Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. júl 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010153
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej

a prísediacich Ing. Štefana Kovalčíka a Emílie Turčekovej, v trestnej veci obžalovaného T. C., pre
zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn.
1Pv/422/17/4404 z 11.3.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 08.07.2019
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. C., nar. XX.XX.XXXX C. Š. , trvale
bytom R. U., J. Č.. XXXXX/XX

je v i n n ý , ž e

po tom, čo sa dňa 30.07.2017, v presne nezistenom čase v obedňajších hodinách, telefonicky vyhrážal
zabitím poškodenému W. J. z dôvodu, že poškodený mal milenecký vzťah s manželkou obvineného
D.. K. C., dňa 03.08.2017 v čase o 08.04 h v R. U., na C. B. Č..X, vošiel do priestorov veľkoskladu
firmy Q. Slovakia, s.r.o. Nové Zámky, osobným motorovým vozidlom značky F. Z. E.: R.-XXX E., kde

zozadu narazil do nôh poškodeného W. J., ktorý spadol na zem, obžalovaný následne vystúpil z vozidla
a poškodeného opakovane udieral päsťou do nosa, hlavy a kopal ho do celého tela, pričom sa mu
vyhrážal zabitím a vulgárne mu nadával, uvádzal, že je rozvracač rodiny, keď sa poškodený postavil a
vyšiel von zo skladu, obžalovaný ho ďalej bil päsťou do hlavy a následne nastúpil do vozidla a z miesta
odišiel, v dôsledku čoho poškodený W. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z.. D. XX, R. U., utrpel tržnú
ranu v sedacej oblasti o dĺžke 12 cm, drobné kožné odreniny na nose a pravom lakti, s dobou liečenia
najmenej 7 dní,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať z osobitného motívu ( pomsty), pričom
k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- dopustil sa fyzicky, verejne výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin závažnejším spôsobom
( so zbraňou),
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona v znení zákona
číslo 316/2016 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v

štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno

d) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej
dobe sa ukladá probačný dohľad.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v
príkaze nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej právnickej osobe A. škodu vo výške 33, 71 Eur.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v
príkazepodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapii,alebozúčastniťsanapsychologickomporadenstve.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
právnickej osobe A. škodu vo výške 33, 71 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 11.03.2019 pod sp.zn. 1Pv/422/17/4404
obžalobu na obvineného T. C., pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a)

Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f),
písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky

odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať
(poškodený W. J. svoje stanovisko nevyjadril), podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne
žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek

1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a),odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona
a prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, z hľadiska objektu,
objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona)

zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí, na
ochrane ľudí pred niektorými nebezpečnými vyhrážkami a na ochrane riadnych medziľudských vzťahov
a verejného poriadku tak, že sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať z osobitného
motívu ( pomsty), pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, tiež sa dopustil fyzicky, verejne výtržnosti

tým, že napadol iného a spáchal čin závažnejším spôsobom ( so zbraňou) a inému sa vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho
činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Pokiaľ ide o zbiehajúce prečiny,
ich znaky obžalovaný naplnil aj po stránke materiálnej, pretože ich závažnosť rozhodne nie je nepatrná
(§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania

činu (použitie osobného motorového vozidla na fyzický atak na poškodeného) a jeho následky (vo sfére
zákonom chránených záujmov), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného
a jeho pohnútkou.
Súd skutok obžalovaného kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania,
nakoľko neskorší Trestný zákon nebol pre obžalovaného priaznivejší (stanovoval prísnejšie podmienky

pre rozhodnutie o osvedčení alebo neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmieneného
odsúdenia).

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, a to oboznámením listinných dôkazov.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je živnostníkom, ženatý, otcom

troch detí. Z miesta trvalého bydliska nie sú o obžalovanom uvádzané bližšie poznatky k jeho osobe
a správaniu. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované výlučne postihy za priestupky na
úseku cestnej dopravy. Obžalovaný sa v minulosti dopustil trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 171 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona (vec Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn. 2T/52/1997), pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k trestnému
činu sa priznal a tento úprimne oľutoval), poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona (t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) súd obžalovanému nepriznal práve
s poukazom na fakt ním v minulosti spáchaného trestného činu (ktorá skutočnosť fikciou neodsúdenia
u obžalovaného nezanikla). Obžalovaný sa domáhal priznania mu aj poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písmeno n) Trestného zákona vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, súd
však s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017 (podľa
ktorého samotné priznanie obžalovaného v konaní pred súdom nemožno považovať za poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona) túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal
s tým však, že tento postoj obžalovaného aj podľa citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR možno

zohľadniť pri rozhodovaní o treste použitím iného ustanovenia Trestného zákona. Súd u obžalovaného
zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov).
Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, pričom zo všetkých
zbiehajúcich sa trestných činov, z ktorých súd obžalovaného uznal vinným, je najprísnejšie trestným
zločin ublíženia na zdraví, preto súd obžalovanému ukladal trest podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona,

kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 5 až 12 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej okolnosti a priťažujúcej
okolnosti a pri ich rovnováhe dolnú ani hornú hranicu trestnej sadzby neupravoval.Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek
1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného a okolnosti prípadu
by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 5 rokov.

V tomto smere súd zohľadnil predovšetkým postoj obžalovaného k za vinu mu kladeným trestným
činom v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy žalovaný skutok bez výhrad priznal, urobil
vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek

spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (práve vyššie citované
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017), trestný čin súčasne i úprimne
oľutoval a poškodenému sa ospravedlnil. Na obžalovaného sa pritom hľadí, akoby nebol odsúdený a
takmer 20 rokov sa nedostal do vážnejšieho rozporu so zákonom, keďže sa dopustil výlučne priestupkov
na úseku cestnej dopravy. Súd osobitne zohľadňoval aj osobné pomery obžalovaného, ktorý je riadne
zaradený do pracovného procesu, vykonáva činnosť živnostníka a je i otcom troch detí, z toho dvoch

maloletých.

Súčasnesúdzohľadňovalajokolnostiprípadu.Napriektomu,žemotívobžalovanýmspáchanéhoskutku
v podobe konštatovania tohto ako pomsty v prejednávanej odôvodnil prísnejšiu právnu kvalifikáciu
žalovaného skutku a použitie vyššej trestnej sadzby podľa ust. § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c)

Trestného zákona, a teda v zásade tento motív nemôže byť v prospech obžalovaného, na druhej strane
táto pohnútka obžalovaného, hoc i podľa názoru súdu neospravedlniteľná, vysvetľuje správanie sa
obžalovanéhovprejednávanejveci,akovybočujúcehozmedzínímdlhodobovedenéhoriadnehoživota,
doteraz preukázateľne bez akýchkoľvek prejavov násilnej alebo agresívnej povahy. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplýva, že poškodeným v prejednávanej veci je bývalý blízky spolupracovník

obžalovaného, s ktorým manželka obžalovaného nadviazala intímny pomer a v partnerskom vzťahu
obžalovaného sa tak riešila otázka jeho ďalšieho trvania práve z tohto dôvodu a s tým súvisiace
existenčné problémy. Ako vyplynulo z výpovede manželky obžalovaného, obžalovaný tieto otázky vo
vzťahu k jej osobe riešil racionálne, bez akýchkoľvek prejavov agresie, ponechal jej čas na rozmyslenie
a zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval, pričom ale obžalovaný túto situáciu psychicky ťažko zvládal,

užíval i lieky na upokojenie a sám vtedy vyhľadal aj pomoc psychológa. Z uvedeného preto pre
súd vyplynul záver, že zo strany obžalovaného išlo v prejednávenej veci o exces, vybočenie z medzí
doteraz ním vedeného riadneho života a zaužívaných vzorcov správania, vyplývajúci z jeho aktuálneho
psychického rozpoloženia, ktoré bolo spôsobené vtedy ním prežívanými udalosťami v jeho osobnom
živote,naktorýchmalajpoškodenýúčasť. Rovnakosúdprihliadalajnafakt,žepokiaľideonajprísnejšie

trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov - zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek
2 písmeno c) Trestného zákona a ktorý odôvodnil použitie uvedenej trestnej sadzby trestu odňatia
slobody, nedošlo k jeho dokonaniu, ale dospel iba do štádia pokusu, pričom k dokonaniu tohto trestného
činu nedošlo nie z dôvodov mimo osoby obžalovaného a jeho konania, ale naopak, pre spôsob, akým
obžalovaný útok proti životu a zdraviu poškodeného viedol.

Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že je možné dôvodne očakávať,
že nápravný účinok na osobu obžalovaného a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie
(výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti), ako aj generálnej prevencie
(dostatočne ochrániť spoločnosť a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti) splní aj trest odňatia

slobody v nižšej výmere než 5 rokov. Za dostatočný v tomto smere súd považoval pri dodržaní limitu
podľa§39odsek3písmenod)Trestnéhozákonatrestodňatiaslobodyvovýmere3roky,pričomsúčasne
vzhliadol podmienky pre podmienečný odklad výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu 30 mesiacov za
podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Na posilnenie účelu uloženého trestu z

hľadiska eliminácie akéhokoľvek prejavu rizikového správania sa obžalovaného pri riešení krízových
životných situácii súd ako špecifickú podmienku probačného dohľadu uložil obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom
poradenstve a tiež aj príkaz nahradiť poškodenej právnickej osobe A. škodu vo výške 33,71 Eur.

V prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody poškodená právnická osoba
Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava vo výške 33,71 Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti ich poistencovi W. J. a preto súd obžalovaného podľa § 287 odsek
1 Trestného poriadku zaviazal k jej náhrade.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).