Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201455
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216201455.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou vo veci navrhovateľa: W. I., R..

XX.XX.XXXX, bytom K. XX, proti osobe: U. A., R.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o zvýšenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

I. Výživné stanovené rozsudkom tunajšieho súdu č. 13P 59/2010 zo dňa 25.02.2011 na navrhovateľa
súd zo sumy 100 € zvyšuje na sumu 250 € mesačne od 05.02.2016, ktoré výživné je splatné vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca predom navrhovateľovi.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2016 do 28.05.2018 je suma vo výške 2.459,32 €.

III. Osoba je povinná zaplatiť navrhovateľovi dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach vo výške
70 € mesačne vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 05.02.2016 sa domáhal na tunajšom súde o zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa. Osoba žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkyne, oboznámil sa s
pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä: rodným listom navrhovateľa, potvrdením o podaní daňového
priznania osoby na čl. 13, daňovým priznaním osoby čl. 14, lustráciou na osobu na čl. 20, rozsudkom
Okresného súdu Pezinok pod č. 12P 272/2012 čl. 26, správou od zamestnávateľa osoby na čl. 37,

správou OÚ Senec - katastrálny odbor čl. 50, LV č. XXX k. ú. W. čl. 51, LV č. XXX k. ú. W. čl. 52, lustráciou
v SP na osobu čl. 60, 75, 77, 115, výpisom z OR na DIÓSI-TRANS s.r.o. čl. 63, správou ORPZ Senec
čl. 66, zoznamom vozidiel subjektu čl. 67-71, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby a to
fyzickej osoby čl. 89, výpisom z OR na DARIUN s.r.o. čl. 92, zmluvou o prevode obchodných podielov
čl. 100, lustráciou na matku navrhovateľa čl. 109, a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

3. Navrhovateľ v návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že osoba je jeho otcom, ktorý bol

zaviazaný k vyživovacej povinnosti 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, ktorú nespĺňa a neplatí
načas. Tesne pred uplynutím troch mesiacov pošle za tri mesiace výživné. Od posledného určenia výšky
vyživovacej povinnosti už ubehlo päť rokov. V čase určenia výživného bol žiakom základnej školy a
teraz študuje na strednej škole kde tento rok maturuje, čím sa mu podstatne zmenili a narástli náklady.Uviedol, že chcel by pokračovať na vysokej škole. Osoba mu okrem poslednej určenej výšky výživného
neprispieva nijakým iným spôsobom a ani ho nekontaktuje. Celú starostlivosť zabezpečuje jeho matka.
Žiadal preto aby súd zvýšil výživné na sumu 300 € mesačne. Uviedol ďalej, že cestuje do školy kde platí

cestovné mesačne vo výške 50 €, do školy má platiť 80 € čo platí jeho matka, vreckové dostáva týždenne
vo výške 10 €. Stravuje sa doma. V prípade ak potrebuje doplatky na lieky všetko mu hradí matka a
nevedel sa bližšie vyjadrovať čo sa týka jeho výdavkov nakoľko o tom má vedomosti jeho matka. Býva
u svojej matky v rodinnom dome kde okrem matky býva aj manžel matky aj stará matka. Súrodencov
nemá. Uviedol, že sa chystá na vysokú školu a to na Technickú univerzitu v Bratislave. Žiada zvýšiť

výživné od podania návrhu. Čo sa týka dlhu na zročnom výživnom uviedol, že by súhlasil s tým, aby súd
povolil osobe t. j. otcovi zaplatiť mu dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 200 € mesačne.

4. Osoba t. j. otec navrhovateľa uviedol, že okrem navrhovateľa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
na V. A. pričom uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Pezinku bolo mu určené výživné vo výške
290 € mesačne pričom dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX. Okrem toho má ďalšie dieťa a to maloletú A. R..

XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že s navrhovateľom nie je v kontakte. Čo sa týka výdavkov na maloletú
A. na ňu potrebuje mesačne okolo 100 €. V danej situácii poukazujúc na jeho zárobok všetko financuje
jeho priateľka a žijú v rodinnom dome. V rodinnom dome musí platiť výdavky mesačne okolo 300 € a
to na zálohu na elektrinu, na plyn a na odvoz smetí. Stravuje sa doma a na trojčlennú rodinu potrebuje
na stravu mesačne okolo 250 €. V tom je aj ošatenie. Uviedol, že jeho priateľka teraz je na materskej

dovolenke. Poukázal na to, že teraz je zamestnaný, má príjem okolo 335 € mesačne. Predtým pracoval
v Rakúsku a to za obdobie od 10.03.2014 do 01.04.2015 a vtedy mal príjem okolo 900 €. Prepustili
ho z práce lebo bol doma tri mesiace. V tomto období nebol zahlásený do zoznamu uchádzačov o
zamestnanie. Je automechanik. Uviedol ďalej, že v danom prípade by mohol podať návrh na zníženie
výživného na V. a tým pádom by mohol platiť vyššie výživné pre navrhovateľa. Na ústnom pojednávaní

dňa 30.04.2018 uviedol, že teraz je polovičným majiteľom a konateľom jednej firmy. Má jedno vozidlo
čo má v nájme od pána D. teda od firmy Batax. Dňa 24.01.2018 si založil jednu firmu Extrem transport.
Na motorové vozidlo od pána D. má nájomnú zmluvu, kde platí nájomné na predmetné vozidlo vo výške
780 € mesačne. Okrem tejto sumy má platiť na predmetné motorové vozidlo všetky výdavky a to napr.
opravy a údržbu, pohonné hmoty, výdavky na pneumatiky ako aj poistenie. Túto sumu platí z toho čo

zarobí. Má ďalšie výdavky napr. exekúcie pre Kooperativu a.s.. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že čo
sa týka syna V. jeho právna zástupkyňa už pripravila návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti a to z
dôvodu, že plnoletý syn V. už nenavštevuje žiadnu školu pričom jeho právna zástupkyňa už viackrát
vyzvala plnoletého syna V., aby preukázal, že navštevuje školu avšak ten žiadnym spôsobom na výzvy
nereagoval.

5. Svedkyňa matka navrhovateľa uviedla, že platí 15 € na telefón navrhovateľa, ďalej na internet 18
€, nakoľko navrhovateľ to potrebuje do školy. Okrem toho kupuje pre navrhovateľa zeleninu a ovocie,
hradí cestovné vo výške 80 € keďže navrhovateľ cestuje aj s MHD, nakoľko musí na prax cestovať. Na
ošatenie navrhovateľ potrebuje okolo 60 €. Poukazuje ďalej na to, že platí zálohu na elektrinu vo výške

50 €, zálohu na plyn mesačne vo výške 140 €, poplatok na televíziu, odvoz smetí 15 €, vodné stočné čo
presne súdu vyčísliť nevedela, nakoľko platia teraz paušál. Má príjem okolo 500 až 550 €, má ďalej úver
na rodinný dom čo spláca vo výške 180 € mesačne. Sumu ktorú uviedol navrhovateľ v návrhu uviedol
navrhovateľ z dôvodu aby mal zo všetkého dosť ako ostatní. Uviedla, že navrhovateľ nemôže si dovoliť
aby chodil na dovolenky, kultúrne podujatia. Poukázala na to, že je vydatá jej manžel je v pracovnom

pomere. Má len jedno dieťa a to navrhovateľa a jej manžel má takisto jednu maloletú dcéru, pričom
manžel platí výživné na dcéru vo výške 80 € mesačne.

6. Podľa § 65 ods. 3 zák. o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

7. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre malol. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

8. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.10. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh.
Aktívne legitimované na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť.
Pasívne legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Nie je

rozhodujúce, či oprávnený a povinný spolu žijú v spoločnej domácnosti a dokonca ani to, či sa stýkajú
resp. spolu komunikujú. Výživné na plnoletého sa má plniť opakovane v pravidelných mesačných
splátkach. Právo na výživné nemožno vôbec priznať, ak by to odporovalo dobrým mravom ( napr. životná
úroveň rodiča je nepomerne nižšia ako životná úroveň dieťaťa). Súdom určené výživné možno zrušiť na
návrh ak odpadnú predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre jeho určenie.

11. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť ( či už schválením
novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu
byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom,

že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti,
dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne -
vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto

zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito
okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov
a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť

o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

12. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky
dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať

životnú úroveň dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča je považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní Ďalej modifikovať možnosťami
rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti
(fyzická zdatnosť, vzdelanie, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne).
možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície

a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností).

13. Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene

výšky vyživovacej povinnosti.

14. Ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného
právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané
náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Možno však - ak to pomery (možnosti,

schopností a majetok) zaviazaného rodiča odôvodňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné
aj povinnosť plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor, podľa ustanovenia § 63 ods. 3 ZR. Toto
výživné má slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom
kumulovaťnaosobitnomúčtemaloletého,ktorývprospechnehozriadirodič,ktorémubolodieťazverené
do osobnej starostlivosti. Akékoľvek nakladanie s týmto nespotrebovateľným výživným maloletého

je neprípustné bez súhlasu súdu. Môže byť použité výlučne pre potreby dieťaťa. Nesmie sa použiť
na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny, a to ani výnosy z neho, pretože je osobitným majetkom
maloletého oddelením od majetku spravovaného podľa § 32. Osobitosť tohto majetku je daná spôsobom
jeho tvorby. Právo na výživné je výlučným osobným právom oprávneného dieťaťa, jeho smrťou zaniká,
je neprevoditeľné a nescudziteľné.

15. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k
druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať
každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Na strane každého povinného sú to vprvom rade jeho zárobkového schopností a možností, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a
starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami

nad rámec určeným súdnym rozhodnutím.

16. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí
byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť.

17. Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičmi tak,
že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. Výživné je
peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti. Povinný rodič ho bude platiť dieťaťu do rúk oprávneného
rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa. Nie je vylúčené, aby povinný rodič prispieval
aj nad rámec takto určeného výživného, avšak zákonnú povinnosť nemá.

18. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade,
paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázané príjmu povinného rodiča náš
zákon nepozná.

19. Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo
faktorov. Zákona priamo prikazuje súdu (dikcia „ prihliada sa“) zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým
deťom. Miera prihliadnutia je ponechaná na úvahu súdu a bude závisieť najmä od veku, zdravotného
stavu, potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnú pomocou na uspokojovaní

vlastných potrieb ( § 43 ods. 2, 3 ZR).

20. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či
ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať

otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktoré sa koná. Pokiaľ súd vyzve
povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie
jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby
plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťa.

21. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako ja na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný sám na
seba berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine)

22. Na strane oprávneného navrhovateľa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s
ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale
sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotným, kultúrnymi a závisia predovšetkým

veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a podobne.

23. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia
a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet
nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako vyživovacia povinnosť iných povinných voči

týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť aj majetkové pomery oboch rodičov.

24. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného alebo

objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkom
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd
objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.25. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom
je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového

rozhodovaniaatonazákladespoľahlivýchaúplných výsledkovdokazovania.Inaksaprirozhodovanípri
výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného
druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného. Potreby dieťaťa sú
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti

rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a
schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné ale
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

26. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti

každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne, závislé predovšetkým
od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce
povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné slúži teda nielen na uspokojovanie všetkých
odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa, ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a

výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby). Povinnosťou oboch rodičov je
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z nich niesť osobnú zodpovednosť
za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, ktoré sú teda v plnej miere
výživou odkázané na svojich rodičov.

27. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo
určené výživné na navrhovateľa rozsudkom tunajšieho súdu č. 13P 59/2010 zo dňa 25.02.2011 vo výške
100 € mesačne. V danom rozsudku súd zvýšil výživné zo sumy 500 Sk na sumu 100 € od 01.03.2011.
Navrhovateľ návrhom zo dňa 05.02.2016 sa domáhal na tunajšom súde o zvýšenie výživného zo

strany osoby vo výške 300 € mesačne a to od podania návrhu. Osoba žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť.Poukázalnatúskutočnosť,žemátrivyživovaciepovinnostiatojedennanavrhovateľa,druhú
vyživovaciu povinnosť má na V., R.. XX.XX.XXXX vo výške 290 €. Z rozsudku Okresného súdu Pezinok
č. 12P 272/2012 zo dňa 13.02.2014 súd zistil, že maloletý V. bol zverený do osobnej starostlivosti matky
a osoba t. j. otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 290 € od právoplatnosti tohto rozsudku

pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výživného dňa 29.10.2014.

28. Čo sa týka majetku otca súd zistil z predložených dokladov poukazujúc hlavne na LV č. XXX k. ú.
W., že osoba má vo vlastníctve podľa výpisu z LV nehnuteľnosti a to zastavané plochy a záhrady ako
aj rodinný dom kde je výlučným vlastníkom. Je ďalej výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ved. na LV

č. XXX v k. ú. W. ako parc. č. XXX ostatné plochy vo výmere 2436 m2. Z obsahu zmluvy o prevode
obchodných podielov (čl. 100) súd zistil, že osoba t. j. otec navrhovateľa predal dňa 03.03.2017 firmu
DIÓSI-TRANS s.r.o. so sídlom H. XXX, W. obchodnú spoločnosť so základným imaním 6.640 € za
kúpnu cenu vo výške 500 €. Túto skutočnosť súd zistil z článku 1. predmetnej zmluvy o prevode
obchodných podielov v spoločnosti. Predmetná firma teda firma DIÓSI-TRANS podľa zoznamu vozidiel

ktorý zoznam predložil súdu OO PZ Dunajská Lužná mal vo vlastníctve motorové vozidlá zn. F. A.
XXXL a to nákladné vozidlo BA skriňová modrej farby, kde nie je vyznačená žiadna blokácia, náves
nákladný pod továrenskou značkou D. R. XX.XX.XX.Q., druh karosérie DA vanilková, farby modrej, kde
sú vyznačené exekútorské blokácie, nákladné motorové vozidlo - ťahač návesu a to K. D. O. XXXX,
ŠPZ: I. kde sú vyznačené exekútorské blokácie, ďalej nákladný náves ŠPZ: I., továrenská značka I.

L. O. šedej farby kde je vyznačená exekútorská blokácia, nákladné vozidlo - ťahač návesu ŠPZ: I.,
továrenská značka I. XXSXX modrej farby kde je vyznačená taktiež exekútorská blokácia, nákladné
vozidlo - ťahač návesu ŠPZ: I. Q. XXX.XXX modrej farby kde je taktiež vyznačená exekútorská blokácia,
nákladný príves ŠPZ: I., továrenskej značky I. modrej farby kde je vyznačená exekútorská blokácia,
nákladné vozidlo - ťahač návesu ŠPZ: I. továrenská značka C. F.-XXTA-XXP F.-XX červenej farby kde

je vyznačená exekútorská blokácia, nákladné vozidlo ŠPZ: I. značky O. Y. farby šedej metalízy kde je
vyznačená exekútorská blokácia, nákladný náves ŠPZ: I. továrenskej značky I. XXT XS modrej farby,
kde je vyznačená exekútorská blokácia a nákladný náves ŠPZ: I. továrenskej značky I.Q. XXHKSE X/
A modrej farby kde je vyznačená taktiež exekútorská blokácia.29. V danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že osoba sám sa zbavil majetku odpredaním
firmy DIÓSI-TRANS s.r.o. so základným imaním 6.640 € ktorú firmu odpredal za sumu 500 €. Súd

je v danom prípade toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach osoby t. j. otca navrhovateľa
zariadiť si všetky finančné záležitosti tak, aby bol schopný súdom určené výživné uhrádzať a to aj napriek
oficiálnym výsledkom jeho príjmu a daňových priznaniach bez toho aby táto výška výživného mala
negatívny dopad na jeho doterajšiu životnú úroveň poukazujúc hlavne na skutočnosti uvedené v bode
28 tohto odôvodnenia ako aj poukazujúc na tú skutočnosť čo uviedol osoba na ústnom pojednávaní dňa

30.04.2018 keď sám pred súdom vyhlásil, že má v nájme motorové vozidlo za sumu 780 € mesačne
pričom má platiť na predmetné motorové vozidlo čo má v nájme všetky výdavky t. j. pohonné hmoty,
poistenie, ďalej opravy a údržbu a sám sa vyjadril v tom smere, že nájomné na predmetné motorové
vozidlo má z roboty. Sám osoba v priebehu tohto konania viackrát sa vyjadroval v tom smere, že už podá
návrh na zrušenie výživného na plnoletého syna V. keďže ten nenavštevuje žiadnu školu avšak napriek
tomu že to viackrát uviedol pred súdom takto ešte neučinil. Výška výživného bola určená na V. vo výške

290 €. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd teda zvýšil výživné na navrhovateľa zo sumy
100 € na sumu 250 € mesačne keďže ten preukázal súdu, že od posledného rozsudku čo do zvýšenia
výživného sa nastali zmeny. Má teraz ďalšie vyššie výdavky, študuje a pomáha mu výlučne matka ktorá
ako svedkyňa túto skutočnosť súdu aj potvrdila. Zároveň súd keďže navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné
od podania návrhu určil dlh na zročnom výživnom vo výške 2.459,32 € (za rok 2016 - 10 mesiacov, za

rok 2017 - 12 mesiacov, za február 2016 - 24 dní, za máj 2018 - 28 dní t. j. 22 x 100 € = 2.200 €, za
február 2016 - 24 dní t. j. 124,08 €, za máj 2018 - 28 dní t. j. 135,24 €, t. j. spolu 2.459,32 €). Poukazujúc
na tú skutočnosť, že osoba má zaplatiť dlh na zročnom výživnom do troch rokov teda do 36 mesiacov
súd mu povolil zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 70 € mesačne vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia. Keďže navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné na sumu 300 € a súd určil
a zvýšil výživné na sumu 250 € súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a to poukazujúc hlavne na
vyjadrenie osoby, ktorý má okrem navrhovateľa a plnoletého V. ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to
maloletú A. na ktorú má podľa jeho udania výdavky mesačne vo výške 100 €.

30. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže navrhovateľky mali úspech čiastočný súd o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).