Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12Er/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312203445
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2312203445.7

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: M. K., U.. XX.XX.XXXX, R. V. XXX/X, E., za
účasti súdneho exekútora JUDr. Ivan Nestor, Exekútorský úrad Haburská 49/A, Bratislava, o vymoženie
uloženej povinnosti vo výške 1 840,83 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.

II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.

III. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril
súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta, č.k.
12Er/242/2012-71 zo dňa 18.03.2016, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 840,83 Eur s
prísl. a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia, rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave, sp. zn. SR 08838/11 zo dňa 13.09.2011.

2. Dňa 05.04.2019 doručil tunajšiemu súdu súdny exekútor podanie povinného zo dňa 02.04.2019,
označené ako Námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie,
v ktorých povinný uvádza, že povinnému bolo dňa 21.03.2019 doručené upovedomenie o začatí
exekúcie. Podkladom pre vydanie exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, bola zmenka,
ktorú povinný vystavil v deň, kedy uzatváral s oprávneným zmluvu o úvere. Zmluva o úvere uzavretá
medzi povinným a oprávneným dňa 21.12.2010 sa na prvý pohľad javí, ako keby bola uzavretá

medzi podnikateľmi. Z úverovej zmluvy zo dňa 21.12.2010 uzavretej medzi povinným ako dlžníkom a
oprávneným ako veriteľom vyplýva, že povinný ako dlžník je označený identifikačným číslom (IČO),
nakoľko v čase uzatvárania Zmluvy o úvere mal živnostenské oprávnenie, pričom v druhej kolónke
zmluvy dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, pričom toto
prehlásenie bolo opatrené podpisom dlžníka. Podľa tvrdenia povinného oprávnený nedisponuje žiadnou
žiadosťou, resp. návrhom povinného, ktorou by oprávnený relevantným spôsobom preukázal, že pred

uzavretím zmluvy došlo medzi oprávneným a povinným k obchodnému rokovaniu, na základe ktorého by
potom povinný adresoval oprávnenému žiadosť (návrh) o podnikateľský úver s podnikateľským plánom,
resp. podnikateľským projektom, tak ako to prebieha pri obchodných rokovaniach v iných bankových
a nebankových inštitúciách medzi veriteľmi a podnikateľmi. Ďalej podľa názoru povinného oprávnený
nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že povinnému poskytol predmetný úver na
účely jeho podnikania. Povinný tvrdí, že pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vystupoval ako

fyzická osoba - nepodnikateľ, úver žiadal pre svoje súkromné účely a súkromné účely svojej rodiny,
finančné prostriedky použil na kúpu postele a nábytku pre svojho syna. Povinný má zato, že oprávnenýsa domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. V danej veci došlo aj k vystaveniu zmenky, v ten istý deň
ako bola uzavretá zmluva, na ktorej je uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne. Povinný ďalej uvádza,

že v danom prípade však nie je možné akceptovať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko
rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, keďže rozhodcovský súd konal na základe
kontinuálne označovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými spotrebiteľmi,
a konštantná judikatúra všeobecných súdov uzavrela, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná
podmienka. V predmetnej rozhodcovskej zmluve je povinný ako dlžník označený osobnými údajmi

s rodným číslom. Predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
08838/11, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou
a.s. dňa 13.09.2011. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného vyplývajúci zo
zmenky č. 203400471, ktorá zabezpečovala pohľadávku povinného z úverovej zmluvy č. 203400471 a
bola vystavená v ten istý deň ako bola uzatvorená úverová zmluva, t.j. dňa 21.12.2010. Rozhodcovský
súd založil svoju právomoc vo veci konať na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej toho istého dňa

ako bola uzavretá úverová zmluva a vystavená zmenka, t.j. dňa 21.12.2010. Na záver povinný uvádza,
že rozhodcovská zmluva napĺňa všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka jej absolútnej neplatnosti. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným
titulom. Predmetom exekučného konania je nulitný rozhodcovský rozsudok. Na základe vyššie

uvedených skutočností povinný žiada aby súd rozhodol v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.03.2017 a vydal uznesenie, ktorým námietkam vyhovie, povolí odklad exekúcie a
exekúciu vyhlási za neprípustnú a zastaví.

3. Súdny exekútor doručil súdu zároveň Upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný v ňom bol

upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie a o
možnosti dobrovoľného plnenia. Tiež bol poučený o možnosti podania námietok proti exekúcii, ako aj
o možnosti podania námietok proti trovám exekúcie. Zároveň bol povinný upovedomený o lehotách na
podanie týchto námietok.

4. Oprávnený sa napriek opätovnej výzve k námietkam povinného nevyjadril.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

6. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

7. Podľa ust. § 50 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, rozhodnutie
o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

8. Podľa ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu, ktorým
sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

9.Podľaust.§50ods.5Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,akjerozhodnutie,ktorým
sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné

odvolanie.

10. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúciealeboupustenieodvykonaniaexekúciezdôvodovtaxatívneustanovenýchvzákone.Námietkysmerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne
proti povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada.
Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že
tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

11. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 21.03.2019 a námietky povinného
boli doručené exekútorskému úradu dňa 03.04.2019. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonnom
stanovenej lehote do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

12.Súdmázato,ženámietkypovinnéhoprotiexekúciiniesúdôvodné,nakoľkopovinnýnepreukázal,že
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia

jeho vymáhateľnosti alebo, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučný poriadok
označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia
orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov v zmysle ust. § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Predmetom námietok proti exekúcii môžu byť skutočnosti
procesného i hmotného práva a ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku

exekučného titulu.

13. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, na návrh povinného môže
súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení,
že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé

následkyaoprávnenýbynebolodkladomexekúcievážnepoškodený.Odkladexekúciemôžesúdpovoliť
iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

14. Súd k inštitútu odkladu exekúcie uvádza, že pred povolením odkladu exekúcie by sa malo vo
všeobecnosti osvedčiť, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť

právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie musí
mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Súd má zvažovať v okolnostiach prípadu
nariadenie tohto inštitútu vzhľadom na jeho výnimočnosť, a to tak z hľadiska podmienok, za ktorých
možno odklad exekúcie nariadiť, ako i z hľadiska účinkov spojených s odkladom vykonania exekúcie.
Ústavný súd nálezom pod sp. zn. III. ÚS 60/04 poukazuje tiež na tú skutočnosť, že je na súde,

aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených
prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného
eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať
záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo
žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neoddiaľovalo. Súd musí

sledovať proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného
záujmu,dôsledkovodkladunapostavenieoprávneného,ktorýjeodkladomvýrazneznevýhodnenýoproti
povinnému, účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 15.01.2009, č.k. II. ÚS 1/09-29 okrem iného

konštatoval: Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda tzv. sociálneho
dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
a. povinný je fyzickou osobou,
b. povinný o odklad exekúcie požiadal,
c. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho

alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
d. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne,
e. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

16. Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem ,,zvlášť nepriaznivých následkov´´, treba vykladať tak,

že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození
základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod ktorý
je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým
možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalýstav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť jeho návrh
odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ
ideonaplneniepodmienokpovoleniaodkladuexekúcie,aleidôkaznébremeno,pokiaľideopreukázanie

ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad
exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo
ktoré označí.

17. Súd po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru, že návrhu povinného na odklad exekúcie nie je

možné vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto unesenia. Skutočnosť uvádzaná
povinným v návrhu na odklad exekúcie nie je možné považovať za spôsobilú pre povolenie odkladu
exekúcie, nakoľko súd z nej nemal dostatočne preukázané splnenie podmienok, ktoré vyžaduje zákon
č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2017, na to aby bol odklad povolený. Povinný vo svojom
návrhu na odklad exekúcie neuviedol žiadne dôvody, v zmysle ktorých by sa mohlo dôvodne očakávať
zastavenie exekúcie a teda súd by mohol, postupujúc podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení,

odklad exekúcie povoliť a rovnako tak povinný súdu nepreukázal, že by sa prechodne a bez svojej
viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo
pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Povolenie odkladu exekúcie by v danom
prípade nemalo žiadaný efekt, a len by sa predĺžilo vymáhanie pohľadávky oprávneného. Predmetná
exekúcia bola začatá oprávnene, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnosť

uložená rozhodnutím, ktoré je v danom prípade exekučným titulom splnená nebola, a teda návrh bol
podaný dôvodne a opodstatnene. V predmetnej exekúcii teda nie sú splnené zákonné podmienky,
ktoré ustanovenie § 56 ods. 1 Exekučného poriadku vyžaduje pre kladné rozhodnutie súdu o návrhu
povinného na odklad exekúcie, nakoľko tento nebol dostatočne odôvodnený a dôvodný.

18. Súčasťou podania povinného bol aj návrh na zastavenie exekúcie v súlade s 57 ods. 1 Exekučného
poriadku.

19. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak
a. sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c. zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d. exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e. bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f. po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g. exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h. majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i. oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j. pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k. rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,

l. je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m.rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
i. neprijateľné zmluvné podmienky,

ii. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
iii. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že predmetná exekúcia je na tunajšom súde
vedená na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, sp. zn. SR

08838/11 zo dňa 13.09.2011, ktorý je právoplatný dňom 03.10.2011 a vykonateľný dňom 06.10.2011.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu, ktorý
má všetky materiálne i formálne náležitosti v zmysle platného práva, nezanikol v plnom rozsahu plnenímzo strany povinného, ani iným zákonným spôsobom, keď povinný neuviedol žiadne právne relevantné
dôvody a dôkazy v zmysle ust. § 50 a § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

21. Predmetná exekúcia bola začatá oprávnene, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie
povinnosť uložená rozhodnutím, ktoré je v danom prípade exekučným titulom splnená nebola, a teda
návrh bol podaný dôvodne a opodstatnene. V predmetnej exekúcii teda nie sú splnené zákonné
podmienky, ktoré ustanovuje § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a teda návrh povinného na zastavenie
nie je dôvodný a preto súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výrokoch tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.