Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Hiščáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201994
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619201994.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobcu: R. W., M..

X.X.XXXX, Q. U., Š. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JANČI & Partners, s.r.o., so
sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie
424,05 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej

bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním vo veci samej (ďalej iba ako „žaloba") zo dňa 23.3.2019 adresovaným tunajšiemu
súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 424,05 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od
26.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 10.04.2018 o 14.10 hod. mu vznikla škoda na jeho motorovom
vozidle, resp. poistná udalosť. Poistná udalosť sa stala v meste Spišská Nová Ves, Harichovský chodník,
na príjazdovej ceste k záhradkám, keď došlo k stretu dvoch motorových vozidiel pri vyhýbaní sa jedného

motorového vozidla druhému. Účastníkmi tejto dopravnej nehody boli L. W. ako vodička motorového
vozidla žalobcu EČV U. a Y. U. ako vodič motorového vozidla EČV P.. Obaja vodiči motorových
vozidiel vtedy označili svoje konanie ako spoluvinu a uvedenú poistnú udalosť zdokumentovali spísaním
dokumentu s názvom ,,Agreed statement of facts on motor vehicle accident" zo dňa 10.04.2018
(ďalej iba ako "Vyhlásenie"), ktoré Vyhlásenie na znak súhlasu a vedomí si spoluviny, obaja vodiči
motorovýchvozidielvlastnoručnepodpísali.Poistnáudalosťbolanahlásenážalovanému,kdejepovinne
zmluvne poistený Y. U. a bolo jej pridelené číslo 1880109288. Taktiež bola nahlásená poisťovni

Generali Poisťovňa, a. s. so sídlom v Bratislave, kde je povinne zmluvne poistený žalobca a bolo tejto
poistnej udalosti pridelené číslo 6401044779. Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo
6401044779 zo dňa 22.05.2018 Generali Poisťovňa, a.s. ukončila poistnú udalosť číslo 6401044779 a
plnenie v tam uvedenej výške 226,28 € (výška škody vzniknutá na motorovom vozidle Y. U.) poukázali
opravovni ROMAŇÁK s.r.o., čím bola škoda, vzniknutá na motorovom vozidle Y. U. v prislúchajúcom
rozsahu uhradená. Žalobcovi poistnou udalosťou vznikla škoda vo výške 848,10 Eur, a teda vzhľadom
na spoluvinu Y. U. vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie od žalovaného vo výške 424,05 Eur, kde

má Y. U. uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Výšku vzniknutej škody žalobca preukazuje
priloženou fotokópiou Faktúry č. FV18017 zo dňa 25.05.2018 vystavenou Miroslavom Vancom, IČO:
40358640, s miestom podnikania Brezová 18/6, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý vykonal opravu
motorového vozidla žalobcu. Predmetnú faktúru žalobca uhradil dňa 25.05.2018 v zmysle Žiadostio predčasný výber z účtu prevedením finančných prostriedkov vo výške vystavenej faktúry na účet
MiroslavaVanca,uvedenýv spomenutejfaktúre.Následnebolžalobcovizostranyžalovanéhodoručený
list s názvom "Oznámenie" zo dňa 04.07.2018, číslo 1880109288, v zmysle ktorého mu žalovaný

oznámil, že nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia žalobcom uplatnený nárok na
náhradu škody z dôvodu, že: „Z výsledkov nášho šetrenia vyplynulo, že za zavinenie predmetnej
škodovej udalosti je zodpovedný vodič motorového vozidla EČV: U. L. W. z dôvodu porušenia § 4 zákona
8/2009, Povinnosti vodiča (1) c) Vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v
cestnej premávke." Žalobca sa voči výsledkom šetrenia žalovaného výslovne ohradil výzvou s názvom

Predsporová výzva zo dňa 26.10.2018, v ktorej tieto výsledky v celom rozsahu rozporoval a vyzval
žalovaného na plnenie z titulu náhrady škody. Žalovaný na túto výzvu nijakým spôsobom nereagoval.
Vzhľadom na skutočnosť, že Y. U. spôsobil žalobcovi škodu, pričom tento je povinne zmluvne poistený
u žalovaného, tak žalobca má nárok uplatniť si nárok na náhradu škody priamo u poisťovateľa, resp. u
žalovaného. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zn. Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledujúce listinné dôkazy: Vyhlásenie účastníkov dopravnej nehody, v
ktorom obaja uviedli, že nehoda bola spôsobená spoluzavinením vodičov oboch motorových vozidiel,
ktorými boli L. W. J. Y. U., Oznámenie Generali poisťovne a.s. o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo
6401044779 zo dňa 22.05.2018, faktúru č. FV18017 zo dňa 25.05.2018 na sumu 848,10 Eur vystavenú

žalobcovi, faktúru č. 423180043 zo dňa 23.05.2018 a faktúru č. 422180371 zo dňa 23.05.2018 ako
prílohy k vyššie uvedenej faktúre č. FV18017 zo dňa 25.05.2018, Žiadosť žalobcu o predčasný výber z
účtu v ČSOB zo dňa 25.05.2018 spolu s potvrdením banky o jej zrealizovaní dňa 25.5.2018, Oznámenie
žalovaného žalobcovi zo dňa 04.07.2018 o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia a dôvodoch tohto
odmietnutia, Predsporovú výzvu žalobcu žalovanému zo dňa 26.10.2018. Uvedené listinné dôkazy

korešpondujú so skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe.

4. Dňa 16.4.2019 súd vydal platobný rozkaz č.k. 5C/12/2019-27, ktorým rozhodol v zmysle žalobného
návrhu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v
dôsledku čoho súd uznesením č.k. 5C 12/2019-61 zo dňa 7.6.2019 platobný rozkaz zrušil.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že šetrením vykonaným po obdržaní hlásenia o poistenej udalosti
bolo zistené, že na strane poistenca žalovaného nie je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú na
motorovom vozidle žalobcu zn. M. O., evidenčné číslo U. XXXDI. Preto s poukazom na ustanovenie
§ 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba ako "zákon o PZP") bola poistná udalosť žalovaným
vybavená bez náhrady škody. Ozrejmenie dôvodov, pre ktoré nebolo možné poskytnúť náhradu škody,
bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 04.07.2018. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si uplatnil
nárok na náhradu škody z titulu predmetnej škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného dňa

13.04.2018, prostredníctvom hlásenia škodovej udalosti. V hlásení poškodený/žalobca uviedol, že:
"Manželka išla s vozidlom po úzkej ceste hore a p. U. išiel po ceste a v zákrute sa stretli a tým, že sa
manželka už nemohla vyhnúť a on išiel pri strede došlo k zrážke". K poškodeniu vozidiel uviedol, že
na jeho vozidle došlo k poškodeniu predných ľavých dverí a zadných ľavých dverí. Na základe tohto
doručeného hlásenia škodovej udalosti poškodeným, vyzval žalovaný svojho poisteného k nahláseniu

škodovej udalosti z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Poistený Y. U. žalovanému dňa 30.04.2018 oznámil škodovú udalosť, pričom už
v hlásení škodovej udalosti uviedol, že dňa 10.04.2018 o 14.00 hod. na Harichovskom chodníku v
Spišskej Novej Vsi došlo ku škodovej udalosti tak, že: "V zatáčke nad Slovnaftom oproti mne vyšlo
rýchle vozidlo. Predtým som minul chodca vpravo a vozidlo vľavo. Vodič zatáčku nezvládol a preto

som zastavil na pravom kraji cesty, vodič pokračoval a narazil mi do zadnej časti vozidla. Vodička
p. W. zastavila, až keď som vystúpil z vozidla. Odmietla mi dať osobné údaje a údaje o vozidle a
odišla z miesta nehody na záhradky. Nasledoval som a komunikoval s jej manželom, s ktorým sme
si vymenili údaje, ale správu o nehode sme nespísali." V údajoch o vozidle, ktoré škodu spôsobilo
p. U. uviedol motorové vozidlo s evidenčným číslom U. XXXDI, pričom k rozsahu poškodenia jeho

motorového vozidla sa vyjadril tak, že poškodený bol zadný ľavý blatník a zadný nárazník. Obaja
účastníci škodovej udalosti vo svojich hláseniach zhodne uviedli, že predmetná škodová udalosť
nebola šetrená orgánmi Policajného zboru. Dňa 18.04.2018 bola zamestnancom žalovaného vykonaná
obhliadka motorového vozidla žalobcu, t.j. vozidla zn. M. G., evidenčné číslo U. XXX R. a zároveňbola vyhotovená fotodokumentácia z tejto obhliadky. Dňa 28.05.2018 boli žalovanému doručené
doklady, a to faktúra Č. FV18017 a žiadosť o predčasný výber z účtu. Vzhľadom na vyššie uvedené
nezrovnalosti, týkajúce sa účastníkmi škodovej udalosti rôzne uvádzaného skutkového stavu, za ktorého

malo dôjsť ku škodovej udalosti a tým ku vzniku poškodenia motorového vozidla poškodeného/žalobcu,
na základe uplatneného nároku na náhradu škody, začala Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. v
zmysle § 11, ods. 6 a 7 zákona o PZP prešetrovanie všetkých okolností, ktoré súviseli so vznikom
škodovej udalosti, a to na základe predložených dokladov, stanoviska k nehode, ktoré žalovanému
doručil jeho poistenec, vrátane kamerového záznamu (videozáznamu) z miesta škodovej udalosti, ktorý

rovnako poskytol poistenec žalovaného Y. U.. Zo stanoviska poistenca žalovaného p. Y. U., doručeného
žalovanému dňa 04.05.2018 je zrejmé, že si nepriznáva zavinenie na vzniku predmetnej škodovej
udalosti, nakoľko k tejto došlo zavinením vodičky p. W., ktorá premávala na oproti idúcom motorovom
vozidle zn. M. G.qai takým spôsobom, že pri prechádzaní okolo stojaceho motorového vozidla nášho
poistenca toto zachytila, pričom došlo k jeho poškodeniu. Tieto skutkové okolnosti vyplývajú a sú
overiteľné z kamerového záznamu, ktorý bol vyhotovený poisteným, a to kamerovým systémom

umiestneným v jeho motorovom vozidle, zaznamenajúcim celý priebeh udalosti. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla resp.
rozsah a podmienky tejto zodpovednosti sú upravené zákonom o PZP, ktorým je poisťovateľ povinný
sa pri vysporiadavaní nárokov poškodených z poistnej udalosti spravovať. Ako vyplýva nielen z názvu
daného všeobecne záväzného právneho predpisu, ale aj z jeho celého obsahu, predmetné povinné

zmluvné poistenie kryje konkrétne nároky z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, nie však iné prípadné nároky. Keďže vychádzajúc z vyššie uvedeného je takto
zrejmé, že poistenec žalovaného nezodpovedá za škodu vzniknutú na motorovom vozidle žalobcu, nie je
preto možné v zmysle zákona o PZP poskytnúť žalobcovi náhradu škody z povinne zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o čom bol žalobca žalovaným

písomne vyrozumený listom zo dňa 04.07.2018. Pokiaľ si ale žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť,
jeho ničím nepodložená argumentácia nie je prostriedkom procesného útoku, ktorý by mohol požívať
súdnu ochranu a vzhľadom na procesnú obranu žalovaného podporenú dôkazmi, je na mieste žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný rozporoval aj nárok žalobcu na príslušenstvo
pohľadávky, a to z dôvodu nenaplnenia podmienok stanovených špeciálnym právnym predpisom -

zákonom o PZP. Použitie ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka je v danej veci vylúčené, nakoľko
čas plnenia, t.j. platenia poistného plnenia žalovaným, je ustanovený zákonom o PZP ako osobitným
(špeciálnym) právnym predpisom. Podľa ustanovenia § § 11 ods. 7 zákona o PZP je poisťovateľ
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. Ustanovenie § 11 ods. 6 podmieňuje vznik nároku na zaplatenie úroku z omeškania
nesplnením povinností poisťovateľa upravených v odseku 6 toho istého ustanovenia. Pri posudzovaní
nároku poškodeného na zaplatenie úroku z omeškania je teda nevyhnutné skúmať, či povinnosti
upravené v § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ splnil, pretože len ich nesplnenie umožňuje v zmysle

ods. 8 vznik nároku na zaplatenie úroku z omeškania. Tak ako to vyplýva zo žalovaným predložených
dôkazov, bezodkladne po tom čo dňa 13.04.2018 došlo k nahláseniu poistnej udalosti, vykonal ohliadku
poškodeného vozidla a potom čo mu boli doručené ostatné doklady, t.j. hlásenie škodovej udalosti jeho
poistencaakoajstanoviskokuškodovejudalosti,faktúryzaopravu,vykonalšetrenie,nazákladektorého
zaslal žalobcovi písomné upovedomenie s vysvetlením dôvodov neposkytnutia náhrady škody tak, ako

mu to ukladá ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP. Z uvedeného dôvodu nie je v zmysle §
11 ods. 8 tohto zákona splnená zákonná podmienka pre vznik nároku na zaplatenie úroku z omeškania.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v SR o tejto otázke, ako aj na
aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako súdu dovolacieho.

6. Žalovaný s odporom predložil ako listinné dôkazy aj Hlásenie škodovej udalosti neživotné poistenie
č. 1880010935 zo dňa 30.4.2018 Y. U.ayom a Hlásenie škodovej udalosti neživotné poistenie č.
1880109288 zo dňa 13.4.2018 R. W., ktoré hlásenia obsahujú aj ich popis vzniku škodovej udalosti;
Stanovisko Y. U. doručené žalovanému 4.5.2018 k vzniku škodovej udalosti č. 1880109288; kópiu
hlásenia škodovej udalosti č. 4780638745 žalobcom v poisťovni Generali poisťovňa, a.s., Poistku č. 801

9091440preukazujúcupovinnézmluvnépoisteniemotorovéhovozidlaN.L.,V.Č..P.poistníkomL..Y.U.
u žalovaného so začiatkom poistenia 7.3.2016 na dobu neurčitú. Uvedené listinné dôkazy korešpondujú
s nimi súvisiacimi tvrdeniami žalovaného v odpore.7. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 1.7.2019 (ďalej iba ako „replika").
Uviedol, že žalovaný odvodzuje svoje tvrdenie o tom, že jeho poistenec Y. U. nezodpovedá za škodu
vzniknutúnamotorovomvozidležalobcunajmäzpriloženéhokamerovéhozáznamuatvrdenípoistenca.

V súvislosti s kamerovým záznamom žalobca uviedol, že žalobca, resp. vodička motorového vozidla
L. W. nikdy nedala pánovi Y. U., resp. žalovanému privolenie/súhlas na vyhotovenie a použitie tohto
kamerového záznamu, ktorého obsahom je podobizeň L. W., resp. obrazový záznam týkajúci sa L. W.,
ako vodičky motorového vozidla. Ide preto o porušenie práva na ochranu osobnosti L. W., a teda o
dôkaz, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom a preto súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci na tento

dôkaz nemôže prihliadať. Žalobca opätovne poukázal na Vyhlásenie, ktoré na znak súhlasu a vedomí
si spoluviny obaja vodiči motorových vozidiel vlastnoručne podpísali. Obaja vodiči motorových vozidiel
vtedy označili svoje konanie ako spoluvinu. Je preto nelogické, prečo s odstupom času, nevedno z akého
dôvodu, p. Y. U. zmenil svoje skutkové tvrdenia a žalovanému vo svojom vyjadrení popísal škodovú
udalosť odlišným spôsobom. Predmetné Vyhlásenie je dôkazom o tom, že žalobca je poškodeným, resp.
že mu bola spôsobená škoda konaním poistenca žalovaného. Spornou otázkou v tomto konaní zostáva

otázka viny, preto žalobca navrhol vypočuť oboch vodičov, L. W. J. Y. U..

8. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v duplike, doručenej súdu 11.7.2019. Uviedol, že tvrdenia
žalobcu o tom, že predložil dôkaz, že je poškodeným a že spornou ostáva otázka viny sú protirečivé,
nakoľko otázka viny je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. K

tvrdeniam žalobcu ohľadne kamerového záznamu žalovaný uviedol, že tento dôkaz predložil tak,
ako mu bol doručený poistencom. Pre posúdenie merita veci, t.j. okolností ako ku škodovej udalosti
došlo, je podstatná tá časť záznamu, ktorého obsahom nie sú podobizne resp. obrazové záznamy
žiadnych konkrétnych osôb. Predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení je právom účastníka
občianskeho súdneho konania, v realizácii ktorého nemôže byť nijako obmedzovaný. Konanie

žalovaného preto nemá znaky zverejnenia osobných údajov v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona
č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorým sa rozumie publikovanie, uverejnenie alebo
vystavenieosobnýchúdajovnaverejnostiprostredníctvommasovokomunikačnýchprostriedkov,verejne
prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela, verejným vyhlásením,
uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte, ich umiestnením na úradnej tabuli

alebo na inom verejne prístupnom mieste. Zároveň žalovaný poukázal na to, že za zásah, ktorý je
nespôsobilý narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka, sa v rozhodovacej praxi súdov považuje aj zásah spočívajúci v skutkových tvrdeniach
prednesených v situácii, v ktorej nehrozilo zverejnenie a nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej
osoby. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená vtedy, ak dôjde k zásahu

v rámci súdneho alebo iného obdobného konania, a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými
predpismi. O neoprávnenom zásahu nemožno teda hovoriť tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje,
alebo tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva. Konaním žalovaného, ktorý v
civilnom sporovom konaní za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu dôkaz, nedošlo k
porušeniu právnej povinnosti a k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv L. W.. Súdu predložené

dokumenty sa stávajú súčasťou súdneho spisu, do ktorého majú právo nahliadať iba účastníci konania
a ich zástupcovia. Tým, že žalovaný poskytol súdu dôkazy, realizoval svoje procesné oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, pričom toto jeho konanie je primerané okolnostiam, nepresahuje rámec súdneho
konania, nemá znaky neoprávneného zásahu do osobnosti L. W. a nie je spojené so zverejnením jej
osobných údajov v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 428/2002 Z.z.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k duplike žalovaného zotrval na doterajších tvrdeniach a názoroch.

10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov sporových
strán. Obe strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Súd vykonal dokazovanie

výpoveďou žalobcu (na ozrejmenie skutočností spojených s uplatneným nárokom), vypočutím
navrhnutých svedkov (na zistenie viny resp. spoluviny na škodovej udalosti) a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu. Súd vykonal dokazovanie aj prehratím kamerového
záznamu predloženého žalovaným (na zistenie viny resp. spoluviny na škodovej udalosti), pričom
námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti uvedeného dôkazu resp. jeho získania nepovažoval za

dôvodné, poukazujúc pritom na ustanovenie § 3 ods. 5 písm. a) zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane
osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie
osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej činnosti alebo domácej činnosti") a
Metodické usmernenie Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 3/2013 týkajúce sa kamerovýchinformačných systémov osobných údajov vo vozidlách. Z uvedených predpisov vyplýva, že za splnenia
zákonných podmienok je prevádzkovania autokamery vyňaté spod pôsobnosti zákona o ochrane
osobných údajov. Uvedené podmienky stanovené ustanovením § 3 ods. 5 písm. a) zákona č. 18/2018

Z.z. o ochrane osobných údajov boli splnené aj v prípade jeho použitia poistencom žalovaného. Z
uvedeného zákonného ustanovenia v spojení s citovaným metodickým usmernením pritom vyplýva,
že častým účelom prevádzkovania autokamery jednotlivcom je práve priebežná dokumentácia situácie
v bezprostrednej blízkosti vozidla pre prípad preukazovania mechanizmu vzniku dopravnej nehody
alebo škodovej udalosti a preukazovania zodpovednosti za škodu alebo ujmu spôsobenú týmito

udalosťami. Samotné predpisy tak predpokladajú použitie kamerového záznamu ako dôkazu. Na
základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

11. Žalobca R. W. na pojednávaní uviedol, že pri nehode nebol prítomný. Manželka prišla za ním na
záhradku spolu s pánom U., kde si vysvetľovali veci. Pán U. tvrdil, že na vine bola jeho manželka a ona
tvrdila, že na vine bol pán U.. Napokon obaja odišli s tým, že túto udalosť nahlásia obaja na poisťovni,

pretože obe vozidlá boli poistené. Na druhý deň prišiel pán U. za nimi na záhradku a povedal, že si to
rozmyslel,tedaženavinejeajon.Pozvalhodnu,vypísalitlačivoapotomsavdobromrozišli.Odvtedyho
nevidel. Tlačivo o dopravnej nehode podpísal dobrovoľne. Pán U. vypĺňal svoju časť, manželka žalobcu
tam vtedy nebola. Druhú časť vyplnila manželka vopred.

12. Svedkyňa L. W. - manželka žalobcu na pojednávaní uviedla, že cesta, na ktorej sa stala nehoda, je
prístupovou cestou k záhradkárskej oblasti. Táto cesta je pomerne úzka, elipsovitá, široká je možno pre
jedno nákladné vozidlo. Bežne popri sebe prejdú aj dve autá, avšak s tým, že musia chodiť každý po
úplnom okraji. K stretu vozidiel došlo v prvej fáze cesty, kde je zákruta. Ona išla do zákruty smerom hore
do kopca a druhé vozidlo išlo dolu kopcom. V čase keď toto vozidlo videla, bolo v pohybe, potom ako ju

vodič zbadal ostal s autom stáť. Toto druhé vozidlo bolo v strede cesty, nešlo po úplnom kraji. Ona toto
vozidlo obchádzala tak, že išla mimo vyjazdenej cesty na trávnatú plochu, avšak pred ňou potom boli tri
náletové stromy, pre ktoré tento oblúk po trávnatej ploche dokončiť nemohla a tak sa stalo, že prednými
dvermi jej auta zachytila zadnú časť blatníka druhého auta. Keby nebolo druhé vozidlo v tom čase stálo,
tak sa nič nestane. Nevie si vysvetliť prečo tento vodič v ceste nepokračoval, pretože v nej nemal žiadnu

prekážku. Ďalej uviedla, že druhé vozidlo tým, že bolo čiastočne v zákrute, tak nestálo rovno, ale zadnou
časťou zasahovalo doľava, teda do jej strany. Po strete vystúpila z auta, išla za vodičom a upozornila ho
ako stojí, on jej povedal, že jazdí ako blázon. Bola vtedy dotazovaná, či má poistku, povedala, že áno.
Chcela volať manžela, ktorý bol hneď blízko na záhrade, na čo pán povedal, že on čakať nebude. Potom
sa vybrala za manželom a on išiel za ňou. Vodič chcel, aby si priznala 100 % vinu, čo odmietla, pretože

podiel viny na nehode mal aj on. Vodič si svoju vinu nepriznával. Na druhý deň jej manžel povedal, že
ten pán príde, tak vypísala protokol a nechala ho manželovi. Pán vtedy prišiel dobrovoľne, nikto ho k
tomu nenútil, preto ju prekvapilo, keď im asi po mesiaci ich agent z poisťovne povedal, že pán podal
sťažnosť, že ne ho naliehali pri vyplňovaní tlačiva. Vodičský preukaz má 43 rokov a po tejto ceste chodí
v každom ročnom období, posledné 3 roky tam aj bývala. Políciu ani jeden z vodičov nevolal, nikto z

nich to ani nenavrhol.

13. Svedkyňa na otázku prečo neostala pred uvádzanými náletovými stromami stáť, keďže jej bránili v
pokračovaní v jazde uviedla, že jednoducho nepredpokladala, že druhé auto bude stáť, pretože vodič
nemal prekážku a mohol ísť ďalej.

14. Svedok L.. Y. U. na pojednávaní uviedol, že celú situáciu opísal v liste, ktorý zaslal spoločnosti
Allianz. Išiel vtedy z pohybovej aktivity, ktorú vykonával v lese, prechádzal zákrutou, keď zbadal oproti
sebe relatívne rýchlo sa pohybujúce auto, ktoré keď sa k nemu približovalo, tak nespomaľovalo. Auto
nespomalilo ani keď ho míňalo a ani v čase keď doňho narazilo. Auto nezastavilo ani potom, avšak keď

vystúpil z auta, tak auto zastavilo a vystúpila z neho vodička. Chcel situáciu riešiť, žiadal ju o osobné
údaje a chcel spísať protokol, ktorý je povinnosťou spísať na mieste nehody. Vodička p. W. vyhlásila,
že mu údaje odmieta poskytnúť, odmietla spísať aj protokol a uviedla, že ide za manželom na záhradu.
Povedal jej, že ide za ňou, pretože chcel mať situáciu podchytenú a riešiť ju. Vtedy ho p. W. obviňovala
z toho, že jeho auto bolo v pohybe, a že on dokonca narazil do nej. Manžel p. W. sa vyjadril, že on

pri nehode nebol a preto to nevie posúdiť. Pani W. naďalej odmietala dať svoje údaje a išla si potom
odfotiť škodu na jeho aute. Odmontoval kameru a natočil škodu na jej aute, kde boli poškodené obe
dvere na strane vodiča a zadný blatník. Napokon údaje dal pán W., avšak protokol naďalej odmietli
vypísať, pretože vodička to odmietala a manžel o nehode nemal vedomosť. Nepamätá si či na druhýalebo o dva, tri dni na to, sa mu ozval p. W. s tým, že predsa len chce, aby spísali protokol. Povedal
mu, že ide hneď za ním na záhradu. Keď prišiel, protokol bol už vyplnený pokiaľ ide o škodu na vozidle
p. W., tam si pozrel aj nákres. Bolo mu z toho nákresu čudné ako bola situácia popísaná. P. W. mu

povedal, že nákres ani písať nemusí, tak som ho tam ani nedal. Až potom si pozrel záznam z kamery
a zistil, že v čase nehody naozaj stál. Preto sa ozval poisťovni a poskytol im aj vysvetlenie a kamerový
záznam. V protokole o nehode priznal spoluvinu z toho dôvodu, že v tom čase nemal istotu, či s autom
v čase nehody stál, ako aj preto, že chcel mať tento doklad k dispozícii, aby sa nehoda riešila. Bola mu
preplatená iba polovica škody, nakoľko uznal spoluvinu. Po istom čase sa mu ozval človek, ktorý sa

predstavil, že je právny zástupca a zať p. W. a uvádzal, že ho dá na súd v danej súvislosti. Povedal mu,
že mu poskytne kamerový záznam, po ktorého vzhliadnutí nech sa rozhodne, či tak urobí. Potom však
dotyčný pán povedal, že situáciu bude riešiť inak. Keď ho p. W. obviňovala, že on narazil do nej, tak
jej vysvetlil, že je to proti logike, keď mal poškodený ľavý nárazník. Políciu nevolal, lebo to chcel riešiť
ľudsky. Vodičský preukaz má od 20. rokov a po uvedenej ceste chodí celý život, teda pozná ju dobre.

15. Z kamerového záznamu predloženého žalovaným (prvého na predloženom CD nosiči) v spojení
s výpoveďou svedka L.. U.ubaya vyplynulo, že tento bol vyhotovený vodičom motorového vozidla
evidenčné číslo P., pričom kamerové zariadenie bolo umiestnené tak, že snímalo situáciu pred
motorovým vozidlom. Zo záznamu je zrejmé, že vozidlo bolo v pohybe, išlo malou rýchlosťou vzhľadom
na stav cesty (neupravená prístupová cesta), ako aj vzhľadom na jej šírku. Vodič spočiatku míňal

chodkyňu a neskôr aj oproti idúce motorové vozidlo, pričom v čase keď tieto objekty spozoroval, znížil
svoju rýchlosť resp. až zastal. Vodič ďalej pokračoval v jazde, keď pred zákrutou oproti nemu išlo ďalšie
motorové vozidlo, ktoré v spojení s výpoveďami svedkov bolo vozidlo žalobcu evidenčné č. U., ktoré v
tom čase šoférovala jeho manželka. Vodič vozidla SN922CI v danom čase jazdil po pravom okraji cesty,
pričom keď uvedené vozidlo zbadal, znížil rýchlosť, až zastal na okraji cesty vpravo. Vodička vozidla

U. jazdila po ľavej strane cesty (z pohľadu kamery), nepochybne väčšou rýchlosťou ako druhý vodič,
pričom svoju rýchlosť po tom, čo zbadala druhé vozidlo neznížila, pokračovala v ceste a do tohto vozidla
narazila, čo je zrejmé z toho, že vozidlo, v ktorom bolo umiestnené kamerové zariadenie sa zatriaslo.
V čase nárazu vozidlo P. stálo.

16. Po prehratí kamerového záznamu predloženého žalovaným, právny zástupca žalobcu uviedol,
že pán U. oznámil existenciu kamerového záznamu poisťovni až na základe stanoviska k nehode
doručeného žalovanému dňa 4.5.2018, teda po uplynutí dlhšej doby. Na predmetnom kamerovom
zázname je viditeľná len predná časť vozidla pána U., pričom škoda vznikla stretom zadnej časti jeho
vozidla s vozidlom žalobcu. Zadná časť vozidla p. U. však na kamerovom zázname nie je viditeľná,

teda zo záznamu nie je viditeľné to, ako došlo k vzniku škody a nemôžno z neho určiť zavinenie, resp.
zodpovednosť len na strane žalobcu. Uvedený záznam preukazuje tvrdenie svedkyne p. W., že ona sa
vyhla p. U. a p. U. mohol pokračovať v jazde a nemal dôvod zastaviť tak, že zadnou časťou zostal stáť
v jazdnom pruhu svedkyne.

17. Zástupca žalovaného poukázal na to, že predmetom konania nie je preukazovanie zavinenie
žalobcu žalovaným. Naopak dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, ktorý má preukázať zodpovednosť
poistenca žalovaného. Kamerovým záznamom bolo vyvrátené tvrdenie svedkyne, že vozidlo narazilo
do jej vozidla, ktorému sa ona vyhýbala, nakoľko je zjavné, že vozidlo p. U. stálo, pričom zastalo po tom,
čo zbadalo vozidlo p. W.. Uvedený záznam je v súlade s výpoveďou svedka, ktorý uvádzal, že vozidlo

p. W. išlo vyššou rýchlosťou, ktorá pokiaľ situáciu a miesto dobre pozná, tak napriek tomu nespomalila
a tiež aj v súlade s tým, že obchádzala vozidlo stojace, ktoré zachytila v jeho zadnej časti.

18. Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

20. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Zákona o PZP, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

21. Podľa § 2 písm. d), e), f), g), h), i) Zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie:d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je
oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného
predpisu,

e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná
zmluva"),
f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti,
g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody
podľa tohto zákona,

h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie
poisťovateľa alebo kancelárie,
i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

22. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

24. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 15 ods. 4 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

26. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. V konaní nebolo medzi stranami sporné,

že dňa 10.4.2018 došlo k škodovej udalosti, a to v dôsledku stretu motorových vozidiel žalobcu a L.. Y.
U.baya, na ktorých vznikla škoda. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že vodičmi poškodených vozidiel
boli L. W.Á. (manželka žalobcu) a L.. Y. U., ktorí škodovú udalosť neohlásili polícii. Nespornou bola
napokon aj skutočnosť, že vodiči nespísali Vyhlásenie o udalosti bezprostredne po jej vzniku, ale až
nasledujúci deň resp. o dva dni neskôr. Spornou v konaní ostala otázka kto škodovú udalosť zavinil,

ktorá je rozhodujúcou otázkou pre existenciu či neexistenciu povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi
poistné plnenie.

27. Povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj iba ako
„poistenie zodpovednosti") upravuje Zákon o PZP a subsidiárne aj Občiansky zákonník.

28. Všeobecnými predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka sú: a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou a d) zavinenie škodcu, ktoré sa predpokladá (vo forme nedbanlivostnej). Dôkazné
bremeno preukázania týchto predpokladov zaťažuje poškodeného, pričom v prípade preukázania

poškodeným, že mu škodca spôsobil škodu porušením právnej povinnosti, sa zo zákona predpokladá,
že škodca škodu zavinil.

29. Žalobca si nárok na náhradu škody v danom prípade uplatnil voči žalovanému ako poisťovateľovi
a jeho povinnosťou preto bolo uplatnený nárok preukázať (§ 15 ods. 1 Zákona o PZP). Podmienky a

rozsah poistenia zodpovednosti tak bolo potrebné posúdiť aj podľa ustanovenie § 4 Zákona o PZP.

30. V zmysle § 4 ods. 4 Zákona o PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie poškodenému
za poisteného vtedy, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:
a) ku škodovej udalosti došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,

b) pri škodovej udalosti vznikla škoda a
c) za vzniknutú škodu zodpovedá poistený.31. Skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo v čase existencie poistnoprávneho vzťahu založeného
poistnou zmluvou medzi žalovaným ako poisťovateľom a poisteným Y. U. nebola v konaní sporná.
Nespornou bol aj vznik škody pri škodovej udalosti. Spornou skutočnosťou však, ako už bolo

konštatované vyššie ostala zodpovednosť poisteného za vzniknutú škodu.

32. Protiprávnym úkonom je aj porušenie zákonom uložených povinností. V súvislosti s cestnou
premávkou upravuje práva a povinnosti osôb a vedenie vozidiel Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný zákon v ustanovení § 3 ako všeobecnú povinnosť

účastníka cestnej premávky ustanovuje povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v
tomto zákone a tiež povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pričom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam. V ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) ukladá zákon vodičovi aj povinnosť venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

33. Žalobca v hlásení škodovej udalosti žalovanému zo dňa 13.4.2018 uviedol, že jeho manželka sa
už stretu s druhým motorovým vozidlom nemohla vyhnúť a tiež to, že druhé motorové vozidlo išlo pri
strede. Z výpovede žalobcu na pojednávaní súdu vyplynulo, že tento nebol prítomný pri vzniku škodovej
udalosti, preto mohol pri hlásení škodovej udalosti vychádzať iba zo skutočností, ktoré mu uviedla jeho

manželka. Žalobca tiež potvrdil, že L.. Y. U. ihneď po škodovej udalosti tvrdil, že na vine bola výlučne
manželka žalobcu. Skutočnosť, že p. U. si vinu nepriznával potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa
L. W..

34. Vodiči motorových vozidiel vo svojich svedeckých výpovediach popisovali okolnosti vzniku škodovej

udalosti odlišne. Svedkyňa L. W. uvádzala, že pán U. po tom, čo zbadal jej motorové vozidlo ostal so
svojim vozidlom stáť, a to v strede cesty, nešiel s vozidlom po úplnom kraji cesty. Ona ho obchádzala
mimo vyjazdenej cesty, avšak potom mala pred sebou stromy, pre ktoré nemohla oblúk mimo cesty
dokončiť a preto stojace vozidlo pána U. zachytila v jeho zadnej časti. Kládla za vinu p. U., že so
svojim vozidlom ostal stáť, pretože nemal prekážku a mohol ísť ďalej. Naproti tomu vodič L.. Y. U. v

písomnom hlásení škodovej udalosti žalovanému zo dňa 30.4.2018, v následnom písomnom stanovisku
žalovanému, ako aj vo svoje svedeckej výpovedi na pojednávaní súdu zhodne uvádzal, že druhé
motorové vozidlo išlo rýchlo, pokračovalo v jazde a narazilo do jeho vozidla, ktoré v tom čase stálo.

35. Okolnosti vzniku škodovej udalosti však nesporne vyplynuli z oboznámeného kamerového záznamu.

Ten vyvrátil tvrdenia žalobcu resp. jeho manželky ako svedkyne, podľa ktorých mal vodič druhého
motorového vozidla s týmto stáť pri strede cesty, nie na jej okraji. Zo záznamu je naopak zrejmé, že
vodič p. U.X. jazdil primeranou rýchlosťou po pravom okraji cesty a potom čo zbadal protiidúce vozidlo
žalobcu, svoju rýchlosť ešte znížil, až s vozidlom úplne zastal. L.. Y. U.Č. týmto svojim konaním neporušil
žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, naopak konal v súlade

s povinnosťami, ktoré tento zákon účastníkom cestnej premávky ukladá. Zo záznamu na druhej strane
vyplynulo,že vodičkap.W.išlasvozidlorelatívnerýchlo,vyšlaajmimovyjazdenúčasťcestynatrávnatú
plochu(čoajsamauviedlavosvojejvýpovedi),svojurýchlosťneznížilaaninásledneažnapokonnarazila
do zadnej časti vozidla p. U.a, ktoré v danom čase stálo na úplnom kraji cesty (nie v jej strede ako to
uvádzala svedkyňa). Povinnosťou vodičky bolo sledovať situáciu v cestnej premávke a tejto situácii, ako

aj stavu cesty prispôsobiť svoje správanie. Uvedenú povinnosť si vodička L.A.J. W. zjavne nesplnila,
nakoľko rýchlosť svojho vozidla neznížila, pokračovala v jazde mimo vyjazdenej cesty a to aj napriek
prekážke, ktorú mala následne v ceste (stromy), až narazila do vozidla pána U., čím uvedené vozidlo
poškodila, rovnako ako aj vozidlo svojho manžela (žalobcu).

36. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že za škodu, ktorá mu pri škodovej
udalosti vznikla zodpovedá poistený žalovaného pán U., nakoľko nepreukázal porušenie právnej
povinnosti poisteným, a teda ani príčinnú súvislosť medzi konaním poisteného a spôsobenou škodou.
S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 Zákona o PZP nie je preto žalovaný ako poisťovateľ povinný
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie (žalobca nie je poškodeným v zmysle zákona o PZP). Súd preto

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. Pokiaľ sa žalobca v konaní odvolával na Vyhlásenie o nehode, v ktorom obaja vodiči označili svoje
konanie ako spoluvinu a tým preukazoval spoluzavinenie L.. Y. U. na škodovej udalosti, súd poukazuje,že ide iba o jeden z vykonaných dôkazov, ktorý je v časti vyhlásenia spoluviny v rozpore s výsledkami
ostatného vykonaného dokazovania. Sám žalobca, ako aj jeho manželka v konaní uviedli, že pán U.y
po tom, čo došlo k škodovej udalosti svoju vinu na nej odmietal. Dôvody, pre ktoré napokon pán U.

vo Vyhlásení uznal spoluvinu svedok vo svojej výpovedi zdôvodnil, pričom ide o hodnoverné a logické
odôvodnenie takéhoto jeho konania, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že Vyhlásenie nebolo spísané
bezprostredne po vzniku škodovej udalosti.

38. K argumentácii žalobcu, že zo záznamu nie je viditeľné to, ako došlo k vzniku škody a preto z neho

nemožno určiť zavinenie súd uvádza, že pri závere o zodpovednosti nevychádzal iba z kamerového
záznamu, ale hodnotil vykonané dôkazy aj v ich vzájomnej súvislosti.

39. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP"), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1

CSP a v spore úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.