Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010237
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010237.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkyvkonanípredsenátomzloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DianyCvikovej
a prísediacich Ing. Františka Hatinu a Magdalény Birkus, v trestnej veci obžalovaného H. F. pre zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno f) Trestného zákona a iné, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/310/18/4404 z 11.04.2019, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 05.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. F., nar. XX. XX. XXXX v X. B., trvale
bytom L. Č. X, okres Nové Zámky,
toho času vo výkone trestu odňatia slobody v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody,
Želiezovce,

je v i n n ý , ž e

dňa 03.01.2018, v čase okolo 13.00 h, v katastri obce Nána, v chatovej oblasti „Hegyfarok“, okres
Nové Zámky, neoprávnene, bez povolenia vlastníka - poškodeného Š. J., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom X. Č. XXXX, vnikol do neuzamknutej viničnej chatky číslo 1329, ktorú poškodený celoročne
obýva a z miestnosti odcudzil uzamknutú kovovú pokladničku, obsahom ktorej bola finančná hotovosť

vo výške 900,00 €, ktorú obžalovaný násilím otvoril a peniaze si prisvojil, čím svojím konaním spôsobil
poškodenému Š. J., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Č. XXXX, okres X. B., škodu na
odcudzených peniazoch vo výške 900,00 €,
pričom sa dopustil konania napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej
značky 1T 157/2011 zo dňa 05.10.2011, právoplatným dňa 05.10.2011, odsúdený za zločin úverového
podvodupodľa§222odsek1,odsek3písmenoa)Trestnéhozákona,sčastidokonanýasčastispáchaný
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2

roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 4 roky, ktorého
výkon bol nariadený dňa 29.01.2013,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a spáchal čin na chránenej

osobe ( osobe vyššieho veku) a opätovne spáchal zločin,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

zločinkrádežepodľa§212odsek1,odsek4písmenof)Trestnéhozákonavznenízákonačíslo274/2017

Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e) Trestnéhozákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcich okolností

podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad
uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste, uložený obžalovanému skorším
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/99/2018 z 31.10.2018, právoplatným dňa
28.01.2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/111/2018 z 28.01.2019, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa právni nástupcovia poškodeného Y., zomr. dňa
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Nána č. 1329:
X. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., E. Č.. XX/XX,
X. Š. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., H. Č.. XXXX/XX,

X. K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K., O., L. XX/X,
X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. XX,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 11.04.2019 pod sp.zn. 2Pv/310/18/4404

obžalobu na obvineného H. F. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin krádeže podľa
§ 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b), písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e)
Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona a
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Súd obžalobu prokurátora predbežne prejednal na verejnom zasadnutí, na ktorom následne oznámil, že

skutok obžaloby sa bude v ďalšom konaní posudzovať ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek
4 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a §
38 odsek 5 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného
zákona, keďže podľa názoru súdu nejde o spáchanie skutku vlámaním v zmysle ust. § 138 písmeno
e) Trestného zákona, vzhľadom na skutočnosť, že trestný čin krádeže bol dokonaný už prisvojením si

pokladničky s celým jej obsahom obvineným jej zmocnením sa.
Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, a
to aj s poukazom na oznámenú mu zmenu právnej kvalifikácie pri predbežnom prejednaní obžaloby a aj
prokurátorom po prednesení obžaloby doplnenú skutkovú okolnosť nariadenia trestu odňatia slobody vo
veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/157/2011 dňa 29.01.2013. Súd preto obžalovanému položil

otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno
h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd
po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7
Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku
vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno f) Trestného

zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestnéhozákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného
zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na

ochrane majetku fyzických a právnických osôb a domovej slobody jednotlivca tak, že si prisvojil cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a spáchal čin na chránenej osobe ( osobe
vyššieho veku) a opätovne spáchal zločin a tiež tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného. Súd
nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane

druhej. Pokiaľ ide o zbiehajúci prečin, jeho zákonné znaky naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej,
keďže závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom
prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu (vniknutie do obydlia obžalovanému
známej osoby vyššieho veku) a jeho následkom (vo sfére zákonom chráneného záujmu), okolnosťami,
za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho zištnou pohnútkou. Z toho dôvodu
súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom skutok

kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší Trestný zákon
nie je podľa posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejší.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a o uplatnenom nároku na náhradu škody, a to oboznámením listinných dôkazov,

prečítaním správ a charakteristík k osobe obžalovaného, odpisu z registra trestov a súdnych spisov,
vzťahujúcich sa na jeho predchádzajúce odsúdenia.

Obžalovaný H. F. sa v miesta trvalého bydliska nezdržiava a nie je preto z neho bližšie hodnotený.
Obžalovaný sa v minulosti dopustil viacero priestupkov, a to aj priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, spočívajúcom v hrubom správaní voči hliadke OO PZ Štúrovo, za ktorý bol dňa
25.08.2017 postihnutý uložením pokuty vo výške 30,- Eur. Obžalovaný ani aktuálne nie je z výkonu
trestu odňatia slobody hodnotený kladne, naopak, dopustil sa aj disciplinárnych previnení, spočívajúcich
aj v porušení zásad slušného správania sa voči príslušníkom zboru a úmyselnom poškodení na zdraví.
Obžalovaný má v odpise z registra trestov evidované viaceré záznamy pre spáchanie trestnej činnosti, a

to násilného a majetkového charakteru. Okrem odsúdenia pre zločin podvodu, ktoré je súčasťou popisu
skutku obžaloby v prejednávanej veci a za ktorý bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 2
roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 4 roky a ktorý trest odňatia slobody
po jeho nariadení vykonal dňa 17.10.2015, súd poukazuje aj na odsúdenie obžalovaného za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, z ktorého

spáchania bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 0T/2/2007
z 19.01.2007, právoplatným dňa 19.01.2007 a bol mu uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov
so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a aj na
odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/163/2013 z 06.02.2014,
právoplatným dňa 06.02.2014, pre prečin podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý

mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 1 rok a 3 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové
Zámky sp.zn. 1T/117/2012 z 23.07.2012, právoplatného dňa 01.09.2012 (odsúdenie pre prečin krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno a), písmeno f) Trestného zákona), ktorý trest odňatia slobody obžalovaný
vykonal dňa 17.01.2016. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/99/2018 z 31.10.2018,

právoplatným v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/111/2018 z 28.01.2019, bol
obžalovaný uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona a bol mu uložený (rovnako s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona s poukazom na odsúdenie
obžalovaného pre zločin vo veci Okresného súdu Nové zámky sp.zn. 1T/157/2011) trest odňatia slobody
6 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tiež

aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantné. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k uvedenému
odsúdeniu v prejednávanej veci prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval), avšak aj okolnosti priťažujúce, a síce podľa§ 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a podľa § 37 písmeno m) Trestného
zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Súd obžalovanému ukladal vzhľadom na jednočinný súbeh
zločinu a prečinu v prípade skutku v prejednávanej veci jednak úhrnný trest a tiež aj súhrnný trest za

splnenia podmienok podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona vzhľadom na súčasne s nimi sa reálne
zbiehajúci ďalší zločin. Najprísnejšie trestným zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov je zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, preto súd obžalovanému ukladal
trest podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10
rokov. Súd následne podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u

obžalovaného zistenej poľahčujúcej okolnosti a priťažujúcich okolností, avšak pri prevahe priťažujúcich
okolností nezvýšil podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu,
keďže vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 odsek
5 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu policu, t.j. na 7 rokov.
Následne súd pristúpil k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby vzhľadom na reálny súbeh viacerých
zločinov podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace. Súd za

zrušenia výroku o treste a naň nadväzujúcich rozhodnutí rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
2T/99/2018 z 31.10.2018 obžalovanému uložil súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
majúc za to, že trest uvedenej výmery splní účel trestu z hľadiska očakávaného nápravného účinku na
obžalovaného, individuálnej prevencie, dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného a splní
účel aj z hľadiska generálnej prevencie, keďže dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti a aj iných

odradí od jej páchania.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd nemal za splnené podmienky pre upustenie od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného podľa §
44 Trestného zákona, ktorého postupu sa obhajoba domáhala, pretože sa nestotožnil s jej názorom, že
na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti je dostačujúci už obžalovanému uložený trest odňatia
slobody 6 rokov. Podľa názoru súdu záveru predovšetkým o dostatočnosti trestu odňatia slobody v

uvedenej výmere na nápravu obžalovaného bráni predovšetkým jeho správanie sa vo výkone väzby
a trestu odňatia slobody tak, ako súd zistil z aktuálneho vyššie uvedeného hodnotenia obžalovaného
ústavom na výkon trestu odňatia slobody a ktoré zistenia takýto postup u obžalovaného naopak vylučujú.

V prípravnom konaní včas a riadne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 900,- Eur poškodený Š.

J. titulom odcudzenej mu finančnej hotovosti. Súd v priebehu trestného konania zistil, že poškodený
dňa 01.03.2019 zomrel, pričom notár, poverený prejednaním dedičstva po poškodenom oznámil, že
poškodený zomrel so zanechaním závetu, ktorý sa zákonný dedič rozhodol napadnúť. Notár následne
oznámil okruh všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov s tým, že ako dedič zo závetu prichádza do
úvahy C. F. a ako dedičia zo zákona: Š. J., K. J. C. E. V.. Keďže práva, priznané Trestným poriadkom

poškodenému v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 48 odsek 4 Trestného
poriadku prechádzajú na právneho nástupcu poškodeného, súd vzhľadom na aktuálny stav dedičského
konania všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov poškodeného odkázal podľa § 288
odsek 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).