Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoSr/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213587
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716213587.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu M. XXXX/XX, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 874X0 01F., zastúpeného advokátom
JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému

advokátskoukanceláriouTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:36613
843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen, č.k. 9Csp/95/2016-152 zo dňa 22. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 9Csp/95/2016-152 zo dňa 22. februára 2019 potvrdzuje.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie č.k. 9Csp/95/2016-137 zo dňa 20. 12.2018 a
konanie o výške náhrady trov konania zastavil.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
zriadeného pri Asociáci pre arbitráž sp.zn. SRSAstA 12542/16 zo dňa 4.8.2016 a pre prípad úspechu

si uplatnila v konaní náhradu trov konania.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9Csp/95/2016-71 zo dňa 26.10.2017, ktorým žalobu zamietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. Krajský súd v Banskej
Bystrici na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne rozsudkom č.k. 41CoSr 4/2018-115 zo
dňa 31.7.2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen v zmysle § 262
ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) rozhodovala
dňa 20.12.2018 o výške trov žalovaného vzniknutých v rámci prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania, a to uznesením č.k. 9Csp/95/2016-137 zo dňa 20.12.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi

žalobkyne doručené 14.1.2019 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.1.2019. Žalobkyňa podala
proti uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že vydané uznesenie vyššej súdnej úradníčke o výške
trov konania je potrebné zrušiť, nakoľko uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 5Odk
728/2018 bol na jej majetok vyhlásený konkurz, bolo povolené jej oddĺženie a zároveň bola zbavená
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Z týchto dôvodov žiadala skôr vydané
uznesenie č.k. 9Csp/93/2016-137 zo dňa 20.12.2018 zrušiť, prípadne ho zmeniť tak, že žalobkyňa je

žalovanému povinná zaplatiť náhradu trov konania vo výške 0,-Eur.5. Súd prvej inštancie po podaní sťažnosti zo strany žalobkyne dospel k záveru, že jej sťažnosť je
dôvodná.SúdzObchodnéhovestníkazistil,ženamajetokžalobkyneboluznesenímč.k.5Odk728/2018
zo dňa 4.12.2018, zverejneným dňa 10.12.2018 vyhlásený konkurz. Pohľadávka žalovaného z titulu

právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania z rozsudku ( právoplatného dňa 22.8.2018 )
je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol konkurz vyhlásený. Po
vyhlásení konkurzu na fyzickú osobu nie je možné pokračovať v konaní o výške trov, a preto súd konanie
ovýškenáhradytrovkonaniavzmysle§167eods.1Zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZoKR“ ) zastavil.

Zároveň súd uviedol, že žalovaný si môže pohľadávku, ktorá mu vznikla titulom náhrady trov konania
uplatniť v konkurznom konaní.

6. Súd prvej inštancie teda sťažnosti žalobkyne vyhovel a uznesenie č.k. 9Csp/95/2016-137 zo dňa
20.12.2018 zrušil, keďže pohľadávku súvisiacu s trovami tohto konania je možné uplatňovať už iba v
konkurze.

7. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že vyhovie odvolaniu žalovaného, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia.

8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolateľ zhrnul skutkový stav a konštatoval, že podľa odôvodnenia rozhodnutia v bode 16 odkázal
žalovaného na uplatnenie si pohľadávky v konkurze, avšak samotný titul, na základe ktorého by tak
žalovaný mohol urobiť zrušil predmetným rozhodnutím. Žalovaný na základe rozhodnutia nemá právo
uplatňovať si svoju pohľadávku, nakoľko mu zo strany súdu vôbec nebola priznaná. Pokiaľ okresný súd
tvrdí, že si pohľadávku voči žalobcovi môže žalovaný uplatniť v konkurze, musí mu túto pohľadávku

najprv priznať. Okresný súd však svojím rozhodnutím žalovanému toto právo bezdôvodne odňal, keď
uznesenie č.k. 9Csp 95/2016-137 zo dňa 20.12.2018 zrušil. Žalovaný na základe uvedeného vidí rozpor
medzi odôvodnením a výrokom v rozhodnutí, nakoľko podľa jeho názoru mu mala byť pohľadávka
priznaná pre následné si uplatnenie tejto pohľadávky v konkurznom konaní. Žalovaný má za to, že
sa jedná o rozhodnutie, ktoré trpí vadou zmätočnosti, nakoľko je tu rozpor medzi odôvodnením a

výrokmi v rozhodnutí. Zmätočnosť rozhodnutia spočíva najmä v tom, že výroky rozhodnutia absolútne
nekorešpondujú s citovanými ustanoveniami ZoKR, ani z nich v žiadnom prípade nevyplývajú. Žalovaný
poukázalnato,žezodôvodneniarozhodnutianiejezrejménazákladeakéhoustanoveniaZoKRokresný
súd predmetné rozhodnutie vydal, nakoľko z citovaných zákonných ustanovení ZoKR v odôvodnení
nevyplýva, že by mal okresný súd predchádzajúce uznesenie zo dňa 20.12.2018 zrušiť a konanie

zastaviť. Z týchto dôvodov považuje žalovaný napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a v rozpore
s právom na spravodlivý súdny proces.

10. Odvolateľ ďalej poukázal na ustanovenie § 167e ods. 1 ZoKR a mal za to, že predmetné ustanovenie
neustanovuje súdu povinnosť zrušiť rozhodnutie, na základe ktorého táto pohľadávka vznikla. Takýto

postup súdu je v priamom rozpore s uvedeným ustanovením, nakoľko takýmto rozhodnutím okresný súd
znemožnil žalovanému uplatniť si pohľadávku v konkurznom konaní. Tiež odvolateľ tvrdil, že citované
ustanovenie ZoKR neinplikuje takýmto spôsobom postupovať pokiaľ ide o zastavenie konania o výške
pohľadávky,apretoježalovanýtohonázoru,ženazákladetohtoustanoveniazákonasúdnemalkonanie
zastaviť.

11. Žalovaný tiež konštatoval, že titul, na základe ktorého by si žalovaný predmetnú pohľadávku
uplatnil v konkurznom konaní okresný súd zrušil. Uviedol, že pokiaľ by sme prijali záver, že nárok
( pohľadávka ) vznikol už rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.7.2018, je podľa
jeho názoru nutné určiť aj výšku nároku ( pohľadávky ). Uznesenie, ktorým bola určená výška nároku

bolo rozhodnutím okresného súdu žalovanému z neznámych dôvodov zrušené. Vydanie uznesenia o
náhrade trov konania v konkrétnej výške je závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci,
ktorým žalovaný disponuje. Zrušením uznesenia, ktoré vyčísľuje výšku trov konania, ostal žalovanému
právoplatný, ale nevykonateľný rozsudok krajského súdu. Rozsudok krajského súdu preto stráca svojrozumný zmysel, nakoľko na základe rozhodnutia okresného súdu nemohol byť spôsobilým pokladom
pre žalovaného na uplatnenie si svojho práva, čo podľa názoru žalovaného odporuje princípu právnej
istoty. Žalovaný v tejto súvislosti zároveň akcentuje, že predmetná pohľadávka vznikla na základe toho,

že žalobca prehral so žalovaným súdny spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nakoľko predmetný
spor žalobca v celom rozsahu prehral, je len logické, že žalovanému mali byť trovy právneho zastúpenia
priznané,atobezohľadunato,ženamajetokžalobcubolneskôrpočasrozhodnutiaotrováchvyhlásený
konkurz. Žalovaný teda nevidí žiadny zákonný dôvod, prečo mu zo strany okresného súdu nebola
pohľadávka priznaná. O to viac, že mu ani nebola priznaná možnosť si ju následne v konkurznom konaní

uplatniť, nakoľko súd bezdôvodne uznesenie zo dňa 20.2.2018 zrušil. Žalovaný zároveň je toho názoru,
že v tomto prípade sa jedná preukázateľne o nepoctivý zámer dlžníka podľa ustanovenia § 166g ods.
2 písm. g) a h) ZoKR.

12. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 9.9.2019, v
ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

13. Žalobca považuje odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné. Zároveň žalobca považuje
napadnuté uznesenie za správne, zákonné a spravodlivé. Žalobca má za to, že súd postupoval v
súlade so zákonnými ustanoveniami, stotožnil sa so sťažnosťou žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne
odôvodnil. Žalobca je tiež toho názoru, že súd správne aplikoval jednotlivé ustanovenie právnych

predpisov, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený
konkurz, a teda súd nebol oprávnený rozhodovať o trovách konania a bol povinný konanie zastaviť.
Žalobca má tiež za to, že súd prvej inštancie nielenže správne a v súlade so zákonom rozhodol, ale
svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne a spravodlivé.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2

CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. V zmysle § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10Csp/95/2016-71 zo dňa
26.10.2017, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
vo výške 100 %. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne

rozhodol rozsudkom č.k. 41CoSr/4/2018-115 zo dňa 31.7.2018, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100
%. Následne súdna úradníčka súdu prvej inštancie rozhodla dňa 20.12.2018 o výške trov konania pred
súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, a to uznesením č.k. 9Csp/95/2016-137, proti ktorému
žalobkyňa podala v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní č.k.

5Odk/728/2018 vyhlásil konkurz na majetok žalobkyne a bolo jej povolené oddĺženie a zároveň bola
zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. O sťažnosti žalobkyne rozhodol
okresný súd napadnutým uznesením.

19. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd

prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, dôkazy vyhodnotil v súlade
s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.20. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto
dôvody odkazuje.

21. Žalovaný v podanom odvolaní okrem iného namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu.
Argumentoval tým, že okresný súd rozhodol zmätočne, keďže výroky rozhodnutia nekorešpondujú s
ustanoveniami ZoKR a tvrdil, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia
ZoKR okresný súd predmetné rozhodnutie vydal. Považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné a v
rozpore s právom na spravodlivý súdny proces.

22. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

23. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

24. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že

každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu
nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bolo právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

25. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti
takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami

konania.

26. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Ruis proti Španielsko z 9.12.1994 ),
Komisie ( Stanovisko vo veci ERT proti Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91 ), Ústavného súdu
Slovenskej republiky ( Nález z 12.5.2004 sp.zn. I.ÚS 226/2003 z 27.7.2017, sp.zn. III.ÚS 198/2011 )

sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúce
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

27. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220, čo sa primerane použije aj na odôvodnenie uznesenia.

28. V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal vzniknutý skutkový stav a
zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoje rozhodnutie, právne vec posúdil a v
odôvodnení citoval právnu normu, podľa ktorej v rozhodnutí posúdil sťažnosť žalobcu.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali
tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel
práva na súdnu ochranu.

30. K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že v štádiu rozhodovania súdneho úradníka o

výške náhrady trov konania už bol vyhlásený konkurz na majetok strany - fyzickej osoby ( žalobcu ),
ktorá by mala náhradu trov konania platiť, a preto je pohľadávka protistrany, t.j. žalovaného z titulu
právoplatne priznanej náhrady trov konania pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v
ktorom bol vyhlásený konkurz, a teda súdny úradník nemal rozhodovať o výške náhrady trov konania a
bolo potrebné konanie o výške náhrady trov konania zastaviť v súlade s § 167e ods. 1 ZoKR. Odvolací

súd má za to, že pohľadávka žalovaného z titulu právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania
je nesporne pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz,
a to napriek tomu, že o jej výške nebolo rozhodnuté. Výška pohľadávky z titulu trov konania nie je už po
vyhlásení konkurzu podstatná, pretože po vyhlásení konkurzu na fyzickú osobu nie je možné pokračovaťv konaní o výške trov a takéto konanie sa musí zastaviť. Nakoľko v danom prípade súdny úradník
rozhodol o výške trov konania po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, je nutné takéto rozhodnutie
súdneho úradníka zrušiť, pretože bolo vydané v rozpore s § 167e ods. 1 ZoKR. O výške trov konania už

nie je možné po vyhlásení konkurzu oddĺžením rozhodovať a konanie o ich výške musí byť s poukazom
na § 166a ods. 1 písm. a) a § 167e ods. 1 ZoKR ex effo zastavené.

31. Pokiaľ odvolateľ namieta, že nevyčíslením výšky trov konania, ktorých nárok mu bol právoplatne
priznaný mu bolo zmarené právo prihlásiť si pohľadávku v konkurze, odvolací súd konštatuje, že

žalovanýdisponujepohľadávkou(sícenevyčíslenousúdom),ktorúsivkonkurzemôžeuplatniťavyčísliť
a bude vecou skúmania v konkurze, či pohľadávka v prihlásenej výške je oprávnená.

32. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením zrušil
uznesenie súdneho úradníka a konanie zastavil.

33. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že napadnuté uznesenie nie je právne odôvodnené
a postup súdu prvej inštancie nemá oporu v ustanoveniach ZoKR, nakoľko postup zvolený súdom prvej
inštancie je v súlade s odvolacím súdom citovanými zákonnými ustanoveniami ZoKR.

34. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako

vecne správne.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania s poukazom na § 257 CSP, pretože vyhlásením konkurzu oddĺžením nastali

okolnosti hodné osobitého zreteľa.

36. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)