Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315212369
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315212369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: Y. S., rod. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX T. č. XXX, o zaplatenie 4813,69
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 18. 5. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy nezaplatenej istiny vo výške 4813,69 eura, úrokov 242,10 eura, úrokov z omeškania 2,56 eura,

úroku 15,9 % p.a. zo sumy 4813,69 eura od 27. 3. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % p.a. zo
sumy 4813,69 eura a zo sumy úrokov 242,10 eura od 27. 3. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 3. 3. 2014 Úverovú zmluvu
číslo XXXXXX (ďalej len ÚZ), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5000,- eur.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v
termíne splatnosti do 20. 2. 2024.

3. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 26. 3. 2015 vyzvaný na predčasné
splatenie úveru najneskôr do 5. 4. 2015. Žalovaný uhradil po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby
sumu 0,- eur.

4. Dlh žalovaného predstavuje ku dňu zosplatnenia sumu 5118,35 eura - nezaplatená istina úveru
4813,69eura,úroky242,10eura,úrokyzomeškania2,56eura,poplatkyzaupomienky60,-eur,poplatky

za poistenie 0,- eur. Istina úveru a nezaplatené úroky sú sankcionované sankčnou províziou vo výške 5
% p.a. (podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa jedná o dohodnutý úrok z omeškania).

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd na deň 11. 4. 2017 vytýčil termín pojednávania, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca tak
nevyužil svoje právo pred súdom spresniť a objasniť skutočnosti tvrdené v žalobe. V zmysle CSP súd

nemá povinnosť odročiť pojednávanie za účelom písomného vyzvania žalobcu na doplnenie sporných
tvrdení a preukázanie skutočností.7. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,

a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

10. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS

97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Úverová zmluva číslo
108439, sadzobník poplatkov, výzva na predčasné splatenie úveru, upomienka, všeobecné obchodné

podmienky - a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

12. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

13. V úvode súd poznamenáva, že priložené všeobecné podmienky žalobcu súd nemohol preskúmať,

nakoľko boli predložené v kópii s minimálnou výškou písma. Dôkazné prostriedky majú byť súdu
predkladané tak, aby dokazovanie súd mohol aj reálne vykonať (v danom prípade oboznámením sa
ich prečítaním), predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne (všeobecné podmienky sú
absolútne nečitateľné z dôvodu veľkosti zvoleného písma). Uvedené je potom na ťarchu žalobcu, ktorý
si sám zvolil predloženie takto vytlačeného dôkazu.

14. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval
ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej
identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade

spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom).

15. Dňa 3. 3. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXX, v zmysle ktorej, bola
žalovanému schválená pôžička - bezúčelový úver vo výške 5000,- eur. Podľa úverovej zmluvy úver bol
dohodnutý so splatnosťou 120 mesiacov, vždy k 20. dňu v mesiaci po 83,73 eura, pričom zo zmluvy
nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, konečná splatnosť úveru 20. 2. 2024, RPMN úveru 19,03
%, ročná úroková sadzba 15,9 %, celková čiastka, ktorú má odporca uhradiť navrhovateľovi je 10297,60

eura.

16. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia

súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014
(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru
zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1
ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka.

17. Súdu nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal, keď vypočítal celkovú čiastku, ktorú má žalovaný
uhradiť žalobcovi a to vo výške 4813,69 eura.

18. Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v ÚZ, sú obsiahnuté (pravdepodobne)
len vo všeobecných podmienkach (sankcia, poplatky a pod.). Zmluva je pre spotrebiteľa značne mätúca,
neprehľadná a neurčitá, obchádza zákon a pre súd je preto dôkazom o pochybných praktikách žalobcu.
Spotrebiteľské zmluvy musia byť zo zákona pre spotrebiteľa jasné, určité, zrozumiteľné, a to tak, aby

spotrebiteľ (pri akomkoľvek vzdelaní) pri ich študovaní mal jasné svoje povinnosti voči veriteľovi, čo
však nie je daný prípad. Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné
náležitosti tak, ako je uvedené nižšie a zároveň je neplatná z dôvodu, že obchádza zákon (§ 39 OZ) a
je neurčitá (§ 37 ods. 1 OZ).

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 3. 3. 2014), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53b ods. 1 OZ, Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 3. 3. 2014, Tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k), r) a y).

20. Vzhľadom na citovaný § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. predloženú ÚZ by súd považoval za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno k.

21. Súd však vzhľadom na nesprávne a neúplné uvádzané údaje v zmluve, považuje zmluvu za
absolútne neplatnú, pretože svojím obsahom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom (§ 39 OZ).

22. Vzmluveuvádzanéúdajeovýškeposkytnutéhoúveruacelkovejčiastkevovýške10297,60euračiní
zmluvuneurčitou,žiadnymvýkladomniejemožnédospieťkjednoznačnémuzáveru,akožalobcadospel

k tejto sume (§ 37 ods. 1 OZ). Navyše pri 120 splátkach po 83,73 eura by mal žalovaný zaplatiť celkovo
10047,60 eura, čo potom tvorí rozdiel vo výške 250,- eur zo zmluvy nie je zrejmé. Aj táto skutočnosť
robí zmluvu neurčitou a teda neplatnou. Okrem uvedeného súd poukazuje na nekalú praktiku žalobcu,
ktorý sa v zmluve zaviazal poskytnúť úver 5000,- eur, avšak reálne vyplatil žalovanému len 4750,- eur
pripísaním na účet žalovaného dňa 3. 3. 2014, t.j. okamžite si ponechal poplatok vo výške 250,- eur.

Takýto postup je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. a preto právny úkon - uzatvorenie Úverovej
zmluvy je neplatný aj s poukazom na § 39 OZ.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

25. Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom nie je dovolený. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo

vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok
uvedený v § 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých
zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody
účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá
je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle

zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Obchádzanie
zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak
v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom
a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadamikonania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

27. Keďže zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nie je možné priznať ani zaplatenie
sankčných poplatkov, poplatkov a pod., ako to navrhovateľ považoval vo svojom návrhu (resp. táto
povinnosť by nevznikla ani v prípade, ak by zmluva bola platná, avšak je bezúročná a bez poplatkov).

28. V dôsledku toho by bol žalovaný povinný vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 4750,- eur,

ktoré reálne čerpal. Žalobca však neuniesol bremeno tvrdenia v prípade, či žalovaný do zosplatnenia
úveru, rsp. do podania žaloby, uhradil nejakú sumu a kedy a v akej výške sa tak stalo. Z listinných
dôkazov - druhá upomienka zo dňa 26. 1. 2015 vyplýva, že nejakú sumu žalovaný uhradiť mal, nie je
však možné dospieť k záveru, kedy sa tak malo stať a v akej výške. V uvedenej upomienke žalobca
vyzval žalovaného na doplatenie dlžnej sumy 154,88 eura, avšak v tom čase, t.j. ku dňu 26. 1. 2015 malo
byť zaplatených už 11 splátok po 83,73 eura, t.j. 921,03 eura a keďže žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie

„len“ sumy 154,88 eura, vyplýva z toho, že niečo plnil, kedy a v akej výške však nie je zrejmé. Na základe
uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojou žalobou nijako neozrejmil úplne a pradivo skutočnosti
ohľadne poskytnutia a prípadného splácania úveru. Súd z tvrdení žalobcu ani nevedel dospieť k sumám
úrokov a istiny, pretože žalobca neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia; preto je potrebné zamerať sa
len na konštatovanie, že žalovaná suma je nepreskúmateľná a na základe skutkových tvrdení žalobcu a

čiastočne doložených listinných dôkazov súd nemohol dospieť k záveru o dôvodnosti uplatnenej sumy.
Ak by súd vychádzal z absolútnej neplatnosti ÚZ, potom k plneniu vo výške 4750,- eur zo strany žalobcu
v prospech žalovaného došlo z titulu bezdôvodného obohatenia. Nie je však možné dospieť k záveru,
akú sumu dlhuje žalovaný žalobcovi.

29. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozsudku, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno (ako bremeno tvrdenia tak ani bremeno dôkazu), vzhľadom k čomu bola
žaloba nepreskúmateľná.

31. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade žalovaný
bol v konaní plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu
však nevnikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.