Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Kolek

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201407
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218201407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, XXX XX J. - K.
B., o zaplatenie 1.220,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.
1Csp/55/2018-79 zo dňa 08.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 30 eur s úrokom
z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.220,32 eur s
príslušenstvom titulom zmluvy o úvere. Súd uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený
záväzkový vzťah úverovou zmluvou zo dňa 30.01.2015. Predmetom úverovej zmluvy malo byť
poskytnutie úveru vo výške 2.400 eur. Na účet žalovanej bola reálne poskytnutá suma 2.280 eur.
Poplatok za poskytnutie úveru 120 eur bol započítaný oproti sume 2.400 eur a je zároveň súčasťou

celkových nákladov za úver okrem dohodnutých splátok. Žalovaná plnila na účet žalobcu spolu sumu
2.250 eur. Pre neplnenie dlhu žalovanou nastalo zosplatnenie celého dlhu. Súd uviedol, že zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou. V zmluve absentuje uvedenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona 129/2010 Z.z., a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dojednanie článku 2.11.4 OP
pre úvery občanov nemožno považovať za určité a jasné. Uvedené dojednanie naviac nebolo dojednané
individuálne a dlžník má podľa zmluvy plniť aj neprijateľné plnenia. Poplatok za poskytnutie úveru v
sume 120 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom uvedené už súdy opakovane judikovali vo

svojich rozhodnutiach. Vzhľadom k uvedenému súd neakceptuje ani celkovú výšku nákladov na úver,
keďže je nesprávne uvedená a jej obsahom je aj nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naviac
poplatok je uvedený raz ako náklad na úver a vzapätí o jeho výšku je suma úveru ponížená. V dôsledku
uvedeného je v zmluve uvedený nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa. Absencia
týchto náležitostí zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda sumy 2.280 eur. Ako
bolo preukázané, žalovaná zaplatila na tento úver 2.250 eur, a preto je povinná žalobcovi zaplatiť 30

eur s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo sa týka poplatkov za úver, tieto
poplatky boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné, a teda neprípustné. Za takéto poplatky nie sú
spotrebiteľovi poskytnuté žiadne protislužby, jedná sa len o platbu v prospech veriteľa. Výrok o trováchkonania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 2 CSP. Prevažne úspešná žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku, a to len proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o
trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v zmluve nechýba
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona, táto je uvedená v článku 1.2 Zmluvy v prehľadnej tabuľke,
a to dátumom 27.01.2020. Nesúhlasil so záverom, že poplatok za poskytnutie úveru v sume 120 eur je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nemožno ho tak zahrnúť do celkovej výšky nákladov. Poplatok

bol dohodnutý priamo v úverovej zmluve. Poskytnutím úveru celkom jednoznačne žalobca poskytol
žalovanému plnenie, za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov, ako aj zmluvne
dohodnutého poplatku. Úhrada poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia, bola
v Zmluve aj v Sadzobníku vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Poplatok za poskytnutie úveru je
dohodnutý v súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Celková výška
úveru bola uvedená v úverovej zmluve správne a správne bola uvedená aj výška RPMN. Poukázal na to,

že podľa nariadenia vlády 87/1995 odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov je úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy,
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s tou
argumentáciou súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere, uzavretej medzi stranami sporu, je uvedená

nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, pri výpočte RPMN mohol
žalobca počítať len so sumou, ktorú žalovanej skutočne poskytol, teda nie so sumou 2.400 eur, ale
s reálne poskytnutou sumou 2.280 eur, a to bez ohľadu na to, či poplatok 120 eur vyplýval alebo
nevyplýval z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pokiaľ banka pri výpočte RPMN zohľadní úver vo vyššej
sume ako bol reálne poskytnutý, dochádza tým logicky k podhodnoteniu RPMN, a teda jeho uvedeniu

v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa (výsledná RPMN je nižšia ako skutočná RPMN).
Aj pre uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, a
teda správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutou sumou a plneniami
žalovanej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane vecne správneho výroku o
trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.