Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/582/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611209967
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:2611209967.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO:
36 677 281 proti odporkyni: K. H., I.. X., bytom Q. XXX/XX, R., štátna občianka SR, zastúpená:
JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, AK so sídlom Pribinova 3, Malacky, o zaplatenie 2.323,86 euro s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17.6.2014,
č.k. 5C/58/2012-85, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť
odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 2.323,86 euro spolu s uplatneným príslušenstvom a uložil
mu povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 620,27 euro na účet advokátky JUDr.
Ľubice Sopkovej, AK so sídlom Pribinova 3, Malacky, Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v UniCredit

Bank a.s., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov konania v sume 139 euro k rukám
odporkyne.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 20 ods.5, § 39 ods.1 písm. a/, ods.2 zák.č. 656/2004 Z.z., § 1 ods.4
písm. b/ vyhl.č. 154/2005 Z.z., § 488 Občianskeho zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa . V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ

nepreukázal uzavretie Zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 01.04.2005, ktorá mala byť podľa
tvrdenia navrhovateľa medzi účastníkmi uzavretá. Navrhovateľ taktiež nepreukázal, že by odporkyni
doručoval odstúpenie od zmluvy, keď spis neobsahuje žiadny doklad z pošty, ktorý by potvrdil doručenie.
V prospech odporkyne mal skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť predala kúpnou zmluvou ku dňu
23.06.2005, pričom Správa katastra Senica vklad zapísala ku dňu 11.07.2005.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1, § 149 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnej odporkyni
priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 620,27 euro a náhradu trov konania vo výške
139 euro za zaplatený súdny poplatok.

Proti rozsudku vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Odvolateľ uviedol chronológiu prejednávaného prípadu a konštatoval, že písomným podaním zo dňa
23.4.2013 zobral svoj návrh v časti istiny 2.096,15 euro s príslušenstvom späť, žiadal konanie v tejtočasti zastaviť a zotrval na návrhu v zostávajúcej časti 227,71 euro s príslušenstvom , titulom neuhradenej
faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.10.2008, ktorou bola odporkyňa povinná uhradiť na základe
záväzkového vzťahu týkajúceho sa dodávky elektriny a s tým súvisiacich služieb uzatvoreného s

navrhovateľom. Napriek uvedenému súd prvého stupňa nerozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu a
zastavení konania v tejto časti v priebehu vyše jedného roka nečinnosti, jeho návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol a zaťažil konanie inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Zamietajúce rozhodnutie vo veci samej sa naviac opiera o ust. § 39 ods.1 písm. b/ zák.č. 656/2004 Z.z.
definujúce neoprávnený odber elektriny v spojení s § 1 ods.4 písm. b/ vyhl.č. 154/2005 Z.z., ktorou sa
stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom . Citované ustanovenia sa však
žiadnym spôsobom nevzťahujú na predmet konania a ich aplikácia je v tomto konaní nepoužiteľná,
nakoľko predmetom konania je nárok na zaplatenie ceny za riadne dodanú energiu, keď kvalifikáciu
svojho nároku náležite zmenil už vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.11.2012. Správne mal preto súd

prvého stupňa posudzovať uplatnený nárok podľa § 51 Obč. zákonníka v spojení s § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade Zmluvy o dodávke elektriny sa jedná o nepomenovaný typ
občianskoprávnej zmluvy, ktorý je svojou povahou kúpnou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka.
Nepredloženie písomnej podoby Zmluvy o dodávke elektriny z roku 2005 vzhľadom na odstup času
nie je neunesením dôkazného bremena na jeho strane, nakoľko zmluvný vzťah vznikol a existoval

na základe konkludentného konania odporkyne, ktorá v minulosti uhrádzala cenu za dodávky elektriny
do predmetného miesta spotreby . Existencia zmluvného vzťahu nebola medzi účastníkmi ani sporná,
nakoľko na pojednávaní dňa 14.3.2013 odporkyňa potvrdila, že pokiaľ bola vlastníčkou a dom užívala,
tak za dodávku el. energie platila až do júla 2015. Vedomosť odporkyne o vzniku a trvaní
zmluvného vzťahu potvrdzuje aj písomná reklamácia odporkyne, na ktorú odvolateľ reagoval listom zo

dňa 28.4.2009. Spornou medzi účastníkmi tak bolo od počiatku práve ukončenie zmluvného vzťahu o
dodávke energie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a
priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 109,29 euro. Konštatovala,

že dom v Q., ku ktorému sa viažu neuhradené faktúry za dodávku elektrickej energie, predala v
júli 2005 manželom V., následne telefonicky v zákazníckom centre navrhovateľa odhlásila dodávku
elektrickej energie, pričom obratom sa na odber prihlásila pani V.. Od predaja domu jej neprišli nijaké
faktúry a práve pani Nemcová opakovane navrhovateľovi nahlasovala, že na faktúrach figuruje meno
predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti. Navrhovateľ uviedol, že zmluvný vzťah s odporkyňou trvá

od 1.4.2005, kedy mala byť s ňou uzavretá Zmluva o dodávke elektrickej energie, túto zmluvu však
nepredložil a nijakým spôsobom nepreukázal. Dňa 5.3.2008 Z. V. s manželkou predali nehnuteľnosť
E. Š., ktorý sa stal výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Do 30.6.2008 prebiehali úhrady faktúr
za dodávku elektrickej energie bez akýchkoľvek problémov, ktoré nastali až v júli 2008, kedy nebola
uhradená faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.6.2008. Odporkyňa ďalej poukázala na

to, že jej právo vzniesť námietku premlčania nie je obmedzené iba na určité štádium súdneho konania
a možno ju uplatniť kedykoľvek v priebehu konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, t.j. aj v
rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom rozsahu) podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., vec

prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia .

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo
vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods.1 O.s.p., t.j.

či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka
konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným,

odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa
má vadu uvedenú v ust. § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p..Odňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnérozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkovikonania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221
ods.1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho
konania,ktorézavinilsúdsvojimprocesnýmpostupomvrozporesozákonom,spravidlavždyúčastníkovi
konania odnímajú, možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému

účastníkovi. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto
je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Vady konania vymedzené v ust. § 221 ods.1 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.
mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods.1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu (I. ÚS 241/07).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.

Poukazujúc na citované ustanovenie dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa, že písomné
vyhotovenie rozsudku vo veci samej sa musí skladať z troch predpísaných častí, t. j. z časti úvodnej
(záhlavia), z výrokovej časti (enunciát) a z odôvodnenia s poučením o odvolaní. Zvýšenú

pozornosť je súd povinný venovať odôvodneniu svojho rozhodnutia, pretože až v súvislosti s ním sa
rozsudok (t.j. rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti) stáva pre účastníkov konania zrozumiteľným.
Odôvodnenie pritom musí obsahovať odôvodnenie skutkové aj právne - po skutkovej stránke je súd
povinný uviesť najprv stručné a výstižné prednesy účastníkov konania a ich konečné návrhy vo veci
samej. V odôvodnení musí byť preto vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd zistené a

ktorými dôkaznými prostriedkami (nepostačuje uviesť iba obsah dôkazov bez uvedenia, z akých
dôvodov súd dospel k záveru o ich pravdivosti). Vo vzťahu k formálnej stránke písomného vyhotovenia
odôvodnenia sa kladie dôraz na požiadavku uviesť v odôvodnení všetko, čo malo vplyv na konečný
návrh účastníkov a naopak javí sa ako úplne zbytočné uvádzať v ňom to, čo pre vlastné meritórne
rozhodnutie nemalo žiadny význam.

Odvolací súd sa po dôkladnom oboznámení s obsahu spisu, vrátane písomného vyhotovenia
napadnutého rozhodnutia stotožňuje s názorom navrhovateľa v tom, že písomné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné a zmätočné. V prejednávanej veci súd prvého stupňarozhodnutie vypracoval spôsobom, ktorý Občiansky súdny poriadok nielen neumožňuje, ale dokonca
vylučuje a ním vypracované rozhodnutie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Zmyslu ust. §
157 ods.2 O.s.p. nezodpovedá súdom prvého stupňa absolútne stručné odôvodnenie rozhodnutia

a nevyporiadanie sa so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo a tiež s
argumentáciou účastníkov konania majúcou vo vzťahu k prejednávanej veci právny význam .

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa potom znamená, že ním prijaté závery sú pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť neprijateľné, neracionálne a nespravodlivé.

Zistené nedostatky v odôvodnení prvostupňového súdu zakladajú porušenie ustanovenia § 157 ods. 2
O. s. p. a tým aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v podobe odňatia možnosti
účastníkov konať pred súdom v zmysle § 221 ods.1 písm. f/ O. s.p., ktoré sú bez ďalšieho
dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci na súd prvého stupňa. Pri absencii náležitého odôvodnenia
nie je možné preskúmať skutkové závery súdu prvého stupňa , ktoré tento právne podriadil pod
použité hmotnoprávne ustanovenia (§ 20 ods.5, § 39 ods.1 písm. a/, ods.2 zák.č. 656/2004 Z.z., § 1

ods.4 písm. b/ vyhl.č. 154/2005 Z.z., § 488 Občianskeho zákonníka). V danom štádiu konania je však
podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že v prejednávanom prípade sa nejedná o neoprávnený
odber elektrickej energie posudzovaný podľa súdom prvého stupňa použitých zákonných ustanovení,
ale o nezaplatenie ceny za dodanú elektrickú energiu v odbernom mieste Hurbanova 24/604, Kúty pri
spornosti otázky, akým spôsobom došlo k ukončeniu v minulosti nepochybne existujúceho zmluvného

vzťahu medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 205
ods.2 písm. b/ O.s.p.).

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv
a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),
zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V prejednávanom prípade sa navrhovateľ v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 18.10.2011
domáhal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 2.323,86 euro spolu s úrokom z omeškania
v špecifikovaných výškach za presne určené obdobia. V písomnom podaní doručenom súdu prvého

stupňa dňa 24.4.2013 zobral postupom podľa § 96 O.s.p. návrh v časti o zaplatenie 2.096,15 euro s
príslušenstvom späť a trval na návrhu na zaplatenie sumy 227,81 euro spolu s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 227,71 euro za obdobie od 21.8.2008 do zaplatenia. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, že pre účinnosť späťvzatia návrhu (aj čiastočného) sav prípade, ak k takémuto dispozitívnemu úkonu dôjde po otvorení pojednávania vo veci samej, vyžaduje
stanovisko odporcu; v prípade, ak odporca so späťvzatím, resp. čiastočným späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí, súd pokračuje v konaní až po právoplatnosti uznesenia (§ 96 ods.2 O.s.p.).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa po dispozitívnom úkone navrhovateľa, v ktorom obmedzil návrh
uplatnený v podaní zo dňa 13.10.2011, nežiadal odporkyňu o stanovisko k čiastočnému späťvzatiu, o
tomto návrhu uznesením nerozhodol, pokračoval v konaní a vo veci rozhodol rozsudkom vyhláseným v
priebehu pojednávania nariadeného na deň 17.6.2014. Konanie vo veci tak zaťažil inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá je sama osebe dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu

prvého stupňa a vrátenie veci na inštančne nižší súd na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O.s.p. zrušil, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, účastníkovi konania
sa postupom súdu (tým, že rozsudok nebol riadne odôvodnený), odňala možnosť konať pred súdom
a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..
Úlohou súdu prvého stupňa bude odstrániť procesné pochybenie odôvodnené v predchádzajúcej časti,
doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, prihliadajúc i na prípadné dôkazné
návrhyúčastníkovkonania,následne vyhodnotiťdôkazyjednotlivoavichvzájomnejsúvislosti,opätovne
vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. s použitím uvedených ustanovení

hmotnoprávneho predpisu, odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v
ňomuviesťstručnýajasnývýkladotom,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisa
riadil pri hodnotení dôkazov, prečo prípadne nevykonal ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy; v novom
rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.