Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213205972
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2213205972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaný v parížskom Registri
obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom
Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ C. K., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom R. XXX, o zaplatenie 4.405,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. marca 2018, č.k. 10C/100/2013-117, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuzamietnutiažalobyvčastizaplatenia
sumy 500 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 500 eur od
01.08.2012 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu vo výške 484,84 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy
984,84 eur od 01.08.2012 do 10.08.2017, zo sumy 884,84 eur od 11.08.2017 do 12.09.2017, zo sumy
784,84 eur od 13.09.2017 do 12.10.2017, zo sumy 684,84 eur od 13.10.2017 do 13.11.2017, zo sumy
584,84 eur od 14.11.2017 do 07.12.2017 a zo sumy 484,84 eur od 08.12.2017 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), konanie v časti čo do istiny vo výške 500 eur a v časti
trov právneho zastúpenia vo výške 405,17 eur zastavil (výrok II.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1 a 3 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. g) a i), § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z.z., § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53
ods. 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj ustanoveniami Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2013 domáhal od
žalovaných zaplatenia sumy 4.405,78 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny a úrokmi z omeškania.
Zo žaloby vyplýva, že dňa 01.08.2008 právny predchodca žalobcu uzavrel ako veriteľ na jednej strane
so žalovaným 1/ ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahomtejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému 1/ vo výške 200.000,- Sk (6.638,78
eur), pričom žalovaný 1/ sa zaviazal splácať úver 72 mesačnými splátkami vo výške 138,88 eur so
splatnosťou prvej splátky 15.08.2008. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný 1/ svoj záväzok poskytnutý

úver splácať riadne a včas neplnil a žalobcovi uhradil len sumu 5.153,94 eur. Vzhľadom na uvedené
žalobca odstúpil dňa 07.06.2012 od úverovej zmluvy, pričom odstúpenie nadobudlo účinnosť dňom
31.07.2012. Žalovaná 2/ súhlasila so žiadosťou žalovaného 1/ o poskytnutie spotrebiteľského úveru a
prehlásila, že spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ uhradí záväzky z predmetnej zmluvy. Súd po
preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4

ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalovaným bol poskytnutý úver vo
výške 6.638,78 eur a uhradená bola suma 5.653,94 eur, súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť istinu
vo výške 484,84 eur (6.638,78 - 5.653,94 = 984,84 - 500 = 484,84 eur), nakoľko suma vo výške 500 eur
bola zo strany žalobcu zobratá späť. Zároveň súd zaviazal žalovaných zaplatiť zo spornej istiny úroky z

omeškania vo výške 8,75% ročne poukazujúc na § 517 ods. 2 OZ. Súd konanie v časti čo do istiny vo
výške 500 eur a v časti trov právneho zastúpenia 405,17 eur zastavil a vo zvyšku poukazujúc na vyššie
uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania oprel o § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže v danom prípade súd

zistil, že žalobca mal úspech 12,41%, neúspech 87,59%, pomer jeho úspechu a neúspechu je 75,18%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku zamietnutia žaloby v časti zaplatenia sumy 500
eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahovala
podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
vzhľadom na čo podľa § 4 ods. 3 cit. zákona považoval poskytnutý úver z dôvodu absencie podstatných
náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. V odôvodnení rozsudku súd vychádza z domnienky, že

Cetelem poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,78 eur, z ktorého žalovaní vrátili žalobcovi sumu vo
výške 5.653,94 eur, a preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 484,84
eur. Prvoinštančný súd k uvedenému výpočtu dospel odpočítavaním úhrad žalovaných od poskytnutého
plnenia zo strany Cetelem, t.j. sumy 6.638,78 eur - 5.653,94 eur = 984,84 eur - 500 eur = 484,84 eur.
Súd odpočítal sumu 500 eur z dôvodu, že žalobca vzal žalobu v tejto časti istiny späť. Odvolateľ mal

za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázal výšku poskytnutých peňažných
prostriedkov pre žalovaných na základe úverovej zmluvy, ktorá podporuje tvrdenia žalobcu uvedené v
žalobe. Z predložených dôkazov vyplýva skutočnosť, že Cetelem poskytol žalovaným celkovú sumu vo
výške 6.638,78 eur, pričom žalovaní vrátili na účet žalobcu sumu v celkovej výške 5.653,94 eur, z ktorej
sumu vo výške 5.153,94 eur uhradili počas trvania úverového vzťahu a sumu vo výške 500 eur následne

po podaní žaloby. Preto poukázal na nesúlad výpočtu celkových úhrad žalovaných vo výške 5.653,94
eur, ku ktorým prvoinštančný súd nesprávne ešte raz pripočítal sumu 500 eur, t.j. sumu rovnajúcu sa
výške čiastočného späťvzatia istiny zo strany žalobcu. Žalobca v žalobe v treťom odseku bodu 2 uviedol,
že žalovaní uhradili na účet žalobcu do dňa spísania žaloby, t.j. ku dňu 14.03.2013, sumu v celkovej
výške 5.153,94 eur. V následnom čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20.12.2017 žalobca uviedol,

že žalovaní uhradili po podaní žaloby na účet žalobcu sumu vo výške 500 eur. Z tvrdení žalobcu tak
vyplývalo, že žalovaní vrátili žalobcovi sumu 5.653,94 eur. Bol preto toho názoru, že aj v prípade, ak
súd považuje úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
dospel k výške priznaného plnenia nesprávne.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná 2/, ktorá plne súhlasila s napadnutým rozsudkom,
na základe ktorého svoj dlh zaplatila, a to vo výške 955,57 eur, t.j. 484,84 eur spolu s 8,75% ročným
úrokom z omeškania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2/ sa pridržal podaného odvolania, pričom

uviedol, že jeho odvolanie nesmeruje voči výroku I. ale výroku III. napadnutého rozsudku, a to v rozsahu
sumy 500 eur spolu s príslušenstvom. Konajúci okresný súd pri súčte úhrad vykonaných žalovanými
spočítal sumu 5.153,94 eur + 500 eur a následne ešte raz pripočítal sumu 500 eur, a to bez zjavného
dôvodu. Žalobca v konaní netvrdil, že by žalovaní uhradili túto sumu a ani žalovaní do vyhláseniarozsudku nepreukázali, že by uhradili žalobcovi sumu v celkovej výške 6.153,94 eur. Žalovaná 2/ túto
skutočnosť nepreukázala ani vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu.

6. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že na základe napadnutého rozsudku
zaplatila súdom určenú sumu aj s úrokom, a preto považuje svoj dlh voči žalobcovi za uhradený.

7. K tomuto vyjadreniu žalovanej 2/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý potvrdil, že žalovaní zaplatili dlh v
zmysle výroku I. vydaného rozsudku, čo však nič nemení na fakte, že podané odvolanie sa týkalo výroku

III. rozsudku, pričom v napadnutej časti rozsudku (ohľadom sumy 500 eur) žalovaní nijakým spôsobom
nepreukázali, že by ju uhradili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.10C/100/2013bolozaplateniesumy
4.405,78eurspríslušenstvom.Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštanciežalovaným1/a2/

uložil zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 484,84 eur spolu s 8,75% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 984,84 eur od 01.08.2012 do 10.08.2017, zo sumy 884,84 eur od 11.08.2017 do
12.09.2017, zo sumy 784,84 eur od 13.09.2017 do 12.10.2017, zo sumy 684,84 eur od 13.10.2017 do
13.11.2017, zo sumy 584,84 eur od 14.11.2017 do 07.12.2017 a zo sumy 484,84 eur od 08.12.2017 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), konanie v časti čo do istiny vo výške

500 eur a v časti trov právneho zastúpenia vo výške 405,17 eur zastavil (výrok II.) a vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo (výrok IV.).

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku zamietnutia žaloby v časti zaplatenia sumy 500 eur s príslušenstvom.

11. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 4.405,78 eur s
príslušenstvom. Z podanej žaloby vyplýva, že žalovaní uhradili na účet žalobcu do dňa spísania žaloby,
t.j. ku dňu 14.03.2013, sumu v celkovej výške 5.153,94 eur. V následnom čiastočnom späťvzatí žaloby

zo dňa 20.12.2017 žalobca uviedol, že žalovaní uhradili po podaní žaloby na účet žalobcu sumu vo
výške 500 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní vrátili žalobcovi sumu 5.653,94 eur (5.153,94 +
500 = 5.653,94 eur).

12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným celkovú

sumu vo výške 6.638,78 eur, pričom žalovaní vrátili na účet žalobcu sumu v celkovej výške 5.653,94
eur, z ktorej sumu vo výške 5.153,94 eur uhradili pred podaním žaloby a sumu vo výške 500 eur po
podaní žaloby.

13. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne zarátal úhradu sumy 500 eur dvakrát.

14. K vyjadreniam žalovanej 2/ odvolací súd udáva, že ani žalobca nepopiera, že žalovaní na základe
výroku I. napadnutého rozsudku uhradili priznanú sumu s príslušenstvom žalobcovi, predmetom
odvolacieho konania však bolo zaplatenie sumy 500 eur s príslušenstvom, v ktorej časti bola žaloba
výrokom III. napadnutého rozsudku zamietnutá.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
zamietnutia žaloby v časti zaplatenia sumy 500 eur s príslušenstvom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 2 CSP, a s prihliadnutím na to, že žalobca bol v predmetnom spore
úspešný v rozsahu 22,35% (z celkovo uplatnenej sumy 4.405,78 eur bol úspešný v časti 984,84 eur) a
neúspešný bol teda v rozsahu 77,65%, s prihliadnutím na čo by vznikol žalovaným nárok na náhradutrov konania v pomere 55,3% (77,65-22,35). S prihliadnutím na čl. 16 ods. 3 Základných princípov
CSP, v zmysle ktorého, v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté
nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo

strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).