Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/344/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117221563
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117221563.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, W. W.,
zastúpený Centrom správnej pomoci, so sídlom Gemerská 2, Bratislava, IČO: 50 401 718, o zaplatenie

1.069,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 13Csp/147/2017 - 100 zo dňa 06.03.2018 takto,

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/147/2017 - 100 zo dňa 06.03.2018 v prvom
výroku a závislom treťom výroku o trovách konania,
potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovaného voči druhému výroku rozsudku č. k. 13Csp/147/2017 - 100 zo dňa 06.03.2018,
ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v zvyšnej časti zamietol (druhý výrok rozsudku) odmieta.
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu

889,24 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 60,63 Eur od 02.10.2014 do zaplatenia,
zo sumy 20,21 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia, zo
sumy 20,21 Eur od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.01.2015 do zaplatenia, zo
sumy 20,21 Eur od 21.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia, zo
sumy 20,21 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo
sumy 20,21 Eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo

sumy 20,21 Eur od 21.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.09.2015 do zaplatenia, zo sumy
20,21 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,21
Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur
od 21.02.2016 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20,21 Eur od 21.03.2016
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.05.2016
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.07.2016

do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.09.2016
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.11.2016
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.01.2017
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.03.2017
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.05.2017
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.07.2017

do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.09.2017
do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.11.2017 dozaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.01.2018 do
zaplatenia, zo sumy 20,21 Eur od 21.02.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (prvý výrok). V zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66,24% (tretí výrok).

2. Súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru potom, čo zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola dňa 16.12.2013 uzatvorená Zmluva o pôžičke evidenčné č. 20605286 (ďalej len
„Zmluvy“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 970,-

Eur, ktorej predmetom bolo financovanie kúpy spotrebného tovaru (technika čistenia) pre žalovaného.
Z obsahu Zmluvy vyplýva, že kúpna cena tovaru zodpovedala výške pôžičky poskytnutej žalovanému
s jeho 0% akontáciou. Žalovaný bol povinný predmetnú pôžičku splatiť v 48 mesačných splátkach po
29,49 Eur, a teda celkovo 1.415,52 Eur, pričom termín konečnej splatnosti bol s odkladom splátok
do 03/2018. Z prehľadu splátok okresný súd zistil, že žalovaný uhradil iba prvú splátku splatnú dňa
20.04.2014 vo výške 29,49 Eur a následne nič nezaplatil. Z tohto dôvodu pôvodný žalobca (obchodná

spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., - „ďalej len pôvodný žalobca“, namiesto ktorého súd prvej
inštancie uznesením č. k. 13Csp/147/2017 - 78 zo dňa 19.12.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu v
tom čase obchodnej spoločnosti ešte pod názvom Intrum Justitia Slovakia s. r. o, v čase rozhodnutia už
pod názvom Intrum Slovakia s. r. o.) vyzval listom zo dňa 25.07.2014 žalovaného k úhrade nedoplatku
vo výške 94,37 Eur s tým, že ak z jeho strany nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci máj 2014

do 05.09.2014 bude pôvodný žalobca oprávnený zosplatniť celý úver. Nakoľko k úhrade nedošlo, mal
pôvodný žalobca oznámiť žalovanému listom zo dňa 01.10.2014 zosplatnenie úveru.

3. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) § 39, § 53 ods. 9, § 565, § 101, § 103 § 517 OZ, § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, podľa § 1 ods. 2 zákona č, 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), § 2
písm. d/ § 9 ods. 1 prvá vera, § 9 ods. 2, písm. j/ § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ ZoSÚ. Súd prvej inštancie
mal za to, že bola dodržaná písomná forma zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ. Vo vzťahu k námietke
žalovaného o veľkosti písma poukázal na to, že výška písma najmenej 1,9 mm v spotrebiteľských

zmluvách platila až od 01.01.2015, kedy začalo platiť ust. § 1b vyhlášky č. 87/1995 Z. z. t. j. po podpísaní
predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie preskúmal obsah zmluvy a zistil, že táto neobsahuje obligátorne
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ ZoSÚ. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že dĺžka
trvania zmluvy o úvere má byť určená mesiacom a rokom je ukončenia za predpokladu, že splatnosť
splátky je dostatočne identifikovaná. Taktiež konštatoval, že napriek tomu, že v zmluve je údaj o RPMN,

predpoklady na jeho výpočet absentujú hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ majú byť v zmluve
uvedené. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd vyhodnotil, že zmluva je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/
ZoSÚbezúročnáabezpoplatkov.Súd prvejinštanciemalzapreukázané,žežalovanýpodpisomzmluvy
prevzatie tovaru potvrdil, pričom netvrdil, že by od kúpnej zmluvy odstúpil, a preto okresný súd nemal
pochybnosti o tom, že pôvodný žalobca na základe zmluvy o pôžičke uhradil za žalovaného kúpnu

cenu za predmet kúpy vo výške 970,- Eur. Taktiež mal súd z prehľadu splátok preukázané, že žalovaný
uhradil na úvere len jednu splátku vo výške 29,49 Eur dňa 22.04.2014, a následne nič nezaplatil.
Nakoľko súd prvej inštancie mal preukázanú výšku čerpanej sumy úveru, ako aj rozsah jej splatenia,
ďalšie dokazovanie výpisom z úverového účtu ako to navrhla zástupkyňa žalovaného nepovažoval za
potrebné. Rovnako nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu, keďže pôvodný

žalobca sa k námietkam žalovaného písomne vyjadril. Súd prvej inštancie nemal preukázané tvrdenie
žalobcu, že by došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 19.09.2014, a preto v tomto smere
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru súdu prvej inštancie, aj keby žalobca predložil dôkaz
o doručení vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 01.10.2014, by nemohol na spätné zosplatnenie
prihliadať s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 OZ, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej

osobe okamihom, keď jej dôjde. Nakoľko nedošlo k účinnému predčasnému zosplatneniu, žalovaný
mal splácať v mesačných splátkach splatných od 20.04.2014 do 03/2018. Žalovaný mal do rozhodnutia
uhradiťvšetkysplátkysvýnimkouposlednejsplatnejvmarci2018,pričomnaistinujednejsplátkypripadá
pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru suma 20,13 Eur, ktorú súd prvej inštancie vypočítal ako podiel
istiny a počtu splátok. Taktiež súd prvej inštancie skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom

konštatoval,ženakoľkonedošlokúčinnémuzosplatneniuúveruažalobaboladoručenádňa18.07.2017,
trojročná premlčacia doba začala plynúť pri plnení v splátkach odo dňa zročnosti jednotlivých splátok
podľa § 101 a 103 OZ, a preto premlčané boli splátky úveru splatné dňa 20.05.2014 (vo výške 10,93
Eur) a dňa 20.06.2014 (vo výške 20,21 Eur). Z tohto dôvodu prvoinštančný súd považoval v tejto častinámietku žalovaného za dôvodnú, a preto súd žalobu v tejto časti ako aj v časti v ktorej sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy nad 889,24 Eur vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a v časti
nedospelej splátky istiny zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods.

1 CSP, tak že tieto priznal podľa pomeru úspechu žalobcovi v rozsahu 66,24%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, a to v celom rozsahu. Odvolanie proti rozsudku podal
pre jeho neopodstatnenosť a rozpor s únijnym právom a Ústavou Slovenskej republiky. Svoje odvolanie

odôvodňovalodvolacímidôvodmipodľa§365písm.a/,b/,d/,e/,f/,g/ah/ataktiežboltohonázoru,žemu
bolo odňate ústavné právo podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal a dostatočne neodôvodnil významné
námietky žalovaného, ktoré v odseku 5 a 31 odôvodnenia iba opísal. Nezaoberal sa základnou otázkou
zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť predmetnou zmluvou a to predmetom zmluvy a teda skutočne
poskytnutou výškou úveru, ktorý žalovaný namietal a žiadal vykonať dokazovanie výpisom z úverového

účtu. Taktiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu na osvedčenie
rozhodujúcich skutočností pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že žalobca nikdy neposkytol
žalovanému úver, tohto oklamal, že za neho zaplatí predmet inej zmluvy, avšak žalovaný nikdy nedostal
potvrdenieozaplatení,apretožiadalsúdprvejinštancievykonaťdôkazvýpisomzúverovéhoúčtu.Podľa
názoru žalovaného odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je jasné, zrozumiteľné, nedáva odpovede

na všetky právne relevantné skutočnosti, pričom poukazuje na to, že riadne odôvodnenie je jednou z
podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia a jeho presvedčivosti. V tomto smere poukázal na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/08) rozhodnutie ESĽP
vo veci Georgidias c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998. Žalovaný je toho
názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami

došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemalo racionálny základ, pričom prvoinštančný
súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohou v
konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci. Rovnako je toho názoru, že výklad
a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez
toho, aby tento odklon dostatočne zdôvodnený. Poukázal na to, že k obsahu základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodlo
podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky. Žalovaný
odvolaním napadnutý rozsudok považoval za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny,
nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty a okolnosti predmetnej veci. Rozsudok trpí vadami a závery
sú extrémne inkonzistentné. Podľa názoru žalovaného okresný súd postupoval nadmerne formalisticky

a odňal mu možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces. Z týchto dôvod navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného nevyužil.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa
§ 34 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario) len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním
podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 889,24 Eur s príslušenstvom a v treťom závislom výroku o trovách konania podľa § 387

ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil a v druhom výroku, ktorým žalobu žalobcu v časti zamietol,
odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol.

7. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu, odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorýv dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s

tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

11. Žalovaný bol titulom Zmluvy povinný vrátiť žalobcovi požičanú sumu vo výške 970,- Eur v mesačných
splátkach o 48,- Eur. Zo Zmluvy mal preukázané, že úver bol čerpaný zo strany žalovaného za účelom
úhradykúpnejcenyzapredmetkúpy.Súdprvejinštanciemalzlistinnýchdôkazovpreukázané,žeprávny

predchodcažalobcuposkytolžalovanémuúvernaúhradukúpnejcenyzapredmetkúpy.Žalovanývčase
uzavretia kúpnej zmluvy, poznal výšku kúpnej ceny, za ktorú predmet kúpy kupoval od predávajúceho,
a nakoľko neposkytol žiadnu akontáciu, právny predchodca žalobcu musel poskytnúť žalovanému úver
vo výške kúpnej ceny za predmet kúpy. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že vykonanie
ďalšieho dokazovania vyžiadaním si výpisu z úverového účtu, ako aj vykonanie výsluchu žalobcu by
bolo neúčelné. Taktiež vykonanie navrhovaného dokazovania zo strany žalovaného, by bolo v rozpore

so zásadou rýchlosti a hospodárnosti a konania podľa čl. 17 CSP a neprinieslo by žiadne relevantné
skutočnosti pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej.

12. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkami žalovaného týkajúce sa absolútnej neplatnosti
úverovej zmluvy, pričom tieto správne vyhodnotil ako irelevatné. Zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný s

právnym predchodcom žalobcu mala písomnú formu, nebola uzavretá za nenápadné nevýhodných
podmienok,azkonaniažalovanéhojezrejmé,žetentonekonalvomyle,aaninebolzostranypôvodného
žalobcu uvedený do omylu. Súd prvej inštancie ex offo skúmal zmluvné podmienky podľa § 9 ZoSÚ,
a správne zistil, že s ohľadom na neurčitosť termínu konečnej splatnosti úveru odvíjajúceho sa od
neurčitého termínu začatia splácania úveru z dôvodu jeho odkladu, ako aj absencii podmienok na

výpočet RPMN, že táto Zmluva je v súlade s § 11 ods. 1, písm. b/ ZoSÚ v platnom znení v čase
uzatvorenia Zmluvy bezúročná a bezpoplatkov.

13.Okresnýsúdsazaoberalajvznesenounámietkoupremlčania,ktorúvkonečnomdôsledkuvyhodnotil
správne. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 06.03.2018 namietala skutkové tvrdenie žalobcu,

že by došlo k predčasnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa
01.10.2014. Nakoľko žalobca nepredložil listinný dôkaz, ktorým by preukázal, že došlo k doručeniu
oznámenia o vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, bolo toto
skutkové tvrdenie sporným. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Keďže súd prvej
inštancie nemal preukázané, že by došlo k účinnému zosplatneniu úveru, sa v súlade s § 103 OZ

zaoberal premlčaním každej jednotlivej splátky podľa termínu jej zročnosti, až do podania žaloby.
Takýto postup súdu prvej inštancie bol správny. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie podľa ktorého, ak by aj žalobca uniesol v tomto smere dôkazné bremeno, a preukázal
by doručenie vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru žalovanému, nemohol by na spätné zosplatnenie
prihliadať s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 OZ. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ust.

§ 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ a § 103 druhá veta OZ, podľa ktorých v prípade vyhlásenia
predčasného splatenia úveru, začína premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre ktorú došlo
k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Pôvodný žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 25.07.2014
upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pre neuhradenie splátky
splatnej v 05/2014, od ktorej by v prípade, ak by došlo k účinnému zosplatneniu úveru začala plynúť

trojročná premlčacia doba. Nakoľko však súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že by došlo
k účinnému zosplatneniu úveru, postupoval správne, ak vyhodnotil, že boli premlčané len jednotlivé
neuhradené zročné splátky do podania žaloby.

14. Žalovaný nedôvodne namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné a odvolací súd

v tomto smere konštatuje, že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces z hľadiska parametrov
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nedošlo.

15. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonalďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Vyššie citované ustanovenie je procesnou garanciou práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Právo na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v
konečnom dôsledku naplnené právo na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce

toto právo možno pokladať potom iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozsudku ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

17. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá je odvolaciemu súdu známa, a ktorá
nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich

sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z práva na spravodlivé súdne
konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak)
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 , II. ÚS 76/07
, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B,
str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A ,
s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z
29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že
každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie
rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré snáď i na menšom priestore, ale práve o to koncentrovanejšie
ponúka v odôvodnení vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli k
určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia.

19. Súčasťou práva na súdu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces totiž nie je, aby súdy

prebrali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá strana
sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), a zároveň právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

20. Odvolací súd je toho názoru, že vyššie uvedené princípy súd prvej inštancie rešpektoval, a preto jeho
rozhodnutie nemožno označiť za porušujúce právo žalovaného na spravodlivý proces. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku obsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne, presvedčivo a bez vnútorných rozporov
predstavujú vysvetlenie súdom prijatých záverov.

21. Odôvodnenie rozsudku teda spĺňa podmienky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo obsahuje
uvedenie čoho sa žalobca domáhal a na základe akých tvrdení a dôkazov, uvádza reakciu žalovaného,
ďalej obsahuje podstatné zistenia, preukázané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie a napokon aj právne posúdenie vrátane citácie použitých zákonných ustanovení.

22. Žalovaný iné relevantné dôvody odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný, neuviedol. Odvolací súd
preto rozhodol o potvrdení celého prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd v súlade s § 386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie žalovaného voči druhému výrok
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v časti žalobu zamietol. Okresný súd v tejto časti rozhodnutia totiž

rozhodol v prospech žalovaného, a preto žalovaný v zmysle § 359 CSP nebol oprávneným subjektom
na podanie odvolania v časti rozhodnutia okresného súd v ktorom bol žalovaný úspešnou stranou sporu.24. Hoci žalovaný podal odvolanie voči všetkým výrokom, výrok rozsudku o trovách konania žiadnym
spôsobom nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj výrok o trovách
konania, preto ho odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu. Zistil, že výrok o trovách konania

zodpovedá ustanoveniu § 255 ods. 2 CSP
a aj zásade úspechu, na ktoré okresný súd v dôvodoch rozsudku poukázal, a preto ho potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Keďže odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a v časti odvolanie
žalovaného odmietol, bol žalobca v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalobcovi v
odvolacom konaní nijaké trovy nevznikli. Z tohto dôvodu mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).