Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204184
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovaný: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 357,74 eur, na odvolanie
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnava,č.k.19C/235/2013-48zodňa12.novembra2014,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
oúvereč.201800046dlžníkom:H.D.,narodenýXX.XX.XXXX(ďalejlenpovinný),vzákonomstanovenej
lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu

125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 357,74 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii
oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, postupom podľa § 38 Exekučného
poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným, pričom po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 375/2011. Nakoľko exekučný

súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie
konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej
v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Podľa žalobcu bolo povinnosťou exekučného
súdu, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, v zmysle ustanovení
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku, rozhodnúť o
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedo15dníoddoručeniažiadosti.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanieviac ako 194 dní). Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, keď
dňa 2.7.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2009 podal opätovnú
žiadosť, dňa 13.11.2009 spísal a podal ďalšiu žiadosť o informáciu o stave konania , opätovne

namietal porušovanie svojich práv a požadoval konkretizáciu prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, dňa 25.2.2010 podal žiadosť o informáciu o stave
konania/podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu, dňa 30.8.2010 podal sťažnosť a podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu súdu, dňa 23.11.2010 podal sťažnosť na prieťahy v konaní v
nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011podal opätovne sťažnosť na prieťahy

v konaní. Podľa žalobcu je postup exekučného súdu nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 125 eur predstavujúca náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 357,74 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v
sume 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 357,74 eur. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na

náhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,ktorámajetkováškodaanemajetkováujmamumalabyť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní uvedenom
vyššie. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa žalobcu spočívať v tom, že exekučný súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, keď podľa žalobcu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie

poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby na vydanie tohto rozhodnutia s omeškaním viac
ako 194 dní. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia ani na rozhodnutie o poverení pre exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) Exekučného poriadku. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanej a doručeným jej

dňa 25.9.2012, domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného
prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota
neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej
žiadosti žalovanou, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania
považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť
Okresný súd Senica v exekučnom konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote. Žalobca tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie
povereniasomeškanímviacako194dní.Zobsahuexekučnéhospisusúdzistil,žedňa28.1.2011doručil

súdu súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd uznesením zo
dňa 4.7.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd
teda o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodol v 157. deň po doručení žiadosti a nie
až po 194 dňoch ako nesprávne uvádza žalobca v žalobe. V predmetnej exekučnej veci exekučný súd
zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietol. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej
veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase začatia exekučného konania
lehotu neurčoval. Žalobca v žalobe poukazoval na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v predmetnom exekučnom konaní, keď podával opakovane žiadosti o informácie o stave konania

a sťažnosti na prieťahy v konaní. Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 8Er/55/2010 súd
takéto skutočnosti nezistil a konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní nebola podaná ani jedna
taká žiadosť alebo sťažnosť. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie
náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 1.1.2013. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však
má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri

skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie
poverenia a začatia tohto konania. Žalobca tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu o nej bol v
neistote a hrozila mu akákoľvek škoda, nepreukázal, že táto doba viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie

pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená
právomocrozhodcovskéhosúdu,resp.materiálnavykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudku.Predmetné
exekučné konanie je právoplatne skončené. V postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne
také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že sa dopustil nesprávneho úradného postupu a
z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť
ako o prijateľnom časovom intervale. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje

prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup orgánu
verejnejmoci,ktorýnesprávnyúradnýpostupnebolvkonanípreukázaný.Zovšetkýchvyššieuvedených
dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Podľa názoru
súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu

Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek majetková škoda, či ujma. Žalobca tvrdil, že mu vznikla
majetková škoda v celkovej výške 125 eur. Uplatnil si nárok na náhradu nákladov spojených so
správou a vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov
informačného systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou
informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť

spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel
prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného
v exekučnom konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom
Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v
žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je

dôkazom o jej vzniku. Žalobca nepreukázal ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania a zamedzenie vymoženia
pohľadávky cestou exekúcie. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 55 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu nie je podložená nijakými reálnymi skutočnosťami,
či odôvodnenými výpočtami. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je

objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je
ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe
riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo

zo žaloby nevyplýva, preto žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Súd nevidel dôvod, aby sa ďalej existenciou škody, jej rozsahom a
nemajetkovouujmouzaoberal,keďžemalzato,ževpredmetnejveciniejesplnenázákladnápodmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo veci, preto nemôže byť ani splnená
podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzhľadom

k tomu nie je teda potrebné skúmať výšku škody, či nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha.
Navyše súd má zato, že samotnú situáciu si vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský
súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal
zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Nepochybne
žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov

z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax
všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Navyše ako už bolo vyššie
uvedené, v predmetnej veci nie je splnená základná podmienka existencie nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu vo veci, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzhľadom k tomu nie je teda potrebné

skúmať výšku škody, či nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha. V konaní žalovaná vzniesla
námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej
veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdudoručená dňa 28.1.2011, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania nezaoberal. S poukazom na
uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej

nemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu
a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal
splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a preto je jeho návrh v
celom rozsahu nedôvodný a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, plne úspešnej žalovanej však náhradu trov konania

nepriznal, pretože nezistil a žalovaná ani nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa
žalobcu účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca namietol skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe (a
s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z., pričom nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti

a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 ods. l zákona č. 514/2003
Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie
prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z..

Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
K jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná
dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak
znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej

vzniku. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše
súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj
práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a

dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.
2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,

pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Súčasne sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody a z titulu nemajetkovej ujmy. Škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Žalobca podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur,

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

zaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Sumu žalobca vyčíslil
výpočtom - alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu
na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 eur
za mesiac. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca tým, že nesprávnym úradným

postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu
úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, žalobca považoval za nesprávny úradný postup exekučného súdu.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 8Er/55/2011 súd zistil, že oprávnený dňa
12.1.2011 u súdneho exekútora spísal do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo

exekučné konanie. Dňa 28.1.2011 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: H.
D., pre vymoženie pohľadávky 723,59 eur s príslušenstvom. Okresný súd Senica uznesením č.k.
8Er/55/2011-10 zo dňa 4.7.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011. Z obsahu tohto

uznesenia Okresného súdu Senica vyplýva, že dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol záver exekučného súdu, že predložený exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný, pretože právomoc rozhodcovského
súdu, ktorý vydal predmetný exekučný titul bola založená na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná. Exekučný súd ďalej uznesením č. k. 8Er/55/2011-14 zo dňa

14.10.2011 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom, za škodu tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: Každý má
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu

verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §

9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a
to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup

taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí
15 dní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c, d) zákona č. 233/1995 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená pre
exekučný súd len pre prípad nezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Len v tom prípade je

povinnosťou exekučného súdu do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie
exekúcie. Pre prípad zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom, a teda pre prípad zamietnutia
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonodarca lehotu neurčil. Nie je teda
možné konštatovať, že v preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu tým, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po uplynutí 15-tich

dní odo dňa doručenia žiadosti. Správne je tvrdenie žalovaného, že nesprávny úradný postup nespočíva
v existencii prieťahov v konaní exekučného súdu. Žalobca nepreukázal, že by v konaní exekučného
súdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nie je.

Ako bolo uvedené vyššie, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené

súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená
nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu škody, jej
rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a
sčasti zmätočné. K námietke interpretácie ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z .z. „inšpirovanej“
ustanovením § 9 ods. 2 cit. zákona v znení zák. č. 412/2012 Z. z. odvolací súd uvádza, že namietanú
retroaktivitu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvého stupňa správne

aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 zák. 514/2003 Z. z..

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil,
preto mu neboli odvolacím súdom priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.