičstvom v katastrálnom
územíX.T.“,určitemedziniminevládlazhoda,čisadohodamalatýkaťvšetkýchnehnuteľnostízískaným

dedičstvom. K veci odvolací súd poznamenal, že i v prípade, že by sa dospelo k záveru, že predmetná
dohoda je platná, nedošlo by k splatnosti dojednanej sumy, nakoľko nedošlo k prepisu všetkej pôdy,
pretože vkladové konanie týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva na základe druhej zmluvy bolo
zastavené, a teda žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie tejto sumy.

V dôsledku v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalobkyne Najvyšší súd SR ako súd
dovolací uznesením č.k. 4Cdo/119/2011-232 zo dňa 20.11.2013 predmetný rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru dovolacieho súdu je zrejmé,
že spornú dohodu uzavreli žalobkyňa so žalovaným, je z nej zrejmý záväzok žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 60.000 Sk za „prepis pôdy získanej dedičstvom v katastrálnom území X. T.“, ktorá

individualizácia nehnuteľností - pozemkov, je vzhľadom na to, že nejde o zmluvu o prevode vlastníctva
týchto nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovaným, dostatočne určitá, keďže žalobkyňa na tretie
osoby neprevádzala kúpnymi zmluvami svoje spoluvlastnícke podiely k iným pozemkom než tie, ktoré v
katastrálnom území X. T. zdedila a ktorú skutočnosť (odhliadnuc od počiatočného popierania uzavretia
spornej zmluvy) ani samotný žalovaný nerozporoval. V neposlednom rade z predmetnej dohody je

zrejmé i to, kedy bola medzi účastníkmi dohodnutá suma splatná, a to do dvoch mesiacov od podpísania
dohody. Určitosť záveru odvolacieho súdu o tom, že aj v prípade, ak by medzi účastníkmi nebolo sporné,
o akú „pôdu“ v dohode išlo, nevládla medzi nimi zhoda, či sa dohoda mala týkať všetkých nehnuteľností
získaných dedičstvom, nemá opodstatnenie. Nesporné totiž je, že žalobkyňa pôdu získanú „dedičstvomv katastrálnom území X. T.“ previedla dvomi kúpnymi zmluvami na tretie osoby. Ako vyplýva z čl. IV bod 1
prvej kúpnej zmluvy (v ktorej je žalovaný označený ako predávajúci III. a žalobkyňa ako predávajúci IV.),
ktorejvkladdokatastrabolpovolený,zmluvnéstranysadohodlinakúpnejcenevcelkovejvýške700.006

Sk, pričom podľa čl. IV bod 2 tejto zmluvy žalovanému podľa dohody účastníkov zmluvy prislúcha z
kúpnej ceny celkom 700.000 Sk a žalobkyni prislúcha kúpna cena 1 Sk. Na druhej strane z čl. IV bod 1
druhej kúpnej zmluvy (ktorej vklad do katastra povolený nebol), v ktorej je žalovaný taktiež označený ako
predávajúci III. a žalobkyňa ako predávajúci IV., zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene v celkovej
výške 105.003 Sk, z ktorej podľa čl. IV bod 2 tejto zmluvy, z dohodnutej kúpnej ceny zaplatí kupujúca

žalovanému 1 Sk a žalobkyni 5.000 Sk. Ak aj teda vkladové konanie týkajúce sa prevodu vlastníckeho
práva na základe druhej kúpnej zmluvy bolo zastavené, pričom pri podpise spornej dohody zo dňa
07.05.2004 si žalovaný ako dlžník nevymienil, že sumu 60.000 Sk vyplatí žalobkyni po prepise všetkej
pôdy, záver odvolacieho súdu o tom, že medzi účastníkmi určite nevládla zhoda, či sa dohoda mala
týkať všetkých nehnuteľností získaných dedičstvom, je neudržateľný. S určitosťou totiž možno, podľa
názoru dovolacieho súdu, tvrdiť, že by žalovaný neprevzal na seba záväzok v spornej zmluve vyplatiť

žalobkyni sumu 60.000 Sk z kúpnej ceny 1 Sk, ktorú mala získať na základe druhej kúpnej zmluvy,
o ktorej, samozrejme, v čase uzavretia spornej dohody vedomosť mal. Dovolací súd vzhľadom na
vyššie uvedené uzatvoril, že právne posúdenie veci odvolacím súdom, na ktorom spočíva dovolaním
napadnutý rozsudok, nezodpovedá správnej interpretácii (ne)určitosti a teda (ne)platnosti právneho
úkonu - spornej zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. žalobkyňa preto opodstatnene

namieta, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13C/78/2007 je zaplatenie 1.991,64

eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo žalobe vyhovené.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný,
ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, no vec nesprávne právne
posúdil.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

V citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti,

ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť
právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon
niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa /nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle sub. a), b) alebo
o vadu prejavu sub. c), d)/, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto
prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to,

že je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege),
a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne
účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného
právneho úkonu nevzniknú (súdny výrok určujúci neplatnosť právneho úkonu nie je preto potrebný).Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na základe správania sa
účastníka občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna neplatnosť, odvrátený
ani s poukazom na princíp dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V preskúmavanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol, keď dohodu
uzavretú medzi účastníkmi konania 07.05.2004 posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre jej neurčitosť.

Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke
zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý - zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu
dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových
pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod
sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného
textu listiny, na ktorom je prejav vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle

zaznamenaný.

V danom prípade, ako je z obsahu spisu zrejmé, účastníci konania uzavreli 07.05.2004 písomnú
dohodu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, „že za prepis pôdy získanej dedičstvom v katastri
X. T.“ vyplatí žalobkyni „... v celej sume 60.000 Sk ...do dvoch mesiacov od podpísania dohody“.

Uzavretiu tejto spornej dohody predchádzalo uzavretie dvoch kúpnych zmlúv zo dňa 04.05.2004, na
základe ktorých žalobkyňa spolu so žalovaným a ďalšími spoluvlastníkmi previedli svoje vlastnícke
(spoluvlastnícke) práva ako predávajúci, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
X. T., bližšie špecifikovaným v predmetných zmluvách, v prípade prvej zmluvy, na manželov L. a H. V.
a v prípade druhej zmluvy, na N. I., ako kupujúcich. 02.06.2004 žalobkyňa podpísala dodatok č. 1 k

prvej z vyššie uvedených kúpnych zmlúv, k druhej z týchto kúpnych zmlúv však už dodatok nepodpísala.
Následne na to bol príslušnou správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe prvej
kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2004 a vkladové konanie na základe druhej kúpnej zmluvy bolo pre
neodstránenie vád zastavené.

Podľa názoru dovolacieho súdu vysloveného vo svojom zrušujúcom uznesení je zrejmé, že spornú
dohodu uzavreli žalobkyňa so žalovaným, je z nej zrejmý záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
60.000 Sk za „prepis pôdy získanej dedičstvom v katastrálnom území X. T.“, ktorá individualizácia
nehnuteľností - pozemkov, je vzhľadom na to, že nejde o zmluvu o prevode vlastníctva týchto
nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovaným, dostatočne určitá, keďže žalobkyňa na tretie osoby

neprevádzala kúpnymi zmluvami svoje spoluvlastnícke podiely k iným pozemkom než tie, ktoré v
katastrálnom území X. T. zdedila a ktorú skutočnosť (odhliadnuc od počiatočného popierania uzavretia
spornej zmluvy) ani samotný žalovaný nerozporoval. V neposlednom rade z predmetnej dohody je
zrejmé i to, kedy bola medzi účastníkmi dohodnutá suma splatná, a to do dvoch mesiacov od podpísania
dohody. Určitosť záveru odvolacieho súdu o tom, že aj v prípade, ak by medzi účastníkmi nebolo sporné,

o akú „pôdu“ v dohode išlo, nevládla medzi nimi zhoda, či sa dohoda mala týkať všetkých nehnuteľností
získaných dedičstvom, nemá opodstatnenie. Nesporné totiž je, že žalobkyňa pôdu získanú „dedičstvom
v katastrálnom území X. T.“ previedla dvomi kúpnymi zmluvami na tretie osoby. Ako vyplýva z čl. IV bod 1
prvej kúpnej zmluvy (v ktorej je žalovaný označený ako predávajúci III. a žalobkyňa ako predávajúci IV.),
ktorejvkladdokatastrabolpovolený,zmluvnéstranysadohodlinakúpnejcenevcelkovejvýške700.006

Sk, pričom podľa čl. IV bod 2 tejto zmluvy žalovanému podľa dohody účastníkov zmluvy prislúcha z
kúpnej ceny celkom 700.000 Sk a žalobkyni prislúcha kúpna cena 1 Sk. Na druhej strane z čl. IV bod 1
druhej kúpnej zmluvy (ktorej vklad do katastra povolený nebol), v ktorej je žalovaný taktiež označený ako
predávajúci III. a žalobkyňa ako predávajúci IV., zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene v celkovej
výške 105.003 Sk, z ktorej podľa čl. IV bod 2 tejto zmluvy, z dohodnutej kúpnej ceny zaplatí kupujúca

žalovanému 1 Sk a žalobkyni 5.000 Sk. Ak aj teda vkladové konanie týkajúce sa prevodu vlastníckeho
práva na základe druhej kúpnej zmluvy bolo zastavené, pričom pri podpise spornej dohody zo dňa
07.05.2004 si žalovaný ako dlžník nevymienil, že sumu 60.000 Sk vyplatí žalobkyni po prepise všetkej
pôdy, záver odvolacieho súdu o tom, že medzi účastníkmi určite nevládla zhoda, či sa dohoda mala
týkať všetkých nehnuteľností získaných dedičstvom, je neudržateľný. S určitosťou totiž možno, podľa

názoru dovolacieho súdu, tvrdiť, že by žalovaný neprevzal na seba záväzok v spornej zmluve vyplatiť
žalobkyni sumu 60.000 Sk z kúpnej ceny 1 Sk, ktorú mala získať na základe druhej kúpnej zmluvy, o
ktorej, samozrejme, v čase uzavretia spornej dohody vedomosť mal.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd s prihliadnutím na vyslovený právny názoru dovolacieho súdu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil,
keď tento správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom i dovolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal, pretože táto síce návrh na priznanie trov odvolacieho konania podala, avšak trovy
odvolacieho, ani trovy dovolacieho konania v zákonnej lehote nevyčíslila.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.