Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lívia Gombárová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 1Nt/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010144
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4413010144.2
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou, v trestnej veci
odsúdeného J. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí
dňa 27.6.2013 takto
r o z h o d o l :
Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
S., A.. F. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS W. M. U., na povolenie obnovy konania,
ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 1T/73/2009 z 18.2.2010 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To/20/2010 z 20.5.2010, právoplatným dňa 20.5.2010, z
a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
o d ô v o d n e n i e :
Odsúdený J. B. podal dňa 7.3.2013 na tunajšom súde návrh na povolenie obnovy konania, ktoré
sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/73/2009 z 18.2.2010 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To/20/2010 z 20.5.2010, právoplatným dňa 20.5.2010,
dôvodiac novým, v pôvodnom konaní súdu neznámym dôkazom - a to, že ústavný súd SR nálezom
sp. Zn. PL.ÚS 106/2011 rozhodol o rozpore textu vety za bodkočiarkou prvej vety § 41 odsek 2
Trestného zákona s Ústavou SR, ktorého zverejnením v Zbierke zákonov SR uvedené ustanovenie
stratilo účinnosť. A tiež s poukazom na ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Odsúdený na verejnom zasadnutí, konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, na podanom
návrhu zotrval.
Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na obnovu konania vypočul odsúdeného, oboznámil
podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/73/09, sp.zn. 3T/182/2007 a zistil nasledovné
skutočnosti:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/73/2009 z 18.2.2010 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To/20/2010 z 20.5.2010, právoplatným dňa
20.5.2010, bol J. B. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona v bode 1)
obžaloby Okresnej prokuratúry a v bode 2) z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212
odsek 2 písmeno a) Trestného (skutok zo dňa 8.10.2008), za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody sedem rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s
použitím tzv. asperačnej zásady.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 (uverejneným v
Zbierke zákonov SR pod č. 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012) bolo vyslovené, že v § 41 odsek 2 zákona
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie je v súlade s čl. 1ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia citovaného nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky toto ustanovenie stratilo účinnosť.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa§41bodsek1Zákonač.38/1993Z.z.oorganizáciiÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,okonaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 38/1993 Z.z.“)
ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle
čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto
predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení
Trestného poriadku.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je nesporné, že za situácie, že ustanovenie
Trestného zákona v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR stratilo účinnosť a na jeho základe bol
vyhlásený rozsudok, ktorý dosiaľ nebol vykonaný, ide o skutočnosť, ktorá súdu nebola v čase
rozhodovania v pôvodnom konaní známa. Vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 41b odsek
1 Zákona č. 38/1993 Z.z., však samotná existencia takejto skutočnosti na povolenie obnovy konania
vo výroku o treste nie je postačujúca, keďže odkazuje na podmienky konania o obnove konania
podľa Trestného poriadku („... strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku“). Je teda potrebné, aby
boli splnené aj ostatné, v ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku vo vzťahu k výroku o treste uvedené
podmienky na povolenie obnovy konania, a síce, že vzhľadom na túto skutočnosť súdu skôr neznámu,
či už samú o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi, by bol pôvodne
uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh
trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, čo je potrebné hodnotiť podľa okolností konkrétneho
prípadu.
Súdvykonanýmdokazovanímnaverejnomzasadnutídospelkzáveru,žeponadobudnutíprávoplatnosti
vyššie citovaného rozsudku vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T /73/2009 nevyšli najavo
žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej
veci podľa § 394 Trestného poriadku vo výroku o treste napadnutého rozsudku.
Odsúdenému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody za dva trestné činy spáchané samostatným
konaním ( z toho jedného zločinu), ktoré boli predmetom konania Okresného súdu Nové Zámky
1T/73/09. Ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona v časti vety za bodkočiarkou prvej vety stratilo
účinnosť v dôsledku vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Vzhľadom na existenciu tejto novej
súdu v pôvodnom konaní v čase rozhodovania o treste nepochybne neznámej skutočnosti, súd konajúci
o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania skúmal, či táto skutočnosť sama o sebe alebo v
spojení so skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi, by mohla viesť k inému záveru o uloženom treste
z hľadísk, uvedených v ustanovení § 394 odsek 1 TP.
Súd dospel k záveru, že odsúdenému v napadnutom rozsudku uložený trest napriek strate účinnosti
vyššie citovanej časti ustanovenia § 41 odsek 2 TZ nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, ani
k pomerom páchateľa, ani uložený druh trestu nie je ani v zrejmom rozpore s účelom trestu. V tomto
smeresúdpoukazujenapovahuamieruzávažnosti(§38odsek2TZ)prevažujúcichzistenýchokolností
na strane odsúdeného ( predovšetkým spáchanie viac trestných činov, z ktorých jeden je zločinom) pri
absencii akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti a tiež na osobu odsúdeného, ktorý bol v minulosti súdne
trestaný za násilnú trestnú činnosť - za zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek
1 Trestného zákona a odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/182/2007
z 8.11.2007. Na toto jeho odsúdenie je potrebné prihliadať pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho
skutkom predchádzajúceho života, ( aj keď na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený), z ktorých
je zrejmé, že v prípade odsúdeného nešlo o ojedinelé vybočenie z rámca zákonom dovoleného aspoločnosťou akceptovaného správania sa ale v konkrétnom prípade sa jednalo o špeciálnu recidívu. Za
tohto stavu nemožno konštatovať, že by pôvodne uložený trest odňatia slobody bol uložený mimo rámca
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo, že by trest odňatia slobody ako uložený druh trestu bol v
zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo že by tento nezodpovedal kritériám pre ukladanie trestov podľa
§ 34 TZ a bol tak v zrejmom, t.j. výraznom nepomere so závažnosťou činu a pomermi odsúdeného.
V pôvodnom konaní uložený trest a jeho výmera, ani po zrušení účinnosti vety za bodkočiarkou prvej
vety ust. § 41 odsek 2 TZ podľa názoru súdu nie je v zrejmom nepomere ani k závažnosti odsúdeným
spáchanéhočinuapretosúddospelkzáveru,ženiesúsplnenépodmienkynapovolenieobnovykonania
podľa § 394 Trestného poriadku a preto návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to
do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba uznesenie oznámiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
uznesenia je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.